Thursday, December 29, 2011

Konmiec 2011 roku - PF 2012

PRVY SNEH KONCOM NOVEMBRA TRVAL LEN DVA DNI a VIANOCE 2011.

Anka v akcii odstranenia snehu z terasy po vydatnom snezeni na Vianocny den.Krasne slnecne rano po velkej burke. Ked nie Biele Vianoce tak urcite Novy Rok 2012!Ottawa 12 28 11- streda
Najvyssi cas by som este pred skoncenim tohoto roku sa ozval s par riadkami. Ved ubehol hadam cely mesiac od mojho posledneho prispevku na BLOG. Od vtedy sa udialo par veci, nie len vo svete, ale aj v nasom zivote. Ked si spomeniem na par veci, tak ich dam do tohoto prispevku. Potreboval by som ist na moj hlavny pocitac a pozriet sa na odoslane maily za posledny mesiac priatelom s ktorymi udrzujem obcasnu vymenu informacii. Otazka je ci je to potrebne? Je to minulost, ktoru uz nijak nezmenim. Mudrejsie bude povedat amen. Myslim, ze sa radsej zameriam na par poslednych dni, ktore mam stale v mojej sklerotickej pamati. Najradsej zacinam vzdy najnovsou udalostou a z nej sa pomalicky vratim do niekolko minulych dni. V tych poslednych dnoch zohravali ulohu dve - tri udalosti. Pocasie, Vianocne sviatky, opery, filmy a cetba. Nechcem, ist az tak daleko do zadu ako boli moje 76 narodeniny zaciatkom decembra. Oslavene skromnou spomienkou a par gratulaciami. Boli bez bolesti, ktore ma prenasledovali viacmenej pol roka predtym, pokial zlcnikove kamene boli odstranene.

Uz davnejsie som si stiahol z Amazon.ca do “kindle” par knih. Najviac ma potesili tri kratke novely od hadam najviac citaneho autora kriminalnych romanov Michaela Connellyho, pod spolocnym nazvom: SUICIDE RUN. Stiahol som si od neho aj dalsiu knihu: THE DROP. Nezavahal som ani hodinu a pustil som sa do citania po stiahnuti. Musim stale vyjadrit udiv nad touto technologiou novinkou. Ked sa rozhodnem stihnut nejaku knihu, nevezme mi to dlhsie ako par sekund, maximalne do jednej minuty a kniha je v mojom “kindle”. Obycajne za polovicnu cenu knihy, ci menej. Dalsia kniha v poradi bola od Jamesa Pettersona, jeho predposledna novela s nazvom “KILL ALEX CROSS”. Uz mi z Amazon dali vediet, ze na markete je uz jeho dalsia kniha, tiez ma docinenia s Alexom Crossom. Dnes rano som docital ZERO DAY od Davida Baldacciho. Povodom advokat, jeho prvou novelou “Absolute Power” sa velmi preslavil. Kniha bola bestsellerom a film podla nej tiez. Dnes ma za sebou najmenej tucet vybornych romanov. Slubil som si, ze nebudem stahovat na kindle ziadne dalsie romany, pokial nedokoncim rozcitanu knihu od Mark Steyna “AFTER AMERICA” Get ready for armageddon!
“Varuj dusu na doline”, co sa deje a udeje s Amerikou pod vedenim moslimskeho, marxistickeho socialistu, podvodnika a demagoga Barak Hussein Obamu. On je clovek, ktory vedie Ameriku ku krachu nie len ekonomickemu, ale aj moralnemu! Nic ho nezaujma, len jeho snaha byt znovu zvoleny, aby dal posledne KO Amerike. Neustale je v kampani pre znovuzvolenie. Kolektuje miliony od naivnych Americanov, ktori si nevidia ani pred ich nos a su zavysli na welfare. Ti maju zaujem si udrzat welfare a teda volia Obamu, ktory im ponuka zavislost na socialnej pomoci, ktoru nechcu stratit, tak ho volia. Skoda Ameriky! Co jeden ideolog vie dokazat, znicit velkolepu Ameriku!

My v Ottawe sme boli v “napati”, ci Christmas – Vianoce, budu biele, alebo zelene. Vsetci sme si viacmenej priali aby boli biele. Do posledneho dna pred Vianocami sme nemali ziaden sneh. Podla poveternostneho uradu “Biele Vianoce” sa mozu povazovat, len ked je najmenej 2 cm snehu na zemi. Well, na stedrovecerny den spadlo trochy snehu, ale nie viac ako jeden cm. Predsa len, vsetko bolo biele. Na druhy Vianocny den, skoro rano zacalo snezit a padlo niekolko cm snehu. To sa ale nekvalifikovalo ako “biele Vianoce”, lebo to nebolo pred siedmou hodinou rano. Aj ked vsetko bolo pod snehom, oficialne podla vyjadrenia meteorologickeho uradu sme mali “GREEN CHRISTMAS”.
Novy Rok bude urcite biely. Vcera v noci sa prihrnula dost vazna snehova burka, dole z juhu. Prislub bol, ze dostaneme okolo 15 cm snehu. Nestalo sa tak uplne, lebo rano bolo na zemi okolo 10 cm. Nekoncilo tos s tym. Dnes cely den padal sneh, naviac za silneho vetru. Teplota z vcerajska skocila z +2 stupne na plnych minus 17 stupnov a v noci az na -28. Neodradilo to dievcata a z iniciativy Anky isli von do toho pocasia, kde by som ja nevyhnal ani psa. Ja teda radsej sedim momentalne doma, usrkujem z vybornej whisky a snazim sa dat dohromady tento prispevok na moj blog.

Koniec novembra a december bol celkom bohaty aj na moje kulturne vyzitie. Este koncom novembra sme s Ankou boli na predstaveni opery “ANNA BOLENA” od Donizettiho z Metropolitan Opera z New Yorku. Anna Netrebko v hlavnej ulohe. Ta babka je neprekonatelna, super hlas! V inych ulohach Ekatarina Gubanova; Tamara Muford. V polovicke decembra sme boli na predstaveni ‘DON GIOVANNI” od Mozarta a predtym nejake dva tyzdne na predstaveni “RODELINDA” od George Frederic Handela. Hlavnu ulohu spievala Renee Fleming. Vo February nas caka este vidiet “ERNANI” od Verdiho a to je asi vsetko z vaznejsej kultury. Nie ale koniec od lahsj formy kultury pre obycajnych ludi. Kino, filmy, specialne, ked clovek ide rano pred dvanastou hodinou za polovicnu cenu. Umenie pre chudobu!

Zaciatlkom decembra som vynechal cele dva vikendy a nesiel som sa pozriet na ziaden film. Nevzbudili moju pozornost a zaujem vidiet. Viacmenej to boli vseliake detske animovane filmy alebo normalne, ktore ma nezaujmali. Musim ale povedat, ze posledne dva tyzdne zacali uvadzat do kin superfilmy od ktorych sa ocakavali velke zisky. Jeden z prvych, ktory som videl hned prvy den premiery bol film SHERLOCK HOLMES: A GAME OF SHADOWS. Nebol som velmi nadseny aj ked film bol plny specialnych efektov a napatia. Mna zaujal, lebo prvykrat mala v nom sancu svedska herecka Noomi Rapace zo svedkeho filmu The Girl with The Dragon Tatoo si zahrat v holywoodskom filme v ulohe ciganky. S tymto filmom sa jej otavra velka kariera aj v Holywoode. Dalsi film, ktoremu davam minimalne 4 hviezdicky je super action film MISSION: IMPOSSIBLE – GHOST PROTOCOL. V hlavnej ulohe, ako v predchadzajucich Tom Cruise. Film sa mi velmi pacil, je plny napatia a fantastickych kaskaderskych vykonov. Vyborna zabava. Plne doporucujem sa ist nan pozriet.

Ja som samozrejme s netrpezlivostou ocakaval premieru dlho ocakavaneho filmu americkej verzie – “remake” svedskeho filmu THE GIRL WITH THE DRAGON TATOO. Nemozem povedat, ze som bol v porovnani so Svedskou verziou sklamany. Je to kvalitne urobeny film reziserom D. Fincherom. Hlavnej ulohy sa velmi dobre ujal Daniel Graig a Christopher Plummer. Mal som pochybnosti o herecke ROONEY MAARA, ci dokaze stvarnit tu ulohu Lisbeth Salander tak dobre, ako svedska herecka Noomi Rapace. OK, nakoniec som prijal jej interpretejsiu toho charakteru. Dokonca sa hovori o nomanicii na Oscara za herecky vykon. Dnes doobeda som sa bol pozriet na film WAR HORSE. Dojemny film, treba vidiet a vziat so sebou vela vreckoviek, lebo budete slzit, ako ja.

Zajtra poobede ma caka hostit par najblizsich priatelov. Odchadzam za chvilu na mensi nakup aby som ich mal cim ponuknut. Myslim, ze som napisal viac ako som chcel. Je cas skoncit! Zajtra sa pokusom tento prispevok dat na moj blog. Well a cakat na novy rok 2012. Kazdemu prajem ten najlepsi rok vasho zivota!

Milan

Thursday, December 01, 2011

Laparoscopic Cholecystectomy Surgery

PRVY SNEH 2011 nas prekvapil. Ako prisiel, tak do 24 hodin odisiel a odvtedy do konca novembra ani len snehova vlocka. Bez snehu mame byt este niekolko dni.


Canadske husi sa chystaju odletiet na juh. Co je lepsia alternariva ako mame my. Uz sa zhromazduju na golfisti aby v stovkach leteli na juh.


V pekny jesenny den, sme sa vybrali neocakavane navstivit mojho bratranca Janka, dnes uz 89 rocneho. Potesil sa, len ho mrzelo, ze sme mu nedali skorej vediet, lebo nas chcel pohostit obedom.

Ottawa 11 21 11 – pondelok
Nechce sa mi verit! Ved pomaly je koniec novembra, vonku svieti slnko, je cista obloha, akurat je trochu viac chladnejsie, ako minule dni. Nejaky ten stupen pod nulou. Dokonca, zajtra ma byt podobne pocasie, ako dnes. Akurat v stredu (23-ho novembra) sa vsetko zmeni a budeme mat prvy sneh tejto sezony. Predtym, ako som sa rozhodol zacat pisat tento prispevok pred zotmenim, vysiel som na terasu. Urobil som niekolko zaberov z golfista. Dnes sa da povedat, ze to je najkrajsej jesen v mojej pamati. Fotograficky som si priblizil a zachytil aj hromadu Canadskych husi, odpocivajucich na druhej strane golfista, ako by boli sucast tej akcie “OCCUPAY” (wall street) okupovanim golfista. Podobne, ako rusia tie campingy v parkoch lavicovych lunatikov, ktori sa vydavaju za 99% ludi, podobne aj nase canadske husi, skoro vzlietnu a pojdu na juh, prezit neprijemnu a tvrdu zimu Canady. Ja sa cudujem, ze uz neodleteli! Vzdy cakaju na prvy sneh a silny mraz, potom obycajne povedia “s bohom” a odletia dole do USA aby sa skoro na jar vratili. A ti “okupanti” asi s radostou opustia svoje stany, len co udrie – 25 stupnov, ako sa stalo nedavno v Calgary.

Kus velkeho bravcoveho masa, ktore som nechal robit pri nizkej teplote, az do piatej hodiny, bolo senzacne, uplne sa rozplyvalo v ustach. Pocas zakryteho pecenia asi po hodine a nieco som k pecenemu pridal zemiaky a cibulu. Bola to pochutka! Myslim, ze dnes skoncim s pisanim. Vela vina mi trochu mota hlavu a robim vela chyb. Budem pokracovat zajtra, alebo v najblizsie dni.

12 01 11 – stvrtok
Je to 10 dni, co som napisal vyssie s umyslom pokracovat na druhy den, alebo neskorsie. Nestalo sa ani jedno, ani druhe. Zrejme som mal trochu hekticky cas, ked sa zavratne rychle priblizoval den mojho odchodu do nemocnice na chirurgicky zakrok odstrananie zlcnika. Dnes je presne tyzden, ked som mal spominanu operaciu. Je 1:30 poobede, to pred tyzdnom v tomto case som uz dlhsiu dobu lezel v “recovery room” aby som sa dostal do priatelnej kondicie a Zuzka ma mohla odviest domov na pokracovanie “recovery” v mojej posteli. Operacia mala ukoncit navzdy problemy, ktore boli sprevadzane silnymi narazovymi bolestiami po dobu mnohych mesiacov.

Nas rodinny lekar po viacerych staznostiach a popisu narazovych silnych bolesti a po obdrzani niekolko vzoriek tmaveho mocu, ma zacal liecit s antibiotikami, ktore pomohli vycistit moc, ale nijak nezahnali bolesti. Poslal ma na ultrazvuk. Este pred odoslanim vysledkov k specialistovi, technik spomenul, ze mama 4x vacsiu prostatu aka by mala byt. Neprekaza vo vylucovani mocu. Naviac spomenul, ze obe ladviny su vo vybornom stave, nic nenaznacuje, aby bolesti vychadzali z ladvinovych kamenov, lebo vraj zidane nevidi. To nemohol povedat o zlcniku v ktorom definitivne sa nachadzalo nieco ako “sludge”, alebo piesok a nevylucuje aj zlcnikove kamene. Tie v zlcniku nemohol vidiet, lebo medzicasom sa premiestnili do zlcovodu kde uviazli. To potvrdil aj specialista pre gastroenterology Dr. Phil Inovye, ku ktoremu pred operaciou ma postal chirurg Dr. Joel Weaver, aby este pred odstranenim zlcnika odstranil zlcnikove kamene ako som spomenul, uviaznute v zlcovode. To bolo viac ako tyzden pred planovanou operaciou. Bol to celkom prijemny zazitok. Zabalili ma do “pancierovej” pokryvky, lebo cely zakrok bol robeny pod rentgenom, kde na obrazovke som mohol vsetko pozorovat. Aj lekar v tom ochrannom obleceny vyzeral ako stredoveky cinsky bojovnik. Do ust mi dali plasticku obruc - prstenec, dvakrat za sebou mi predtym lekar sprejoval krk a ziadal ma to este prehltnut. Cez ten prstenec zaviedol nieco ako hrdlo vysavacu a s nim cistil ten zlcovod. Bola to kratka niekolko minutova zalezitost, bez nakozy. Ziadna bolest, aj ked ma lekar upozornil, ze neskorsie budem mat kratkodobu bolest v krku. Po zakroku mi lekar oznamil, ze odstranil dva zlcnikove kamene, ktore sposobovali tie silne narazove bolesti. Aj ked som mal este nejaky ten den ciastocne bolesti, tie silne narazove sa stratili a po niekolkych dnoch prislo k 100% ulave a zidane bolesti sa neopakovali. To bol fantasticky pocit.

Niekolko dni potom som mal ist na spominany chirugicky zakrok. Bol som pozvany do nemocnice na rozne predoperacne testy, ktore som absolvoval ale operacia sa nekonala. V ten den, ked som mal ist na operaciu chirurg omylom bol naplanovany operovat v dvoch nemocniciach. Operaciu prelozili o dva tyzdne, kedy konecne som isiel pod chirurgicky scalpel. Nie celkom! Obdrzal som pamflet v ktorom bol popisany nie len postup operacie, ale co pred operciou mozem a nemozem. Ziadne jedlo a ani len dusok vody. Co bolo Ok, lebo som skoncil s prijmom jedla a vody vecer pred operaciou. Rano uz o 6:30 prisiel pre mna Franta, ktory ma odviezol do nemocnice. Prekvapilo ma, ze tam uz v cakarni bol najmenej poltucta dalsich, co isli na nejake chirurgicke zakroky. Mne oznamili aby som sa kompletne obliekol do nemocnicneho oblecenia a trpezlivo cakal, lebo som na rade byt operovany o 9:15. Sesricka ma ulozila na pojazdnu postel, poprikrivala teplymi plachtami a odfurikovala ma pred operacnu salu cislo 6. Nemocnica ma aspon 10 operacnych sal. Po kratkom case prisiel chirurg Dr. Joel Weaver, ktoreho som uz davnejsie predtym stretol v jeho ordinacii. Znovu ma informoval, co bude robit. Ci mam nejake otazky alebo starosti z operacie? Upozornil ma ze za chvilu pride dalsia lekarka, ktora bude robit aneasthesiu – narkozu. Musel som vyplazit jazyka, zaklonit a predklonit hlavu a par dalsich ukonov. Bola to velmi pekna lekarka v strednom veku s nesmierne pravidelnym a lesknucim sa chrupom, nevedel som z nej spustit oci. Vidiac ju okolo mna ako administrovala narkozu, upadal som do nej, ako v sne s obrazom krasnej naklonenej zeny nadomnou. Zial, ked som sa po operacii a spanku prebral krasna “vila” a aj chirurg uz nikde neboli, asi pracovali na dalsom pripade, Po kratkom case ma odviezli do “recovery” miestnosti, kde lezala aspon desiatka pooperacnych pacientov.

Musim povedat, ze to bol dalsi velmi pozitivny zazitok. Staff, sestricky, technici, lekari jednali a prikladne sa starali o blahopbyt pacienta. Vsetci boli mili, prijemni s plnym respektom k pacientom. Zakrok, ktorym som prechadzal sa menuje LAPAROSCOPIC CHOLECYSTECHOMY SURGERY. Na druhy den som obdrzal telefonat od jednej sestricky, ktora sa informovala o mojom stave a pripomenula mi urobit si appointment u lekara co ma operoval. Po styroch tyzdnoch prist na postoperacnu kontrolu. Tu budem mat stvrteho januara na druhy rok. Ostava mi uz len odstranit naplaste na piatich ranach, ktore sa zdaju byt uz vsetky zahojene. To urobim do konca tohoto tyzdna.

Teraz nas cakaju navstevy. My zajtra (piatok) ideme na veceru k Vlaste a Frantovi. V sobotu poobede na operu "Rodelinda" a po nej hned na veceru ku Kunstadtom. V nedelu doobeda budeme pripravovat nejake oblozene misky a varit, lebo pridu z Toronta Rethegiovci a mozno aj Katka Ch. Tak budeme “buzy”. Teraz je cas ist do kuchyne, mam rozmrazene jahnacie kotlety, idem ich pripravit na veceru. Anka vyuziva stale priaznive pocasie bez snehu, vysla poobede na inrtenzivn vychadzaku. Fakticky, november bol najteplejsi mesiac v historii Ottawy, niekolko stupnov nad premierom.

Dufajme, ze do Vianoc este spadne nejaka ta snehova vlocka, aby sme mali biele Vianocne sviatky. Prajem kazdemu to najprijemnejsie prezitie Vianocnych sviatkov a vsetko najlepsie do noveho roku 2012.

Milan

Tuesday, November 01, 2011

Halloween 2011

Kukuc, srnka na nasom backyarde, pochutnala si aj na nasich kvetoch Kratky vylet aj s Mariankou na Camp Fortune v Gatineau Parku






Krasne sfarbena priroda v Gatineau Parku na druhej strane Ottawa River Tanksgiving turkey - bola vyborna, perfektne vypecena. Este stale mame pekne jesenne pocasie, slnko, modra obloha len v noci uz mrzne. Cez den az +13 stupnov.Ottawa 11 27 11 – Halloween
Ten blaznivy sviatok Halloween sa bude oslavovat az v pondelok, ked do ulic vyrukuju tisice deti v maskarnych kostimoch, vo vasine v doprovode svojich rodicov. Je z toho troch politicky poprask ked mnohe skoly zakazuju detom sa obliect do kostimov, mat trochu fun a v nich prist do skoly. Kedze mi zijeme v Amberwood Village – retirement community bez deti, za posledne roky, co sme tu sa deti nezastavili u nasich dveri, ba dokonca ani na nasej ulici. Pre nas to teda bude tichy vecer. Nemusime ani kupovat rozne dobroty, cokolady, cukriky pre deti, ktore normalne by sa zastavili u dveri.

Pre mna to tiez bude pokojny Halloween, bez bolesti, ako nasledok odstranenia zlcnikovych, nie ladvinovych kamenov, ako som sa mylne domnieval. Este do nedavnych dni som tazko trpel, nie jeden mesiac, ale aspon dva a pol mesiaca, ked nie tri. Dnes sa uz nechcem vracat nazad do zaciatkov neprijemnosti, ked som jeden den dostal ukrutnu zimnicu, triasku, ktora trvala aspon polhodinu. Emil bol taky laskavy a odniesol ma do nemocnice na emergency, zachranku. Vela na mne nerobili ale presiel som cez ultrazvuk. Osetrujuci lekar v sluzbe len poznamenal, ze ultrazvuk naznacuje, ze v zlcniku mam nieco ako piesok – sladge a nevylucil, ze su pritomne aj zlcnikove kamene. Nedal mi nic proti bolestiam aj ked som bol zniceny a vyzeral som ako zombie pred smrtou, aspon tak charakterizoval moj fyzicky vzhlad Emi,l ktory trpezlivo somnou presedel niekolko hodin na emergency. Lekar mi len nariadil, ze keby sa ta zimnica opakovala, aby som hned prisiel do nemocnice. Povodne si ma v nemocnici chceli ponechat na jeden alebo dva dni. Ponuku som odmietol. Ano stalo sa., ze na druhy den som ju znovu dostal s triaskou, ze som sa skutocne z toho vystrasil, ale do nemocnice som odmietol ist. Ako ta zimnica prisla, tak po polhodine odisla, zanechala ma v silnych narazovych bolestiach a stalej miernej bolesti na pravej strane pod ladvinou. To ma viedlo k domnienke, ze mam asi aj ladvinove kamene.

Medzi casom som absolvoval krvne a mocove testy, bol som na MRI a na appointmente u jedneho specialistu pre Gastroenterology, ktory mi mal odstranit tie zlcnikove kamene zo zlcovodu, kde boli uviaznute. Dal mi asi pred dvoma tyzdnami datum kedy sa mam dostavit do nemocnice s prazdnym zaludkom. Po mensich pripravnych procedurach isiel som na zakrok, ktory sa skladal z toho, ze mi umrtvili hltan vstreknutim spreju. Do ust mi dali plasticku obruc a cez nu zaviedli az do zaludka sondu – “vysavac” ktory vycistil zlcnik a vysal dva kamene, ktore mi sposobovali vsetky tie bolesti. To vysavanie a cistenie som videl na obrazovke, ktore lekar sledoval cez rentgen. Po zakroku som bol pripraveny ist domov. Prisiel pre mna Peter. Este niekolko dni po tomto zakroku som mal lahsie bolesti a kratko aj bolest v krku. Potom sa narazove bolesti zacali vytracat. To uz som mal dalsi appointment v kancelarii chirurga Dr. Joel Weaver (Surgical Oncology-Hepatobiliary Surgery), ktory ma chcel vidiet a informovat co bude on robit. Odstrani mi zlcnik a ten termin mi dal na 8 novembra. Mam teda do toho zakroku este nejakych 10 dni. Informoval ma o moznych komplikaciach, ktore by si vyzadovali, ze ma podrzia v nemocnici dva-tri dni. Inac ze rano pridem a k veceru mozem ist domov.

Uz som si zorganizoval, ze do nemocnice ma odvezie Franta a z nemocnice domov Emil. Do nemocnice a z nej to je len asi 20 minut jednou cestou. V utorok pred dvoma dnami som nalozil do auta zimne pneumatiky a skocil som do servisu nechat ich vymenit. Urobili mi to na pockanie za 35 dollarov. Hned ako som sa vratil s autom nazad domov, cakal ma telefonat z nemocnice, kde si overovali vsetky informacie, ktore o mne mali a dali mi termin prist na niekolko predoperacnych testov. Do nemocnice mam prist v pondelok rano v den Halloweenu. No problem, len sa budem musiet skor vypravit, lebo mam tam byt pred 8 hodinou rano. Ziadne restrikcie, cize mozem nieco zjest alebo vypit. Z rozhovoru s chirurgom som vyrozumel, ze mi bude robit Laparoscopiu Cholecysteetomy, ked som to spravne precital z jeho lekarskeho skrabopisu. Uz sa tesim, ze to budem mat za sebou. Hahahahaha, ako sa ukazalo den operacie zrusili a hladaju iny termin lebo operujuci chirurg bol omylom naplanovany operovat v dvoch nemocniciach. Cakam na novy datum operacie. Aspon, ze mam predoperacne testy za sebou.

11 29 11 – sobota
Som nejaky lenivy tvor. Do ukoncenia dvoch stran som mal len par odstavcov a dal som si na cas sa do nich pustit. Plne dva dni. Zrejme som bol zaneprazdneny, alebo skutocne lenivy. Myslim, ze to druhe je spravne vysvetlenie. Nic mi nebranilo si najst polhodinu a priapevok ukoncit.

Velmi ma ubija a zerie moj cas cumakovanie do pocitaca, lebo kolkokrat ho otvorim, cakaju ma desiatky mailov, velmi zriedka osobny list. Obycajne mnohe z mailov okamzite vymazavam a tie ktore podrzim s umyslom poslat dalej po jednom alebo dvoch dnoch tiez vymazem bez posielania. Kde tu a tam nieco zaujmavejsieho poslem dalej. Vacsinou je to o invazii islamu do nasich zivotov a pre muzov lahsia zabava v klipoch jemnej krasy zien. Co ma v poslednych dnoch skoro sokovalo, ked v roznych mediach sa naraz zacalo pisat o mojej favoritnej zene, filozofke Ayn Rand. (Zomrela 1982). Ako sa za posledne roky Amerika potapa ekonomicky, moralne a po vsetkych srankach, obrovsky sa zvysil zaujem o knihu ATLAS SHRUGGED, kde autorka pred 50 rokmi predpokladala vyvoj, ktory sa deje teraz za vlady Obamu. Upadok a strata prestize USA so vsetkymi prejavmi, ako ich Ayn Rand popisala v tejto publikacii, najviac citanej novele okolo sveta. Len Biblia jej konkuruje. Co vzbudilo neuveritelny zaujem Americanov o jej charakterizovanie upadku Ameriky je aj najnovsi film pod tym istym menom, ako prvy diel trilogie. Len pred par dnami ho uviedli do kin v Canade (Toronto), hadam sa dostane aj tu do Ottawy. Ked nie, za kratku dobu ma byt k dispozicii DVD, samozrejme, ze si ho kupim! Film v lavicovej tlaci nedostava velmi pozitivne hodnotenia vdaka ich zatazenia na uchylnu lavicovu politiku, ktora je v uplnom rozpore s Ayn Rand filozofiou.

Ked som bol posledne na Slovensku, myslim v ceskom vydani vysla jej druha najpopularnejsia kniha pod menom ZDROJ. V orginali THE FOUNTAINHEAD. Ci bola prelozena aj jej posledna novela ATLAS SHRUGGED neviem! Bola urcite prelozena do nemciny, lebo pred rokmi som ju podaroval Karinke dcere Sana. Pochybujem, ze ju citali, urcite ich zastrasilo viac ako tisic stranok tejto filozoficky narocnej novely.

Hej, dopracoval som sa ku konci druhej strany. Sorry, vzalo mi to nejaky cas. Ale tu to je! Ked budete mat moznost precitajte si nieco od Ayn Rand, urcite ovplyvni vase dusevno a zacnete sa pozerat na svet inymi okuliarmi. Mnoho stastia!

Milan








P.S. Nevedel som sa za svet dostat na moj BLOG, vzalo mi to desiatky pokusov, ked konecne dnes som uspel. Pokusim sa ptridat aj par fotiek.

Thursday, September 22, 2011

Jesen 2011

Jesenne rano 2011 na nasom (golfovom) backyarde. To je vsetko, viac novsich fotografii nemam!

Par knih, ktore som si kupil v poslednych mesiacoch, zacital som sa do kazdej a po niekolkych desiatkach stran odlozil, aby som dal prednost dalsej. Vsetky su nacate ale nedokoncene. Vsetky precitat asi mi vezme polroka alebo cely. Na precitanie caka THE GOOD BOOK (a humanist bible) od A,C.Grayling; THE MORAL LANDSCAPE od SAM HARRIS; RADICAL-IN-CHIEF (Barack Obama and the untold Story of American socialism) od Stanley Kurtz.; ALAH, LIBERTY& LOVE od Irashad Manji; DEMONIC od Ann Coulter. Nie je medzi nimi AFTER AMERICA od Mark Steyna, ktoru prave citam a som rozhodnuty dokoncit!



Ottawa 09 14 11 streda
Vcera poobede, bez ohlasenia sa prihnala skutocna vychrica, dazd, ladove krupy a silny vietor. Ladovec bubnoval na okna, ze som mal dojem, ze okna nevydrzia. Podobny sentiment dnes rano vyjadril aj nas sused Henry. Oni maju okna aj na streche. Nic take sa nestalo! Vychrica, ktora netrvala dlhsie ako 15 az 20 minut narobila dost neplechy. Odniesli to hlavne stromy z ktorych strhla vela este zeleneho listia a male vetvicky. Najviac toho ostalo na mojej streche a v odkapovych rinach. Dnes sme vyrukovali von a davali sme do patricneho poriadku backyard a frontyard. Na strechu som sa ale neodvazil ist. S mojim chrbtom, stratou byvalej ohybnosti a znizenej rovnovahy, by to mohlo skoncit padom. V minulosti som mal niekolko malych padov. Nie zo strechy. Hadam, co urobim, ze vycistim iba tie odpadove riny. Su tak naplnene, ze neodvadzaju vodu. Tecie cez okraje. Budem mat nato tri najblizsie dni, ked mame mat krasne slnecne pocasie a stale prijemne teplo. Oplatilo by sa niekde ist do prirody, zial s mojim bolavym chrbtom si ani to nemozem dovolit. Chodim pokrceny a s bolestiami. Z vyletu by som si asi vela neuzil. Najlepsie mi je ked lezim bez pohybu, vtedy sa bolesti utisia. Prestal som chodit aj do fitka. Ked som si zacvicil ako minuly tyzden, po prichode domov ma vzdy chytili silne bolesti. Tak radsej nic, pokial nepojdem na zakrok chirurga.

Ako obycajne, ked davam dohromady moj prispevok na blog, dal som si na stol moj starsi, maly notebook, na ktorom som zvykol pisat. To mi dovolovalo sediet a vidiet do family room a na telku. Po ocku som mohol sledovat aj nejaky zaujmavejsi program a mat prehlad, kde sa nachadza Marianka. Pred nejakym tyzdnom, ked som nieco pisal, po prvykrat som zacal stracat text a mal som problem dostat nazad nie len text, ale aj obrazovku. Dnes to bol koniec tomuto pocitacu, definitivne zomrel - dead! Hodny tak akurat hodit do smetia. Neslo ho vobec zapnut, nereagoval na nic. Jednoducho mrtvy pocitac. Napadla ma myslienka, ze hadam by som ho mohol dat do opravy, vymenit hard disc alebo nieco podobneho ked sa to da? Je to aspon 8 az 10 rocny pocitac, dosluzil svoju uzitocnost. Ked by aj bola mozna oprava, asi by stala viac ako nejaky novsi perfektne fungujuci pocitac. Dole v basamente mam podobnu staru archu, “desktop” pocitac, tiez aspon 10 rocny. Ja ho vobec uz nepouzivam, ked som ho pred casom zapnul, trvalo vecnost nez sa aktivoval a nekonecnost nieco otvorit. Pomaly ako slimak, nemal by som dnes nervy pri nom sediet a cakat! Je totalne neuzitocny a drzim ho len preto, ze su tam urcite “files”, obrazky a fotografie, ktore by som potreboval skopirovat, pripadne vsetko ostatne vymazat a cely pocitac sup do odpadkov. Problem je, ze existuju nejake pravidla, ako sa mozeme zbavit elektronickych pristrojov a kde sa daju vyhodit.

09 15 11 –stvrtok
Vcera som skoncil s pisanim pred piatou hodinou poobede. Nechcel som si nechat ujst program THE SOURCE na cerstvej, novej Tv. stanici SUN TV, kde od piatej do deviatej hodiny idu vyborne politicke relacie z konzervativneho pohladu na svet. Dufam, ze sa mi dnes postasti moj prispevok na BLOG ukoncit a umiestnit na WEB. Prerusim asi pisanie na hodinu alebo dve. Je 15-teho a pre mna to znamena ist do banky pre “cash” a ked budem uz tam, hned vedla je predajna alkoholu. Potrebujem kupit par flias vina a pivo. Zajtra cakame navstevu Alicu a Emila na veceru. Aby mali co popijat. Ja ostanem len pri caji, ako cely doterajsi tyzden. Nechcem zatazovat pecienku a ladviny ale aj preto, ze chcem zhodit par libier a znovu nastarovat DUKANOVU dietu.
Som nazad! Dievcata som vysadil pred Giant Tiger, kde Hanka vybrala nejake spolocenske cizmicky a nieco tepleho na nohy pocas zimnych mesiacov. Ja som zatial bol v banke a alkoholickej predajni. Predtym ako som skocil navstivit notara aby mi potvrdil pre Socialnu Poistovnu papier, ze zijem. Zastavil som sa v umyvarke a nechal som umyt auto. Ma byt niekolko peknych dni, nech vyzera auto pekne. Za par minut bude znovu 5 hodin poobede. Pre mna posadit sa pred Tv a dozvediet sa, co je noveho vo svete.

09 21 11 – streda
Ubehol cely tyzden od casu, ked som napisal vyssie poslednu vetu. Hanba, ale nemozem si pomoct, ked ma trapia ine veci, ktore zohravaju daleko vacsiu ulohu, ako pisat a dat par informacii na web stranku. Predovsetkym su to narazove, ukrutne silne bolesti, ktore sa v poslednom tyzdni znasobili, ze mam chut na plne hrdlo kricat, ked ma zasiahne ta bolest v oblasti pravej ladviny a okolia. Este stastie, ze je to nie trvala bolest, tak ako z nicoho nic pride tak po chvili pokoja zas odide. Ta bolest niekedy tlmena precitujem pri kazdom kroku, predklone , otacani sa a pod. Ako teraz, chcel som si pritiahnut stolicku blizsie k stolu a pocitacu, dostal som taku narazovu bolest, ze som zacal zavyjat ako poraneny vlk! Tie bolesti mi pred niekolkymi dnami nezabranili vyniet rebrik a vyliezt hore a cistit riny od poslednej vychrice, kde riny Boli plne vetviciek, listia a haraburdia. Musel som to urobit, lebo predpovede pocasia sluboval cez noc silnejsie dazde a ten garbage v rinach by nedovolil regularny odvod dazdovej vody. Ta by tiekla vrchom. Tie riny by som potreboval vycisti aj na druhej strane domu, tam ale odpadkov je daleko menej.

Dnes rano, predtym ako som vyrazil von, lahol som na postel utisit chrbat a tie ladvinove kamene (ked to je to, co mi sposobuje tie bolesti). Potom som sa pozviechal a s lahsimi bolestiami sedol do auta a odisiel som urobit svoju obciansku povinnost – volit!!! V Ontariu za par tyzdnov budeme mat volby do Ontarijskeho parlamentu. Ako vzdy, mozeme volit aj dopredu. Dnes od rana uz bolo mzne volit v desiatke volebnych miestnosti. Okolo jedenastej som vyrazil nie daleko od nas do Sportovo kulturneho centra, kde volakedy Marianka chodila plavat. Mimo plavarne object ma velku telocvicnu, posilovnu, korculiarsky - hokejovy ring a dalsi je vo vystavbe. Ziadne fronty, bol som odbaveny za par minut. O priazen volicov sa uchadzajuch tri politicke strany: Liberali ktore boli u moci dva volebna obdobia, prehajdakali biliony a balamutia volicom hlavy so vseliakymi slubmi a klamstvami. Progresivna konzervativna strana a NDP, mimo nevyznamnych dalsich stran. Prirodzene, ze som voli PC.

09 22 11 – stvrtok
Planoval som est daleko viac napisat, jednak o knihach, ktore som si kupil, rozcital a ani jednu nedokoncil. Tiez som chcel spomenut niekolko flmov, ktore som videl. V poslednom case az dva filmy za jeden vikend. Mnohe vyborne, niektore biednejsie. Tiez som chcel spomenut ze mame listky na 4 predstavenia Metropolitan Opera, na tuto jesennu sezonu. Nejdem pokracovat, lebo len co som si sedol za pocitac dostavam ukrutne bolesti v oblasti pravej ladviny. Radsej skoncim, natiahnem sa na postel aby sa tie ladvinove kamane utisili.

Prajem vsetko najlepsie nie len vam ale aj sebe. Nech jesen 2011 je prijemna a pekna!


Milan

Monday, August 22, 2011

43 rokov od invazie Ceskoslovenska

Pred par dnami sme sa vybrali s Ankou a Mariankou navstivit mojho bratranca Janka. Skoda, ze som neurobil viac zaberov. Este horsie, ze ho skoro niet vidiet!

Jack Layton, vodca NDP (New Democratic Party) po kratkej chorobe - rakovine, umrel dnes rano v mladom veku 61 rokov . Ottawa 08 21 11 – nedela (vyznamne 43-tie vyrocie)



Na vyrocie invazie spojeneckych armad Warsavskeho Paktu, ktore sa udialo takto pred 43 rokmi, ma upozornil nas kamarat Juraj Visny. Poslal mi clanok uverejneny v denniku SME, ako spomienku na tie dni, ktore vyrazili spolocny dych Cecho-Slovakom a vsetkym ludom, nie len v Ceskoslovensku. Predtym, to bol vzdy Sano B. ktory vzdy napisal par riadkov k tomuto aktu brutality na ceskoslovenskom lude. Bol to akt, ktory koniec koncov otriasol celym komunistickym svetom a bol zaciatkom ich konca aj napriek vsetkej snahy znormalizovat situaciu a zaviest nazad tvrdy totalitny system komunistickych zurvalcov. Co sa im na kratky cas nejakych 20 rokov podarilo, ked cela ta nafuknuta bublina komunizmu praskla pod silou “neznej revolucie”. Ked sa nepletiem to bolo nejakych 20 rokov plus, potom, co do Ceskoslovenska vtrhli vojska Warasavskeho Paktu. Aka obrovska skoda, ze sa toho nedozil moj otec. Chybalo len niekolko mesiacov a bol by umrel s usmevom a uspokojenim na tavari.

Ja som tu invaziu nezazil na Slovensku. Bol som vo Vychodnom Nemecku, kde som natacal moj posledny film Bieli Vlci, ked doslo k tejto invazii. V tom case som byval v “guest hose” v prekrasnej vile, kde mnohe miestnosti obyvali hostia filmoveho studia DEFA. Medzi nimi bol aj slavny rusky skladatel s manzelkou. Ked sa k nam, sediac v spolocenskej miestnosti, dostala sprava o prepadu Ceskoslovenska, ta pani sa rozplakala a hlboko sa ospravedlnovala, za tento barbarsky akt komunizmu, vediac, ze som zo Slovenska. Na druhy den to boli ludia z produkcie filmu, ktori sa snazili vysvetlit situaciu. Prirodzene, ze som im to nezjedol ale mal som povinnost este urobit nejake zabery a poziadal som o uvolnenie ist domov. Co mi dali s tym, ze mnohe zabery, ktore sa natacali v Jugoslavii v ktorych som mal byt, nahradia s niekym, co bude predstierat, ze som to ja.

Dva tyzdne po invazii som pristal v Prahe na Ruzini. Z pristavajuceho lietadla som videl, kolony parkujucich tankov a vojenskych vozidiel. Inac, po prichode do Kosic som nie velmi zaznamenal rusku pritomnost, len pochmurnu naladu ludi. Zrejme vojska sa uz utiahli do ich vybranych zakladni. To boli uz dni, ked mnoho z mojich a nasich blizkych priatelov davalo “s bohom” ceskoslovensku a masivne pochodovali do emigracie. Nie ja a niekolko dalsich, co sme ostali v Ceskoslovensku s vierou, ze ruske vojska sa stiahnu a odidu nazad. Ked sa tak nestavalo, dva roky po invazii aj ja som sa zpakoval a odisiel z ceskoslovenska aj s Mariankou cez Taliansko do Canady. To bolo 41 rokov nazad. Tazko uverit, vsak to je hotova vecnost v zivote cloveka. Odchadzali sme mladi a anbiciozni. Uzili sme si Canady v plnej miere, uspesne a s najvacsim zadostucinenim. Prezili sme za tie dlhe roky ten najkajsi cas v plnom zdravi a pohode este do nedavnych rokov. Prvou obetou naruseneho zdravia a pohody z pred par rokov bola a je Marianka. Poslednych niekolko tyzdnov sa zda, ze ja som pre zmenu na rade s komplikaciami, ktore ma neocakavajuc prepadli, ako som naznacil v poslednom prispevku.

08 22 11 – pondelok
Po “dlhom”vikende, som sa dnes rano znovu vybral do fitka aj so zranenim, ktore som si sam zapricinil na poslednom treningu, ked som trochu prehnal otacanie trupu s kladkou a zacitil som neprijemny bolestivy pocit, nieco ako ked si clovek natrhne sval. Tentokrat to bolo vo vnutri v oblasti pravej ladviny, kde som predtym v poslednych tyzdnoch mal silne bolesti. Bol som opatrny a dokazal som prejst cez “starecky” trening, bez vaznejsieho problemu. Ked som vstupil do auta a nastartoval motor zaplo sa aj radio na ktorom prave ohlasovali, ze jeden z nasich poprednych politikov, vodca NDP (Novej Demokratickej strany) Jack Layton dnes rano umrel. Jack mal rozne prezyvky, najviac mu vsak sedela “Taliban Jack” pre jeho sympatie k Talibanu. Mr. Layton uz dlhsiu dobu zapasil s rakovinou prostaty. Len co sa z toho dostal, ohlasil, ze ma este inu rakovinu. Vzdal sa vedenia NDP s tym, ze sa vrati do funkcie, ked prekona tuto dalsiu prekazku. Este pocas volieb v maji bol plny energie a nadsenia nad fantastickym vitazstvom NDP, ked ziskali 103 kresiel v parlamente a stali sa oficialnou opoziciou. Dlho sa tomuto vitazstvu netesil. Pred asi mesiacom, ked oficialne docastne odstupil z funkcie, bol uz na umretie. Vychudnuty so slabim hlasom. Nedaval som mu viac ako dva mesiace zivota, co sa naplnilo. Nikdy som s jeho politikou socializmu nesuhlasil ale bol farebnou osobnostou a zabavnym parlamentarom v tom nam vsetkym bude chybat.

Vcera nas k veceru milo prekvapila nasa liska / lisiak. Vsimol som si ju, ako sedi pri chodniku a sustredene s pozera k domu nasej susdky, ktora ma velku macku do ktorej sa liska urcite zamilovala aj ked macka ju uz predtym odmietala. Tentokrat liska, lisiak, dokonca zacala vydavat nejake zvuky volajuc “milenku” macku. Ked asi po 15 minutach nic sa nedialo liska odpochodovala trochu dalej medzi stormy, kde este dlho sedela.

V piatok k veceru mi konecne zavolal Dr. Inovye. Podla toho, co mi dnes povedali v medical klinike on je specialista na gastro-intenstinalne problemy. Chce na mne dalsi krvny test a ze ma posle na MRI – (magnetic rezonance imiging), lebo vysledok ultrazvuku mu nedovoluje urobit potrebnu IRSP analyzu. Po jeho vyhodnoteni mam sa okamzite ohlasit u dalsieho specialistu, chirurga Dr. Joel Weaver na odstranenie zlcnika a pripadne rozbitie zlcnikovych, alebo ladvinovych kamenouv. Ako sa ukazuje, este nie som von z tej mojej zdravotnej mizerie a vraj “jednou nohou som stale v hrobe” aj ked sa citim velmi dobre. Zatial som pocas tych par tyzdnov poberania antibiotics, nic nerobenia, zachoval som si tu istu vahu, ako ked som zisiel s hmotnostou dole z 204 lb. na 188 lb. To je fajn a “dendy”, ale nie dost! Chcem zist dole na 180 lb. Co ma stve, ze ten ubytok na hmotnosti sa ukazuje najviac na strate svalov na rukach, nohach a nie vela na bokoch a pase. Pozitivnym vysledkom pocas tych 20 dni bol znozeny krvny tlak na 110 / 65 s tepovou frekvenciou okolo 88. Vzdy po treningu moja tepova frekvencia bola okolo 110 az 120 uderov v minute. Strasne vysoka. Vsetky tieto parameter sa upravili aj vdaka znizenej abstinencie alkoholu.

V sobotu doobeda som sa vybral ako obycajne do kina. Tentokrat pre mna na velmi netradicny film, melodramu, ci Holocaust dramu SARAH’S KEY. Pribeh z obdobia druhej svetovej vojny, odohravajuci sa vo Francii, kde zhrnali vsetkych zidov a odosielali do koncetracnych taborov. Dej sa preklina so sucastnostou, kde jedna novinarka sa snazi objavit osud maleho dievcatka, ktorej sa podarilo utiect z koncetracneho tabora. Novinarku stvarnuje Kristin Scott Thomas a tu malu dievcinu Melusine Mayance. Kniha s rovnakym nazvom je na 9 mieste Amazon Canada BESTSELLERS liste. Predtym som sa bol pozriet na film THE HELP, kde kniha s rovnakym nazvom je na prvom mieste bestseller listu Amazon Canada. Na oboch filmoch som slzil viac ako obycajne. Oba filmy boli velmi dojemne a ja asi velky slaboch, ked filmove dramy ma vedia vyprovokovat k slzam.

Ok, ukazuje sa, ze som uz na zaciatku tretej strany a to je cas skoncit s mojim pisanim. Mal som este v umysle pisat o mojich mnohych rozcitanych knihach v ktorych sa neviem dostat dalej, ako cez 50 stranu to preto, ze ma zaujme vzdy dalsia nova. Ale o tom hadam na buduce. Nemam ziadne nove fotografie, aby som spestril tento prispevok, len tu zamilovanu lisku a zaber z navstevy u mojho bratranca Janka. Uvidim, ci najdem aj nieco viac, co som nedal doteraz na blog.

Prajem prijemny ostatok letnych dni!

Milan

Thursday, August 11, 2011

Jednou nohou skoro v hrobe?

CANADA DAY, vsetci golfisti maju aspon nieco cerveneho na sebe! U Janka - mojho 88 rocneho bratranca na navsteve. Stale vo vybornej forme! Prva uroda na nasom zahone na backyarde S Mariankou na jednej z prvych vychadzok az jazeru s lekninmi. Nase kvety z maleho zahradkarskeho zahonu na backyarde Ottawa 08 11 11 – stvrtok
Takto, pred mesiacom a dvoma dnmi po roku pobytu odletela na Slovensko Agi. V poslednej desiatke rokov, ked doslo k tomu, ze osoba, ktora bola u nas ako opatrovatelka k Marianke odchadzala nazad domov, vzdy nejaky ten den predtym uz tu bola nahrada, aby sa este za pritomnosti odchadzajucej opatrovatelky nahrada “ohriala” do funkcie, oboznamila s okolim a zivotom v nasej domacnosti. Z mojej zanedbalosti, zacal som sa pozerat po nahrade trochu neskoro. Stalo sa, ze naraz som ostal bez opatrovatelky sam s Mariankou a teda 24 hodinovou povinnostou sa o nu starat. Aj ked sa o miesto uchadzala jedna mlada dievcina, musel som hned zamietnut, lebo ta mladucha chcela prist len na dva mesiace a potom sa vratit a pokracovat v studiu. Prirodzene, to nebolo prijatelne, vyhodit nejakych 2.500 dollarov na letenku a zdravotne poistenie mladej dievcine aby videla Canadu a potom “dakujem pekne, nazad domov na Slovensko”. Nechcem to natahovat, moja sestra pri nejakej vychadzke stretla staru znamu pani Annu, ktora zareagovala hned s tym, ze sa ponukla k Marianke prist. Vzalo to nejake dva tyzdne, pokial sa zorganizovala, povybavovala veci potrebne na dlhsiu nepritomnost. Konecne 29 jula pricestovala. Tak, ako ked prisla pred rokom Agi aj Anku si podrzali na pasovom aspon dve hodiny, pokial ma jeden z agentov, co ju odbavoval vyhladal a ja som mohol za nu s nim hovorit. Par otazok a viza na 6 mesiacov mala v pase. Pre mna jej prichod a prebranie funkcie opatrovatelky bolo samozrejme velkou ulavou aj ked nejaky ten den trvalo pokial sa Anka oboznamila ako to u nas chodi (denna rutina) a kde sa chodi na prechadzky a pod.

Do toho casu a nejaky den po prichode Anny, som sa staral sam o chod nasej domacnosti. Nakupy, varenie, starostlivost o hygienu, obliekanie,“grooming”, ba dokonca som s Mariankou zacal chodit na prechadzky. Plnych 20 dni bez ublizenia na mojom zdravi. Jediny problem bola totalna zavislost. Neopustil som z oci Marianku, nie len cez den, ale ani cez noc. No a tie noci skoro denne boli burlive, ked dievca nezvladla niektore svoje funkcie a ja som ju musel aj o druhej v noci sprchovat, umyvat, utierat a znovu ulozit do postele. Stalo sa, ze som to musel robit aj dvakrat za noc. Rano nasledovalo pranie a susenie, priprava ranajek a po nich prechadzka. Ked som potreboval niekde ist, Marianka vzdy isla somnou. Nemohol som si dovolit ju nechat o samote ani par minut. Ulava vzdy prisla, ked k Marianke prisla pani Nancy zo socialnych servisov v utorok a sobotu. Mohol som vypadnut z baraku na par hodin, ist do kina, predajne knih, ci na nejaky nakup potravin. Pred odchodom Agi, vazne som uvazoval, ze nebudem hladat nahradu. Poziadam servis o zmeny rozvrhu, aby ta osoba ku Marianke chodina doobeda na tri, alebo styri hodiny a po sluzbe by som ja prebral starostlivost. To by mi dovolilo skocit rano do fitka na trening, pripadne sa zastavit v potravinach a este nacas prist domov. Nakoniec som odskocil od tejto alternativy aj ked by mi take usporiadanie usetrilo plus - minus aspon 10 tisic dollarov rocne, co su priblizne vylohy mat niekoho pri Marianke, ked sa daju dohromady vsetky spojene vylohy. Nie je to maly peniaz pre penzistu a dovolit si to mozem len pre skutocnost cerpania RRSP, teda mnohorocnych uspor, ktore sa rapidne zcvrkavaju.

Dobre, ze Anka bola uz tu, ked na mna prisla zdravotna mizeria, aku som doteraz nezazil. Skoncil som na pohotovosti – emergenci, kde ma doviezol fyzicky vycerpaneho a mentalne skoro nepritomneho Emil M. Ten sa vyhadril, ze si myslel, ze som jednou nohou v hrobe, prinajlepsom, ze som presiel cez infarkt. Vraj som vyzeral a choval sa ako zombie. To bolo v nedelu pred desiatimi dnami. Doobeda som bol velmi aktivny, porobil som par veci co cakali urobit, ked okolo desiatej som citil, ze je cas este sa vratit do postele. Dlho netrvalo a zacal som citit chlad – chill, poziadal som este o extra teplu deku. Za chvilu som dostal zimnicu, triasku, ako ked by som mal epilepticky zachvat. Triaslo to somnou aspon 30 az 45 minut, ked som sa ukludnil. Po obede ma to vzalo este raz, hrkalo somnou, triasol som sa a nijak som nevedel sa utisit. Po asi polhodine ma to preslo, ked k nam prisiel Emil a Alice. Vidiac v akom som stave, hned ma bral do auta a zacali sme obchadzat zdravotne kliniky, ktore okolo tretej zavierali a v mnohych pripadoch lekar uz nebol pritomny. Nic neostalo ako ist na pohotovost do nemocnice.

Stastie v nestasti, kedze v Ontariu bol dlhy vikend. Pondelok sa oslavoval Civic Day, cez vikend nebolo na pohotovosti vela ludi. Lekar ma skoro videl, objednal ma na pondelok rano aby som prisiel na ultra zvuk. Emil znovu prisiel pre mna a ochotne ma odviezol a somnou cakal v nemocnici pokial som bol na ultrazvuku. Ten trval urcite plnu hodinu a pocas, technicka odisla parkrat za urologom, ci snimky su OK. Konecne sa dostavil aj urolog, potlacil mi zaludok a odisiel. Len pre demonstraciu v akom ubohom stave som musel byt, ked otazka technicky ako sme isli do ambulancie na vysetrenie bola “ci ten pan co je somnou (Emil) je moj syn?” Najviac zastrasujuce bol moj moc. Ten bol hnedo zlty, tmavy ako som nikdy nemal. Posedeli sme v cakarni aspon dve hodiny az ked ma do ambulancie pozval hlavny osetrujuci lekar, ktory uz mal pisomnu spravu od posudzujuceho specialistu lekara. Ten ma informoval, ze v zlcniku ci vyvodovych cestach mam sludge, nieco ako piesok a mozne zlcove kamene, ktore sposobobvali tie narazove silne bolesti. Tiez, ze je mozny zapal ladvin. Prikazal mi hned navstivit nasho family lekara, nechat si vziat krv a moc na rozbor oboch. Tiez ma vyzval, ked sa bude opakovat zimnica, aby som okamzite prisiel na pohotovost. Ta sa opakovala znovu v pondelok poobede po navrate z nemocnice. Mne sa ale nechcelo ist nazad do nemocnice. Lekar uz doobeda spomenul, ze si ma v nemocnici podrzia. To som nechcel! Co som urobil na druhy den, ze som skocil na nasu kliniku za nasim rodinnym lekarom.. Lekar mi predpisal nejake silne antibiotika. O niekolko dni som ho videl znovu, kde ma trochu vyplasil, ze to nie je najlepsie s mojim zdravim. Ze mam infekcny zapal ladvin a zlcniku, ze mam problem s pecienkou a ze mnohe vysledky elementov krvneho rozboru su bud vysoke alebo nizke, nedostatocne alebo nebezpecne vysoke. Odvtedy som mal este raz robeny rozbor krve a mocu tentokrat pre chirurga, ktory ma posudit, ci som pripraveny pre operaciu. Zatial sa od chirurga neozvali. Tak cakam!! Musim sa ale pochvalit, moc sa perfektne vycistil a podla lekara mnohe elementy krvneho a mocoveho rozboru sa vylepsili. Nie je vsak vsetko zatial OK.

Od predminulej needle som 12 dni az doteraz nemal ziaden alcohol, znizil som prijem masovych produktov na minimum, malo jem a pijem vela vody. Mierne bolesti v chrbte ostali ale mimo toho sa citim paradne. Hadam od pondelka zacnem znovu chodit do fitka.

Od mojho posledneho prispevku ubehol hadam mesiac, zatial sa udialo vela o by som mohol komentovat, ci uz na udalosti ako navsteva Canady buducim kralom Williamsom a jeho “charming” manzelkou Katy, zaver playoffs NHL, Wimbledon, momentalne prebieha Rogers Cup v Montreali a Toronte a mnoho inych veci. Staci dve strany! Ospravedlnujem sa za oneskoreny prispevok. Udalosti poslednych tyzdnov mi nedali klud a pokoj na pisanie. Mozete posudit, ze to bol pre mna trochu vzrusujuci cas a stale je. Pred polhodinou som odviezol Zuzku do opravne aut, kde uz mala urobene jej auto. Dala mi nejake caje a kvapky na zlcnik, ktore poslala Agi pre mna so zasielkou AB kremov pre Zuzku.

Pozdravujem a prajem prijemny ostatok leta.

Milan