Prichod do Ziliny, u brata Eda a Marusky na hubovej polievke
U sestri Bibky a svagra Milana v Dolnom Kubine na Orave
Stretnutie styroch surodencov Edo; Milan; Bibka; Jozo
Hubari brat Jozo a svagor Milan
V Kosiciach na pavlaci u Klari (jej vnucata)
Ottawa 08 07 09 – piatok
Uz vcera poobede som bol pripraveny sa pustit do dalsieho prispevku s pokusom ukoncit tuto seriu Leto 2009 z mojej 15 - dnovej navstevy Slovenska. Dokonca som stihol napisat datum a den ked som pocul, ze sa otvaraju na baraku dvere. Nejak priskoro, ked su to Marianka a Eva, vracajuce sa z plavarne. Boli to samozrejme oni a naviac Lida, ktora ich priviezla autom. Ja som si ako uz tradicne, nalial do pohara trochu whisky, ked sa chystam zacat pisat, aby tie moje mozgove zavity sa zahriali a zacali nieco tvorit. V pisani som sa nedostal dalej ale v popijani whisky velmi daleko! Bolo pekne slnecne poobedie a tak sme vysli vsetci na terasu, kde tu a tam sme sa zabavili pohladom na golfistky a ich snahu odpalit tu lopticku co najdalej. Vacsinou s malym uspechom, zato ja som uspesne dokoncil uz davnejsie nacatu whisky a pokracoval som s finskou Absolut vodkou. Kedze som vcera trochu prebral a zuzitkoval aj dnesny kontigent alkoholu, tak som porusil tradiciu a snazim sa rozhybat tie mozgove zavity s poharom studenej vody. Ja viem, ja viem, je to smutne konstatovanie.
Dnes rano, este predtym ako sa dievcata prebrali k zivotu, ja som bol na ceste do fitka. Trening zamerany trochu na “upper body” trochu na “lower body” dohromady 40 setov a obaja s Frantom spokojni sme isli domov. Od prichodu Vlasty z Ciech po prvykrat prisla do fitka. Vlasta je Frantova manzelka. Odletela do Ciech a na Moravu v ten isty den, ako ja do Nemecka. Nejak jej ta navsteva v Cechach a na Morave neprospela, uz tam mala hromadu zdravotnych problemov. Ked prisla domov dlhsie ako tyzden sa nevedela zbavit zaludocnych tazkosti. Na jej ziadost som jej poslal “cierne uhlie”. Zrejme pomohlo, lebo dnes uz s usmevom slapala na “elliptic” masine. Len co o desiatej k Marianke prisla ta ista pani (caregiver) ako posledne s Evou som vyrazil jednak do Ikeii, pozriet sa co maju k dispozicii z oblasti kuchyne. Uvazujem zmenit celu kuchynu od a do zet! O tom v buducnosti napisem viac, ked dospejem k tomu rozhodnutiu. Nedaleko Ikeii sa nachadza mala plaza, vacsinou ruske a ukrajinske predajne. Raz zacas, ked som v tej oblasti zastavim sa v Lakotke vyborne vybavenej europskymi, ukrajinskymi, polskymi a ruskymi specialitami. Kupil som fajnu madarsku tlacenku, cigansku slaninu, udene jazyky, rozne nakladane huby a pre Marianku tri vacsie sacky zmrazenych pirog. Posledne jej velmi chutili a bastila ich, ako ked by bol koniec sveta.
Pred par dnami som bol na malom nakupe, zastavil som sa vo farmacii v predajni Independent. Predtym som ale vybehol o poschodie vyssie do “walk in” kliniky. Ked som videl plnu cakaren ludi, otocil som sa hajde prec. Predsa pre jeden predpis, recept piluliek na vysoky tlak nebudem cakat hodinu a pol. Vo farmacii prijali moju objednavku s tym, ze faxom vyziadaju suhlas lekara. Vyborne! Len ta krabicka co som im dal, nebola od nasho rodinneho lekara, ale nejakeho ineho u ktoreho som si pred 6 mesiacmi nechal vypisat recept. Ten aj po troch urgenciach a poslanych faxov nereagoval, ze ma najskor musi vidiet. Nas rodinny lekar uz v ordinacii nebol a ja som nemienil cakat v poradi ist k inemu. Rozhodol som sa, ze pridem na druhy den. Farmacistka mi zatial dala styri pilulky, lebo som uz bol bez nich.Vcera som teda vysiel hore do kliniky a recepcna sestra sa uz smiala a len poznamenala, ze recept je uz dole vo farmacii. Odlahlo mi, predsa len, ked som pri predoslej navsteve im mierne vynadal a stazoval si na byrokraciu a zbytocne prekazky, to asi pomohlo.
V stredu som nedobrovolne vynechal rano trening. Ocakavali sme uz pred tyzdnom dohodnutu navstevu z obchodneho domu Sears – servis cistenia kobercov. Bolo na case! Uz hadam treti rok som sa “vyhrozoval, ze musim dat koberce v obyvacke, spalni, family room a dole v hostovskej izbe vycistit, lebo od kedy sme sa sem prestahovali som ich nedal cistit. Vzalo im to viac ako dve hodiny a lahsi o 240 dollarov, mam svoje svedomie uspokojene. Koberce su ako nove. Prilezitostne este dam vycistit v basemente aj druhu obyvacku a moju uz skoro nepouzivanu pracovnu alebo tiez dalsiu spalen. V tej obyvacke mam starsiu trojsedacku, dvojsedacku a jednosedacku, vsetko polozene na priestrannej “gube”, ktoru velmi davno sme obdrzali od Petra a Fedi, ked sa stahovali na Slovensko. Ta guba potrebuje ist do cistiarne. To asi urobim v septembri.
Co nevidiet bude 8 hodin vecer, doteraz som sa zdrzal a nevzal som ani len kapku alkoholu. Ale ked som sa prestahoval s pocitacom zo spalne do jedalne, neodolal som ked Eva priniesla flasku cerveneho z mojho skliepku. Hned sa mi lepsie pise a aj mysli. Musim spomenut, vracajuc sa do nedavnej minulosti, ze za tie prve dni v Nemecku a neskorsie v Bratislave som popijal tento bozsky mok skutocne vo velkom. Prve dni ma bohato castoval Sano z jeho vyberu vin. V Blave sme sa castovali vsetci pri spolocnom obede alebo veceri. Bol som neustale v prijemnej nalade a fyzickom blahobyte. To samozrejme s nasim rozchodom, obedom a popijanim vyborneho vina v nedelu u Troch Muskatierov nekoncilo. Pokracovalo vecer u mojho brata Joza, kde mierne potrundzeny som si to trochu rozdal s mojou oblubenou svagrinou v slovnej vymene nazorov na otazky prostredia, oteplovania a klimatickych zmien, ktore ja povazujem ako najvacsi podvod tohoto storocia, ktore nas vsetkych, co skonzumovali ten nonsens stoja biliony a ti “bullshitteri” co balamutia nase hlavy robia na tom miliony az miliardy.
Rano v pondelok sme s bratom Jozom vyrazili do Ziliny k najmladsiemu bratovi Edovi. Ten nas cakal uz na stanici a odviezol nas k nemu do bytu na Vlcincoch. Nezdrzali sme sa dlho, akurat tak ze sme zjedli hubovu polievku, prehodili par slov s jeho manzelkou, dcerou a jej manzelom a uz sme si to uhanali cez Terchovu do Dolneho Kubina na Oravu k nasej sestre Bibke. Ucel bol aby sme sa vsetci styria surodenci stretli spolu, lebo sa tak nestalo desiatky rokov. Podarilo sa! Bola to vynimocna udalost a myslim vsetci sme si to zacali uvedomovat, ze je to po rokoch prvykrat ale tiez mozno aj poslednykrat, kde sme sa stretli vsetci relativne zdravi. Edo sa este vecer vratil nazad do Ziliny, rano mal povinnost otvorit lekaren, kde on robi administrativneho managera svojej manzelke, ktora je farmaceutka. S Jozom sme ostali este do druheho dna. Rano zo svagrom Milanom sa Jozo vybral na huby, niekde az ku Mutnemu, ci tak. Prisli obaja pekne vystaveni a s ulovkom nie najvacsim ale urcite dostacujucim na dalsiu polievku.
Jozo sa vybral este v podvecer nazad do Blavy a ja na druhy den po laskavom zvezeni Milanom do Ruzomberka na vlak do Kosic. Tam na mna uz cakal moj synovec, Bibkin a Milanov syn Gojko (Gorazd). Ten ma dorucil ku Klare, ktora mi ponukla moznost u nej prenocovat. V Kosiciach ma cakalo niekolko stretnuti a navstev, ktore som vsetky zvladol s akym-takym uspechom. Mal som na plane sa napr. stretnut s Dusanom F. ktory bol v tom case v Herlanoch, vonkoncom som nemal cas. Bol som rad, ze aspon kratko som sa stretol a spoznal pani Evu H. ako aj ze som navstivil Ralli, vdovu po mojom byvalom kolegovi z Lekarskej Fakulty a odovzdal som jej synovi nejake to tricko. Samozrejme potesil som sa stretnutim s Gretkou a Agi. Tych dni bolo malo ale aj tak som stihol byt na veceri s Gojkom a jeho pani manzelkou a neskorsie I dokonca na pive. Je to senzacny chlap a sestra Bibka ma byt naco hrda! Potom ma uz len cakala cesta nazad do Blavy a par poslednych dni na Slovensku v Blave a Nitre!
Prajem krasne posledne dni leta!
Milan
V Kosiciach na pavlaci u Klari (jej vnucata)
Ottawa 08 07 09 – piatokUz vcera poobede som bol pripraveny sa pustit do dalsieho prispevku s pokusom ukoncit tuto seriu Leto 2009 z mojej 15 - dnovej navstevy Slovenska. Dokonca som stihol napisat datum a den ked som pocul, ze sa otvaraju na baraku dvere. Nejak priskoro, ked su to Marianka a Eva, vracajuce sa z plavarne. Boli to samozrejme oni a naviac Lida, ktora ich priviezla autom. Ja som si ako uz tradicne, nalial do pohara trochu whisky, ked sa chystam zacat pisat, aby tie moje mozgove zavity sa zahriali a zacali nieco tvorit. V pisani som sa nedostal dalej ale v popijani whisky velmi daleko! Bolo pekne slnecne poobedie a tak sme vysli vsetci na terasu, kde tu a tam sme sa zabavili pohladom na golfistky a ich snahu odpalit tu lopticku co najdalej. Vacsinou s malym uspechom, zato ja som uspesne dokoncil uz davnejsie nacatu whisky a pokracoval som s finskou Absolut vodkou. Kedze som vcera trochu prebral a zuzitkoval aj dnesny kontigent alkoholu, tak som porusil tradiciu a snazim sa rozhybat tie mozgove zavity s poharom studenej vody. Ja viem, ja viem, je to smutne konstatovanie.
Dnes rano, este predtym ako sa dievcata prebrali k zivotu, ja som bol na ceste do fitka. Trening zamerany trochu na “upper body” trochu na “lower body” dohromady 40 setov a obaja s Frantom spokojni sme isli domov. Od prichodu Vlasty z Ciech po prvykrat prisla do fitka. Vlasta je Frantova manzelka. Odletela do Ciech a na Moravu v ten isty den, ako ja do Nemecka. Nejak jej ta navsteva v Cechach a na Morave neprospela, uz tam mala hromadu zdravotnych problemov. Ked prisla domov dlhsie ako tyzden sa nevedela zbavit zaludocnych tazkosti. Na jej ziadost som jej poslal “cierne uhlie”. Zrejme pomohlo, lebo dnes uz s usmevom slapala na “elliptic” masine. Len co o desiatej k Marianke prisla ta ista pani (caregiver) ako posledne s Evou som vyrazil jednak do Ikeii, pozriet sa co maju k dispozicii z oblasti kuchyne. Uvazujem zmenit celu kuchynu od a do zet! O tom v buducnosti napisem viac, ked dospejem k tomu rozhodnutiu. Nedaleko Ikeii sa nachadza mala plaza, vacsinou ruske a ukrajinske predajne. Raz zacas, ked som v tej oblasti zastavim sa v Lakotke vyborne vybavenej europskymi, ukrajinskymi, polskymi a ruskymi specialitami. Kupil som fajnu madarsku tlacenku, cigansku slaninu, udene jazyky, rozne nakladane huby a pre Marianku tri vacsie sacky zmrazenych pirog. Posledne jej velmi chutili a bastila ich, ako ked by bol koniec sveta.
Pred par dnami som bol na malom nakupe, zastavil som sa vo farmacii v predajni Independent. Predtym som ale vybehol o poschodie vyssie do “walk in” kliniky. Ked som videl plnu cakaren ludi, otocil som sa hajde prec. Predsa pre jeden predpis, recept piluliek na vysoky tlak nebudem cakat hodinu a pol. Vo farmacii prijali moju objednavku s tym, ze faxom vyziadaju suhlas lekara. Vyborne! Len ta krabicka co som im dal, nebola od nasho rodinneho lekara, ale nejakeho ineho u ktoreho som si pred 6 mesiacmi nechal vypisat recept. Ten aj po troch urgenciach a poslanych faxov nereagoval, ze ma najskor musi vidiet. Nas rodinny lekar uz v ordinacii nebol a ja som nemienil cakat v poradi ist k inemu. Rozhodol som sa, ze pridem na druhy den. Farmacistka mi zatial dala styri pilulky, lebo som uz bol bez nich.Vcera som teda vysiel hore do kliniky a recepcna sestra sa uz smiala a len poznamenala, ze recept je uz dole vo farmacii. Odlahlo mi, predsa len, ked som pri predoslej navsteve im mierne vynadal a stazoval si na byrokraciu a zbytocne prekazky, to asi pomohlo.
V stredu som nedobrovolne vynechal rano trening. Ocakavali sme uz pred tyzdnom dohodnutu navstevu z obchodneho domu Sears – servis cistenia kobercov. Bolo na case! Uz hadam treti rok som sa “vyhrozoval, ze musim dat koberce v obyvacke, spalni, family room a dole v hostovskej izbe vycistit, lebo od kedy sme sa sem prestahovali som ich nedal cistit. Vzalo im to viac ako dve hodiny a lahsi o 240 dollarov, mam svoje svedomie uspokojene. Koberce su ako nove. Prilezitostne este dam vycistit v basemente aj druhu obyvacku a moju uz skoro nepouzivanu pracovnu alebo tiez dalsiu spalen. V tej obyvacke mam starsiu trojsedacku, dvojsedacku a jednosedacku, vsetko polozene na priestrannej “gube”, ktoru velmi davno sme obdrzali od Petra a Fedi, ked sa stahovali na Slovensko. Ta guba potrebuje ist do cistiarne. To asi urobim v septembri.
Co nevidiet bude 8 hodin vecer, doteraz som sa zdrzal a nevzal som ani len kapku alkoholu. Ale ked som sa prestahoval s pocitacom zo spalne do jedalne, neodolal som ked Eva priniesla flasku cerveneho z mojho skliepku. Hned sa mi lepsie pise a aj mysli. Musim spomenut, vracajuc sa do nedavnej minulosti, ze za tie prve dni v Nemecku a neskorsie v Bratislave som popijal tento bozsky mok skutocne vo velkom. Prve dni ma bohato castoval Sano z jeho vyberu vin. V Blave sme sa castovali vsetci pri spolocnom obede alebo veceri. Bol som neustale v prijemnej nalade a fyzickom blahobyte. To samozrejme s nasim rozchodom, obedom a popijanim vyborneho vina v nedelu u Troch Muskatierov nekoncilo. Pokracovalo vecer u mojho brata Joza, kde mierne potrundzeny som si to trochu rozdal s mojou oblubenou svagrinou v slovnej vymene nazorov na otazky prostredia, oteplovania a klimatickych zmien, ktore ja povazujem ako najvacsi podvod tohoto storocia, ktore nas vsetkych, co skonzumovali ten nonsens stoja biliony a ti “bullshitteri” co balamutia nase hlavy robia na tom miliony az miliardy.
Rano v pondelok sme s bratom Jozom vyrazili do Ziliny k najmladsiemu bratovi Edovi. Ten nas cakal uz na stanici a odviezol nas k nemu do bytu na Vlcincoch. Nezdrzali sme sa dlho, akurat tak ze sme zjedli hubovu polievku, prehodili par slov s jeho manzelkou, dcerou a jej manzelom a uz sme si to uhanali cez Terchovu do Dolneho Kubina na Oravu k nasej sestre Bibke. Ucel bol aby sme sa vsetci styria surodenci stretli spolu, lebo sa tak nestalo desiatky rokov. Podarilo sa! Bola to vynimocna udalost a myslim vsetci sme si to zacali uvedomovat, ze je to po rokoch prvykrat ale tiez mozno aj poslednykrat, kde sme sa stretli vsetci relativne zdravi. Edo sa este vecer vratil nazad do Ziliny, rano mal povinnost otvorit lekaren, kde on robi administrativneho managera svojej manzelke, ktora je farmaceutka. S Jozom sme ostali este do druheho dna. Rano zo svagrom Milanom sa Jozo vybral na huby, niekde az ku Mutnemu, ci tak. Prisli obaja pekne vystaveni a s ulovkom nie najvacsim ale urcite dostacujucim na dalsiu polievku.
Jozo sa vybral este v podvecer nazad do Blavy a ja na druhy den po laskavom zvezeni Milanom do Ruzomberka na vlak do Kosic. Tam na mna uz cakal moj synovec, Bibkin a Milanov syn Gojko (Gorazd). Ten ma dorucil ku Klare, ktora mi ponukla moznost u nej prenocovat. V Kosiciach ma cakalo niekolko stretnuti a navstev, ktore som vsetky zvladol s akym-takym uspechom. Mal som na plane sa napr. stretnut s Dusanom F. ktory bol v tom case v Herlanoch, vonkoncom som nemal cas. Bol som rad, ze aspon kratko som sa stretol a spoznal pani Evu H. ako aj ze som navstivil Ralli, vdovu po mojom byvalom kolegovi z Lekarskej Fakulty a odovzdal som jej synovi nejake to tricko. Samozrejme potesil som sa stretnutim s Gretkou a Agi. Tych dni bolo malo ale aj tak som stihol byt na veceri s Gojkom a jeho pani manzelkou a neskorsie I dokonca na pive. Je to senzacny chlap a sestra Bibka ma byt naco hrda! Potom ma uz len cakala cesta nazad do Blavy a par poslednych dni na Slovensku v Blave a Nitre!
Prajem krasne posledne dni leta!
Milan
