Saturday, August 29, 2009

Am I stupid or what?


Fotografie z golfoveho nedelnajsieho vecera som umiestnil na blog o jeden den predtym, aby som vybabral s Blogom, co mi nedovoli viac posuvat fotky medzi text.


Ottawa 08 28 09 – piatok
“Am I stupid or what????” Som hlupy alebo co? To som si opakoval, ked som sa pred dvoma dnami vracal z nemocnice domov. Urcite som v mojom prispevku na Blog z pred nejakych styroch tyzdov a mozno viac spomenul, ze som mal appointment u urologa, ktory mi strcil prst, kde by som asi niekoho zabil, ked by to bolo nieco ineho a za inym ucelom. Samozrejme, umysel bol lekarsky a urologovi to pomohlo identifikovat, ze mam trochu viac zvacsenu prostatatu, ako by sa patrilo. Inac vraj nic nenaznacuje na vaznejsi problem, lebo moje PSI je absolutne v norme. Asi aby ma uspokojil, ze moja navsteva u neho nebola zbytocna, objednal ma na “ultrazvuk” na 26-teho. Ani ma len nenapadlo, ze by to mohlo byt nie 26-teho augusta, ale o niekolko mesiacov neskorsie. Vobec som nevenoval pozornost, co bolo napisane na menovke. Ja som si do mojho vysiaceho kalendara napisal navstevu nemocnice na 26-teho augusta. “Sure”, ked predvcerom prisiel cas ist do nemocnice, vybral som sa vcas aby som nahodou nezmeskal appointment. Po kratkom bludeni v koridoroch nemocnice som nasiel miesto, kde teda ma cakal ultra zvuk. V recepcii oddelenia som ukazal karticku a recepcna sestricka na to chvilu cumela a potom prstom ukazal na datum appointmentu. Ten bol “Oct. 26 09”!!! O cele dva mesiace neskorsie! Bol to zahanbujuci okamzik, pripadal som sa ako idiot, co nevie citat. Samozrejme som sa ospravedlnil, zadakoval za upozornenie a s hanbou som odisiel. Na stastie moj parkovaci tiket ma nestal viac ako dva dollare. Aspon na parkovani som usetril, ale nie na benzine, aby som sa dostal do nemocnice a nazad domov pre nic. Cakat tri mesiace na ultrazvuk, trochu privela aj na socialisticku Canadsku medicinu. Mohol ma poslat do privatnej kliniky a za bezny poplatok ($30.00) by to bolo urobene okamzite.

Pred mesiacom alebo dvoma, ked Pierretta bola na dovolenke pri Marianke bola niekolko krat jedna pani, ktora bola OK, velmi aktivna. Celkom by som pristal, aby ju umiestnili ako stalu opateru Marianky na tie dva dni v tyzdni po 7 hodin. Neviem, ci sa tak stane, lebo v poslednom case posielaju ako dohlad nejaku pani povodom zo Somalska. Nebol by som najstastnejsi s touto volbou, nie pre jej nabozenstvo ale sa mi zda malo aktivna, lahostajna bez iniciativy vo vztahu k Marianke. Uvidim, ako sa to vyriesi v kratkej buducnosti. Preco som spomenul na zaciatku tu inu pani, ze bola velmi aktivna a ked videla, ze mam v nadobe niekolko kusov avokada, vzala ich, vybrala z chladnicky uhorku, paradajky a za chvilu urobila “GUACAMOLE”. To je povestna pasta z Mexica. Posledne, ked som bol na nakupe, kupil som asi styri avokada a dnes ma udrelka muza a snazil som sa urobit ako to urobila ta pani. Niekde som chybil, asi som pouzil vela paradajok, ale moj pripravok bol trochu pririedky, ako som si to pamatal z jej produkcie. Bol som na internete a zistil som, ze mnoho receptov sa od seba nie velmi lisia a zalezi len na cloveku, co s cim co pomiesa. Ja som urobil vsetko, co tam malo byt, akurat som tam zabudol zamiesat cesnak. Chutilo aj bez toho.

Kedze sa zajtra robi radikalna zmena v nasej domacnosti, myslim mierova vymena dohladu k Marianke, vyrazil som este dnes na nakup, aby som nemal tazkosti v najblizsich dnoch. Target bola Lakotka, ukrajinska predajna specialit. Pokupil som rozne pochutiny, udene jazyky, cigansku slaninu, tlacenku, atd….To aby nic nechybalo v kuchyni ked pride Klara. Dokonca mal aj skvarky, co tu je velka zvlastnost dostat. Kupil som pol kila. Klara bude moct robit jej oblubene skvarkove pagace na co je ona specialistka. Zastavil som sa aj v alkoholickej predajni LCBO a dokupil som hlavne zakladne napoje ako Gin, Whisky, Vodka, Slivovica, aby nic nechybalo v mojom skromnom bare. V predajni Farm Boy som dokupil hromadu potravinovych clankov, aby sme nemuseli ist na nakup cely tyzden. Ked mi Eva poobede pripomenula, ze som slubil a nekupil “lobsters”, tak som skocil do Independent predajne a kupil som uz predvarene tri lobstre a zajtra na rozlucku budu na obed. Je to specialitka aj ked niet na tom vela co jest!

Musim sa priznat, ze som dnes vynechal trening!! Nebol som ja na vine, len ciastocne! Boli sme s Frantom dohovoreni, ze pojdeme trenovat. Rano, tesne pred odchodom do fitka mi zavolal, ze nebude moct prist, lebo musi babysittovat vnucata. Ako mi odlahlo, ze som to mohol zabalit, prezliect sa a ist nazad do postele citat. Som jednoducho lenivec! Preflakal som prilezitost dat trochu fyzicky zabrat mojmu starnucemu telu. Zajtra je sobota a mame dohovor s Frantom, ze si rano zavolame. To bude na dlho jeho posleny trening, lebo odchadza dole na juh na navstevu manzelkinej rodiny a vrati sa az o dva tyzdne. To znamena treningy bez partenra. Bude to vyzadovat extra usilie! Myslim, ze moje pisanie aj ked som daleko od konca druhej strany, dnes zabalim. Konzumujem uz druhu flasticku vina a aj ked som este daleko ju ukoncit, uz mi nesluzi objasnit moje myslienky, ba skor vytvara mozgove zatemnenie - hmlu. Nevadi, zajtra budem mat jasnu hlavu a prispevok mozem dostojne ukoncit.

08 29 09 – sobota
Ako predpovede pocasia slubovali, rano prisiel dazd a doteraz neprestal! Ked rano Franta zavolal ci ideme alebo nie trenovat, zvolil som nie! Vyhovorka zle, neprijemne a deprimujuce pocasie a naviac aj ked len nedavno koberce boli cistene, chystam sa este povysavat cely barak. Nie, ze by sa mi velmi chcelo. To dazdive, depresivne pocasie nijak nepomaha a nepovzbudzuje k tejto cinnosti.

Prehladal som cely barak aby som nasiel taku malu supravu na roztopenie masla so stojankom a plamienkom co udrzuje maslo roztopene. Potrebujem to k tym lobsterom aby sme si mohli maso namacat do masla. Ako ked by sa prepadlo a nikde som to nevedel najst, budem musiet improvizovat. Nemam ani ziadne zariadenie na rozbijanie skrupin rakov, to asi bude prva kupa co najblizsie urobim.

Pred par dnami, ked som sa rano prebudil mal som na nohach dole pod kolenom desiatky stipancov, kusnuti, pupencov, ktore velmi svrbeli. Ja tak spim, ze moje nohy musia “dychat”. Mam ich stale vystrcene von z pod deky. Zrejme nejaka potvora, komar alebo pavuk si zgustol na mojej krvi. Oboje nohy boli dopichane. Marianka ktora spi vedla mna, vzdy zabalena do pokryvok nemala ziadne kusnutia. V obchode som kupil specialne spreje a celu spalnu sme vysprejovali, zaruka, ze aspon dva tyzdne vsetok hmyz sa neukaze. Nie celkom pravda, lebo predvcerom, ked som konecne zhasol svetlo a chystal som sa spat naraz som pocul typicky zvuk, bzucanie lietajuceho komara. Asi to bol teda komar, ktory sa chodil napojit mojou krvou. Zasvietil som a vyskocil ale potvoru som nenasiel. Este raz som posprejoval kuty, zavesy, zaclony a siel som spat. Posledne dve noci ziadneho nocneho navstevnika som nemal. Bolestive pupence na nohach sa scvrkli a len naznacuju kde som bol pokusany. Good!

Milan

Monday, August 24, 2009

Par podrobnosti z nasho zivota

Prekvapila nas neocakavana vazna sprska vody
Ottawa 08 24 09 – pondelok
Ubehli len dva dni od mojho posledneho prispevku daneho na moj blog. Dnes, nejak cely den po prichode z treningu, ako by ma “mrle” zrali, stale som mal pocit sadnut si za pocitac a nejak pokracovat v pisani, akoby ten posledny prispevok nebol ukonceny, akoby nieco v nom chybalo hlavne z nasho zivota, kde mimo zmienky o navsteve mojho bratranca a navstevy kina, nebolo nic ine, nic osobne. Rano po treningu som isiel rovno do Independent dokupit, co som mal na papiery. Kupil som samozrejme daleko viac, to ako obycajne. Miesto obeda som si urobil proteinovy koktail, ale ten ma nijako neinspiroval si sadnut a zacat pisat aj napriek tomu, ze som otvoril pocitac a hned nato ho zavrel. Radsej som zaliezol do spalne a otvoril som uz davnejsie nacatu knihu od James Pattersona pod nazvom The QUICKIE. V preklade by sa dalo povedat, ze je to sexualna “rychlovka” alebo “jednorazovka”. Nepoznam dnesnu slovensku sexualnu hantirku, viem vsak urcite, ze slovencina ma par vydarenych nazvov pre sexualnu niekokohodinovu alebo len hodinovu “vypadovku” stravenu v motely, hotely alebo niekde vonku, ci v byte bez nasledkov zavaznosti. “The Quickie” je napinava detektivka pisana v kratkych odstavcoch. Rychle citanie!

To bolo minulu nedelu, ked som sa zastavil z kina v Costcu, bez umyslu nieco kupovat. Potreboval som len stravit volny cas dlhsie, ked pri Marianke bola “caregiver”. Rano som sa vybral na film: Julia & Julie. Prijemny film, ciastocna biografia slavnej televiznej kucharky Julia Child a o dalsej kocke, ktora sa rozhodne urobit vsetkych 500 plus receptov z popularnej knihy od Julie Child o francuzkej kuchyni za jeden rok. Samozrejme, ze som sa zastavil v oddeleni knih a kedze som nic ineho nemal v umysle kupit, vybral som si aspon tri knihy. Jednu som uz spomenul vyssie. Dalsia bola od mne uz davnejsie citanej autarky Faye Kellerman s nazvom” The Mercedes Coffin”. Faye je vynikajuco vyzerajuca kocka, manzelka este viac popularneho spisovatela Jonathan Kellermana. Obaja maju na svedomi desiatky a desiatky knih, detektivky, kriminalky a pod. Obaja velmi citani a popularni autori. Kupil som si este jednu knihu, pre mna od menej znameho autora Dick Francis a jeho syna Felix Francis s nazvom SILKS. Ked sa dobre pamatam, od tohoto autora som uz cital jeho nejaku knihu. On pise obycajne z prostredia pretekarskych koni, trenerov a vseliake uklady v tejto bohatej spolocnosti. Anyhow, mam postarane najmenej na jeden mesiac co citat!

Mozno viac! V poslednom case sa casto prichytim, ze kolkokrat otvorim knihu, po par minutach ma berie do spanku a ani premahanie nepomaha, len odlozit knihu a okuliare, zavriet oci a cakat co sa stane. Obycajne po kratkom case zaspim! Nikdy nie na dlho, len par minut, stvrt hodinu a som zase hore. Problem je, ze sa to opakuje niekolko krat do dna. Som si vedomi, ze vacsinov starsi ludia, kde tu zvyknu pospavat. Nikdy som si nemyslel, ze aj ja som obetou tohoto zdriemnutia, ktore som este nepoznal pred par rokmi. Zistujem, ze je to jeden z priznakov starnutia, nie vitany priznak, ale lepsie ako “ drotom do oka”, ako zvykla hovorievat Klara, ked tu bola pred dvoma rokmi. Well, neprejde viac ako od dnes 5 dni a bude tu znovu. Koncom tohoto tyzdna, presne v sobotu ja odnesiem Evu na autobusovu zastavku a o tretej poobede odide do Montrealu, odtial do Londyna a Viedne, nazad na Slovensko. Jej pobyt u nas naraz skoncil, ako pred rokom zacal. Zajtra, este poslednykrat sa zucastni sedenia “babinca” v Bay shopping centre, kde sa rozluci s hromadou ceskych a slovenskych kociek. Tam sa pravidelne tyzdenne stretavali na kavu. Ja ju v sobotu poobede odveziem na autobusovu zastavku odkial pojde autobusom do Montrealu a potom neskorsie vecer do Londyn. O hodinu po jej odchode do Montrealu na Ottawskom letisti pristane Klara. Ja z autobusovej stanice skocim na letiste ju privitat a doviezt domov. Zuzka sa slubila prist k nam hned poobede a postarat sa o Marianku s ktorou bude az do nasho prichodu. Som rad, lebo tahat ju na autobusvu stanicu a letiste pre Marianku by bola neprijemna strapa.

Tak dochadza k dalsej vymene “straze” pre Marianku. Som rad, ze to takto dopadlo, ze nemam vaznejsi problem s vymenou starostlivosti o Marianku. Klara uz bola pri Marianke niekolkokrat a velmi dobre pozna ako sa o nu starat, ale tiez pozna vela ludi v susedstve, priatelov a celu Kanatu – Stittsville a okolie. Ona nebude prichadzat do cudzieho prostredia. Neviem ake bude mat pocity Eva, ktora tu stravila jeden mozem povedat celkom zaujmavy rok, zoznamila sa s mnohymi ludmi a co to videla z blizkej Canady. Myslim si, ze bude odchadzat s najlepsimi spomienkami. Minule, za pomoci Petra sme stiahli na CD vsetky fotky za jej jednorocny pobyt. Bude mat co to ukazat na Slovensku jej rodine. Dufam, ze to budu len a len pozitivne spomienky!

Posledny tyzden nie len ze ma prekvapila alergicka reakcia na ragweed ale aj neocakavane nachladnutie ktore nasledky este stale experimentujem. Najskor to bol silny suchy kasel, velmi neprijemne bolestive kaslanie ale po par dnoch sa to upravilo a len kde tu zakaslem a uvolnim hlieny. Po par dnoch to iste dostala Marianka, ktora sa ester stale snazi z toho dostat. Mne viac ako obycajne tecie z nosu a musim neustale smrkat. Alergia je len na ceste! Hadam to len nejak prezijem do prveho snehu. Nie je to daleko, ved dnes rano na golfisti sme mali prvy srien.

Urobil som vynimku a miesto mojho, mnou vyrobeneho bieleho vina, otvoril som si juho-vychodne Australske Chardonny “The Little Penguin”. Chuti velmi dobre, ale uz mi trochu zatemnuje mozog, miesto aby mi ho povzbudzovala. Nemam daleko skoncit flasku a urcite druhu nebudem otvarat ale neviem, ci tento prispevok este dnes dam na moj blog. Konecne ani nemam nejake vhodne fotky, vsetko som vycerpal. Ostali mi dva ci tri zabery z tazkej sprsky z pred par dni. To boli dozvuky vaznych burok a miekoko tornadov, ktore v okoli Toronta a hore vyssie na severe znicili okolo 600 domov. Skutocna neocakavana katastrofa pre tisice ludi. To sa nestava velmi casto v Canade, bezne v USA.

Nie som daleko od konca dvoch stran a teda cas ukoncit moj prispevok! Vsak sa mi trochu zacina motat hlava a robi mi problem vidiet jasne klavesnice a robim vela chyb. Nikde sa neponahlam a asi teno prispevok bez foto dokumentacie uverejnim az zajtra. Momentale ma zmaha to dobre vino z Australie a pojdem asi spat.
All best in your life!
Milan

Sunday, August 23, 2009

Ramadan a 41-vyrocie okupacie CSR

Aj gofisti maju obcas svandu, specialne ked maju nieco ako maskarny golf
Na navsteve v Osgoode, u mojho braranca Janka a jeho dcery Yvetty!
Janko trochu pochudol, ale stale vyzera dobre vo svojich 86 rokoch.
Ottawa 08 22 09 sobota
Dnes pre moslimov na celom svete zacina ich hadam najvacsi sviatok tzv. “Ramadan Day” ci skor “Ramadan Month”. Cez den sa cely mesiac postia, ziaden sex, a maju robit len dobro. Az po zotmeni sa mozu veselit, bohate jest, ako krestania na stedrovecernej vecery, nie len v kruhu rodiny ale aj s priatelmi. Cez den kazdu chvilu modlenie a “udieranie” si hlavy o zem. Neviem, ci vsetci moslimi bez vynimky takto oslavuju Ramadan, ved aj u tohoto nabozenstva existuje niekolko rozdielnych sekt. Myslim, ze vsetci sme oboznameni s dvoma najviac rozsirenymi a najviac sa nenavidiacimi odnozami moslinstva SUNNI and SHIA. V sedemnastom storoci sa Shittes adtrhli od Sunnis po roztrzke, kto ma nastupit ako vodca po smrti Proroka Muhammeda. Shiites sa postavili za prorokovho bratranca Aliho a odmietli Abu Bakr, ktory sa stal nakoniec vodcom. Od vtedy si podrezavaju krky a navzajom sa zabijaju. Shia dominuju v Irane a Sunni v Iraku.

Podobne, ako v krestanstve aj u moslimov existuju dalsie odnoze a sekty, ktore vsetky su zastupene v Ottawe. Jedna velmi popularna sekta su mierumilovni ISMAILIS, ktori su vedeny globalnym vodcom Aga Khanom. Ten nedavno dal 50 milionov na architektonicky “landmark” na Sussex Drive v Ottawe, ktory sa ma stat “kulturnym strediskom” a ma spajat zapadne kultury s moslimstvom. SUFIS je dalsia skupina, velmi nepatrne zastupena v Ottawe. Ta viac nasleduje duchovnu stranku moslimstva, ako prisne pravidla Islamu. WAHHABIS je velmi asketicka, konzervativna a agresivna forma arabskeho (beduinskeho) Islamu, najviac rozsirena v Saudskej Arabii. Podporujuca Taliban a teroristicke jihadske skupiny. Posledna skupina, ci sekta su AHMADIYYA. V Ottawe ich je okolo 400. Sekta zalozena v 19 storoci v Pakistane. Pred desiatimi rokmi v Ottawe bolo len nejakych 4.300 moslimov. Ked sme mi prisli do Ottawy o par tisic viac. Posledne scitanie ludu naznacuje, ze dnes v Ottawe zije 65 tisic moslimov z toho asi 10 tisic Somalcov. Pani, ktora posledne tyzdne prichadza k Marianke ako dozor, je zo Somalska aj ked tvrdi, ze patri do nejakeho ineho kmena, co nema so Somalskom nic spolocneho. Ona zije na druhej strane Ottawa River, podobne ako dalsie tisice, ktori hovoria francuzky. V Gatineau na druhej strane si uz postavili aj prvu mesitu. Za kratko ich bude viac. Velka vacsina sa v tej mnohokulturnej mozaike straca, je ich tazko rozoznat, lebo sa prisposobili vzhladom, oblecenim k beznym obyvatelom az na niekolko tisic, hlavne zien, ktore si tradicne zakryvaju vlasy a su v dlhych satach kde neukazuju pokozku. Dost na tuto temu! Ospravedlnujem sa, ze som si dovolil dat malu lekciu o moslimstve z prilezitosti Ramadanu. Aj mne to pomohlo sa lepsie zorientovat v tejto problematike.

Vcera, pre nas Europanov a konkretne Cecho-Slovakov, bolo vyznamne 41 vyrocie neprimerane masivneho votreleckeho vtrhnutia vojsk Sovietskeho Svazu a par dalsich clenov Warsavskeho Paktu do pokojneho Ceskoslovenska. Mohol by som sa aj ja rozpisat na tuto temu ale radsej dam slovo kamaratovi Sanovi, ktory myslim uz druhykrat pri tejto prilezitosti napisal a rozposlal priatelom list v ktorom tvrde odsudzuje tento barbarsky akt “nasich slovanskych bratov”. Tu je niekolko vybranych citatov, ci vsetko z jeho listu. Tie hovoria aj za mna!

“Nejak mi to neda, ale pri spomienke na to, co sa stalo pred 41 rokami este aj teraz mi prebeha mraz po chrbte. Dnes je prvy den po 41 rokoch co sme prezivali prepad cervenych barbarov, alias nasich bratov a priatelov. Hrozna to historicka udalost v 20. storoci, ked mocnost, ktora nemala ziaden iny ciel len udrzat svoju nadvladu vo vychodnej Europe a neskor ju silou rozsirit dalej na zapad realizovala 21. 8. podly prepad na malu, ale pre nich strategicku krajinu. Pre nas to znamenalo zasah do nasej spolocnosti, do nasich rodin, do nasich osobnosti, do nasich srdc a preto temer 200 tisic cechoslovakov skor a neskor opustilo svoju domovinu.

Dostali sme sa do ineho, noveho sveta, nase deti a ich potomkovia uz budu mat inu identitu, ale my sme napriek vsetkemu v srdci doma odkial sme prisli. Ano, usli sme pred besnym komunizmom, dokazali sme sa presadit, stabilizovat nase rodiny, ale clovek si kladie otazku preco ? Cim sme si to zasluzili? Ti co nas vtedy "znasilnili" sa teraz ako, plostice rozliezli po celom svete a mozno kazdy druhy z nich ma doma v skrini jeden kalasnikov, co ked pride prikaz z Kremla a naraz budu strielat. Fantazia mojej mysle, lebo tak ich nenavidim a naviac pri nakupoch pocuvam ich arogantnu rec viac ako nemcinu!? Tu tiez nemam v laske, ale zijem v tej krajine a preto ju akceptujem, avsak ti bolsevici ma irituju !!

Odpustite vylev mojich subjektivnych myslienok, chcel som tym len pripomenut tie smutne dni, nase roky dusevneho stradania a snad aj uznanie pre nas vsetkych /este zijucich../, ze sme to zvladli a ze aj dodnes vlastnou aktivitou, vzajomnym osobnym vztahom, kontaktom a hlavne priatelstvom sa udrzujeme nad hladinou optimalneho zivota. Zelam Vam vsetkym, ze to co ste dokazali zveladujte nadalej, ostante v plnom zdravi, rodinnej pohode a napriek 41 rokov nezabudnite na to, ze sme boli v mladosti a ostali dodnes priatelia. Vas vsetkych z nemeckeho Bavorska pozdravuje a na Vas spomina Sano!”

Nemohol som to ani ja lepsie napisat! Vdaka za list a spomienku, ktore udalosti nas vsetkych poznacili a vyznamne zmenili nase “osudy”! Chvala, ze vacsine nam v pozitivnom smere! V sobotnajsom televiznom Ceskom programe “Nova Vize” a neskorsie v Slovenskom programe “Nas svet” ci tak nejak, venovali tomuto vyrociu cely program. Dufam, ze patricnu pozornost tomuto vyrociu venovali aj media v Cechach a na Slovensku?

Aby som trochu odbocil, po dlhsom case som sa s dievcatmi vybral do mestecka Osgoode navstivit mojho bratranca Janka. On uz prekonal 86-ty rok. Je v celkom slusnej fyzickej kondicii az na silnu stratu telesnej vahy. Velmi sa fyzicky scvrkol. Stratil vela kil ale to hlavne preto, ze nema pristup k alkoholu a vinu, nic mu neostalo len popijat vodu a ked sa jeho dcera Yveta zmiluje tak dostane maly pohar piva, ktore mu aj tak nechuti. Ja som sa neodvazil priniest prenho par flias vina na striktny prikaz Yvetty, ale priniesli sme “holubky”, comu sa velmi potesil.

Celu sobotu a cast nedele som stravil pred telkou, sledovanim majstrovstiev sveta v Atletike a tiez Rogers Cup v tenise. Az som z toho vsetkeho bol tazko unaveny. Dnes sme sa ale vybrali na dlho ocalkavany film: “INGLORIOUS BASTERDS” od Quentin Tarantino v hlavnej ulohe Brad Pitt. Ked mate silny zaludok, tak to je film pre vas. Vynikajuco urobeny, vela nasilia ale aj humoru! Fascinujuci film, ako moze len Tarantino urobit!

Dnes rano na trave bol srien, naznak, ze leto konci a jesen prichadza. Nech je farebna a trochu tepla! Pozdravujem a prajem:
ALL BEST!
Milan

Monday, August 17, 2009

Leto 2009 / 7 Toronto a Niagarske vodopady

Vrele privitanie v Toronte
Panorama Mississaugy
Niagarske vodopady a okolie
U Hany a Belu na chate
Na ceste nazad domov kratka prestavka
Ottawa 08 17 09 – pondelok
Priroda, ktora nam za cely mesiac jul dopriala len dva, ci tri dni bez dazda s trochou slnka a tepla, chce to zrejme odcinit v polovicke augusta. Cely tyzden mame vysoke teploty, cistu oblohu, vela slnka, ale posledne tri dni aj prilis vela humidity. Komunikacne media kazdu chvilu vysielaju varovania, aby sa hlavne starsi ludia co najmenej zdrzovali vonku, vyhli sa fyzickej namahe a co najviac sa zdrzovali v klimatizovanych priestoroch. Teploty su plus 30 stupnov a vyssie. Vlhkost sposobuje, ze sa to citi ako ked by bolo +41 stupnov. Ja mam zapnutu klimatizaciu cely den, len na noc ju vypinam, ked sa trochu ochladi. Spime len pod lahkou plachtou a ked som nechal klimatizaciu ist do noci, bola mi trochu zima.

Zajtra bude tyzden, ked sme sa vybrali na dlhsiu cestu do Toronta a na Niagarske vodopady. Predpovede slubovali zamracene pocasie a caste dazde. Nic takeho sa nestalo pocas celej 5 hodinovej cesty do Toronta. Rozhodol som sa neist po 401 dialnici a radsej som zvolil povodnu Trans Canada dialnicu cislo 7. Na nej je daleko menej vozidiel a je omnoho zaujmavejsia co sa tyka okolitej prirody. Zisli sme dole na 401 len ku konci cesty, ked som potreboval ist na 404 na navstevu k “Bondovcom” (Vlado a Maria Chrappa). Ich nove byvanie som nemal problem najst, akurat, ze som odbocil do ineho komplexu budov na lavo a mal som ist do prava. Maria nas uz cakala dole a hned po nas prisiel aj Vlado odniekal. Apartment velmi rozlahly okolo 160 m stvorcovych. Zatial boli nastahovani len do jednej izby, mali v baraku maliarov, ktori malovali cely byt. Uz mali urobene parkety v jednej mistnosti, kde predtym bol koberec. Dlho sme sa nezdrzali. Oboch caka v septembri cesta do Blavy, zlikvidovat ich byt a vsetko co je v nom a poslat kontajnerom do Toronta.

Kratka cesta od nich na Avenue Rd. ku Hane a Belovi trvala skoro hodinu. Isli sme v tazkom trafiku a Eva bola cela vydesena z tej hustej premavky na 16 - tych prudoch. S malym zdrzanim sme konecne zakotvili u nich. Bela hned vzal Evu na jazdu po Toronte, poukazoval niektore zvlastnosti a dal moznost Eve aj kde-co pofotit. Hana uz mala pripravenu veceru, vyborne urobene kacice na ktorych sme si vsetci pochutili aj s knedlikom a vybornou omackou. Prirodzene, na stole nechybalo vino, ktore som ja priniesol. Za dlhy vecer padlo este par flasiek.

Na druhy den v stredu rano sme sa kludne naranajkovali a pred desiatou sme sa vybrali na zapad. Z 401 dialnice som odbocil na 403 do Missisaugy a z nej na 10-tku a po Burnhamthrope sme prisli k baraku, kde sme byvali skoro 20 rokov. Vela zmien som na baraku nevidel, akurat, ze dom bol natrety na svetlejsiu farbu, nieco ako mame tu my v Ottawe, nove okna na spalni a vyrubana borovica pred barakom. Inac som sa nezdrzoval a nezastavil som sa ani u susedov a boli sme na ceste k Niagarskym vodopadom. Cesta bola fajn, nikde sme sa neponahlali. Zaparkoval som pod tou vezou. Evu som nechal ist hore rozhliadnut sa po okoli a vidiet vodopady aj z vtacej perspektivy. Ked prisla dole vybrala sa pesi k vodopadom , presla sa az k tej znamej ulicke so vseliakymi atrakciami a asi po hodine sa vratila. Ja som nechcel, aby robila tu strapu Marianka, tak sme posedeli ten cas v tieni tej vyhliadkovej veze.

Ked sa Eva vratila, hned sme sa vydali na cestu do mestecka Niagara On The Lake. Velmi pekne mesto plne kvetov a vseliakych obchodikov. Tak ako u Niagarskych vodopadov aj tam boli holdy ludi. Obysiel som to mestecko asi dvakrat a nenasiel som parking. Rozhodol som sa teda vydat na cestu nazad do Toronta a dalej na Belovu a Haninu chatu na Lake Simcoe. To je dalsich asi 140 km od Toronta. Oni uz tam boli a Hana sa skrucala v kuchyni, robila hovadziu rostenku. Bela este perd vecerou upiekol (udusil v supkach) sladku kukuricu. Dokonca aj ja som sa ponukol. Bola fantasticka. Samozrejme, cely vecer sme sa castovali s vinom, sedeli sme u ohnika az do jednej hodiny nad ranom. Bol to prijemny vecer.

Ja som sa chystal na druhy den odist, ale na naliehanie Hany a aj Belu ostali sme este jeden extra den. Bolo skutocne krasne slnecne pocasie, voda v jazere tepla a kludna. Ja som samozrejme do nej nesiel ale Eva sa parkrat v nej vykupala. Povodne sme sa chystali ze pojdeme do blizkeho provincneho parku pozriet sa po hubach. Pred rokom ci dvoma, ked sme sa takto vybrali do lesa aj sme nasli dost masliakov, ze sme si urobili dobru prazenicu. Tento rok sme sa k tomu nemali, akurat ze som skocil s Belom pozriet sa na exklusivny golfovy klub v bliskom mestecku Sutton, tiez na maly nakup a nechal som vyprat a vysusit jeden zo spacich vakov. Na veceru Hana pripravila “baby back ribs” ale ako ja hovorim “na slovensky sposob”. Vela rasce, vela cesnaku, dusene na vode a zapecene. Trochu iny sposob ako ich robim ja. Boli velmi chutne, ostalo dost, ze sme mali aj na cestu domov na druhy den.

Podobne, ako vecer predtym, zas sme posedeli pri ohniku a uspesne sme dorazili vsetko vino, ktore som priniesol. Hana si ho nevedela vynachvalit, len lutovala, ze nic neostalo na oslavu jej narodenin, ktore bude mat zajtra. Cesta nazad bola zaujmava len tym, ze sme vyrazili po 48-cke trochu na sever, nie na Toronto a potom sme isli 12-tkou a 7-ckou do Peterborough a dalej do Stittsvillu so zastavkou pri “Trading Post” – indiansky shop.. Bol to dalsi krasny slnecny den. Domov sme prisli neskorsie poobede. Od susedov som vybral vsetky noviny a postu. Zaujmavy bol len jeden list od nasho stareho kamarata Ladu Filipa, tiez jedneho z prvych ludi zainteresovanych do propagacie ceskoslovenskej kulturistiky. On uz je niekde okolo 80-tky a do minuleho roku este stale zavodne pretekal v “tazkej atletike”, vrhy, hody, ostep, kladivo atd. Drzi vo svojej vekovej kategorii za poslednych 20 plus rokov desiatky svetovych rekordov. Tento rok aj ked sa chystal zucastnit sa na niekolkych zahranicnych pretekoch, musel odvolat. Dovod: Syndrom chronickej unavy! Nic nevladze robit, len pospava a mota sa v apartmente, ako zomby. Lutujem ho, lebo on bol fyzicky nezmar, nieco ako je aj Emil Muller. Ten este stale je, ved je aj mladsi o nejakych 6 az 8 rokov.

Od toho syndromu chronickej unavy asi ani ja nemam daleko! Tiez sa mi nechce nic robit, tiez len pospavam a ked sa vyberiem na trening do fitka trenujem s daleko nizsou intenzitou, ako pred par rokmi. Minuly tyzden som cvicil len v pondelok a po tyzdni dnes druhykrat. Nebol to najvydarenejsi trening, sedel som dost vela na zachode. Vcera vecer som mal dva ci tri velmi studene drinky “Kremelsky colonel”. Ten lad mi urobil sarapatu v zaludku a crevach. Dnes som sa nedotkol alkoholu aj ked len vecer zacina uz sa hadam zdrzim aby som mal “nealkoholicky den”. Aj bez alkoholu sa mi podarilo napisat tieto dve stranky! Uspech!
Pozdravujem, prajem dobre zdravie a letnu pohodu! Milan

Monday, August 10, 2009

Leto 2009/6 v Ottawe - vsedne dni

V Nitre na spolocnej vecery v spolocnosti Martiny a jej priatelky a riaditelky skoly. (Stastne nastavajuce manzelstvo Martina!!!)

V spolocnosti mojej svagriny Stazky a s bratom Jozom
Posledny vecer v Bratislave pred odletom nazad do Canady na pive v spolocnosti brata Joza a Petra s Fedou T.
Ottawa 08 08 09 – sobota
Marianka a Eva sa pred nejakou polhodinou vybrali na prechadzku. Konecne jeden krasny slnecny den, skoda by bolo sediet pred telkou a tak ho utracat. Ja som tiez bol hned od rana aktivny, ale trochu inac. Ako kazdy den posledne dva tyzdne bol som si zatrenovat. Ked som sa vratil, hned som sa vybral nieco dokupit z potravin. Mimo par inych veci, kupil som dva velke kusy hovadzieho masa “Top Sirloin Grilling Steak”. Bol v akcii a necele dva kg stali nieco cez 12 dollarov. Ja som to maso nekupil na grillovanie ale na hovadziu polievku. Hned po navrate som umyl a postavil varit. Sadol som si na chvilu k telke. Davali polhodinove slovenske vysielanie pod nazvom “Slovensky svet”, ten program ide kazdu sobotu hned po ceskom vysielani “Vision”. Prilis som sa zakukal a pozabudol som, ze varim to maso. Prebral som sa, ked vsetko zacalo vo velkom vriet a pretekat z hrnca na sporak. Boy, ale som vyletel z tej stolicky ako mlady srnec. Ked spominam srnca, par minut predtym si to po nasom backyarde strikovala asi srncia rodinka a dve male srncata. Ja som ich nezastihol vidiet, ale uvadzam len z popisu Evy, ktora ich videla okolo prechadzat. Obcas sa takto prezenu! Niekedy popasajuc sa, inokedy uhanaju, ked vidia vela golfistov s palicami.

Dole z pracovne som priniesol do “studia” printer. Eva mi poslala letenku a popis jej navratu nazad na Slovensko. Potrebuje to vytlacit. Nechcelo sa mi znasat dole pocitac a zas nazad. Takto je to jednoduchsie. Ked som bol na pocitaci ozval sa cez Skype nas kamarat Bongo – Vlado Chrappa. Uz sa prestahovali do noveho baraku trochu viac na severe ako doteraz byvali. Zatial su nastahovani len do jednej izby lebo im majstri robia parkety a cely byt maluju. Ale Vlado nastojil aby sme sa zajtra zastavili u nich, ked teda ideme do Toronta a na Niagarske vodopady. Ten vylet robime hlavne k voli Eve, ved ja som bol na Niagarskych vodopadoch mnohokrat. Mna to uz tak nelaka ako ked sme byvali nedaleko v Mississauge. Z Ottawy je to skoro 600 km. Uz preto sa zastavime u Belu a Hany kde prenocujeme. K veceru Hana ked bude chciet moze vziat Evu do mesta, trochu jej poukazovat downtown. V utorok na Niagaru a poobede rovno domov. Bude to sice strapa, ale hadam to nejak zvladnem. Nikto mi to nedoporucuje, ze je to prilis vela aj na mladeho cloveka a nie “pospavajuceho”starca

Za nejaku hodinu ma prist pre Evu Fero Z. Ja som ho davnejsie stretol u Frantu, ked robil muzsku party. Jeho manzelka Gita poprosila Evu, ci by jej mohla prist pomoct s jedlom a servovanim. Poobede robia velku hostinu pre priatelov a znamych v Ottawe, akoby tretiu svadbu pre ich syna. Prva sa konala v Izraeli, druha v New Yorku a toto ma byt tretia oslava. “Good” pre mladomanzelov, hadam sa im ujde nejakych par podarunkov. Ja ostanem doma s Mariankou, mozno, ze sa nou vyberiem na kratku prechadzku alebo obaja budeme cumiet na telku. Evu priviezol nazad Franta. Spolu s Vlastou sa zastavili na drink a uz sa hnali domov.

08 09 09 – nedela.
Dnes rano som nemal ziaden problem sa rozhodnut na aky film sa vybrat. V piatok prisiel do kin uz dost dlho propagovany a ocakavany film “G.I. Joe – The Rise of Cobra”. Trochu som sa zacudoval, ze na ten film sa chcela pozriet aj Eva. Je to predsa len superaction film z nedalekej buducnosti, nieco ako “star wars”. Vacsinu akcii bolo samozrejme robene cez pocitace na skutocne vysokej urovni. Film sa velmi pacil Eve, ja som nebol az tak nadseny i ked som obdivoval tu technicku stranku. Film stal 175 milionov urobit ho. V hlavnych ulohach Dennis Quaid, Channing Tatum (jeho caka velka buducnost u filmu), Sienna Miller a mnoho inch. Ukoncenie filmu dava moznost na dalsie pokracovania. Co sa tyka navstevnosti pocitam, ze film bude velmi uspesny. Usudzujem uz z toho ze doobednajsie predstavenie i po troch dnoch uvadzania filmu bolo skoro vypredane.

Ked sme sa vracali z kina domov, zastavili sme sa este v “Home Depot” dokupit par kvietkov, lebo z tej nasej malej zahradky sme vela vyhodili, co sa prilis rozrastlo. Ja som potom este odskocil na tenisove kurty, kde prave koncilo finale zien a zacinal finalovy zapas muzov uz 13 rocnika turnamentu Kunstadt Sport. Prve vyradovacie zapasy zacali v stredu vecer, dnes bolo finale zien a muzov. Prihlasenych do turnamentu bolo nieco cez 95 ludi. Vcera vecer bolo zaverecne party, zadarmo sa davalo pivo, vino, hamburgery, klobasy, zakusky atd…ludom, kto sa prisiel pozriet. Volakedy som sa aj ja aktivne zapajal a pomahal. Tentokrat som v sobotu tam ani neskocil, lebo som “babysittoval” Marianku. Dnes sa ale nepatrilo ignorovat tuto velmi uspesnu akciu a aspon sa ukazat, co som urobil. Oproti minulym rokom, tento tournament bol hadam najuspesnejsi, nie len co do poctu ucastnikov, ale aj divakov. Dokonca finalove zapasy snimal Rogers TV.

Tak som sa rozhodol, ze do toho Toronta a na Niagarske vodopady vyrazime az v utorok. Bude sice prsat, ale na cestu tam mi to nebude vadit. Hlavne je, ze v stredu a stvrtok ma byt pekne slnecne pocasie a to je potrebne, ked clovek chce mat pekny zazitok z toho vyletu. Neskorsie vecer zavolam aj Vladovi a Belovi, ze teda prideme v utorok a Frantovi, ze zajtra trenujeme. Dnes asi s pisanim skoncim, mozno dopisem par riadkov zajtra. Co ma viac znervoznuje, za nemam uz ziadne cerstve fotografie, hlavne z poslednych dni v Bratislave a Nitre. Moja chyba lebo som nefotografoval, hnevali ma moje baterky, ktore stracali stale stavu a casto mi vypovedali, ked som chcel fotit. Uz som ich vsetky vyhodil a kupil som nove, ktore mozem dobijat.

08 10 09 – pondelok
Horuci den a s velkou vlhkostou. Vysiel som na backyard pozriet sa kde a ako Eva posadila tie kvietky co sme vcera kupili a vyrazilo mi dych, ako pred desiatkami rokov, ked sme v Can Cune Mexico v zime vystupili z lietadla a obliala nas teplota a vlhkost. Dievcata sa vybrali na nasu plavaren pri golfovom Club House. Prisla aj Zuzka s vnucatami, tak budu mat spolu svandu.

Este dobre, ze som sa na tenisovych kurtoch vcera dlho nezdrzal. Od osmej hodiny vecer na Rogers TV kabli davali prenos finale muzov a zien. Tak som v pohodli kresla a s drinkom kludne pozrel oba zapasy. Poziadal som Zuzku aby mi poslala par zaberov, to som mal hadam poziadat Petra, aby som aspon nieco prilozil k tomuto prispevku. Hovoril som s nim a prislubil ale nie hned. Vraj ma stovky ktore musi stiahnut, upravit a pretriedit. Prilozim k blogu na buduce.

Fakticky, ja som nedokoncil popis poslednych 4 dni v Blave po navrate z Kosic. Vratil som sa v sobotu a na stanicu ma prisla vyzdvihnut Martina. Obaja sme boli velmi lahko a letno obleceni. Prisiel silny vietor a neskorsie dazd! Podarilo sa nam najst kde byva v Petrzalke Boba. Vzal som obe dievcata na obed do blizkej restauracie a na par hodin sme sa zastavili u Boby. Ta sa balila, skoro rano odchadzala na dovolenku tak sme sa dlho nezdrzali. Kod ze Martinu cakala cesta nazad do Nitry a ja sa u brata vyspat. V nedelu sme sa vybrali na autobusovu stanicu, kde som sa stretol s Wojtom M. a z Brna Lalom K. Spolu sme sa vydali navstivit nasho spolocneho znameho, majstra sportu v horolezectve Milana M. Ten nas prekvapil oznamom, ze ma Alzheimerovu nemoc, ze sa niekolkokrat stratil a nevedel najst cestu nazad do svojho bytu. Mal u seba nejaku zdravotnu sestru, ktora sa stara o jeho blahobyt. Odmietol s nami ist niekde na obed. Tak sme my traja s Lalom a Wojtom pojedli v jednej paradnej restauracii nieco z diviny. Lalu sme odprovodili na autobusovu stanicu, kde sme sa vsetci rozisli. Mna cakala v pondelok este navsteva Nitry, kde sa ponukol Wojta ma odviest. Tam ma prevzala Martina s ktorou som navstivil jej niekolko priateliek. Martina ma privitala s dobrou spravou, ze sa asi v septembri bude vydavat! WOW, Vsetko najlepsie do noveho zivota! Stastne manzelstvo Martina!

Pozdravujem z Ottawy!

Milan.

Friday, August 07, 2009

Leto 2009/5 - surodenci,rodina a priatelia

Prichod do Ziliny, u brata Eda a Marusky na hubovej polievke

U sestri Bibky a svagra Milana v Dolnom Kubine na Orave

Stretnutie styroch surodencov Edo; Milan; Bibka; Jozo


Hubari brat Jozo a svagor MilanV Kosiciach na pavlaci u Klari (jej vnucata)
Ottawa 08 07 09 – piatok
Uz vcera poobede som bol pripraveny sa pustit do dalsieho prispevku s pokusom ukoncit tuto seriu Leto 2009 z mojej 15 - dnovej navstevy Slovenska. Dokonca som stihol napisat datum a den ked som pocul, ze sa otvaraju na baraku dvere. Nejak priskoro, ked su to Marianka a Eva, vracajuce sa z plavarne. Boli to samozrejme oni a naviac Lida, ktora ich priviezla autom. Ja som si ako uz tradicne, nalial do pohara trochu whisky, ked sa chystam zacat pisat, aby tie moje mozgove zavity sa zahriali a zacali nieco tvorit. V pisani som sa nedostal dalej ale v popijani whisky velmi daleko! Bolo pekne slnecne poobedie a tak sme vysli vsetci na terasu, kde tu a tam sme sa zabavili pohladom na golfistky a ich snahu odpalit tu lopticku co najdalej. Vacsinou s malym uspechom, zato ja som uspesne dokoncil uz davnejsie nacatu whisky a pokracoval som s finskou Absolut vodkou. Kedze som vcera trochu prebral a zuzitkoval aj dnesny kontigent alkoholu, tak som porusil tradiciu a snazim sa rozhybat tie mozgove zavity s poharom studenej vody. Ja viem, ja viem, je to smutne konstatovanie.

Dnes rano, este predtym ako sa dievcata prebrali k zivotu, ja som bol na ceste do fitka. Trening zamerany trochu na “upper body” trochu na “lower body” dohromady 40 setov a obaja s Frantom spokojni sme isli domov. Od prichodu Vlasty z Ciech po prvykrat prisla do fitka. Vlasta je Frantova manzelka. Odletela do Ciech a na Moravu v ten isty den, ako ja do Nemecka. Nejak jej ta navsteva v Cechach a na Morave neprospela, uz tam mala hromadu zdravotnych problemov. Ked prisla domov dlhsie ako tyzden sa nevedela zbavit zaludocnych tazkosti. Na jej ziadost som jej poslal “cierne uhlie”. Zrejme pomohlo, lebo dnes uz s usmevom slapala na “elliptic” masine. Len co o desiatej k Marianke prisla ta ista pani (caregiver) ako posledne s Evou som vyrazil jednak do Ikeii, pozriet sa co maju k dispozicii z oblasti kuchyne. Uvazujem zmenit celu kuchynu od a do zet! O tom v buducnosti napisem viac, ked dospejem k tomu rozhodnutiu. Nedaleko Ikeii sa nachadza mala plaza, vacsinou ruske a ukrajinske predajne. Raz zacas, ked som v tej oblasti zastavim sa v Lakotke vyborne vybavenej europskymi, ukrajinskymi, polskymi a ruskymi specialitami. Kupil som fajnu madarsku tlacenku, cigansku slaninu, udene jazyky, rozne nakladane huby a pre Marianku tri vacsie sacky zmrazenych pirog. Posledne jej velmi chutili a bastila ich, ako ked by bol koniec sveta.

Pred par dnami som bol na malom nakupe, zastavil som sa vo farmacii v predajni Independent. Predtym som ale vybehol o poschodie vyssie do “walk in” kliniky. Ked som videl plnu cakaren ludi, otocil som sa hajde prec. Predsa pre jeden predpis, recept piluliek na vysoky tlak nebudem cakat hodinu a pol. Vo farmacii prijali moju objednavku s tym, ze faxom vyziadaju suhlas lekara. Vyborne! Len ta krabicka co som im dal, nebola od nasho rodinneho lekara, ale nejakeho ineho u ktoreho som si pred 6 mesiacmi nechal vypisat recept. Ten aj po troch urgenciach a poslanych faxov nereagoval, ze ma najskor musi vidiet. Nas rodinny lekar uz v ordinacii nebol a ja som nemienil cakat v poradi ist k inemu. Rozhodol som sa, ze pridem na druhy den. Farmacistka mi zatial dala styri pilulky, lebo som uz bol bez nich.Vcera som teda vysiel hore do kliniky a recepcna sestra sa uz smiala a len poznamenala, ze recept je uz dole vo farmacii. Odlahlo mi, predsa len, ked som pri predoslej navsteve im mierne vynadal a stazoval si na byrokraciu a zbytocne prekazky, to asi pomohlo.

V stredu som nedobrovolne vynechal rano trening. Ocakavali sme uz pred tyzdnom dohodnutu navstevu z obchodneho domu Sears – servis cistenia kobercov. Bolo na case! Uz hadam treti rok som sa “vyhrozoval, ze musim dat koberce v obyvacke, spalni, family room a dole v hostovskej izbe vycistit, lebo od kedy sme sa sem prestahovali som ich nedal cistit. Vzalo im to viac ako dve hodiny a lahsi o 240 dollarov, mam svoje svedomie uspokojene. Koberce su ako nove. Prilezitostne este dam vycistit v basemente aj druhu obyvacku a moju uz skoro nepouzivanu pracovnu alebo tiez dalsiu spalen. V tej obyvacke mam starsiu trojsedacku, dvojsedacku a jednosedacku, vsetko polozene na priestrannej “gube”, ktoru velmi davno sme obdrzali od Petra a Fedi, ked sa stahovali na Slovensko. Ta guba potrebuje ist do cistiarne. To asi urobim v septembri.

Co nevidiet bude 8 hodin vecer, doteraz som sa zdrzal a nevzal som ani len kapku alkoholu. Ale ked som sa prestahoval s pocitacom zo spalne do jedalne, neodolal som ked Eva priniesla flasku cerveneho z mojho skliepku. Hned sa mi lepsie pise a aj mysli. Musim spomenut, vracajuc sa do nedavnej minulosti, ze za tie prve dni v Nemecku a neskorsie v Bratislave som popijal tento bozsky mok skutocne vo velkom. Prve dni ma bohato castoval Sano z jeho vyberu vin. V Blave sme sa castovali vsetci pri spolocnom obede alebo veceri. Bol som neustale v prijemnej nalade a fyzickom blahobyte. To samozrejme s nasim rozchodom, obedom a popijanim vyborneho vina v nedelu u Troch Muskatierov nekoncilo. Pokracovalo vecer u mojho brata Joza, kde mierne potrundzeny som si to trochu rozdal s mojou oblubenou svagrinou v slovnej vymene nazorov na otazky prostredia, oteplovania a klimatickych zmien, ktore ja povazujem ako najvacsi podvod tohoto storocia, ktore nas vsetkych, co skonzumovali ten nonsens stoja biliony a ti “bullshitteri” co balamutia nase hlavy robia na tom miliony az miliardy.

Rano v pondelok sme s bratom Jozom vyrazili do Ziliny k najmladsiemu bratovi Edovi. Ten nas cakal uz na stanici a odviezol nas k nemu do bytu na Vlcincoch. Nezdrzali sme sa dlho, akurat tak ze sme zjedli hubovu polievku, prehodili par slov s jeho manzelkou, dcerou a jej manzelom a uz sme si to uhanali cez Terchovu do Dolneho Kubina na Oravu k nasej sestre Bibke. Ucel bol aby sme sa vsetci styria surodenci stretli spolu, lebo sa tak nestalo desiatky rokov. Podarilo sa! Bola to vynimocna udalost a myslim vsetci sme si to zacali uvedomovat, ze je to po rokoch prvykrat ale tiez mozno aj poslednykrat, kde sme sa stretli vsetci relativne zdravi. Edo sa este vecer vratil nazad do Ziliny, rano mal povinnost otvorit lekaren, kde on robi administrativneho managera svojej manzelke, ktora je farmaceutka. S Jozom sme ostali este do druheho dna. Rano zo svagrom Milanom sa Jozo vybral na huby, niekde az ku Mutnemu, ci tak. Prisli obaja pekne vystaveni a s ulovkom nie najvacsim ale urcite dostacujucim na dalsiu polievku.

Jozo sa vybral este v podvecer nazad do Blavy a ja na druhy den po laskavom zvezeni Milanom do Ruzomberka na vlak do Kosic. Tam na mna uz cakal moj synovec, Bibkin a Milanov syn Gojko (Gorazd). Ten ma dorucil ku Klare, ktora mi ponukla moznost u nej prenocovat. V Kosiciach ma cakalo niekolko stretnuti a navstev, ktore som vsetky zvladol s akym-takym uspechom. Mal som na plane sa napr. stretnut s Dusanom F. ktory bol v tom case v Herlanoch, vonkoncom som nemal cas. Bol som rad, ze aspon kratko som sa stretol a spoznal pani Evu H. ako aj ze som navstivil Ralli, vdovu po mojom byvalom kolegovi z Lekarskej Fakulty a odovzdal som jej synovi nejake to tricko. Samozrejme potesil som sa stretnutim s Gretkou a Agi. Tych dni bolo malo ale aj tak som stihol byt na veceri s Gojkom a jeho pani manzelkou a neskorsie I dokonca na pive. Je to senzacny chlap a sestra Bibka ma byt naco hrda! Potom ma uz len cakala cesta nazad do Blavy a par poslednych dni na Slovensku v Blave a Nitre!

Prajem krasne posledne dni leta!

Milan