V redakcii Muscle & Fitness
piatok k veceru
AUPARK - Golem Gym
Ottawa 07 30 09 – stvrtokZa 15 minut bude 5 hodin poobede. Trochu neskoro zacat pisat dalsi prispevok. Ale ked zacnem, tak sa don skor alebo neskor pustim pokracovat. Musim dat dohromady aspon par riadkov, jeden alebo dva odstavce a potom ma to uz nepusti pokial prispevok neukoncim. Pred par minutami sme urobili to, co som sluboval urobit vcera. Zalozili sme na prvu fermentaciu dve vedra bieleho vina - koncentratu z Argentiny. Vzpieral som sa cele poobedie zist dole a zacat robit, ako ked by to bola nejaka vazna a tazka praca. Nic takeho! Dohromady pripravit dva vedra vzalo nie viac ako 20 minut a uz to zacalo fermentovat. Za tyzden z toho bude “burcak” a potom sa to vsetko z vedier preleje do demizonov na druhu fermentaciu atd…
Cely den som bol trochu viac zaneprazdneny ako obycajne. Rano som odkrutil uz stvrty trening vo fitku tento tyzden! Zacal som lahko a ani dnes sme sa s Frantom velmi netrhali. Uz sa zacinam dostavat do beznej rutiny. Mam ale co robit, aby som sa “dostal do prijatelnej stareckej formy”. Moja navsteva Slovenska “vazne” poskodila moj vzhlad nadmernou konzumaciou jedla a alkoholu. O zmenach, ake dosiahli tohorocni vitazi sutaze M&F “do formy”, samozrejme nemozem ani snivat. To by vzalo nie tri mesiace, ale tri roky iduc nazad do minulosti, aby bolo nieco viditelne. Hrozim sa z tych neuveritelnych zmien k horsiemu za posledne 3 az 5 rokov. Ked sa pozriem na niektore fotky z toho slavnostneho obradu v Bratislave, ci staci vidiet seba rano pri holeni, stavnato si po madarsky zahresim, ulahcim si, ako sa clovek zmenil, zoskaredel a scvrkol. Ved som za posledne roky stratil 4 cm z mojej vysky, zvraskatel, stratil skoro vsetky vlasy na gebuli, pribral tam kde to je najmenej ziaduce a to ma byt “golden age”? Hahahahaha! Fyzicky, esteticky a psychicky skor dizaster “miserable age!!!” Ale o tomo som nechcel pisat, skor este spomenut niekolko domacich udalosti a co najskor sa vratit do Bratislavy na oslavu tych krasnych uspechov mladych a starsich zien a muzov v pretvoreni postavy v kratkom case troch mesiacov. Vysledky hodne len obdivu!
Nemohol som urobit lepsiu vec, ako kupit a hned zapojit ten dehumidifajer! Vcera od obeda do asi sietej vecer sme museli vyliat dvakrat plny obsah vody v kontaineru, kolko sa tam nazrazalo. Na noc sme pristroj vypli, ale dnes uz od rana zas zacal pracovat a znovu sme museli vyliat dve davky nazhromazdenej vody. Nie len Eva, ale aj ja som musel konstatovat, ze ta vlhkost nie len vzduchu ale aj kobercov sa podstatne zmenila. Investicia skutocne dobra, mal som to urobit roky nazad. Len co som prisiel domov skocil som na “maly” nakup do blizkych potravin. Vo farmacii som si objednal pilulky na vyssi krvny tlak. Ako dobre ze som nemusel vidiet mojho lekara. V cakarni bolo aspon 15 ludi. Kupil som aj tri velke huby “bedla jedla” s umyslom, ze ich naplnim syrovou naplnou s bylinkami a zapeciem na grille. Vzdal som to! Mali sme silny obed a nemam chut dalej nieco jest! Marianka dostala debrecinsku klobasku, zemiakovy salat a zeleninu. Ja si dam dalsi pohar whisky a to nahradi vsetky calorie vecere. Mimo uz spominanych dnesnych aktivit, ked dievcata odisli na plavaren ja som sa utrhol a jazdil som s masinkou po mojej hlave a ostrihal som sa na velmi kratko, aby som mal pokoj na niekolko tyzdnov. Nenavidim tu robotu!
Vratim sa teda trochu do nedavnej minulosti, co je vlastne ucelom tohoto prispevku, pripomenut si pekne a zaujmave chvile, ktore sme prezili za tie dva dni v Bratislave z prilezitosti odovzdavania cien vitazom M&F sutaze “DO FORMY”. Myslim, ze to bol uz deviaty rocnik a hadam aj najuspesnejsi. My traja “muskatieri” Duro Visny, Sano Bacinsky a ja sme uz po druhykrat boli pozvani ako “cestny hostia” tejto akcie. Je to hlavne zasluhou sefredaktora Luda Majora, ktory si nas velmi uctieva a povazuje, za nase “zasluhy” v tych prvozaciatkoch rozvoja kulturistiky a fitness hnutia v Ceskoslovensku. Pre nas troch, (bolo nas v Ceskoslovensku trochu viac Emil Muller; Lada Filip atd.) je to neuveritelne uznanie nasej cinnosti z davnych 60-tich rokov a my vsetci si obrovsky vazime jeho charitovu pozornost k nam, dnes uz starcov. Radi sa vraciame do redakcie a vazime si mile prijatie jej clenov. Redakcia a teda Ludo produkuje jeden fantasticky erudovany magazin najvyssej kvality s odbornymi clankami prvej triedy. Ja si vzdy po obdrzani s najveacsim zaujmom vsetko precitanm a velmi sa vzdy obohatim ziskanymi informaciami.
Akcia redakcie “DO FORMY” dnes vzbudila zaujem i druhych krajin, ktore prijali tento koncept. V Ceskoslovensku vzbudzuje zaujem v priemere asi tisicky ludi. Nie vsetci ucastnici sutiaz skoncia a nie vela skonci s velkym uspechom. Ti, co skoncia a dopracuju sa k neuveritelnym zmenam je niekolko a stoji zato sa pozriet do posledneho osmeho cisla M&F na neuveritelne vysledky.
Ako sme sa dohovorili na sekundu a minutu sme sa vsetci traja Duro, Sano a ja stretli pred redakciou M&F o piatej poobede v piatok. Chvilu sme boli sami, pokial sa vratil z nejakej povinnosti Ludo (sefredaktor). Odovzdali sme par pozornosti, chvilku pohovorili, pofotili a boli sme na ceste do nasich ubytovacich zariadeni. Vsetci vitazi a my so Sanom a fotografom sme boli ubytovani vo velmi peknonm, cistom penzione “Raki” niekde v Petrzalke. Pri veceri sme stretli uz niekolko “vitazov”, ktorych sme rozoznali do predu nam danemu vyberu. Nadviazali sme rozhovor, a vsetci nas povazovali, ze sme asi tiez vitazi starsej kategorie. Boli asi prekvapeni na druhy den, ked nas videli za stolom cestnych hosti.
Rano sme sa vsetci stretli vo velkom shopping centre AUPARK na druhej strane Dunaja. Na najvyssom poschodi je velke fitko s nazvom GOLEM. Tam sme mali vyhradenu miestnost na rozne akcie a tiez plochu fitka. Vela reci, vela predstaveni, vela fotografovania, ale vsetci sme to zvladli. Hlavne. ze sme nadviazali priatelske vstahy a konverzaciu s pritomnymi vitazmi. Ja som tam naviac stretol mojho stareho kamarata Wojtu M, co bola neocakavana navsteva.
Po akcii v Golem fitku sme vsetci mali kratku prestavku aby sme sa vecer stretli v restauracii Raki na slavnostnom odovzdavani cien. Niekolko z nas sme mali tu cest tie vitazne trofeje odovzdat osobne. Ja som bol prvy! Kedze sme sa pocas dvoch dni zblizili mali sme pri slavnostnej vecery “good time”. Nadviazali sme priatelke kontakty, srdecnu vymenu nazorov a vyjadrovali obdiv nad ich vysledkami. (fotky z tejto prilezitosti v buducom pokracovani mojej navstevy na slovensku a mnoho viac)
Pozoruhodne boli dva vysledky ktore stoja za obdiv. V dvoch kategoriach pred dvoma rokmi boli vitazi jedna zena (neuverirtelna zmena) a jeden muz, Tentokrat to bol manzel/ manzelka co vyhrali tohorocnu sutaz. Neuveriteny vysledok dvoch manzelskych parov. (vid dve posledne fotografie). Blizim sa ku komci duhej strany a to je teda signal skoncit. Samozrejme umiestnim na blog tolko fotiek ako budem vediet. Pokracovanie bude nasledovat v najblizsich dnoch.
Pozdravuje Milan.
