Sunday, November 10, 2013

Jesen 2013 - prvy sneh


Skupina zamestnancov KUNSTADT SPORTS pred ich obchodom v Kanate, pripraveni na pravidelny pondelnajsi 50 km vylet. 

Ottawa 06 11 2013 - streda

Asi zacnem verit v zazraky! Mozno si spomeniete, ze velmi davno, ked som pisal prispevok na moj BLOG, vacsinou som ho pisal na malom pocitaci IBM Think Pad. Robil som to radsej, ako pisat na mojom hlavnom pocitaci, ktory je stale “on line” a casto som bol vyrusovany, ci uz prichadzajucou postou, alebo volanim Skypu.  Nemal som pokoj sa sustredit na pisanie neprestajnym prerusovanim. K tomu mi vynikajuco sluzil tento moj maly pocitac z ktoreho som potom cez USB preniesol text na moj blog. Jeden den pred par mesiacmi mi pocitac vypovedal sluzbu. Nevedel som ho otvorit, vysledok bola tmava obrazovka a nech som sa snazil, ako snazil, pocitac bol “dead”, mrtvy a nijak som ho nevedel nastartovat. Po mnohych neuspesnych pokusoch som pocitac zabalil, dal do tasky a rozlucil som sa s myslienkou, ze mi bude este niekedy pracovat. Ubehlo mnoho mesiacov a neviem, co ma dnes poobede priviedlo k myslienke, pokusit sa ho znovu otvorit? Co, ked sa stal “zazarak” a pocitac bude znovu schopny byt uzitocny? Stalo sa, pocitac mi normalne naskocil, dokonca nepotreboval som ho upravovat a ani menit datum a cas, vsetko pracovalo aj ked nebol mesiace napojeny na elektriku a baterka v nom nikdy nepracovala. Aleluja, mozem znovu sediet za jedalenskym stolom a na nom pisat a pokukovat na telku vo family room. Hned toho vyuzivam aj ked mam napisane asi tri plne strany z pred dvoch dni, ktore chcem po uprave pouzit a umiestnit na moj BLOG.
 
Rony, Eric  Monika Kunstadt a patriarch Peter s mladou generaciou pred ich obchodom v Kanate. Dva dalsie obchody maju v Ottawe na Bank Str.
 

Ci budem schopny tak urobit, to sa uvidi, lebo aj s mojim blogom, som nedavno mal vela tazkosti. Dokonca take, ze som jeden z poslednych prispevkov  pred ich obchodommusel dat na novo vytvoreny blog, lebo nie a nie sa dostat na povodny. Jednoducho nevedel som ho otvorit  lebo pocitac nechcel prijat moje heslo. Po desiatkach pokusov som to zhnuseny vzdal a text som dal na novo vytvoreny blog. Myslim, ze som vacsinu priaznivcov o tom informoval. Nevzdal som sa, nakoniec som prekonal barieru a ten posledny prispevok sa mi podarilo umiestnit na moj povodny blog.  Ci sa mi to podari aj s tymto textom neviem, lebo si zase asi nespominam na heslo. Najradsej by som si dal par faciek, ze som taky neporiadny a nezapisem si ako som heslo zmenil.
 

Urcite som v minulosti casto spominal nase Canadske dive husy. Ved sme desiatky a desiatky mali na golfisti pasuc sa a samozrejme  neprestajne sa zbavovali vykalov. Boli to hlavne golfisti, ktori si trpko vzdy stazovali. Vedenie golfista sa vseliako snazilo husy odhanat, postavili sochy lisky, ci kojota na roznych miestach, nepomohlo, za tri dni sa husy okolo soch veselo pasli. Inokedy mali jedneho starsieho pana z velkym psom a ten ich odhanal nie velmi uspesne. Inokedy hadzali delobuchy ani to nepomohlo. Neviem, co sa stalo tentot rok, na golfisti sa za celu sezonu neukazali ziadne husy. Akurat tak k veceru prislo ich par prenocovat na troch jazierkach, ktore na gofisti mame. Zrazu pred par dnami sa zacali zhromazdovat, dobra stovka, ked nie viac! Dnes uz boli vsetky prec! Myslim, ze sa zdruzovali, davali dohromady pred ich odletom na juh. Niet po nich ani stopa, aj ked trava je este zelena a mali by sa na nej pochutnavat.  Nie su to len husy, ale na golfisti nie je ani len ludska ziva dusa. My sme s Ankou konecne vyuzili slusne pocasie a pokryli sme silnou plachtou BBQ, ktoru pokryvku som sa uz davnejsie chystal dat a upevnit.


Musim aj spomenut, ze nejak pred tyzdnom mi konecne po dohovore prisli vyrezat ten otvor vo vani a upravit tak, aby Marianka mohla do vane vstupovat bez vacsej prekazky ako bolo doteraz. Musela prekrocit dost vysoku stenu vane, co jej v poslednom case robilo vazny problem. Uvazoval som, ze dam vanu vyhodit a kupim specialne upravenu bezprekazkovu sprchu do nej vstupovat. Nakoniec som objavil podnik, co mal lepsie a hlavne lacnejsie riesenie. Ponechali sme celu jednotku neporusenu a do vane vyrezal vstup a tak ho upravil, ze sa do vane da vstupovat bez problemu prekracovat vysoku stenu. Ani toto riesenie nebolo najlacnejsie, stalo ma to nieco cez tisic dollarov. Mal to hotove za dve hodiny. Rychly zarobok! Nelutujem, lebo to bolo potrebne! Zial, cakalo ma viac vydavkov a omnoho drahsich, ze sa mi este treraz z toho toci hlava. O tom ale pisem v prispevku z pred dvoch dni, ktory bude nasledovat. Momentalne cakam na nejakeho technika z Hydro Ottawa, co ma prist skontrolovat – urobit “tun-up” na nasej peci, vyhrievacom zariadeni. To ma na stastie nebude nic stat, lebo si mesacne platim urcity poplatok, co to pokryva.

Neviem, ci stoji za zmienku, ale sme mali maly incident. Pred par dnami prisiel mi pomoct s prelievanim vina Franta. Uz sme mali tri demizony preliate a zacali sme so stvrtym v ktorom bolo cervene vino. Franta hadicku nezastrcil dostatocne dole a ked sme na chvilu odisli hadicka sa vytratila z demizonu, vino zacalo striekat po stenach a hlavne vela na koberec. Hotova pohroma! Coze o to, steny sa utreli a boli OK, ale koberec bol pekne nasiaknuty asi v rozmere polmetra. Robili sme hned, co sme len mohli s nie velkym stastim. Dnes uz je nejaky den potom a este stale Anka sa snazi ten koberec zachranit. Nie velmi sa jej dari! Potom vine tam ostane asi navzdy spomienka! V tieto dni nas caka dalsie prelievanie, lebo vino je uz vycistene, usadeniny na spodku a tak je cas prelievania do malych demizonov a na konzumaciu. Konecne, budem mat dost bieleho vina, doteraz som ho musel kupovat, Cervene este stale mam asi dva galonky. Z neho si usrkujem aj teraz, ked pisem tieto riadky.

Pred par tyzdnami sa podrobila vymene kolena Vlasta, manzelka mojho treningoveho partnera. Vcera, ci predvcerom sa podobnej operacii podrobil moj kamarat Sano B. Dufam, ze uz to ma za sebou. Caka ho dost zdlhava rehabilitacia. Tu sa s tym nie velmi hraju. Zoperuju a ides domov! Par krat do tyzdna musis akurat prist na rehabiltacne cvicenia. Zrejme to maju lepsie v Nemecku, lebo Sana poslu na cele tri tyzdne do nejakych rekreacno-rehabilitacnych zariadeni, aby sa tam zotavil. Luxsus, co si zrejme Ontario nemoze dovolit. Pred par dnami som si vsimol clanok, ze dokonca budeme si musiet zaplatit operaciu kataraku. Na mna to caka za par mesiacov. Pritahuju a setria kde sa da, pritom maju a utracaju biliony na “green” veterne mlyny, ktore hyzdia prostredie a dodavaju nepatrne mnozstvo elektriky, co nas stoji vysoke poplatky za elektriku. IDIOTI!!!! OK, ulavil som si!

Ottawa 04 11 2013 - pondelok
Zaber zo svadby z pred asi roku, ktory som nemal k dispozicii, tak aspon dodatocne pripajam tento vydareny zaber.
V poslednych niekolkych dnoch, ci skor tyzdnoch, sa na mna lepi smola. Nasvedcuje tomu cel rada neprijemnosti a s tym spojenych vydavkov. Nejdem sa hned v zaciatku o tom rozpisovat, hadam neskorsie. Radsej zacnem malickostiami, ktore cloveku strpcuju zivot, ale vela financne nestoja. Co ma trochu vcera “vykrutilo” bola skutocnost, ze som stratil z pocitaca text rozpisaneho listu, na ktorom som sa trapil z par hodin. Chcel som ho pisat tak, aby podstatnu cast som mohol neskorsie pouzit na moj BLOG aby som sa nemusel opakovat. Mal som uz napisanu jednu plnu stranu, na ktorej som sa trochu potrapil aby moj text vyzeral “literarny”, teda aby mal “hlavu a patu”. Myslim, ze sa mi to darilo a zacal som byt celkom spokojny. Priznam sa, ze si uz dnes nespomeniem o com som sa vlastne v zaciatku rozpisal. Neviem co sa stalo, ako by “zazrakom” naraz sa mi cely text stratil. Ostala prazdna stranka a nic na nej. Poriadne ma to rozculilo. Hodinu, ci dve vynalozenej prace, premyslania a koncipovania slusne napisaneho listu sa nejakym aktom neopatrnosti, urcite z mojej strany, stratilo. Asi som sa dotkol nejakej klavesnice a text bol v nenavratnu. Nic mi nepomohlo ho niekde najst. Obdrzal som len zaciatocny datum a nic viac. Nakoniec som sa rozlucil s nadejou, ze to najdem, nalial som si zo sklamania pohar vodky a odpochodoval som od pocitaca, zhnuseny a rozcarovany. Aj ked je clovek na penzii, a zjavne nema co cely den robit, pravdou je, ze cim my starcekovia a penzisti mame viac casu, tym menej casu na activity, ako je pisanie, ci bezne prace okolo baraku, v dome a pod. Vsetko je spomalene, nic sa cloveku nechce a vsetko je ako by zataz na cloveka. Da sa to vidiet na malickostiach, kedy maly pracovny vykon, clovek zacne povazovat za ‘fulltime job”. Odrobil som si to na cely den!
Anka si uzivala leto a jesen na klubovom vyhrievanom kupalisti - bazene! Bolo!  Uz je tu prvy sneh a koniec takychto radosti.
Priklad: Uz niekolko dni sa chystam zakryt moje BBQ extra plachtou na zimu. Chystam sa to urobit uz hadam dva tyzdne, este som sa k tomu nedostal. ale dnes hadam urcite! Uz nemam ziadnu vyhovorku! Presne tak mi trvalo sa rozhodnut ist von a nasrobovat vianocne ziarovky do uz z minuleho roku namontovaneho vedenia. Ziaden “big deal”, ale vzalo mi to niekolko dni sa k tomu odhodlat. Bolo to urobene za nie viac ako 20 minut a vsetky ziarovky svieta. Musim este natocit ziarovky okolo podpornemu stlpu pred vchodom. Otazka par minut, ci to urobim, alebo sa nato vykaslem, este som nie rozhodnuty. V jednej veci som sa ale poucil, ked nieco napisem, treba okamzite po napisanom odstavci “kliknut” na “save”, ulozit a ked tak urobim, text viac nestratim. Robim to dnes pravidelne, kazdu chvilu a uz sa nemam co obavat, ze to co som napisal sa strati. Aj tak si myslim, ze vsetci ti fenomeni, co pracuju na vylepseni pocitacov, by mali vymysliet, ze raz co je napisane je ulozene a moze byt zachranene. Nie ako som ja “obetou”, ze som nieco nahodou stisol a bol som s prepacenim v “prd…”.

 
Vcera, viacmenej cele doobedie som finisoval jednu knihu, ktora ma velmi zaujala, hned z niekolkych dovodov. Minulu nedelu, alebo sobotu, mi na stoliku u nas v obyvacke Vlasta N. nechala knihu, co mala pozicanu od nejakej jej priatelky s nazvom: Viera Caslavska …. Odlozil som na stranu vsetko, co som mal rozcitane a hned som sa do tej knihy pustil. Konecne, Vieru Caslavsku som poznal, aj ked nie osobne. Ona roky trenovala u nas na Institute v Prahe, kde sme my studenti velmi casto boli na balkone a sledovali sme jej trening a dalsich gymnastiek, ako bola napr. Bosakova a ine. Musim priznat, ze vsetci prizerajuci sme boli “platonicky” zamilovani do tej gymnastickej reprezentacie. Neodvazili sme sa ale k nim priblizit z obdivu a respektu, ostalo to len v tej platonickej sfere. Skoda, lebo mozno niekto z nas, by jej bol urobil zivot stastnejsi, ako jej manzel Odlozil, ktoreho si vzala za manzela v Mexiku, po vitaztve a hromade zlatych medaili a svadbe”storocia”. Je to fascinujuca kniha o jej zivote, vitazstvach, prehrach, trabloch v manzelstve a nakoniec s komunistickym rezimom, ktory ju zbavil skoro vsetkych prav, vcetne prace, kde tato hviezda Ceskoslovenska musela ist a pracovat ako upratovacka v nemocnici na svoje zivobytie. Len preto, ze odmietla odvolat svoj podpis pod vyhlasenim: 2 tisic slov! Bola to nesmierna a nezabudnutelna krivda spachana na najpopularnejsej sportovkyni sveta a urcite no.1 v Ceskoslovensku. Obdivoval som ju vtedy a obdivujem ju este viac dnes, ked som si precital jej tragicky zivot. Ja nezvyknem velmi citat autobiograficke knihy, ci zivotopisne, vyznamnych osobnosti. Precital som mnohe, ale nie som na ne zatazeny. Tuto knihu o zivote nam vsetkym znamej a obdivovanej Viere Caslavskej je urcite vynimkou, ktorej by sme mali venovat pozornost a vzdat jej uctu v jej pokrocilom veku. Je len o par rokov mladsia ako ja. Este stale mam v sebe plamienok lasky a obdivu k tejto vyznamnej osobnosti, tak hrubo poskodzovanej. Hnus a hanba tomu rezimu, ktory takto hanebne jednal s jednou najvacsou hviezdou Ceskoslovenska.

 Posledne dva dni vikendu som viacmenej presedel pred televiznou obrazovkou, sledujuc prenosy z Calgary, kde prebiehal nieco ako “kongres”: konzervativnej strany Canady. Fakticky, trvajuci len dva dni, ktory zacal vo stvrtok hlavnym prejavom prime ministra Harpera a koncil po prijati vseliakych rezolucii v sobotu vecer. OK, je to politicka strana ktora ma moju priazen a kde tu im poslem par dollarov na ich podporu. Nie vzdy suhlaim plne z ich politikou a bol by som rad, ked by boli daleko tvrdsi v roznych aspoktoch nasho zivota. Robia ale co mozu a vprostredi lavicovych zivlov, je velmi tazke nieco presadit. Ked samozrejme vlada nechce byt totalitarna a diktatorialna.

 Prusvih! Kedze sa blizi den, ked Anke by mal vyprsat termin pre pobyt v Canade, zavolal som Bobe do Blavy ,aby jej predlzila letenky, ktore normalne maju platnost na jeden rok s tym, ze su udelene na urcity termin., Boli sme obaja v domnienke, ze to je November ako by mal koncit jej pobyt u nas. Samozrejme, ze som ako obycajne poziadal o predlzenie jej viz. Zatial som neobdrzal vysledok. V minulosti nikdy nebol problem to predlzenie obdrzat. Obaja sme si nevsimli, ze jej letenka bola vystavena na polovicku oktobra a nie novembra. Booom! Prepasli sme jej termin odchodu a uz je neskoro letenku predlzovat. Neostava nic ineho, ako zakupit jednu letenku pre jej navrat po strate tej, ktoru mala doteraz. Boba skuma, ci sa ta povodna letenka da zachranit! Ja to vidim, ze nie, co znamena, ze budem musiet kupit extra jednosmernu letenku nazad do Prahy. Tam ziju jej dve dcery, kde sa planuje vratit. Neprijemny kiks, co bude stat vela penazi! Zasluhu na tej nepozornosti nejak nesieme vsetci traja. Nepozreli sme si dokladne na document jej navratu do ceskoslovenska. Za nepozornost sa plati! To caka aj mna!

To je ta najmensia “kacica”, ktoru sme vyviedli do urcitej miery z nepozornosti. Anka si nejaky cas zacala stazovat na lahke bolesti v oblasti brusnej dutiny. Ze ma podozrenie, ci nema nejake pozostatky z minulosti, ked jej na pancreasi objavili malu cistu. Z obavy, ze by sa to mohlo stat viac kriticke, rozhodol som ju vziat v utorok, ked mame obaja volno, do nemocnice na EMERGENCY, aby ju presetrili, ci skutocne sa je obavat, ze nieco ma?

 Well, stravili sme na emergency niekolko hodin, hlavne lebo sa cakalo na vysledky krvnych skusok, mocu a hlavne catscannu, co musel posudit radiolog. Vysledok vo vsetkych aspektoch negativny. Nic nenasli, co by bolo treba venovat pozornost. Osetrujuci lekar Anke predpisal nejake pilulky na zaludocnu stavu a to bolo vsetko. Dievca je v uplnom zdravi! Nic negativneho! S uspokojenim sme sa vracali domov! V utorok o tyzden sme sa vratili do nemocnice’ aby sme zistili kolko ma ta navsteva bude stat, lebo Anka je cudzinka! Well cakal ma viac ako sok! To este neboli v uctarni vsetky papiere a ucet uz isiel do tisicov. Cakam kazdy den, kedy pride ucet na VISA a budem skutocne v soku. Chuda Anka, bola z toho viac ako v soku. S nou to otriaslo! O nieco menej somnou. Poucenie, ked si v zahranici nikdy nechod do nemocnice!!!! Radsej sa vrat domov a tam chod do nemocnice, lebo cesta tam a nazd Ta bude stat menej ako sa zastavit u nas v nemocnici. V USA je to este horsie, kde stratis aj svoj dom, aby si zaplatil za svoje osetrenie. Anka mala len niekolko testov a stalo to neurekom viac ako vela. Posleny ucet som este nedostal. Nechcem ho ani vidiet!!!!
Ako mozete posudit, mam viac problemov, ako by som si prial. Specialne tych financnych, ktore su menej prijemne, ako akekolvek ine.   Po dlhom trapeni sa s pocitacom a umiestnenim mojho blogu ku vsetkum ostatnym, mozem sa pochvalit, ze sa mi to konecne podarilo a prisiel som nato ako to robit. Konecne aspon jeden uspech!!! Tento blog som dal na moju stranku o druhej rano. Dalsie dve hodiny mi vzalo ulozit do prispevku par fotografii. Mal by som este viac ale uz som otraveny ich hladat v tisicoch co mam v pocitaci. Idem este na chvilu do postele, vsak je nedelnajsie rano.
 
Pozdravuje Milan
 
Prvy sneh uz je tu. To je len polovicka novembra, caka nas 6 studenych mesiacov. Hadam to prezijeme a bude aj lepsie.
 

Saturday, September 28, 2013

Canadska Jesen 2013


 
Najblizsie nas caka kratky vylet do Gatineau Mts. a k jazeru s nazvom Pink Lake, pomenovane po prvom vlastnikovi toho okolia.
 
Ottawa 26 september 2013 - stvrtok

Ked sme sa v sobotu poobede vratili z trojdnoveho vyletu, nie vela ma zaujmalo ci mam alebo nemam nejake maily v internetovej poste. Hlad prevladol! V blizkej predajne potravin sme kupili grilovane kurca a doplnky. Pazravo sme sa do kurcata pustili, len nieco zjest, zahnat hlad a hajde do postele. Dokonca vybalovanie batoziny sme nechali na druhy den. V nedelu rano, po dobrom a hlbokom spanku som otvoril svoju e-mailovu postu. Cakalo ma viac ako 60 neprecitanych, ci nepozretych mailov. Naviac, som mal aspon dve desiatky starsich a tak som sa rozhodol, ze vsetko bez pardonu vymazem. Po asi dvoch hodinach ich prezerania som tak urobil. Vsetko som “underline” a stisol som klapku “delete” a desiatky mailov boli v momente prec v nenavratnu. Obetou tohoto razneho zakroku sa stali aj osobne listy od jedneho lebo dvoch priatelov! Sorry guys! Mimo osobnych listov za obet padla aj desiatka vseliakych mailov, klipov, zartov a pod. Ktore som zachovaval, ze poslem dalej. Jednoducho som potreboval odvahu vymazat vsetko aj to, co bolo cenne. Od vtedy som do dnes dostal dasiu sadu desiatky mailov, ktore po prezreti, alebo precitani, hned vymazavam.Nech su akokolvek dobre! Z tej serie som poslal dalej len nejake tri klipy, ktore boli pekne a zaujmave. Urcite som nejake poslal aj Tebe / vam!

Pred par rokmi sme boli v Gatineau Mts. s Klarou, Vlastou a Mariankou. Dufam, ze budeme mat na druhy tyzden rovnaku skusenost.
 Pre mna ist do noveho fitka je o par km dalej, ako moje stare fitko, ktore je od nasho byvania asi 3 km vzdialene. Teda na skok. Toto nove fitko, ktore cerstvo otvorili zaciatkom tyzdna je 7 km vzdialene pre mna. No na “skok” pre mojho treningoveho partnera Frantu a tiez pre Petra K. Byvaju obaja na druhej strane hlavnej cesty. Cize, do fitka mozu chodit dokonca pesi. Mne tych par extra km. nevadi, ved doteraz Franta aj Peter chodili do stareho fitka, co pre nich bolo trochu dlhsie sa dostat. Ked ku konci novembra Franta s manzelkou odidu do USA k ich dcere a ostanu tam az do Noveho Roku, ja sa vratim na treningy do stareho fitka. Zatial budem chodit do novootvoreneho. My sme clenmi “GOOD LIFE FITNESS”. Pred nejakymi 20 az 25 rokmi jeden chlapak odkupil fitko, kde chodil trenovat, aby bojoval priti silne reumatickym klbom. Dnes ma po celej Canade viac ako 200 rozlahlych fitiek s tym najmodernejsim vybavenim. Len v Ottawe ma viac ako 20 fitiek prvej triedy s najmodernejsim vybavenim. Ako priklad, nove fitko kde sme zacali chodit je prenho postavene, teda vlastni celu budovu. Na prizemi mimo recepcie a uradnych miestnosti, skolky pre deti, solaria ma umiestnenych v styroch radach po 25 az 30 cardio masin. Dalsiu radu mne neznamich masin pre “circuit training” a velku telocvicnu na skupinove treningy. Dalej satne pre muzov a zeny so vsetkymi hygienickymi zariadenami. Hore na poschodi desiatky a desiatky posilovacich masin, “free” ciniek, priestory a vybavenie pre podobny trening, hygienicke zariadenia a vsetko co k tomu patri. Napr. vsetky cardio-masiny dole maju televizne obrazovky. Fitko zamestnava okolo 20 osobnych trenerov. Ja sa snazim ist do fika aspon 5 krat tyzdenne. Vacsinou posilnujem a trochu zanedbavam cardio trening. Snazim sa zbavit vypukleho brucha ktore sa prilis zdulo po minulom roku operacii a flakania sap o nich. Nic nepomaha, nijak to brucho nechce klesnut. Ked si zmeram tukovu vrstvu na bruchu ta nie je hrubsia ako cm. mozno I menej. Je to nieco ineho, co robi to brucho vypukle. Predpokladam, ze bud je to hnusny zlty tuk okolo vnutornych organov a mozno zdurene vnutorne organy. Ked som sa vo fitku postavil na vahu, ta ukazala presne 200 lb. Trochu viac ako by som si prial.  Whisky a Gin, ci slivovica je “out”, vino je “in”!!!!

Pred asi mesiacom sa u nas zastavila Katka Ch. Pozvala nas na navstevu k jej novemu bydlisku na severe ot Toronta, co neskorsie potvrdila aj cez e-mail. Pozvanie sme prijali. 
 
 
Vyssie som spomenul, ze minuly tyzden sme boli na kratsom, trojdnovom vylete s vela ujazdenymi km. Posledne, ked sa u nas zastavila Katka Ch. viacmenej len prenocovat, lebo bola v blizkosti mesta BROCKVILLE, co je od nas vzdialene okolo 150 km. Pred par rokmi Katka si tam kupila pekny dom prijamo na Rieke Sv. Vavrinca, nieco ako penzijny dom, ked sa tak rozhodne. Do vtedy dom zacala prenajimat.  Ako sa hovori:  “clovek mieni – pan boh meni”, co to sa zmenilo aj v jej zivote. Zalubila sa do chlapaka, co pracuje v jej brandzi - film a TV. Spolu sa rozhodli kupit paradny dom s velkym pozemkom, nieco okolo jedneho acru ( jeden acer j 4,840 stvorcovych yardov), ked nie viac. Dom je umiestneny pri mestecku DUNTROON, nedaleko popularneho vyletneho mesta COLLINGWOOD a Wasaga Beach. Na juznych brehoch velkolepeho GEORGIAN BAY, sucast HURONSKEHO JAZERA. Na vylet sme sa vybrali doobeda vo stvrtok a po 7 hodinach cestovania a obchadzania Lake Simcoe cez Orilliu a mesto BARRIE, sme konecne pred vecerom k nej dorazili. Na druhy den Katka vzala Anku na dalsi dlhsi vylet k Niagarskym vodpadom. Moja velka vdaka Katka! Smola, ja som doma zabudol fotak a tak len Katka urobila par fotiek cez jej e-pad. Od Katky je to asi 250 km tam a tolko aj nazad. Prisli dost neskoro vecer, lebo mali cestou vseliake problemy, hlavne, ze im prialo pocasie. Mali krasny cas. My s Mariankou a buducou svokrou Katky, sme vyrazili na kratky cas do Collingwoodu a pozriet sa na jej pension, kde zije. Anka bola uvelicena Niagarskymi vodopadmi. Ved konecne je to jeden zo siedmich divov sveta. Nazad sme sa vybrali v sobotu rano, nieco po deviatej hodine v silnom dazdi, ktory nam prial celu cestu. Dalsich 600 plus km. pokial sme dorazili do Stittsvillu. Az na ten neprijemny dazd, vasetko islo fajn a prisli sme domov mierne unaveni. Pre mna cely ten vylet uz nebola svanda, ako pred par rokmi. Zapovedal som sa, ze uz nepojdem autom na tak dlhe vylety.

Nase golfiste je stale v plnej krase zelene. Len jedna kuriozita - vsetky dive Canadske husy sa stratili a uz dlho sme ich nevideli.
 

 Posledne posedavanie a veceranie na nasej terase. Zacnem vsetko balit a uskladnovat v basemente. See you next spring.
 


Ostava mi urobit este jeden kratky vylet do oblasti 1000 ostrovov na rieke Sv. Vavrinca nie daleko Brockvillu. Vezmem aj Marianku a urobime si vylet na lodi popri ostrovoch. To som doteraz este neurobil aj ked som bol v blizkosti, na rozhladni a pod. To musim urobit v najblizsich dvoch – troch tyzdnoch. Zaciatkom buduceho tyzdna vyberiem sa z Ankou do Gatineau Mts. Vyzera, ze mame Indianske leto a farby sa zacinaj rapidne menit. Nechcem si nechat utiec ten velkolepi pohlad na “horiace” stormy v krasnych farbach. Krasne slnecne pocasie pretrvava a ma trvat az do buduceho tyzdna. Mame stale perfektnu zelenu travu, len s malou zmenou – ziadne divoke Canadske husy. Zahada, v minulosti tu na golfisti boli stovky.

 
Zuzka a Anka na nasej terase! Zuzka v priprave na cestu na Slovensko a do Izraelu. Uz su v Kosiciach par dni!
Do konca druhej strany, co je moj limit pre moje maily, ostava miesto tak asi pre jeden odstave. Mal som na mysli sa este rozpisat trochu o sucastnej spolocensko-politickej situacii u nas v Canade, USA a vo svete. Vyjadrit sa k nezmyslu globalneho oteplovania. Poslednych 20 rokov sa nic v teplote globu nic nezmenilo Naopak, ocakava sa schladenie, mala ladova doba. Par slov o teroristickych utokoch v Afrike, Pakistane, Afganistane a kde inde! Islam, mierumilovne nabozenstvo! Hahaha! To by ale vzalo dalsie aspon dve strany tak radsej nic! Mienil som spomenut, ako som za polroka zvladol 22 knih od autora Lee Child s jeho hrdinom Jack Reacherom a do coho sa pustam teraz. Tiez som chcel spomenut par filmov, ktore urobili na mna celkom slusny dojem a co este chcem do Vianoc vidiet. Je cas si kupit aj par listkov na niektore predstavenia opier z Metropolitan Opera. Vcera sme boli na navsteve v nasom susedstve u Jany a Karla a obdivoval som jej pastelove prace. Tak by som to tiez chcel skusit.  Urcite to bude lahsie ako malovat olejovkami alebo vodovkami? Len najst na vsetko cas!!!! Bude to mozno trochu popremiestnovat veci v studio. Pastelky nejake mam, tak len zacat! Bolo by na case aby som ukoncil jeden portret stareho Indiana, ktory caka na ukoncenie niekolko rokov. Hanba!


Vstko najlepsie Zuzka na navsteve Slovenska a Izraelu. Zaber z naseho "backyardu" pred jej odchodom na vylet Slovenska a Izraelu. Mnoho stastia!
 

Pzdravuje Milan

 

 

 

 

 

Friday, August 30, 2013

"Labour Day" 2013 pred nami.


Uz treti den sa pokusam uviest moj prispevok na moj BLOG. Vzdy ma nieco vyhodi a nie som schopny uviest do textu fotografie. Po dvoch dnoch som to vzdal a posielam, ci davam na BLOG len text. Ked budem uspesnejsi uverejnim aj desiatku fotografii. Zatial sa ospravedlnujem!

Ottawa 26 08 2013 – pondelok

Pred malou chvilou Anka mi oznamila, ze s Mariankou odchadzaju na doobednajsiu prechadzku. Mudre rozhodnutie! Radsej skorej, ako neskoro. Predpoved pocasia predpoklada “Scattered thunderstorms with 60% POP.”  Caste burky, kde tu s dazdom. Obloha tomu nasvedcuje. Je zatiahnute, zamracene pocasie. Vhodny den sediet doma. Trochu dazda vsak nezaskodi. Fakticky, cele leto aj ked sme mali nejaky cas vysoke teploty s velkou vlhkostou, caste dazde udrzovali doteraz perfektny zeleny travnik na golfisti, ale aj na nasom spolocnom druzstevnom pozemku. Nasa mala zahradka na “backyarde” je v perfektnom stave vdaka starostlivosti Anky. Dazde a obcasne polievanie pomaha kvetom byt v plnom rozkvete. Musim priznat, ze som a ja velmi casto nechal polievat nas travnik pred barakom. S nim som mal v minulosti vzdy problem, lebo na jednu cast toho pozemku sa nedostava slnko a velky strom vsiakne akukolvek vlhkost. Raz za den som nechal polievanie na 15 az 20 minut. To pomohlo. Tak pekny a plny travnik som tam nikdy nemal. Pohlad na zelene travniky, kvety, stormy a kriky je velmi umocnujuci a blahodarny pre psychiku cloveka. Bubla to zivotom! Prichadza vsak jesen, ktora uz nie je daleko a vsetko zelene sa zacne menit do krasnych jesennych farieb. Samozrejme, ze dievcata vezmem do Gatineau Parku potesit sa neskutocne krasnym farbam jesene.
Tohorocne leto mi pripravilo niekolko prekvapeni. Tak ako v minulosti, hned z jara sa na golfisti a na nasom pozemku, zacali prehanat dve rodinky divokych kacic a kaciciek. Kazda rodinka mala priblizne po 12 malych kaciciek, ktore strazili dve mamicky. Len “hrdy” pan kacer nebol nikde, vobec som ho/ich nevidel.  Kacicky velmi ryhlo rastli a len co boli schopne lietat, odleteli do priaznivejsieho prostredia pre nich! Budeme musiet pockat na ne dalsie jaro. Co je viac zaujmave, ze tento rok v porovnani k minulym na golfisti nie je ani jedna divoka Canadska hus. V minulych rokoch ich boli stovky a stovky. Ked nie v takych mnozstvach cez den, ale k veceru vzdy prileteli s velkym krikom, aby mohli stravit noc na nasich troch jazierkach. Bezpecne mudre opatrenie, aby ich v noci nenapadli lisky alebo kojoty. Neviem si vysvetlit co urobilo vedenie golfista, ze sa zbavili pritomnosti divokych hus, nie len cez den, ale neprilietaju ani k veceru. Je to uplna zahada. V minulych rokoch postavili nieco ako sochy kojotov a lisiek po golfisti. Za par dni si husy nato zvykli a vobec si tie sochy nevsimali. Potom zamestnali jedneho pana so psom, ktory husy trochu nahanal, ale ani to nepracovalo, konecne mnohokrat cez den zacali pouzivat delobuchy. To pomohlo na kratky cas. Co vymysleli posledne tyzdne ci mesiace neviem, ale na golfisti nie je ani len jedna divoka hus. Zazarak, ktoremu sa najviac tesia golfisti, nemusia chodit po husacich vykaloch. Pred par dnami v novinach uviedli, ze nejaky arealny fotograf si vytvoril “dron helikopteru” so 4 malymi motormi, ktora je nie vacsia ako 75 cm a moze lietat velmi nizko okolo jedneho metra nad zemou. K nej namontoval vseliake vystrasujuce zvuky. Helikopterku vyskusali na jednom rekreacnom ostrove a plaziach na Ottawa River. Obrovsky uspech, husy vystrasene odleteli a viac sa nevratili. Chlapak dostal od mesta bohaty kontrakt zbavovat sa husi v celej Ottave. Ten dron urcite nebol pouzity na nasom golfisti.
Zatial nespadla ani len kvapka a ani nezahrmelo. Lahko unaveny, viacmenej z popijania vina, som poobede odpochodoval do postele na kratky spanok. V kuchyni som sa zastavil a vykostil som morcacie stehna, pripravil na pecenie. Dielo dokoncila Anka, plech moze ist do truby. Bude dobra vecera.
Od mojho posledneho prispevku na blog ubehlo viac ako mesiac a pol. Za ten cas sme sa zucastnili na niekolkych “vyrocnych” stretnutiach, posedeniach a navstevach. Pokusim sa aspon telegraficky reagovat na niektore a vacsinu doplnim fotografiami, ktorych mam neurekom. Mnohe vam budu zname, lebo som kde tu niejake rozoslal. Aby moj prispevok bol aspon trochu uceleny, vyberiem tie najlepsie fotky, ako dokumentaciu a dokreslenie textu, lebo obraz je vzdy lepsi ako tisic slov.
Po dvoch, ked nie po troch rokoch, nemozem vynechat “vyrocnu” navstevu, nasej priatelky Katky Ch. ktora zije v Toronte. Urcite viac na severe od Toronta v oblasti Georgienne Bay, mestecka Collingwood a The Blue Mountains u svojho pijatela a v jeho dome. Velmi nas potesila svojou navstevou. Pozvala nas na navstevu do hore spominanej oblasti, kde som bol v minulosti viackrat. Nie som si isty ci pojdeme, je to daleko!
Nejaky mesiac pred navstevou Katky, ja som sa zucastnil na velkolepej svadbe, ked sa zenil Steve, druhy najmladsi syn nasho stareho kamarata Gabiho a jeho manzelky Barbary. Steve si bral svoju dlhodobu priatelku, krasne dievca Mariu-Emmu. Svadobny obrat bol v kostole na rieke S. Vavrinca na West Islande. Recepcia sa konala v jednom z golfovych ihrisk v klube, kde bolo as 200 hosti. Bola to skutocne velkolepa svadba, pohostenie super a bar otvoreny do rana s velkym vyberom. Vacsina z nas isla na recepciu specialne pristavenym autobusom a nazad tiez. Byvali sme v Pointe Claire v hoteli na St Johns, nie daleko, kde sme v zaciatkoch zitia v Canade byvali. Zo svadby mam stovky fotiek, mnohe ktore som robil ja a Zuzka.
Dalsia akcia na ktorej sme sa zucasnili sa diala pred par tyzdnami. Tradicne “devetnaste plavanie” na Rieke Ottawa, ktore kazdy rok usporiadava Jack, nas znamy a priatel. Ja som sa v minulosti zucastnil aj s Mariankou niekolkokrat. Tentoraz Marianka nie je vo fyzickej kondicii, aby to zvladla. Stretnutie bolo v jednom zo “sailing” klubov. Zbehlo sa nas okolo 20 ludi, ale len necela polovicka nasla odvahu ist do vody a plavat.
Niekolko dni neskorsie Kunstadti oslavovali 20-te vyrocie zalozenia ich busenissu KUNSTADT SPORTS. Pred 20 rokmi otvorili malu miestnost, kde skupovali starsie lyze, topanky a chlapci zacali vypletat rakety a opravovat lyziarske naradie, bicykle. Dnes maju tri velke sportove obchody, viac ako 60 zamestnancov a velmi uspesny prosperujuci podnik s obratom milonov dollarov, ktory sa zameriava na zimne sporty, cyklistiku a tennis.
Pred dvoma tyzdnami, ked Gabi nasel styri dni volna vo svojom businesse v  Quebecu pri mestecku Eastmen pod Mts. Orfordom, pozval nasu staru partiu, ludi, ktori sme mu pomahali otvorit “Outdoor Education Business”. Ja som bol prvy, co otvoril jeho business, ked som na tyzden priniesol 40 studentov z Dawson College na lyziarsky kurz. Sbehla sa  nas partia asi desiatich ludi. Gabi s Barbarou nas hostili ako velmi vzacnych hosti. Na duhy den vecer so slavnym Gabiho “Roast beefom”.
Vcera, s prestavkou po dvoch tyzdnoch zaneprazdnenia Zuzka urobila velmi prijemne narodinove party pre Petra. Ten sa zaciatkom mesiaca dozil 70 rokov. Bola to velmi prijemna party, dobra spolocnost, vsetko navzajom znamych ludi a perfektne pohostenie. Well, HAPPY BIRTHDAY PETER.
Nechce sa mi verit, ze som sa zmestil do tradicne ustalenych dvoch stran. Len aby sa mi podarilo umiestnit este par fotiek! Prajem kazdemu prijemny koniec leta a prichod jesene.
Milan
Dnes v piatok som stravil viac ako 2 hodiny a umiestnil som do textu aspon 30 fotiek. Ja, idiot omylom som nieco kliknul a tento text aj s fotkami sa stratil a uz je nenavratne prec. Tak umiestnujem nazad povodny text bez fotiek. Sorry!
 

Wednesday, July 10, 2013

LETO 2013


 
 
Ottawa 07 07 13 – nedela

 
 
 
 
Citim sa byt necisty! Hned pre dve veci. Rano som sa pozabudol oholit (hanba) a ostatok sposobila vysoka teplota a vlhkost, ktora uz trva niekolko dni. Malokedy sa stane, ze by som  rano obisiel holenie. Prejdu mesiace a ja sa poctivo pred zacatim dennych cinnosti vzdy oholim. Je to zauzivana rutina, ktorej sa nechcem vzdat. Nevedel by som si predstavit, ze by som rano odisiel do fitka, ci v minulosti do prace neoholeny?! V poslednych rokoch sa stalo modou u muzov, nechat si niekolko dni zarastenu tvar a vyholenu lebku. Vraj takato srst na tvari a vyholena hlava je vzrusujuca pre zeny. Muzov vraj robi viac muzskych, drsnych, ako perfektne vyholena tvar. Nie je to zarastena tvar, ako skor drsny vzhlad “bad boy image”. To je zname z roznych studii, ze zeny preferuju drsnych, tvrdych muzov. Neviem si vsak predstavit ich zensku tvar, krk a sezitivne miesta na tele po dlhsom milovani sa, ako vyzeraju? Ani pol krabice teloveho pudru a makeupu, nezakryje dosledok milovania sa z “drsnym” zarastenym muzom. To uz ani nehovorim o muzoch, co si nechavaju plnu bradu, ako ked by zakryvali nedostatky tvare, alebo potvrdzovali urcitu lenivost, nedostatocnu starostlivost o seba, zanedbanie svojho vzhladu. Ked si muzi inych kultur, nechaju rast plnu bradu, okrutia okolo hlavy nejaku handru alebo uterak, comu hovoria turban, a na telo navlecu nocnu koselu, tak pohlad na takych muzov mi pripomina daleky stredovek, ked nie dobu kamennu. Neviem si predstavit, ako muzi ala “Taliban” vedia zlakat a oblbnut akukolvek zenu? Asi sa to stane len znasilnenim. Co je viac zarazajuce mimo velkeho poctu ludi s vyholenymi lebkami a zarastenymi tvarami, su tetovania, ktore v poslednom case sa rozrastli do epidemie. Uz zacina byt uplnou vynimkou muz, ci zena, ktora by nemala nejake tetovanie na rukach, nohach ci na tele! Kde sa vzala tato posadlost? Niektore pripady su priam odpudujuce, ked cele telo zahrnujuc aj hlavu a tvar je potetovana! Pred par mesiacmi sa u nas vo fitku objavila takato “obluda”. Na stastie dlho netrval a viac sme ho nevideli. Ako dobre lebo pohlad na neho vyvolaval nutkanie k zvracaniu.

 
 
Trochu neskoro som si spomenul, ze dnes isiel zaverecny zapas Wimbledonu muzov. Otvoril som telku, ked zapas skoncil vitazstvom Andy Murraya nad Djokovicom.Velmi si to v Anglicku vsetci priali a dozili sa! Konecne po 77 rokoch islo vitazstvo do Anglicka. Stacili len tri vitazne sety a bolo po napati! Nie len tento historicky zapas som prepasol, ale aj vitazstvo francuzky Marion Bartoli nad Sabine Lisicki. Skoda, lebo inac som dost sledoval Wimbledon a mnohe stretnutia muzov aj zien. Konecne, tenisova sezona len zacina a este bude vela prilezitosti vidiet vynikajuci tennis.

 
 
Vcera vecer sme konecne otvorili letnu sezonu vecerou na terase a pojedanim senzacneho stejku. Na veceru sme pozvali mojho treningoveho partnera Frantu a jeho manzelku Vlastu. Rozmyslal som este zavolat Zuzku a Petra, ale oni isli na Calabogie, na chatu, kde mali party pre svojich zamestnancov. Mali sme “good time” len piati. Stejky boli senzacne, k nim som podaval specialny salat (paradajkove mesiacky, cervena cibula, avocado a cilantro poliate olivovym olejom a koreniny). Nechybali aj ine pozivatiny ako predkrm cerstve klobasky s horcicou a na zaver zmrzlina a vela ovocia (cernice, maliny, cucoriedky a pod.)

 Sobotnajsie posedenie na nasej terase. Z lava Vlasta, Milan, Marianka a Anka

Naivne som predpokladal ze v nedelu budem dalej pokracovat v pisani. Nestalo sa, nech uz dovod bol akykolvek. Co je este horie, ze uz je utorok a ja len teraz sa dostavam napisat niekolko riadkov. Asi dlho nevydrzim ako v nedelu a pondelok, ked som sa vobec k pisaniu nedostal. Pricina asi bude rovnaka – viac whisky, ktora mi zatemnila mozoch a oslabila moju volu dalej pokracovat. Dnes bude pricina asi rovnaka.

 

Doobeda sme vypadli z baraku, len co k Marianke prisla pani Nancy. Prva cesta ma viedla do liker predajne, doplnit vycerpane zasoby v mojom skromnom bare. Nemal som v umysle kupit viac ako Gin a Whisky. Kupil som oboje a nepotreboval som nad tym dlho spekulovat. Kde som sa pozastavil pri vystavenych whiskies, do oka mi udrela whisky vyrabana v Calgary pod nazvom “DARK HORSE”. Kedze momentalne v Cagary prebiehaju velke slavnosti leta “ Calgary stampede” po nicivej zaplave celeho centra Calgary a dalsich oblasti ako High River, je uplnym zazrakom, ze ludia dokazali sa zbavit nicivej zaplavy a tie slavnosti otvorili na cas. Zial, este tisicky ludi sa nemozu vratit do svojich domov v High River, kde je stale nejake nebezpecia.

 
10 / 07 /13 – streda
Dve neprijemnejsie veci za poslednych par hodin. Vcera k veceru som chcel pokracovat v nacatom prispevku, ked ma moj maly pocitac pripravil o uz napisany text na moj prispevok. Neviem co sa stalo, ale obrazovka mi “vyhorela”, nech som robil co robil pocitac som nedokazal prebrat k zivotu. Kedze som obcas  “save” text prispevku, stratil som len niekolko odstavcov. Asi jeden a pol strany bolo zachranene a ja teraz dopisujem ostatok na mojom “hlavnom” pocitaci.
 

 
Ta druha neprijemna prihoda sa stala dnes rano. Posledne ked sme boli u nasho rodinneho lekara na rocnej prehliadke, doporucil mi ist na “blood test”, krvne vysetrenie. Kedze v tej nasej “walk in clinic” otvaraju az o 9-tej hodine rano, rozhodol som sa ist do inej, kde clovek moze prist o siestej rano. Kedze som nechcel vynechat trening, rozhodol som sa pre tuto altenativu. Od vcera siedmej som nic nejedol. Rano som sa vychystal, ze po odbere krve pojdem do fitka. Zistil som, ze zial nemam potrebny papier od nasho lekara, ze ten je vo fasciklu v “walk in clinic” a tak som pekne doma cakal a hladoval do deviatej rano. Odber krve vzal len par minut a ja tak vyhladovany som zisiel dole do potravinovej predajne Independent. To som nemal robit! Bol som povereny kupit len dva tucty vajec s dvojitym zltkom. Skoncil som s nakupom za 70 dollarov. Poucenie: nikdy nechod nakupovat potreviny hladny. Skoncis vzdy s dvojnasobnou utratou.
Ako uz tradicne v najvacsi sviatok Canady tzv. CANADA DAY aj golfisti su vsetci v cervenom.
 
Povodne v Calgary pred tyzdnom ci dvoma. Pred vcerom podobnej zaplave neutieklo ani Toronto, ked v troch hodinach spadli 124 mm dazda ktore premenilo vsetky cesty na rieky. Hotova pohroma, stovky potopenych automobilov a do dnes tisice ludi nema elektriku. V Quebecu zas pred dvoma dnami doslo k dalsej katastrofe, ked nakladny vlak s asi 70-timi specialnymi voznami nesuce olej a naftu vybuchol, obrovsky poziar, znicene pol mestecka a naviac je nezvestnych asi 60 ludi.

Som na konci druhej strany, cas skoncit a text dat na web. Prilozim par fotiek. Vsetko najlepsie praje: Milan

 

 

Thursday, June 06, 2013

Oneskorene leto 2013


Na navsteve v malebnom mestecku PERTH asi 60 km od nas
 
 
 
 

 Jarne prace na nasej malej zahradke a pozovanie na golfisti v plnej zeleni
 
Ottawa 06 Jun 2013 – stvrtok

 V nie tak davnej minulosti, ked som sa rozhodol pisat list, ci prispevok na BLOG, na mojom “notebooku” (v jedalni, nie v studiu, kde mam velky laptop), vzdy som si nalial pohar vina (vynimocne niekedy aj tvrdy alkohol). Mam silne nutkanie tak urobit aj dnes, napriek skutocnosti, ze je len jedenast hodin rano a ze od pondelka sa snazim znizit prijem akychkolvek kalorii. Specialne prijem uhlovodanov mucneho povodu (psenica), alebo ktore tak aktuju (alkohol atd.). Myslim, ze sa nebudem premahat a s hanbou si nalejem pohar cerveneho, nech ma uvolni a dovoli mi rozviazat jazyk a nieco pisomneho mi pomoze vytvorit.
Este predtym ako sme sa vybrali do Perth, navstivili sme mojho bratranca Janka v mestecku OSGOOD
 Nebude to lahke, ved uz viac ako dva mesiace som nikomu nic nepisal a moj posledny vyplod na BLOG som umiestnil koncom marca. Vtedy som spomenul, ze sme prave zalozili vino na prvu fermentaciu a uviedol som aj niekolko fotiek z fermentacie v styroch vedrach. To vino, ktore som si pred chvilou nalial je z tej urody, davno vykvasene, proces ukonceny a vino stiahnute do galonkovych demizonov. Cervene je v norme, len jeden demizon bieleho, bude asi poslabsie vino, lebo z nejakeho dovodu som musel dolievat dost extra vody. Vytiahol som specialnu odmerku vinneho alkoholu a pokusili sme sa s Ankou zmerat % alkoholu. Trochu komplikovany proces, podla jej odborneho oka (studovala chemiu v Banskej Stiavnici v skole vedla Lesnickej skoly, kde som a ja pred asi 60 rokmi tiez chodil). Vraj to moje cervene ma 11 % akoholu.






Este pokial tu bola Eva, tesne pred jej odchodom nazad na Slovensko, vzal som dievky do objektu Muzea Civilizacie a do velkeho parku Rideau Hall, kde prebyva zastupca kralovny v Canade tzv. GG. (PS. vsimnite si moje wheat belly na poslednej fotke - hamba)

Neviem ako dlho budem pisat, lebo vino urcite zapracuje a budem mat nutkanie si ist lahnut a chvilu pospat. Vobec by som sa nedivil, lebo dnes rano som uz bol plne pri vedomi pred druhou hodinou rano, ked som sam potreboval ist na malu potrebu a vybral som z postele aj Marianku, urobit to iste v ramci prevencie. Nevedel som pokracovat v spanku, rozhodol som sa pokracoval v rozcitanej knihe od MUDr.Williama Davisa: WHEAT BELLY. Kniha je na bestsellerovom liste uz par mesiacov a ja som si ju kupil hned ako vysla. Precital som par desiatok stran a odlozil som ju na stranu, lebo som dal prednost niekolkym dalsim kniham. Pred dvoma tyzdnami, ked som stratil moznost si stiahnut dalsie knihy na KINDLE, od spisovatela Lee Child, vdaka zmeny v bezdrotovom spojeni, rozhodol som sa pokracovat v davno rozcitanej knihe WHEAT BELLY. V preklade by sa dalo povedat PSENICNY  BACHOR – brucho. V skratke autor tvrdi ze vaccina zdravotnych problemov ktorym celime, hlavne v oblasti nadvahy a obesity, ma na svedomi WHEAT – psenica a produkty z nej. Gluten, ci po slovensky LEPOK, ked sa nemylim, je ten “zly chlapec”, ktory sposobuje celu radu vaznych zdravotnych problemov. U mna stacilo par neaktivnych mesiacov bez pravidelnych treningov (opreacie) a uzivanie par krajcov chleba, ci uz na ranajky alebo k obednajsim polievkam a dopracoval som sa k pekne vypuklemu brusku (wheat belly). Autor jasne uvadza a po rokoch klinickej praxe a studia, ze to nie je tuk, ci cukor, ba dokonca ani nedostatok cvicenia, co sposobuje obezitnu epidemiu – ze to je psenica a produkty z nej. Nejdem sa rozpisovat na tuto temu, vrele vsak doporucujem si precitat knihu, lebo verim, ze bola prelozena aj do slovenciny, ci cestiny. Konecne, potvrdzuje presne to, co som uz dlhe roky sam  tvrdil, propagoval a bol obcas odsudzovany.




Pred par tyzdnami ,ako k nam a k Marianke prisla Anka a vystriedala Evu, ja som skocil do Kosic. Tam som sam stretol s Ankou, jej kamaratkou Alicou a Vladom - brat Marianky. To, mimo par dalsich priateliek a priatelov.

 Tu knihu by som este daleko dlhsie nechal lezat na nocnom stoliku, nebyt problemu, ze mi moj internet provajder zmenil moje bezdratove spojenie a uplne ma vyradil stahovat si elektronicky knihy z AMAZON.com, alebo Amazon.ca. Doteraz som stiahol a precital nieco cez 40 knih. Vela z nich bolo od spisovatela Lee Child a jeho serial s hrdinom jeho 20–tich pribehov Jack Reachera. Precital som myslim 16 a aby som ukoncil seriu ostali mi precitat posledne styri knihy. Moje usilie napojit sa na nove bezdrotove spojenie sa minulo uspechom. Uz asi dva tyzne sa snazim a nie a nie to urobit. Spojil som sa aj s Amazon servisom, dali mi instrukcie aj napriek tomu som sa nedokazal dopracovat k uspechu. Dnes som sa spojil s Petrom K. ktory v oblasti pocitacov je daleko viac erudovany ako ja. Slubil, ze sa pokusi mi pomoct a mozem ho ocakavat zajtra pocas dna. Dufam ze sa mu postasti urobit to potrebne spojenie, co ja som nedokazal. Asi som pocitacovo iliterarny, druhym slovom “blbec”. Bol by som rad aby som si mohol stiahnut tie dalsie prihody Jack Reachera. Stal sa pre mna takym literarnym hrdinom ako volakedy davno v mladosti “NOBODY”,ci Winnetou a Old Shatterhand.
 


Z Bratislavy sme isli s bratom Jozom do Ziliny a odtial brat Edo nas doviezol do Dolneho Kubina, kde sme sa stretli so sestrou Bibkou. Na navstevu k Bibke skocila aj Anka, ktora bola u Marianky pred Evou.
 
.Ked neuspeje ani Peter, budem sa musiet obratit na niekoho ineho. Fakticky, dnes som sa napojil na nejaku firmu, co ponukali zrychlit moj stary pocitac, odstranit stovky naakulumovanych nepotrebnych veci v pocitaci. Tak som im dal pracu tourobit. Neviem ci to urobili, urcite ale viem, ze vzali zato mastny polplatok. No nic! Na mojom nocnom stoliku su este dalsie tri knihy. Jedna este nenacata od spisovatelky Faye Kellerman “STREET DREAMS” a dalsie dve uz rozcitane a nedokoncene od “praviciarky”, sarmantnej blondacky Ann Coulter s nazvami DEMONIC a MUGGED. To su ale politicke temy. Aj tie potrebujem docitat. Ona je fantasticky kritik lavice. To mi reze!
 Samozrejme, v poslednom roku sa skoro nestalo, aby som kazdu sobotu nesiel do kina. Za posledne dva mesiace to muselo byt najmenej tucet filmov co som videl. Vacsina velmi slusnej urovne. Dnes by som si asi nespomenul na vacsinu nazvov. Ako bolo zauzivane, Eva somnou do kina nechodila. Len sa zviezla do Kanata Centre a zatial, co ja som sedel v kine ona brazdila po obchodoch. Mala ich dokonale zbehanych a bola oboznamena perfekne, kde co maju a kolko to stoji. Obycajne ma pockala pri aute po kine a spolu sme skocili na dobru rybu do restauracie kde ich robili vynikajuco a nie za velke peniaze. Myslim, ze trochu ina bude situacia s Ankou, najnovsou opatrovatelkou Marianky. Zda sa, ze Anka pojde vdacne na akykolvek film co vyberiem. Co ma vcelku bude tesit, ze nebudem v kine sediet sam.


Velkonocne sviatky sme prezili v skromnosti, ziadne ceremonie, len par oblozenych tanierov a obycajne pohostenie s poharom Whisky.

 Ano, to bola jedna z vaznejsich udalosti v polovicke minuleho mesiaca. Ked doslo k vymene. Eva odisla nazad na Slovensko a asi letuje na Peklisku niekde blizko Nalepkova a k Marianke prisla Anka s ktorou som sa este pred jej prichodom stretol v Kosiciach. Eva ma surila aby som sa vybral na Slovensko pokial je ona este u nas so zarukou, ze sa postara o Marianku, “no problema”. Vybral som sa na necely tyzden. Hlavnou ulohou bolo upravit moje “financne” problemy v ENG banke, kde som mal par euro a potreboval som ich pretransferovat na Tatra banku na moje konto. Ked som uz bol v Blave, skocil som do DolnehoKubina navstivit sestru Bibku a jej manzela Milana a od nich s Bibkou sme odisli do Kosic. Bibka ku svojmu synovi a ja sa strtnut s par priatelimi Medzi nimi aj s Ankou, ktora je u nas uz skoro tri tyzdne. Na pasovom oddeleni jej nerobili ziaden problem. Dokonca ani mna nezavolali prekladat a vysvetlovat preco k nam Anka prichadza.

 Mimo tejto, pre mna dolezitej udalosti sme v pohode prezili Velkonocne sviatky, koniec zimy, nie celkom, lebo aj ked uz sme v juni, musim som trochu prikurovat, lebo nas zastihli v poslednom case trochu chladnejsie dni. Ale aj to skoro skonci a konecne si budeme moct uzit kratkeho leta. Prekrocil som moje limitovane dve strany a teda je cas koncit. Pokusim sa nahradit pisane slovo s par fotografiami z poslenych dvoch mesiacov. Hadam aj pripisem par slov k jednotlivym fotkam. Viem, ze som vynechal hromadu informacii z nasho zivota. Zial na mnohe si uz ani neviem spomenut. Tak nech to ostane ako to je!

Ospravedlnujem sa, ze sa ozyvam az po dvoch mesiacoch touto formou. Leniviem a stracam ten “zest” ako som mal v minulosti. Prajem to najprijemnejsie leto, dobre zdravie si ho uzit a prezit dalsie mesiace krasnej jesene! All best to all of you!

 Pozdravuje Milan