Saturday, February 25, 2006

OH v Turine, snehove burky v Ottawe

Pred tyzdnom, v piatok, som mal pripraveny moj pravidelny list. Ostavalo mi akurat napisat jeden alebo dva kratke odstavce v suvislosti s hladanim niekoho k Marianke. Mal som dobru spravu z Kosic, o ktoru som sa chcel s vami podelit. Zasedol som k pocitacu a otvoril som nedokonceny list. Za stolom, kde som sa rozlozil, sedela Klara a Ruzenka. Debatili sme a v tej rozprave som nevenoval pozornost pocitacu ako by sa patrilo. Na obrazovke vyskocilo nejake okienko, klikol som a bolo po parade. List sa stratil a moja dvojdnova namaha vysla nazmar. Ostal som taky znechuteny, ze tyzden som nevedel napisat suvislejsiu vetu a nie to dlhsi list. Fakticky som ani nemal cas. Mali sme zaneprazdnene dni a nie len sledovanim OH.

Bolo o com pisat! To bol den, ked tu u nas prisla silna snehova fujavica s rychlostou vetra az 90 km v hodine. Na cestach a dialniciach bola hotova pohroma. Biela tma! Asi 40 km od Ottawy, smerom na Montreal doslo k masovej zrazke asi 40 automobilov a niekolkych kamionov v bielej fujavici. Bilancia, styria mrtvi, desiatky ludi zranenych, mnoho tazko omrznutych ludi, kym sa im podarilo dostat z tej fujavice prec. Podobne zrazky automobilov sa stali na opacnej strane Ottawy smerom na zapad a v Quebecu. Dialnice boli uzavrete na dlhe hodiny.

My sme v tom necase museli skocit na nakup a na zastavku medzimestskych autobusov vyzdvihnut Ruzenku. Prichadzala z Toronta bez vacsieho oneskorenia. Potvrdila, ze aj oni na ceste mali velmi zle pocasie a casto minimalnu viditelnost. Na druhej strane, Zuzka K. sa v ten den vybrala do Toronta navstivit svoju dceru Manci. Ked sa dostala na dialnicu veducu do Toronta, fujavica zmizla a cestovala v nadhernom pocasi.
V sobotu sa pocasie trochu umudrilo a my sme sa s Ruzenkou a Klarou vybrali do Downtownu. To bol posledny den slavnosti Winterlud. Rideau canal bol uzavrety, korculovat sa nedalo! V prilahlom parku, kde sa konaju sutaze ladovych soch , ostali este nejake ktore neroztopilo slnko a teple dni ktore predchadzali. Dlho sme sa tam nezdrzali, zima bola ukrutna, priserny vietor, zabudol si vziat ciapku… omrzali nam usi, lica, tak sme radsej usli do vyhriateho auta.

25/02/06 –sobota
Podobne pocasie nas caka aj dnes. Juzne od nas , pozdlz hranic s USA, maju dostat az 20 cm snehu. My, severnejsie, iba 10 - 15 cm. Je par minut pred osmou rano a uz zacalo snezit. Stale prevlada studene zimne pocasie s vetrom. Dnes rano som sa prekvapil ked v spravach uviedli, ze nie daleko od nas, na druhej strane rieky Ottawa v Quebecu, vcera vecer ludia zazili slabe zemetrasenie. Ziadne vazne skody, len trochu vystraseni ludia. Take nieco sa nie je v Canade obvykle.
Ale aby som sa vratil o tyzden nazad. V nedelu poobede sme dostali dalsiu navstevu z Toronta. Bela a Hana R. Priniesli prekrasnu kyticu kvetov, nejake ine podarunky a vseliake potravinove speciality, ktore tu nie vzdy najdeme (npr.skvarky na pagace). My sme zas na privitanie urobili veceru ako sa patri. Kedze v pondelok pred jednou som potreboval odviest Ruzenku k autobusu, nesiel som lyzovat. Zato na kopce Pakenhamu sa vybral Bela s Klarou a podla vsetkeho si vyborne zalyzovali, aj ked pre Belu to boli somarske lucky.

V utorok rano som ja vyrazil s Belom na druhu stranu do Gatineau Mts. Na Camp Fortune. To su daleko narocnejsie tereny. K dispozicii je asi 8 az 10 vlekov a urcite aspon 24 zjazdoviek roznej narocnosti a dlzky. Peter mal rano trening a kedze ich trener ako vynasal palice na postavenie slalomu, poklzol sa na lade a vyvalil si rameno. Muesli ho odniest do nemocnice. Peter prebral funkciu trenera. My s Belom sme jazdili na tej istej zjazdovke. Kazdou jazdou som naberal viac odvahy a jazdil som rychlejsie ako obycajne. Poobede sa k nam pridal aj Peter. Raz isiel za mnou a nesetril chvalou, ako dobre jazdim. Nemal to robit! Pri dalsej jazde, cely hrdy, chcel som ukazat moj novy, este nie uplne adoptovany agresivny styl carvingu. Na spodnej, najstrmejsej casti zjazdovky, som blbo zahranil a uz som letel! Bolo to tvrde pristatie na zladovatelom svahu. Udrel som si predkolenie pravej nohy a poskodil som si trieselny vaz na lavej strane. Ten ma uz dlhsie pobolieval. Este stale trochu krivam a boli ma cele telo aj ked Klara ma podozrieva, ze falazujem! Potvora neveri mi! Ako som si to zasluzil!? Na lyze nepojdem kym sa nezotavia svaly na nohe, ktore boli silne narazene. Konecne prichadzam nato, ze uz nie som ziaden mladik (na lyziach), aj ked v hlave mi viria rozne myslienky…..
V stredu Klara oslavovala svoje narodeniny! Ako pozornost som jej dal volno a kupil tiket na Calabogie, kde sa vybrali s Belom lyzovat. Spolu s Hanou a Mariankou sme ich sprevadzali. Pockali sme na Zuzku a jej kamaratku, ktore prisli neskor, pozdravili sme sa a odisli domov. Zuzka je vyborna lyziarka a tak jazdila s Belom na narocnych tratiach a Klara s tou jej kamoskou na menej.
Hana pripravila predkrm a ja hlavny chod. Mali sme prijemny vecer. Vsetci usrkavali z vina, len Marianka a ja, nezlaknite sa, z vody. Este v nedelu som sa rozhodol, ze na najblizsie dni nevezmem do ust ani kvapku alkoholu. Ziaden problem, nemal som ani len nutkanie ovonat nejaky drink. Hana aj s Belom sa ma sice pytali ci som chory. Nie, len som si chcel dokazat, ze tak ako som pred mnohymi rokmi skoncil s fajcenim z jedneho dna na druhy, budem vediet skoncit aj s alkoholom. Prvy pohar vina som si dal az po piatich dnoch abstinencie.
Pred par tyznami som si kupil program na vypocet danoveho priznania. Stal ma $40. Velka uspora, ved zvycajne platim uctovnikom az $300. Tak ako vlani, aj teraz pomohol mi to priznanie urobit Bela. Mali sme to hotove za pol hodiny. Vcera som dostal posledne vypisy z federalu a tak som to len doplnil a v pondelok odoslem. Musel som prelozit $5,000, aby som mohol zaplatit dane ktore obaja s Mariankou za minuly rok dlhujeme! Ano, o tuto sumu obohatime federalnu a provincnu pokladnu. Marianka pocas roku neplati ziadne dane, ja 25%, zdaleka to vsak nestaci, pretoze nas najvacsi prijem je z RRSP, teda registrovaneho dochodkoveho sporenia a z tohto prijmu musime platit dane. Ja 18% a Marianka 10%.Teraz mi prisiel dalsi ucet za instalaciu novej pece $1,200 len za pracu. Co ma caka a neminie, su dalsie vacsie vydavky spojene s prichodom novej opatrovatelky k Marianke. Ked spominam Marianku, predvcerom sa u nas zastavila pani zo socialnych servisov, ktora tak raz za rok robi inspekciu. Bola unesena jej dobrym fyzickym vyzorom a celkovou telesnou kondiciou. Ocenila prikladnu strarostlivost s akou sa pri svojich inspekciach tak casto nestretava.

Snezenie zacalo hned z rana a doteraz neprestalo!
Pierretta pred chvilou zavolala, ze rusi dnesny dozor pri Marianke kvoli pocasiu. Nedivim sa, ved vonku chumeli ako sa predpokladalo a ma to trvat 24 hodin. Tesim sa, ze mozeme v klude sledovat OH, tak ako sme to robili od ich zaciatku. Kvoli tomu sme boli pred telkou kazdy den uz od siestej rana.

Srdecny, zasnezeny pozdrav z Amberwood Village, Stittsvilu, Ottawy a Canady posiela vam

Milan & s.r.o
Ottawa 24/02/06 – piatok

Wednesday, February 08, 2006

Zimne fotograficke nalady

ZIMA V AMBERWOOD VILLAGE!
Pohlady z nasej terasy do golfoveho ihriska.

Pred niekolkymi dnami, ked som pisal posledny list, tusim, ze ma na chvilu navstivil Mr. Alzheimer.Pisal som, ze tento nadchadzajuci vikend a par dni z noveho tyzdna, budeme trochu viac zaneprazdneni kvoli navstevam z Toronta a vyletu na lyzovacku s Gabim a Barbarou na Mt. Orforde. Bol som dokonca tak aktivny, ze som s Pierrettou zo soc. servisu dojednal, aby miesto pondelka prisla k Marianke v sobotu. Poprehadzoval som jej sluzbu aby nestratila pracovny den. Neuvedomil som si, ze Ruzenka a Rethegiovci k nam pridu nie tento vikend ale az cez dalsi. U Barbary a Gabiho by sme mali byt takto presne za dva tyzdne. Esteze Klara zistila moj omyl a veci som mohol dat s Pierrettou do naleziteho poriadku. Neviem, na co som myslel. Faktom je, ze podobne medzery sa objavuju u mna castejsie, hlavne co sa tyka mien, nazvov filmov, knih a pod. Ospravedlnujem sa teda, ze som vas v poslednych dvoch listoch mylne informoval. V prvom pripade som sa unahlil, ked som si myslel, ze mam niekoho ku Marianke. Moja ponuka nebola prijata. V poslednom liste to bolo popletenim si datumov, zijuc v mojej sklerotickej, zmrznutej hlave tyzden dopredu. Uz sa asi neviem dockat skoreho prichodu jari. Pred tyzdnom ci dvoma, za velkeho hoopla a mnozstva divakov vyniesli zo zimneho spanku na verejnost Wiartonskeho Willieho (groundhog). Kedze nevidel svoj tien, bol to znak, ze jar pride velmi skoro. Keby videl svoj tien, jar by podla povery prisla najskor za sest tyzdnov. Bodaj by Willie mal pravdu!


Jarne pocasie sme prezivali nie tak davno, ked zimne teploty niekolko dni boli nad nulou. Len v poslednych dvoch ci troch dnoch sa tu v Ottawe trochu ochladilo. Nic vazneho! V noci okolo -10, cez den prijemne teploty okolo -3 za-6 ale silny vietor. Ten ma odradil a ist lyzovat na Pakenham, ako sme sa povodne chystali. Dokonca sa mi rano ani nechcelo ist do fitka a ostal som dlhsie v posteli a potom som posedaval pred telkou! Lenivec! Mal som vsak dovod. V TV davali inaguraciu novej konzervativnej vlady. Nechcel som si nechat ujst moment, na ktory som cakal 7 rokov. Uz vtedy som mal tusenie, ze Stephen Harper sa skor alebo neskor stane PM. Ten den nastal vcera! Nebol to len Harper ktory skladal slub a prisahu sluzit kralovne a Canadanom, ale aj 27 dalsich ministrov. O 12 menej ako mali liberali. Hned sa ukazalo niekolko vyraznych zmien v zlozeni kabinetu, kde vsetci ministri su si uplne rovni (senior, junior minister) dokonca ani nemenoval svojho zastupcu. V tej funkcii, ked bude Harper mimo Canady, sa budu striedat ministri. Harper mal velky vyber kandidatov na ministerske kresla. Vela z nich zostalo mimo vladneho kabinetu. Kedze vo Vancouveri a Montreali neziskali konzervativci ani jedno kreslo, Harper ponukol prominentnemu ministrovi industrie liberalnej strany miesto v jeho vlade v tej istej pozicii. Ponuka bola prijata a ten minister bude zastupovat interest Vancouveru a bude mat na starosti zimne OH 2010. Podobny husarsky kusok urobil, ked organizatora jeho kampane v Quebecu nominoval do senatu a ponukol mu poziciu ministra pre Public works, zastupujuc interest Montrealu. Bum! Vsetky certi sa utrhli a chudaka Harpera lavicove media uz kamenuju a liberali ho chcu ukrizovat. Ini sa vyjadruju, ze to bol fantasticky strategicky krok hned prvu hodinu jeho vlady. Burka za par dni pominie a vec bude skoro zabudnuta, zvlast ked neboli porusene ziadne existujuce pravidla, len hadam trochu etika.

Nakoniec, den som uplne neprelenosil. Poobede sme spolu s Petrom skocili este do fitka na lahsi trening. Nechutilo nam trenovat neskoro poobede. Sme zvyknuti trenovat skoro rano. Vecer som viacmenej stravil pred pocitacom v snahe uviest do cinnosti video system, aby som mohol vidiet s kym hovorim a mna opacna strana. Vecer, aj ked som stravil dlhy cas na Skype s Vladom Ch., neuspel som. Dnes rano som pokracoval a rozhodol som sa ist cez MSN Messenger! BINGO! Na Skype mi vyskocila Vierka, bratova dcera a po kratkom case sme nie len spolu hovorili ale ona videla na obrazovke mna a ja ju. Video islo cez MSN Messenger ale ostali sme hovorit cez Skype, lebo prijem bol lepsi! Tak ako v systeme Skype aj pritomto ta druha strana musi byt na tom istom programe. Je to skutocne senzacia, ja som sedel doma v basemente, Vierka v Blave vo svojej kancelarii, nielen, ze sme sa rozpravali, ale aj videli! Musim sa este zdokonalit ako tieto vymozenosti uzivat.

Myslim, ze to bolo predvcerom, ked naraz Klara zacala pobiehat po dome, prehrabavat sa vo vsetkom moznom. Hladala svoju staru penazenku, ktoru vraj dostala pred dvoma desiatkami rokov od svojich deti. Vraj mala v nej okolo 50 dollarov, na stastie ziadne doklady. Ani jej tak neslo o peniaze, ako najst staru osuchanu penazenku zo sentimentalnych dovodov. Po case prisla na to, ze musela penazenku pred dvoma dnami zabudnut na plavarni, pravdepodobne na lavicke v satni (asi aj ju navstivil Mr. Alzheimer). Odviezol som ju sa opytat ci nieco nenasli. V recepcii bola nejaka nova kocka, nevedela nic o ziadnej penazenke. Dnes, ked dievcata znovu isli na plavaren a ked sa vratili, Klara vitazoslavne ukazala na penazenku! Nic v nej nechybalo, ani jeden cent! V recepcii bola kocka, ktora je tam pravidelne a dobre pozna Marianku a Klaru. Ked sa jej opytala, ta okamzite reagovala, ze ano, penazenku maju v trezore! Nechcelo sa mi verit! Klara sa doteraz z toho tiez nespamatala. Casto sa nestava, aby po svete este pobiehali poctivci, ktori sa neulakomili na cudzie peniaze.
Uz je streda rano! Skore rano! Privstal som si, aby som este do odchodu na trening stihol ukoncit tento list. Do konca druhej strany mi ostava tak akurat miesto na jeden ci dva odstavce. Po navrate z treningu sa ho pokusim umiestnit na mojom blogu. Co ma trochu mrzi, ze nemam nejake nove, cerstve fotografie aby som doplnil text aj vizualne. Predvcerom rano som si v telke vsimol, ze vzdy na zaver ranajsieho vysielania uverejnuju nejaku peknu fotografiu od divakov. Posledne to bola fotka Mt. Orfordu. Tak som sa rozhodol poslat aj ja jeden alebo dva moje zabery z rana v Amberwood Village. Blbec, prvy e-mail adresovany na CBC.com sa mi vratil s poznamkou neznameho adresata. Tak som zmenil adresu na Morning at CBC.ca aj to sa mi vratilo. Musim sa dnes doobeda lepsie pozriet aku adresu uvadzaju, ked som dvakrat neuspel. Ale najskor sa asi nato vykaslem.

Ukazuje sa, ze by sme mali mat dalsi tak pekny slnecny den ako vcera. Trochu stiplave rano, ale cez den by to malo byt OK. Zabudol som spomenut, ze som vcera skocil k nasmu rodinnemu lekarovi pre vysledky krvneho testu. Vsetko je v poriadku okrem vysky cholesterolu, ktory je trocha zvyseny. Ked nezabudnem, v buducom liste napisem viac o vysledkoch. Lekar mi dal jedinu radu: SCHUDNI! To som vedel aj ja! Lahsie sa povie ako urobi!! Snazim sa snazim, len nejako z tej hmotnosti neubuda.

Prajem skory prichod jari, prijemnejsie dni, viac slnka (vit.D) pohodu a dobre zdravie!

Z Ottawy pozdravuje

Milan a spol.

Sunday, February 05, 2006

Uprsany, teply januar

Vo Vancouveri v januari prsalo 27 dni, v Ottawe prevazne snezilo.


V Ottawe dnes v noci konecne prestalo prsat. Poprchavalo niekolko dni. Ten dazd mi nahanal strach, ze ta voda si znova najde cestu ku Klare a vytopi nas. Nestalo sa! Dazde zazivali v Toronte urcite dlhsie ako my, ani nemaju sneh. Zacinali sme sa citit ako ludia vo Vancouveri, kde v januari v kuse 27 dni prsalo. Za ten cas nevideli slnko, len dazdnik nad hlavou. Konecne, ked na kratky cas vykuklo, v mediach o tom hovorili ako o zazraku. Canada prekonala vsetky doterajsie rekordy, ked priemerna januarova teplota bola najvyssia za poslednych 100 rokov. My sme tu v Ottawe a okoli boli stastni, lebo sme pocas januara mali velmi vela snehu. Stale sa drzi, napriek niekolkym dazdivym dnom. Teploty boli cely cas az do dnes nad nulou. Zajtra sa ma vsetko zmenit, bude snezit, mokry, tazky sneh, neskosrie dazd a neskorsie poladovica. V spravach hovoria o 5-tich cm. Nie len zajtra, ale na najblizsich styri az sest dni s miernym mrazom. Gooood, v pondelok chceme ist s Klarou lyzovat na Pakenham. Nebude to sice lyzovacka tak dobra ako poslednu sobotu a nedelu na Mont Sutton, ale ani tak draha. Fakticky nas nebude nic stat!

Niekedy som bol prinuteny odhadzovat sneh!
Vo stvrtok vecer mi zavolal Peter, ze by hadam bol cas po dlhom case si ist spolu zatrenovat do fitka. Neodmietol som! Naopak, potesil som sa! Aj ja som potreboval kopanec do zadnice prekonat lenivost a ist. Uz dlho som sa ako tulen prevaloval v posteli. Peter mi uz davnejsie slubil dat permanentku na Pakenham. Nie pre mna, ja nepotrebujem. Nad 70 na Pakenhame nemusim nic platit. Ta permanentka je pre Klaru, aby som ani za nu nemusel platit. Business Kunstadt Sports ma vela permanentiek na rozne lyziarske kopce, ktore ako pozornost – courtesy, prepoziciavaju svojim lepsim zakaznikom.

Cez mestecko Pakenham vedie Mississippi river. Aby sme sa mohli dostat do mestecka na druhu stranu rieky, musime prejst po moste, ktory je cely postaveny z vytesanych kamenov. Ma dlzku 269 ft a 5 oblukov. Je to vraj jediny takto postaveny most v Severnej amerike. Bol postaveny este na zaciatku minuleho storocia (1901). Najvacsi kamen ma dlzku 9 ft. a vazi 5 ton. Minule, ked sme tam boli spolu s Klarou lyzovat, urobil som niekolko zaberov. Prilozim nejaky lepsi zaber. Vlastne, nie som si isty, ci pojdeme na Pakenham, niekde inde, alebo dokonca nikde. V pondelok Zuka Kunstadtova bude oslavovat svoje narodeniny a ked hovorila o tom s Klarou, nieco sramotila, ze by sme vsetci mohli ist lyzovat na Calabogie. Uvidime, to je trochu od ruky okolo 100 km na zapad. Urcite ale narocnejsia a lepsia lyzovacka ako na Pakenhame.


Dnes som neplanoval ist nikde. Klara ma vyprovokovala, ze by sme mohli skocit kupit druhy stierac na moje auto. Posledne, ked som bol v Canadian Tire, kupil som specialny ohybny stierac. Velmi ho propaguju ako najnovsiu senzaciu. Stal 25 dollarov. Myslel som si, ze su to dva stierace. Az doma som zistil, ze je len jeden. Suhlasil som, vedla je tiez velka predajna Business Depot. Rozhodol som sa kupit malu kameru na computer. Niekolko tyzdnov Vlado Ch. alias Bongo ma nahanal, aby som si nainstaloval kameru a ked spolu budeme hovorit cez Skype, mozeme si aj zamavat a robit opicky. Nestala vela, len nejakych 35 dollarov. Kupil som tu najlacnejsiu. Uz som nainstaloval program a aj trochu som sa zaucil ako ju pouzivat. Musim sa napojit na Vlada a vyskusat ci to pracuje. Ked hovorim o Skype, velmi sa cudujem ludom ktori maju internet, ze si neinstaluju ten program. Instalacia je zdarma a cez ten program moze clovek hovorit bez obmedzenia tiez zdarma. Casto sa takto rozpravam s Marcelou, Bongom a v poslednom case aj s inymi.

Este vo stvrtok po nakupe potravin som navaril hrniec borscu. Podla kritikov vraj velmi dobry! Klara dokonca pozvala nan Lidiu, znamu z plavarne, povodom z Prahy. Nevedela si ho vynachvalit. Kedze som dnes nechcel znovu na obed jest borsc, na ceste domov sme sa zastavili v nedalekej predajni potravin. Trochu mi siblo v hlave a kupil som dva sacky (4 lb.) mussels, tiez zname pod menom clams. Naposledy som ich jedol pred mnohymi rokmi v Novej Scotii v meste Yarmouth, ked sme podnikli skoro dvojtyzdenny vylet s mojou neterou Martinou J., byvalou svagrinou Janou z Kosic a Mariankou. Nasytit sa z nich neda, ale je to skvela pochutka, skor vhodna ako predjedlo.

Klara a Marianka si pochutnavaju na mussels alebo clams.

Skocil som dole k mojmu hlavnemu pocitacu, bol som na internete a objavilo sa mi okienko, ze Vlado Ch. je na svojom a na internete. Zapol som Skype a po chvili sme sa skontaktovali a zacali hovorit. Zial, nevedel som zapnut kameru aby ma Vlado videl, alebo ja jeho. Niekde je nejaky problem ktory momentalne neviam vyriesit. Mozem vidiet seba, mozem poslat e-mailovy vizualny odkaz atd… len nie vzajomnu konverzaciu a video v tom istom case. Musim sa s tym pohrat, kym zistim, ako s tym narabat.


Ked som uz bol v Business Depot, kupil som program Quick Tax. Vlani, ked boli u nas na navsteve Bela a Hana R., kupil som tiez ten program a Bela mi vyplnil vsetko na priznanie dani a hned sme to aj poslali. Ten program stoji nejakych 40 dollarov a priznanie dani sa da odoslat elektronicky. Ked som prvy rok v Ottawe to nechal urobit nejakej uctovnicke stalo ma to 300 dollarov. Zatial nemam vsetky podklady, ktore potrebujem aby mi to znovu urobil. Zrejme to musim urobit sam. Bela aj s Hanou k nam pridu buducu nedelu. Podobne ako vlani, chystame sa ist do Eastmanu ku Barbare a Gabimu na dva dni lyzovat na Mt. Orford. V pondelok odideme z Ottawy a vratime sa v stredu k veceru. Od stvrtka maju nejaku skupinu. Predtym v piatok vecer k nam pride Ruzenka tiez z Toronta. Bola u nas takto pred dvoma rokmi. Pocitam, ze sa u nas zdrzi asi do pondelka. Tak sa zda sa, ze o tyzden budeme mat rusnejsie dni.
Menim temu! V pondelok oficialne sa ujme pozicie Prime Ministra (PM) Stephen Harper na oficialnej ceremonii na Rideau Hall a uvedie do funkcie ministrov. Vravi sa, ze ministersky cabinet bude najmenej o jednu tretinu mensi ako za liberalov. Nominacie ministrov su udrzovane v uplnej tajnosti.

Nas novy Prime Minister S.Harper s manzelkou

No a este par slov na temu proroka Muhammeda a muslimov. Nechce sa mi verit, co ten obludny primitivny moslimsky svet zijuci v stredovekom nabozenskom osiali a blude vyvadza pre jednu karikaturu zobrazenia Muhammeda s bombou na hlave miesto turbanu. Som nesmierne pobureny chovanim a vycinmi nabozenskych moslimskych fanatikov, extremistov a primitivov. Hnevam sa zaroven na cely liberalny svet, ze dovoli tymto primitivom a im podobnym prerazit do krajin liberalnych demokracii a sposobovat neuveritelne tazkosti a nasilie. Myslim, ze je seriozny cas vsetkym muslimskym krajinam odmietnut akukolvek pomoc, izolovat ich od ostatneho sveta, vsetkych a nech su to tisicky, deportovat z krajin kde sposobuju nasilie, nepokoje. Pekne ich poslat do ich vlastnych krajin kde vladnu mulahovia, mozu si tam tlct hlavy ozem a vykrikovat Allahu Acbar – God is Great a prophet Muhammad je jeho poslom. Ked nie su ochotni respektovat zvyklosti krajin do ktorych sa nasackovali, tak nech balia svoje svestky a idu! Je to radikalna rada a riesenie ale s radikalmi sa neda jednat len radikalne!

Dost na tuto temu! Zas som prekrocil moj limit dvoch stran. Treba prestat! Prajem kazdemu prijemny februar a skory prichod jari! Z Ottawy pozdravuje:

Milan a spol.

V Ottawe 04/02/06 – sobota