Monday, December 31, 2007

New Year's Eve -posledny den 07

Koniec roku 2007 a dalsi nas caka! Nezahalal som a podarilo sa mi napisat par riadkov este pred jeho ukoncenim! Taky bol nas posledny den roku a par dni pred nim!


Ottawa 12 31 07 – New Year’s Eve
Trochu sa cudujem sam sebe, preco sa pustam do pisania tohoto prispevku v posledeny den roku 07? Ked ukoncim dve strany, budem mat zabavu na cely vecer, umiestnit prispevok na moju web stranku! Vyplni to takto cakanie prichodu Noveho roku. Pokusim sa prispevok dat na moj blog este dnes vecer. To, ked dovtedy budem mat jasnu hlavu a dobre videnie, co je viac pravdepodobne ze nebudem mat. Teraz ma caka, vela prace s pripravou vecere. Fakticky, za nejakych 15 minut musim odskocit z jedalne, kde mam rozlozeny laptop, do kuchyne a dat do rozpaleneho oleja vykosteny kus jahnacieho stehna! Opiect ho zo vsetkych stran a potom dat do rury piect. Ten kus jahnacieho stehna ma 1.3 kg. Bude to viac, ako bohata vecera pre troch ludi! Ja som sa zacal otacat v kuchyni hned poobede. Najskor s pripravou bravcoveho masa na cibuli a hubach pre zajtrajsiu veceru alebo obed, potom som zacal pracovat na jahnacine. Zviazat, aby ten vykosteny kus drzal dobre pohromade. On bol v sietke, ktoru som odstranil, zdala sa mi trochu negustiozna. Napichal som aspon dve-tri desiatky dier a vyplnil s articekovou pastou a cesnakom. Je to pripravene a je cas zacat!
Dnes rano, ked som uz pred siestou hodinou vybehol von, cakalo ma dalsich asi 5 cm noveho snehu. Tych par cm prekonalo Ottawsky rekord snehovych zrazok (115 cm) za mesiac december. Dnes este pridalo niekolko!
Uz sa pecie! Este hodinu a mozem to vybrat, zakryt alobalom na 15 minut, rezat a podavat! Otvoril som vacsiu konzervu uz uvarenych bielych fazul. Okorenil som, ocitronil a zamiesal nakrajanu zelenu cibulkou. To ma byt klasicka priloha podla francuzkej kuchyne. K tomu pojdu zemiaky a trochu z “mint jelly”. Mam pripravenu a uz pred par dnami navarenu vybornu fazulovu polievku. Ale asi nebudem podavat, lebo to hlavne jedlo bude az az! Na Vianocne sviatky som mal urobenu kapustovu polievku, teraz som sa uz druhykrat nechcel opakovat. Marcela sa prave vratila z dnesnej uz druhej lyzovacky, prebehla sa po nasom golfisti, aj ked poobede sneh bol dost mokry a lepil sa. Momentalne pred zotmenim vraj bol Ok. Teraz je jej smena, na ktoru sa podujala – nechat uvarit par zemiakov. Ja pomalicky ukoncujem uz prvu flasku cerveneho vina. K veceri padne urcite este jedna. Pocas dlheho vecera, pre mna neobvykleho, hadam padne este dalsia. Samozrejme, ked medzitym nezaspim. Marcela ma “varovala”, ze ma zobudi a prinuti prist k telke pred polnocou, ze nechce sama oslavit prichod Noveho roku. Ja nemam ziaden problem privitat Novy rok, az niekedy rano po vyspani.
Zima ma svoje caro, ale ked denno denne snezi, clovek zacne uvazovat kde je to "oteplovanie globu"? Mozno v Balli, urcite nie v Canade !!!!!
Dnes som bol uz hore skoro rano, od piatej hodiny. Chvilu som cital prisle noviny, chvilu aj knihu “Double Cross”. Tu knihu pomaly uz koncim a potom ma caka pokracovanie cetby “Neznamy Stalin”. Doobeda dost casu som stravil dole v pracovni. Moj brat Edo ma nahovoril, aby som si nainstaloval novy program “MSN Messenger”, pripadne aj “MSN mail” so zlepsenym programom “Outlook Express”. Nainstalovat to nebol ziadny problem, ale zacat ho pouzivat daleko vacsi! Teraz sa mi biju tie dva programy. Raz mi pride posta do jedneho programu, inokedy do stareho. Venoval som tomu dost casu a zacinam sa v programe ako tak orientovat. Musim povedat, ze spojenie Messengera s bratom bolo bez zavady, dobra a cista pocutelnost, perfektne kamery, nie ako zmatok so Skype, ktory ma zacal v poslednom case z nicoho nic po 15 az 20 sekundach vypinat. Este ma caka stravit na tom programe nejaky cas, pokial to nezvladnem v uplnosti! Co je horsie, ze s tym programom mozem komunikovat len s ludmi, ktori ho tiez maju.
Dievcata, Marianka a Marcela sa casto zastavili pri svojich prechadzkach pred mnohymi domami, kde mali nejaku zaujmavu vyzdobu.
Kedze je koniec roku, tak som bol trochu inspirovany urobit aj nieco uzitocneho v baraku. Odtiahol som sporak, tam bolo bozie dopustenie! Vseliake veci, ktore sa vyliali, spadli dole, stvrdli a tak som to zoskriabal z podlahy a z oboch stran sporaku. Marcela mi pomohla umyt podlahu. Ked som uz bol v zapale takychto prac, vyniesol som hore vysavac a ostosest som vysaval cely barak. Problem, ze po case ma tak rozbolel chrbat, ze som sa nevedel narovnat! Ta staroba to nie je ziadna radost! To nebolo vsetko! Vcera som sa tiez utrhol a upravil som v kuchyni velku skrynu s potravinovymi clankami. Vsetko som vycistil a preukladal. Prvy den noveho roku teda privitame trochu v lepsom poriadku, ako som mal v poslednych tyzdnoch.
Vcera, po kratkom vahani, ist, ci neist, predsa som sa rozhodol, ze si pojdem trochu zalyzovat. Kunstadti mi dali vediet, ze vsetci budu na Calabogie Peaks. Nebol som nejak pozitivne vzruseny ist, ale konecne niekedy musim zacat. Ukazoval sa celkom slusny den, len lahke snezenie! Calabogie su vzdialene priblizne 100 km juhozapadne od Ottawy Je to velmi slusny rezort a dost narocne lyzovanie. Rezort nie len na lyzovanie, ale aj letne rekresacne sporty. Prisiel som tam nieco pred dvanastou. Kunstadti uz davno lyzovali. Ja som tiez mohol hned, ale som si to rozmyslel. Predsa koli polhodine nevyvalim 43 dollarov za celodenny tiket. Rozhodol som sa pockat do 12:30 ked zacali predavat listky na pol dna. Nie zeby boli extra lacnejsie! Normalne na pol dna listok pre dospeleho cloveka je 35 dollarov, pre seniora 25! Aj tak si myslim, ze je to “highway robbery”. Neuveritelne, ta uzasna cena. Mna to sokovalo z dvoch dovodov! Vlani, ked som chodil na Pakenham lyzovat, neplatil som nic, ako senior nad 70 rokov. Na Camp Fortune som mal permanentku za 99 dollarov na celu sezonu od pondelka do soboty, nie na vikendy. Anyhow, dlho som nelyzoval, urobil som asi 5 rund a zabalil som to! Hned po prvom zjazde ma velmi rozboleli svaly na quadricepse a dostaval som krce. Podobne tazkosti som mal aj vlani. Neviem si to dobre vysvetlit, ved som nebol celkom necinny, naopak skoro vzdy, ked sme boli vo fitku cvicili sme aj nohy. Urcite uz na Calabogy nepojdem, je to dvakrat tak daleko ako na Pakenham, ktory je od nas len na skok a ked si zadrzia tradiciu, tak ma lyzovanie nebude nic stat! Ja som sa vcera vybral na lyzovacku. Calabogie Peaks boli napraskane lyziarmi, napriek nehoraznym cenam za denne lyzovanie.
Pred hadam dvoma mesiacmi a nieco, ked som si nechal pristrihnut, ci trochu upravit vlasy Ankou, nemal som vychodisko po tej demolacii, ako vziat masinku na strihanie a zostrihat si vlasy na asi 5 mm po celej hlave. Tak sa mi to zapacilo, ze teraz, ked som sa potreboval znovu ostrihat, urobil som tuto demolaciu na mojej hlave sam z vlastneho popudu. Taky kratky uces vyzera viacmenej tak, ako keby som mal vyholenu hlavu. Rozdiel je, ze ked moj bratranec Janko dostal takyto uces, zaplatil zan 20 dollarov. Mna moj “uces” nestal nic, len 5 minut roboty.

"Posledna vecera" roku 2007. Jahnacie stehno, ktore som trochu prerobil na "well done". Nevadi!
Musim sa pochvalit, ze konecne tuto preslu sobotu som vybehol do kina pozriet sa na ten film, ktory som spominal “The Kite Runner”. Kniha sa mi velmi pacila a musim povedat, ze aj filmova adaptacia nebola zla! Bol to velmi dojimavy film a hadam cez polovicu filmu som slzil a smrkal!

Ako muz, tazko sa k takym citlivym slabostiam priznavam, len ja to nepovazujem za slabost, skor za senzitivnu povahu. Nevadi, rok 2007 je za nami! Prichadza rok 2008, nech je lepsi, ako ten starsi, nech nam vsetkym prinesie dobre zdravie, pokoj a pohodu!

Pripitok vam vsetkym, aby novy rok 2008 bol najuspesnejsi, aby ste boli zdravi, krasni a bohati!
Z rekordne zasnezenej Ottawy vsetkych pozdravuje:
Milan a spol.

Wednesday, December 26, 2007

Boxing Day 07


Predvianocny cas, snazili sme sa urobit niekolko fotiek, zial nie pred stromcekom, lebo tento rok sme ho nestavali! Merry Christmas aj bez neho!
Ottawa 12 26 07 – streda
Je presne 12 hodin na obed, den po najvacsom Vianocnom sviatku. “Boxing Day”! Nie len, ze je to den, ked ludia masivne vracaju “nevhodne” darky, ktore dostali pod Vianocny stromcek, ale je to aj den, kedy vsetky obchody maju najvacsi vypradaj vsetkeho, co je na “podlahe” obchodnych domov. Je to nieco ako “madness”, blaznovstvo, lebo kupujuci uz skoro pred siestou rano zacinaju formovat rady, ktore niekedy su dlhsie ako tie budovy. Pocuval som rano na mojej oblubenej radio stanici, ked ludia volali, ze napr. pred Valmartom bola rada dlha niekolko sto metrov, podobne pred predajnou “Best Buy” a inymi. Mnoho ludi tvorili tie rady davno predtym, ako sa obchody otvarali. Vacsina z nich dnes otvarali vynimocne hned rano o siestej hodine. Pocitam, ze uz je po tom navale a blaznivom kupovani vsetkeho, co je “v akcii”. Mna ani nenapadlo mysliet na nakupy! Nerobil som to pred Vianocami a uz najmenej by som to robil po Vianociach. Marianka v porovnani k jej veku, bliziacemu sa k jej 60-tke, vyzera stale fantasticky, skoda ze len telesne!

Pred viac ako hodinou sa dievcata vybrali na prechadzku. Rozhodli sa dnes neist na plavaren, vraj az zajtra. Ja som uz zohrial kapustnicu a udrzujem ju teplu pokial nepridu. Ta bude na obed. Doteraz posluzila na niekolko obedov, ci vecier. Ostala este jedna bohata davka pre nas troch. Je skutocne senzacna a cim dlhsie stoji tym je lepsia. Marcela nesetrila pochvalou, ze tak dobru kapustnicu este nejedla. Pochvalou nesetrili ani navstevy, ktore sme s kapustnicou ponukli. V ladnicke mam este aj dalsiu polievku, ktoru som urobil, ked som nasiel v jednom z potravinarskych obchodov niekolko porcii drziek. Poziadal som o dalsie, ci nemaju viac. Samozrejme mali, tak som aj z toho urobil velky hrniec. Na nej si pochutnaval hlavne Peter, ale prisiel aj Franta a dali sme si ju na obed este pred Vianocami.

Na veceru pred Vianocnymi sviatkami som mimo Kunstadtov pozval aj bratranca Janka.

Prerusil som pisanie na nejake dve hodiny. Potreboval som odskocit na postu, kde ma cakal doporuceny list. Bol zo Socialnej poistovne z Bratislavy, ktory musim nechat potvrdit, ze este zijem! Zaroven som potreboval odoslat casopis Musclemag International o ktory ma poziadal Ludo, sefredaktor M&F. Vraj skocil do Viedne na letiste, ako robi kazdy mesiac, aby nakupil zahranicne casopisy, ale Musclemag International uz nemali. Bol pravdepodobne vypredany. To je casopis vydavany v Canade a sefredaktorom je nejaky Kennedy. Ja poznam ten casopis od cias, ked sme v 80-tich rokoch prisli do Toronta. Uz v tom case mal aj dve velke predajne v Toronte pre fitness a bodybuilding. Zastavil som sa este v predajni potravin a letel som domov, aby som stihol vidiet zaciatok stretnutia Majstrovstiev sveta juniorov v hokeji. Prvy zapas kanadanov proti cechom. Kanadania sa samozrejme budu snazit vyhrat ich stvrte priame vitazstvo. V telke uz propaguju tieto majstrovstva pre rok 2009 tu v Ottawe. Dnes rano mi zavolala Zuzka, ci idem s nou lyzovat na Calabogie. Vraj je tam syn Erik s dvoma kockami z Izraelu (sesternice) a uz tam asi je aj Peter. Nebol som pripraveny povedat, ze idem, ved som dokonca dnes rano vzdal navstevu fitka. Nie som v najlepsej zdravotnej kondicii a tak nechcem pokusat svoje stastie. Pocasie je perfektne na lyzovacku. Je okolo 0 stupnov, slnko. Posledne dni boli trochu blaznive, co sa tyka pocasia! Pred Vianocami nam napadalo rekordne mnozstvo snehu. V noci silne mrazy a cez den nie o nic lepsie. Vsetko sa zmenilo zo dna na den, ked dva, ci tri dni pred Vianociami sa oteplilo dokonca na +4 az +7 stupnov za neustaleho dazdu. Zo snehu sa hodne stratilo a dnes sa este stale topi! Nie dlho v noci ma byt silnejsi mraz a zajtra dalsie vydatne snezenie. V sobotu, den po celodennom dazdi sa pocasie trochu umudrilo. To mi dovolilo skocit pre mojho bratranca Janka, vziat ho k nam a este doobeda do kina na film: I AM LEGEND! V hlavnej a jedinej ulohe Will Smith. Horror! Skoda, ze film; THE KITE RUNNER davali az neskorsie poobede. Nechcel som sa velmi zdrzovat, lebo v sobotu na veceru som mal pozvanych Kunstadtov. Bolo potrebne byt nacas doma aby som mohol vsetko pripravit. Myslim, ze vecera sa vydarila. Robil som ako hlavne jedlo kacacie stehna specialne predvarene v kacacom tuku z Bromont Lake farmy. Ako predkrm som daval krevety so sparglami na ryzi. Polievku predtym a syry s hroznom na konci. Bohatstvo vina, nalada bola paradna, trvajuca do neskoreho vecera.
Poobede, pred stedrovecernou vecerou prisli nas navstivit Marek s jeho girlfriend z Mexica.
Na druhy den este doobeda som odviezol Janka nazad a poobede sme uz ocakavali dalsiu navstevu, Mareka z Trstenej s jeho priatelkou z Mexica. Mal som tak akurat cas pripravit vsetko na veceru. Zacali sme trochu skoro poobede popijat z mojho vina a to pokracovalo aj po veceri dost hlboko do noci. Mal som trochu viac “pod capicou”, akoby sa patrilo. Rano, ked som sa prebral k zivotu, citil som sa a urcite som vyzeral ako “zombie”! Odviezol som dvojicu na autobusovu zastavku a po navrate domov som okamzite zalahol do postele, aby som z nej nevysiel az na druhy den rano. Neskorsie poobede mi prislo trochu nevolno, slabost! Moja tepova frekvencia vyskocila hore na 120 uderov a citil som tep v celkom tele. Trochu ma to vystrasilo! Po asi 15 minutach som sa ukludnil, zaspal a s mesim prerusovanim kde tu, som spal az do rana. Prisiel stedrovecerny den. Pre kazdeho, len nie premna! Cez den som sa zdrzal jedenia a uz druhy den som ani neprivonal k alkoholu! Vecer, ked dievcata mali “stedru veceru”, ktora fakticky bola velmi skromna, ja som len zahryzol do vyprazanej ryby a odstahoval som sa nazad do postele. Spal som s jednym prerusenim jedenast hodin. Konecne som dnes vstal v lepsom fyzickom sejpe. Pocas predvianicnych a vianocnych dni sa mi podarilo docitat knihu THE INNOCENT MAN od John Grishama. Jeho prva kniha non-fiction, ktora sa cita ako sudny thriller. Skutocny, dramaticky, smutny pribeh 12 rokov prezitych vo vezeni. Z toho niekolko rokov na “Dead Raw”, cakajuc na popravu za vrazdu dievcata, ktoru obaja chlapci nespachali. Dnes skoro rano som zacal knihu James Pattersona: DOUBLKE CROSS a kde tu medzi tym: Neznamy STALIN.

Este par dni a bude tu posledny den decembra a po nom Novy rok. Neplanujem ist na ziadne party, ba dokonca neplanujem sa toho Noveho roku dockat! Asi sa skoro vecer odstahujem v tichosti do postele a Novy rok privitam az niekedy nad ranom. Po mojich skusenostiach z poslednych predvianocnych oslav bude najmudrejsie sa zdrzat akychkolvek oslav a pijatiky! Zrejme tie dve veci, divoke oslavy, vela vina a moj pokrocilejsi vek uz nejak sa nedaju miesat v prijemny coktail. Tato skutocnost mi neprekaza vsetkym vam popriat veselu, mozno aj divoku oslavu privitania Noveho roku! Prajem kazdemu nech novy rok prezijete v najlepsom zdravi, pohode a stasti! K tomu prianiu pripijam, aby ste nepovedali, ze som az tak poklesol, s poldecakom Zbojnickej slivovice!!!! Nech zije novy rok!

Z Ottawy a Canady vsetko najlepsie praje

Milan a Marianna

Saturday, December 22, 2007

Vianoce 2007 - Novy rok 2008


Mili citatelia mojich prispevkov!


Prajem vam prijemne prezitie Vianocnych sviatkov, dobre zdravie, stastie, pohodu do noveho roku 2008.


Zo zasnezenej Canady vas vsetkych pozdravuje:


Milan a Marianna

Monday, December 17, 2007

Snow Day

Blizzard, ktory nas postihol vcera, priniesol rekordne mnozstvo zrazok vo forme snehu za december!
Ottawa 12 16 07 – nedela
Neuveritelne! Ked som v poslednych dvoch prispevkoch popisoval, ako nas prenasleduje neustale snezenie, tak dnes je to viac ako kedykolvek predtym v historii decembra. Kolko snehu sa ocakava do zajtra rana! “Record-breaking snowfall set to blanket region”, “Storm Warning” atd. to su titulky v novinach Ottawa Sun. Boli sme varovani este vcera, ze sa do nasej oblasti blizi snehova burka (blizzard), ktora pred par dnami v Texase a blizkych statoch sposobila nesmierne skody a vyziadala si aspon dve desiatky zivotov. Predpoklad bol, ze budeme mat najmenej 30 cm noveho snehu! Uz pocas vecera sa meteorologovia zacali opravovat a ohlasovali medzi 45 az 50 cm noveho snehu.
Marianka v novej teplej sportovej vetrovke (Vianocny darcek) na prechadzke v okoli, este pred blizzardom!
Ked som sa skoro rano zobudil a vybehol sa pozriet, ci nahodou uz nepriniesli noviny, bol som “sklamany” nie len, ze este neboli noviny, ale aj z minimalnych snehovych zrazok. Nepribudlo viac ako 3 cm snehu pocas noci. Rychle som dal na seba nejake oblecenie a hajde von, odpratat to, co spadlo! Naivna snaha! Okolo osmej rana to prepuklo! Zacalo husto snezit a fukat silny vietor. Neustalo do dnesneho vecera a stale pokracuje. Ja som sa vzdal dalsieho upratovania. Konecne mame na to servis! Ten prisiel niekolkokrat a vzdy co to upratal, aby to okamzite bolo zaviate. Dokonca som si vsimol, ze ocistili aj moju driveway, ale uz je zas plna snehu. Trochu dalej od mojho bungalowu je obrovska kopa snehu, ktoru nahrnuli snezne pluhy a bagre.

Pred "vstupom" do nasej sukromnej ulice!
Zajtra urcite nepojdem do fitka! Budem mat co robit odhadzovat sneh nie len z driveway, ale hlavne z terasy. To bude viac ako hodinova robota. Bol som von! Vlastne som len otvoril dvere, aby som urobil nejaku fotku, nie len zo snezenia, ale aj zo zufalcov, co sa snazili prejst, ci urobit si vylet v hlbokom snehu! Vsak sa borili hlbsie ako po kolena a to mali sneznice. Pani, ktora zapasila s dvoma detmi, ako ich tahala na toboggane, ked ma zbadala s kamerou tak sa zasmiala a len povedala, ze ma velku “zabavu”. Ja som jej odpovedal, ze aj ja mam dobru podivanu, ich vidiet bojovat v tom hlbokom snehu. Oni neboli jedini, predtym sa borili v snehu aspon dalsi dvaja odvazlivci. Nikdo vsak na bezkach, len na snezniciach.

Blizzard, ktory nas bombardoval cely den, bol pre par ludi potesenim a pre deti dobrodruzstvom.
Tie fotky, ktore som urobil cez den nestoja za vela! Boli robene za silneho snezenia a je to teda len biela masa snehu. Nieco ako “biela tma”! To mi pripomina od Pala Bielika partizansky film hned po vojne s rovnakym nazvom. Urcite zajtra, ked sa obloha vycisti a ukaze sa slnko, budu sa dat urobit lepsie a hodnotejsie zabery! Dufam, ze budem moct urobit nieco, co bude lahodit oku a umeleckemu citeniu. Musim povedat, ze sme cez den nezahalali. Ja som rano venoval trochu pozornost novinam a spravam, ale zdaleka som neprecital vsetko, ked ma Marcela zacala “bombardovat”, ze je cas ist dole a zalozit na prvu fermentaciu nove dve davky koncetratu. Nevzalo to dlhy cas, hadam nie viac ako jednu hodinu. To nebolo vsetko, potreboval som ulozit do stojanov vo vinnom skliepku desiatky flias bieleho vina, ktore sme flaskovali vcera. Kazdy den sme urobili jeden demizon, cize 30 flias. Spolu 120 flias. Konecne, tie regale v skliepku sa zacinaju znovu zaplnovat! Dostatocne zasoby na nie jeden, ani dva mesiace, ale aj dlhsie. O par flias ma oberie moj bratranec Janko, ked ho priveziem k nam. Vraj uz vysiel zo zasob! Tento vikend som odmietol prenho ist v ocakavani tejto najsilnejsej snehovej burke v mesiaci December. Musel by som ho tu mat niekolko dni, pokial by som bol schopny ho odniest nazad. Lepsie mu je tam.

Konecne aj moj skliepok zacina sa naplnovat flaskami vina

"Bromont Lake" kacica bola skutocnou pochutkou vcera vecer!
Predvcerom som sa trochu trhol ked som bol v predajni “Farm Boy” a kupil som hromadu scallops, aby som ich urobil na specialnej zltej omacke na veceru. Tiez som kupil pekne velku kacicu z Bromont Lake v Quebecu. To je farma, ktora sa specializuje na kacice a produkty z nich. Su to kacice, ktore su aspon jeden a polkrat tak velke ako normalne komercne a su aj tak drahe. Bromontske kacice stoja niekde medzi 22 az 25 dollarov. Mali ich na “sale” – akcii za 16 dollarov. Neodolal som! Uz sa dve hodiny sa peciu a za par minut si budeme pochutnavat na kacici, cervenej dusenej kapuste a knedliku.

Ja som pocas blizzardu mal cas napisat zo dva tucty pohladnic k Vianociam.

Dnesny den, ked sme nemohli nic ineho na praci, konecne som si dovolil sednut na zadok a napisat desiatky Vianocnych pohladnic. Samozrejme, len adresatom, ktori nemaju pocitace a e-mailove adresy. Aj tak bolo toho neurekom a sedel som za stolom v jedalni dobre dve hodiny pokial som to zvladol. Musim sa priznat, ze som podstatne zredukoval mnozstvo pohladnic oproti minulym rokom. Vsetka cest tradiciam, ale je to neunostna vec v dnesnych casoch elektroniky a uplne inej komunikacie a ich moznostiam. Boli casy, ked som posielal az 80 plus pozdravov. Nenormalne mnozstvo. Elektronika nam ulahcuje zivot! Konecne! Chuda Marcela, sa borila v tom hlbokom snehu, aby ich este dnes odniesla do schranky na zaciatku nasej ulice. Obula so moje vysoke cizmy, aby nenabrala vela snehu. Ze sa jej to chcelo odniest???

12 17 07 – pondelok
Ked som sa nieco pred jednou hodinou v noci prebudil, zapocul som nejake hlasy, ako by prichadzali dole z basementu. Natiahol som na seba teplaky a v tichosti som zisiel dole. V basementovej obyvacke zabalena do deky s prehadzovackou TV v ruke, bola Marcela v hlbokom spanku, zatial co telka isla na plne obratky. Nechcel som ju zobudit, len zhasit Tv, ale ked som tak urobil Marcela sa prebrala s ospravedlnenim, ze si zdriemla.. Hahahaha, pekne zdriemntie, ked uz bolo davno po polnoci. Ja som sa uz citil vyspaty a tak som sa pozbieral a isiel som von ukoncit, co nacal nas snezny servis. Vzalo mi to skoro celu hodinu. Silnejsi vietor este asi co to naveje. Do terasy som sa neodvazil pustit. To bude uloha dnesneho dna, mimo ukoncenia tohoto prispevku a umiestnenia na webovu stranku.

Je par minut po siestej hodine rano, -14 stupnov, s ‘windshield” faktorom sa to citi ako ked by bolo -24. Malo co bude v meste fungovat. Niektore skoly sice ostavaju otvorene ale transportacia je zrusena. Mestske autobusy budu chodit, ale ludi ziadaju ponechat auta doma. Blizzard na stastie nesposobil nijaky problem v dodavke elektriky, len kde tu niektore semafory boli vyradene z cinnosti. Mesto Ottawa dostala nieco viac ako 30 cm noveho snehu a my viac na zapade a juhu az 50 cm. Je to silny vietor az 60 km v hodine, ktory sposobuje dalsie vazne tazkosti s upratovanim a odstranovanim snehu. Miesto pondelnajsieho treningu vo fitku si este zapracujem na terase. To splni ukol mat kazdy den nejaku fyzicku aktivitu. Budem musiet asi odviezt dievcata na plavaren a nazad. Chodniky urcite nebudu “pojazdne”!

Je nieco po siedmej hodine rano. Nas svet sa prebudza do jasneho dna s modrou oblohou a slnkom. Vybehol som pred barak, pokial este svietia moje okrasne Vianocne svetla aby som aj z nich urobil zabery. Ci sa vydarili a svetla nebudu rozmazane, uvidime? Urobil som aj par zaberov z terasy, ako sa den prebudza k zivotu. Tu musim poznamenat, ze aj Marcela zacala byt tak trochu posadnuta fotografovanim. To nikdy nebolo, teraz pobieha za nami, ci uz Mariankou alebo mnou a stiska spust hlava nehlava. Hadam len nieco z toho bude, co bude stat zato dat na tuto webovu stranku.

Dalsou vcerajsou cinnostou, do kterej sme sa uz dlhsie priberali bolo prebrat nase veci na oblecenie. Vyradil som a naplnil dva velke odpadkove vrecia satstva, svetrov, kosiel, bluzok a pod. Na 20-teho rano sa ozvala nejaka charitova spolocnost, ze si preto pridu. Stale mam dojem, ze mal by som vyhodit daleko viacej, ale hamovala ma Marcela! Vraj su to este stale pekne, ako nove veci!

Trochu rozmazane Vianocne osvetlenie, skoda ze to nie je ostrejsie.
Ja som sa poriadne zacital do tej knihy “Neznamy Stalin”. Berija, Malenkov, Chruscov, Kaganovic, Trocky, Bucharin a vsetci dalsi akteri komunistickeho terroru. Po prvych sto stranach musel som zmenit trochu citanie o skutocnom masovom vrazdeni, popravach, prenasledovaniach za radsej nieco viac blizke nasim skutocnostiam. Najnovsej knihe v “paperback” vydani. Skutocny pribeh pod nazvom: “The Innocent Man” od autora John Grisham. Teraz tie dve knihy striedam.

Po burke, cista obloha, slnko zacina vychadzat, krasota!
Uz som znovu prekrocil moje tradicne dve strany a tak je cas tento list uzavriet. Skor ako tak urobim chcem kazdemu popriat tie najprijemnejsie Vianocne sviatky, pohodu a stastie do prichadzajuceho noveho roku 2008.

Pohlad rano do nasej ulice!
MERRY CHRISTMAS & A HAPPY NEW YEAR!

Praju: Milan a Marianna

Thursday, December 13, 2007

Predvianocny cas

Dnesne rano na nasom backyarde.
Ottawa 12 12 07 – streda
V mojom poslednom prispevku som celu jednu stranu venoval prvym snehovym burkam, ktore nas pred koncom novembra postihli. Boli prve ale nie posledne! Do zaciatku oficialnej zimy ostava este desat dni. Teda podla kalendara sme v jeseni. Staci sa ale pozriet cez okno vonku a vsade je vidiet sokujuce mnozstvo snehu. Zima, ako sme uz davno tu nemali! Po stranach mojej driveway a pred terasou su velke kopy snehu, ktore som tam nahadzal. Tak vysoke som nemal pocas celej minulej zimy. Z nasej privatnej cesty musia sneh odvazat trakmi, lebo pluhy sneh nahrnaju na jednu velku kopu. Dnesnu noc pribudlo dalsich asi 10 cm velmi tazkeho a mokreho snehu. Zajtra poobede ma zacat znovu snezit a ocakava sa to iste mnozstvo. Sobota vraj bude vykupenim, slnko a bez snezenia! Tesit sa asi dlho nebudeme, lebo na nedelu uz slubuju vaznu dalsiu snehovu burku.

Sneh vsade a vela!
V pondelok rano, este pred stvrtou hodinou, Peter odviezol Zuzku, dceru Moniku a Jennifer, manzelku Ronnyho, s detmi na letiste. Odlietali na Floridu na tyzden alebo 10 dni. Peter, hned potom uz zbaleny odisiel do Quebecu, lyzovat na Mt. Trablant. To je novy paradny rezort asi 4 hodiny cesty od nas z Ottawy na sever od Montrealu. Pred chvilou som mu zavolal. Chytil som ho v restauracii vecerat. Vraj maju senzacne lyziarske snehove a treningove podmienky - the best! Good for him! Vrati sa az niekedy v sobotu vecer, po prvych vaznych pretekoch tejto sezony v piatok a sobotu.

Zuzka, pred jej odchodom na Floridu ma poziadala, ci by som nemohol sa postarat o jej macku. Rano jej naservovat ranajky a vecer veceru. Uz som to robil predtym, to ale bolo leto! Pripravit jedlo pre jej Micu je otazka dvoch-troch minut. Otvorit konzervu, rozdrvit nejaku pilulku, rozmiesat a dat s nadobou vody na podlahu. Inac macka ma k dispozicii stale velku davku sucheho jedla. Zda sa, ze to jej nie velmi chuti, zato to jedlo z konzervy je vzdy prec.

Zname pohlady do nasho backyardu. Ako predtym s vela snehom a este nie je ani oficialne zima.
Dnes som s Frantom absolvoval “triple” trening! Podobne, ako minule, aj dnes rano som uz o stvrtej pracoval s velkou lopatou, nie len odprataval sneh z driveway, ale aj z terasy. Ostal mi cas sa este vratit do postele s novinami a cez ne preletiet! O 8:30 sme uz s Frantom zarezavali vo fitku. Den predtym, vediac, ze bude snezit, Franta sa ponukol, ze pojde somnou ku Kunstadtom a trochu poodhadzujeme sneh aj z ich driveway. Nebolo to lahke, lebo pred barakom parkovali dve auta, museli sme aj tie ako-tak zbavit snehu a potom odhadzat, co sa dalo. Frantovi sa podarilo nastartovat “snow blower” a on si s nim zapracoval na tej nahrnutej kope mokreho, spinaveho snehu z cesty. Pred nejakou hodinou mi Peter zavolal nazad a urgoval ma, aby som nic nerobil, ze on to vsetko urobi v nedelu. Do nedle je vsak este daleko!

Marianke som kupil ako Vianovny darcek paradnu vetrovku a menchestrove nohavice, ktoru hned zacala uzivat!
Vcera poobede s Marcelou sme stihli stiahnut jeden 23 litrovy demizon cerveneho vina a naflaskovat. Dnes poobede druhy! Uz sa zacinaju vyplnovat stojany na vino v mojom vinnom skliepku. Zajtra mozno budeme pokracovat s bielym vinom. Dole v skliepku uz caka dalsia runda cerveneho koncetratu na 46 litrov vina. To bude hotove az niekedy koncom januara. Hlavne je, ze dovtedy mame dost bieleho a cerveneho vina, nebude nic chybat! Aj teraz usrkavam uz z druhej flasky cerveneho. Tu asi nedokoncim! Je vyborne! See you tomorrow!

Hned na druhy den po mojich narodeninach nas navstivil Trstencan Marek Francek s jeho priatelkou z Mexica, Aliciou Zarco Mendez.
December 13 2007 – stvrtok rano
Myslel som si, ze este vcera vecer ukoncim tento prispevok. Ked som mal nacat druhu stranu, odisiel som od pocitaca na chvilu do “family room” posediet s Mariankou a Marcelou. Pozriet sa na velmi zabavny program: “Deal or no deal”. Ja som chcel len vidiet majestatny prichod troch desiatok dlhonohych, krasnych dievcat, schadzajucich v radach dole po schodisti v paradnych kratkych kostymoch, vysokych podpatkoch, nesucich kufriky. Pre mna a hadam pre kazdeho chlapa to je najvzrusujucejsia cast programu! Pastva pre muzske “chlipnicke” oci (dirty old men)! Fuj! Tiez smutna pripomienka, co vsetko cloveku utieklo v jeho zivote. Myslim ten million hahahahahaha v jednom z kufrikov! Su aj ine ceny od jedneho centu az po ten million.

Prezili sme spolu prijemny vecer, vela sme spominali, a este viac sme popijali!
“Prisiel na psa mraz”, tak nejak sa hovorievalo. Uz je rano, vonku svita! Pozrel som sa na teplomer, brrrrrrrr, 20 stupnov pod nulou! Wow! Dobre, ze cez noc nesnezilo! Este pred treningom mna caka skocit ku Kunstadtom nakrmit macku, potom vo fitku trochu veslovat na “rowing” masine a dvihat cinky! Pred obedom by som mal byt na klinike niekde na Woodroffe Avenue, na juhu mesta. Mam appointment so specialistom urologom. Nemusim hadam vysvetlovat preco! Nikdy som tam nebol a teda neviem presne kde to je. Neskorsie rano zavolam! Predvcerom som mal podobny appointment u specialistu srdciara. Ten ma presetril, doporucil urobit prietok krve ‘nuklearny imidz srdca”, to za vykonavania stress testu. Nastrieknu mi nejaku farebnu latku do ruky. Budu mi to robit v nasej najblizsej nemocnici. Kedy, to je otazne, lebo momentalne je kriza v oblasti izotopov, ktore su potrebne k tejto analyze. Nuklearny reaktor v Chalk River, asi 150 km od Ottawy, bol zastaveny atomovou bezpecnostnou komisiou. Ten reaktor vyraba dve tretiny izotopov pre cely svet. Vcera parlament jednohlasne prikazal reaktor otvorit. V kratkom case budu naplno dalej vyrabat tie izotopy. Potom pride rada aj na mna. Zatial mi lekar predpisal len ine pilulky na znizovanie vysokeho krvneho tlaku. Tie, co som teraz bral vyvolavali u mna niekedy cez den silny suchy kasel.

Zuzka pripravila pekny vecer pre nas dvoch oslavencov narodenin. Mna a Romana, manzela Dasi.
Uz je pokrocile poobedie. Nasiel som tu kliniku, prisiel som na cas, specialista bol mlady lekar. Dal mi vela otazok, zistil ako je natom moja prostata a chcel mi predpisat nejake pilulky. Upozornil ma, ze tie nic neliecia, len trochu ulahcia symptoms. Zadakoval som a on bol celkom spokojny, ze ich nechcem brat. Vraj si vyziada vysledky ultrazvuku a vysetrenia mocu. Zaujmalo ho, ci nemam v moci krv. Ako viem, nie! Kedze vonku bola velka zima, odviezol som dievcata este pred appointmentom na plavaren a az potom som isiel hladat tu kliniku. Kedze moj appointment bol kratky, skocil som este nieco dokupit v Superstore vedla Zuzky. Zaskocil som aj k nim a pripravil som jedlo na veceru pre Micu! Doviezol som dievcata domov. Usetril som si vecernu cestu, ked ma zacat snezit!

Happy Birthday Roman and Milan
Poslednych desat dni sme mali trochu viac vzrusujucich, ako obycajne. Minuly tyzden som “oslavoval” moje narodeniny. Nebudete verit, bol som v presvedceni, ze to budu 73-tie. Neviem, kde som to nabral! Nedialo sa ziadne party, ziadna oslava! Stravili sme vecer v skromnosti zabavy ale hojnosti popijania dobreho vina! Len v spolocnosti Marianky a Marcely. Na druhy den sa ohlasil jeden mladenec povodom z Trstenej, Marek F. ze by nas s jeho mexickou priatelkou Alicia Zerco Mendez radi prisli navstivit. Samozrejme boli vitani! Ohlasili sa na stvrtu hodinu, ale bolo po siestej, ked konecne som ich vyzdvyhol pred Independent predajnou. Nepoznajuc, ako sa do Stittsvilu dostat, isli autobusmi z downtownu, vzalo im to dlhsie, ako ocakavali. Mal som pripravenu paradnu veceru. Zdrzali sa do neskorych hodin. Kedze som mal aj ja viac vina v sebe, nechcel som riadit auto a radsej som im ponukol prenocovat. Na druhy den poobede som ich odviezol do mesta, kde byvaju. Podla informacii, jeho matka sa narodila v Oravskonm Veselom ako aj ja s menom Gavronova, teraz vydata Francekova. Vraj velmi dobre poznala mojich rodicov, sestru Bibku a aj mna. Chlapec pracuje v Mexicu ako ucitel nemciny a anglictiny, jeho priatelka je z Mexico City, studuje tu v Ottawe. Tak prisiel do Ottawy za nou. Dva dni popijania mi tak akurat stacilo!
Na navstevu ku Kunstadtom prisli Alica a Emil z Montrealu. My sme sa pridali!
Ked na dalsi vecer som isiel na veceru ku Kunstadtom, poriadanu z prilezitosti mojich narodenin, ale aj narodenin Romana, manzela Dasi, nasej spolocne znamej, umeleckej gymnastky, trenerky, odmietol som akykolvek alkohol. Mal som toho tak akurat dost za posledne dva dni! Mimo toho, musel som riadit domov. Kunstadti ma obdarili poukazkou na 75 dollarov v ich obchode, kupit si lyziarsku prilbu. Je cas si chranit hlavu! Ked si polamem nohy, to sa da zniest, ale rozbit si hlavu, hmmm???? To nebolo vsetko, lebo na druhy den v sobotu sme prisli ku Kunstadtom vsetci traja. Prilezitost sa stretnut s nasimi spolocnymi priatelmi z Montrealu, Alicou a Emilom Mullerom. Bol to prijemny a vesely vecer. Ja som Emilovi priniesol bednicku knih. On je tiez naruzivy citadel podobnej literatury ako ja!

Od vtedy ubehlo uz niekolko dni! Ja som absolvolal tie dva lekarske appointmenty, niekolko navstev predajni a bol som dokonca v kina na film: Golden Compass. Rozpravka pre starsie deti ale zaujmavy pribeh aj pre dospelych! Od Alice a Emila k narodeninam som obdrzal poukazku do predajne knih “Chapters”, ktoru som vymenil za najnovsiu kucharsku knihu od Jamiho Olivera “Cook with Jamie”. Dokonca mi este ostalo par dollarov. Kupil som si este jednu knihu, v “hard cover”: “Double Cross”. Najnovsia kniha od Patersona.
Emil je velmi zabavny, mali sme spolu "good time".
Ti meteorologovia su precizni! Ako slubovali, zacalo pred chvilou snezit! Urcite nemam zaujem ist von! Z Frantom sme sa dohovorili, ze ked bude viac ako 5 cm snehu, do zajtra rana, do fitka sa nejde a odhadzovanie snehu nahradi nas trening. Su uz pomaly styri hodiny poobede. Ja musim zo sebou svihnut, lebo potrebujem pripravit vseliake na veceru “morske potvory” v specialnej omacke. Budem to dievcatam servovat na spagettach! Mea culpa, mea culpa, ospravedlnujem sa, bolo to ich prianie! Spagetty su “no, no,” v mojej domacnosti!
Marcele aj Marianke vecera u Kunstadtov velmi chutila!
Som skoro na konci tretej strany! Vazne porusenie mojich predsavzati, ze neprekrocim dve strany. OK pouzijem menej fotografii! Mam este jednu vec, ktoru by som nerad prehliadol. Pred par dnami nas priatel Honzo Hurych mi ohlasil, ze z prilezitosti mojich narodenin, znovu dal na webovu stranku, celu moju “Indiansku nostalgiu”, 25 prispevkov do jeho elektronickeho magazinu “ENIGMA” z predoslych rokov, kde popisujem moje skusenosti a spomienky na natacanie westernovych filmov v produkcii DEFA a moje filmove zaciatky. Ked mate zaujem sa pozriet na desiatky fotografii a kratke texty spomienok potom si otvorte tuto stranku: http://penigma.netfirms.com/nostalgia.htm

Srdecne pozdravujem a prajem prijemne citanie!

Milan.