Monday, August 03, 2009

Leto 2009 / 4 - vsetko raz musi skoncit, skoda

Vitazi sutaze casopisu Muscle and Fitness "DO FORMY" poslednykrat spolu pred penzionom Raki a slavnostnou vecerou s odovzdavanim cien.
Hrde manzelky svojich vitaznych manzelov.
Sefredaktor M&F Dr. L.Major sa podakoval vsetkym sutaziacim a gratloval k vitazstvam
V cinkarni Vinohrady.
V nedelu na spolocnom obede so sefredaktorom M&F Dr. L. Majorom
Ludo so svojou krasnou dcerou na spolocnom rozluckovom obede v restauracii Traja Muskatieri.
Ottawa 08 02 09 – sobota
Uz pred dvoma hodinami som si otvoril maly laptop. Rozlozil som si ho v jedalni na stol. Pisem radsej na nom, lebo ho nemam napojeny na internet a teda nevyrusuje ma nic v pisani. Precital som si tak akurat posledny prispevok na blog, ked som sa rozhodol pocitac zavriet a vydat sa do predajne Independent Grocer. Dievcatam dosli zemle a ja som potreboval kupit syr Ricotta, ako napln do tych hub “bedla jedla”, po anglicky “portabella”. Samozrejme, bolo toho daleko viac, co som pokupil. Stovka dollarov padla ani som nemrkol. Ked som uz bol v “rozbehu” aktivit pripravil som aj veceru. Na platky nakrajane zemiaky, cibula, paradajky, paprika, huby poukladane vo vrstvach, okorenene, osolene a bohato posypane s kari korenim. Na tom som dal kurcacie a morcacie stehna a dal do truby dusit. To je moj osvedceny recept. Eva zas robi plnenu paprika. My tu mame predlzeny vikend. Dva posledne dni sme prvykrat zazili teple a slnecne dni, jedine za mesiac jul. August zacal byt tiez uprsany., ked vcera vecer zacalo poprchat a neprestalo dnesny cely den.

Vcera, ci predvcerom, padla za obet moja hlava, teda vlasy, ked som sa ostrihal na velmi kratko. Dnes to bola Marianka, ktoru som ostrihal, tiez na kratko napriek protestom jej najmladsieho brata, ktory ma v poslednom case karhal a daval lekcie, aby som jej nechal dlhsie vlasy. Sorry Vlado, ale Marianka chodi do vlasov s oboma rukami a strapati sa, ze vyzera ako pank! Stale sme ju museli upravovat! Ked je na kratko ostrihana sa to da zniest!

Vcera v sobotu rano, som absolvoval uz siesty trening v poslednom tyzdni. Trochu som ho skratil lebo som chcel prist domov pred poldesiatou. Ocakaval som telefonat od tej pani, co mala prist k Marianke po prvykrat. Bola to mlada matka styroch deti z vychodnej Afriky. Ked najde babysitting k detom, pride aj v utorok. Nam s Evou to dovolilo vypadnut z baraku. Ako obycajne cez vikend sli sme do kina, ale kazdy z nas na iny film. Eva si vybrala film: Fanny People, komedia s Adamom Sendlerom a Seth Rogen. Ja som zas isiel na velmi serioznu dramu z prostredia Irska pocas konfliktu medzi katolikmi a prostestantmi s nazvom: Fifty Dead Men Walking! Kruta drama, vela nasilia a co bolo najhorsie, ze hovorili irskym akcentom a clovek bol schopny zachytit len kde tu nejake slovo. Ale to nebolo az tak dolezite, lebo dej hovoril sam za seba. Jim Sturgess vytvoril rolu Martina Mc Gartland clena IRA, ktory sa stal Britsky informant. V druhej hlavnej ulohe Ben Kingsley. Vyborne urobeny film, napinavy thriller hodny ho vidiet.

Kedze mne film zacinal o skoro 20 minut skorej ako Evin, tak som po skonceni sedel dobru polhodinu v hale kina, kde sa motali desiatky a desiatky ludi, vsetci sa stavali do radu na popcorn, pukance, velke 5 litrove sacky a asi tak velke drinky Coca Coly. Cim “vacsi – tlstejsi” ludia, co do sirky a objemu o to vacsie tacky tejto zhuby si niesli do kina, kde sa cely cas s tym napchavali. Ked zo sto ludi presla okolo mna jedna trochu vzhladnejsia kocka, tak to bolo vela, Len mladucke dievcata vo veku 12 az 14 rokov boli este mnohe stihle, vsetko ostatne tazko nad vahu, obezita az ma to obracalo na tej stolicke. Muzi boli tak mnohorozmerni ako zeny a naviac totalne nevkusne skoro vulgarne obleceni. Niekedy ked vidim takto oblecenych mladych ludi, cudujem sa co tie dievcata na nich vidia, ze s nimi chodia? Mnohe zo zien boli uputane na elektrickych vozikoch s cilindrami kysliku za chrbtom, hadicky v nose a telesnou vahou aspon 300 libier. Neuveritelne, len ked clovek vidi, co konzumuju prestane sa cudovat. Velmi zivo som si pripomenul, ako som sa hanobil kvoli mojmu fyzicnu v poslednom prispevku, musim povedat mea culpa, mea culpa, lebo v porovnani, co som za tu polhodinu videl, som v mimoriadne dobrej forme, aj s tou poloprazdnou gebulou bez vlasov a zvraskatej tvare, mozem kedy kolvek konkurovat v 73 roku, vzhladom a fyzickej kondicii k o polovicu mladsim ludom, co sa premavali predomnou.

Dnes vysla v Canade kniha: Au Revoir to All That: Food, Wine and the Death of France. Podtitulok: The sad decline of French wine, food and physiques od autora Michael Steinberger. Vzdy sme mali predstavu, ze Francuzi a specialne zeny su stihle, ze vedia jest dlho a skromne, ze vzdy popijaju vyborne vina s jedlom. Podla tohoto autora vsetko sa zmenilo! Zaciatkom roku 2005 viac ako 40% francuzov su povazovani ze maju silnu nadvahu az obezitu, ktora sa za poslednu dekadu znasobnuje a rozrasta sa 10 % rocne. Niet sa co cudovat ved Francia je druhy najsirsi market pre McDonald, zamestnavajuci druhy najvacsi privatny sector. Fast food industry urobilo Ameriku obeznu a dnes sa obetou stava aj Francia. Bude Slovensko nasledovat?

Neostava mi vela miesta ukoncit dve strany tohoto prispevku a tak hurrra nazad do Bratislavy a poslednych niekolko spomienok a fotografii po skonceni ceremonii odovzdavania cien zasluzilym vitazom tej vyznamnej, inspirujucej sutaze “DO FORMY”. Ako som spomenul v poslednom prispevku, bola to vzacna a velkolepe zakoncenie ich usilia a patricne ocenenie. Ludo mal velmi inspirujuci prihovor pocas vecere a odovzdavania cien vitazom. Myslim, ze vsetci mali ten najlepsi cas a ten najlepsi dojem z usilia redakcie M&F ich odmenit a vzdat im uctu k ich dosiahnutym vysledkom. Este pred vecerou a odovzdavanim cien sme sa vsetci raz stretli pred penzionom RAKI, urobili niekolko fotiek a vzajomne si popriali uspechy do dalsich rokov.

My traja s Ludom Majorom sme sa doobeda vybrali do cinkarne Vinohrady, kde Ludo trenuje hadam cely aktivny zivot. Prisla aj jeho krasna dcera, urobit niekolko fotiek z nas starcov pre potreby casopisu M&F. Ludo ma dve krasne dcery a obe ziju na tej istej ulici ako moj brat Jozo, len v inych barakoch.

Z telocvicne sme sa vybrali do restauracie (uz tradicne) Traja Muskatieri na obed, kde sme hodovali aj pred dvoma rokmi.. Vtedy sme tam stravili pri dobrom vine dlhe hodiny. Tento krat to bolo trochu kratsie. Sano sa ponahlal nazad do Nemecka a Duro Visny nazad do Svajciarska. Ostali sme tam nakoniec len dvaja s Ludom. Ked som dopil poslednu sklenicku cerveneho vina, Ludo ma odviezol na Ostredky k Jozovi, kde som prenocoval a skoro rano sme obaja vyrazili na rychlik do Ziliny. Hej chlapci, kedy ste posledne cestovali vo vlaku s klimatizaciou za jeden dollar ci euro? Po tejto stranke to na Slovensku seniori nad 70 – siat maju raj na zemi. Ked som sa vracal z Kosic rychlikom do Blavy stala ma cesta 1:30 euro menej ako dva dollare na nasu menu. Fantastic. Mozu si to asi dovolit, lebo asi nie vela ludi sa doziva na Slovensku veku cez 70 rokov.

Ok, som na konci druhej strany, cas koncit moj prispevok. Fotografie doplnia, co som nestihol zaznamenat. Prajem prijemnejsie leto ako mame my v Canade.

Pozdravuje Milan