Sunday, December 26, 2010

Vianoce 2010

40-te vyrocie zalozenia departmentu atletiky na Davson College - mala oslava povodnych a novych clenov Physical Education departmentu. Ja som bol clenom departmentu od roku 1974

Vianoce 2010 Vianocna nalada, stedrovecerny stol a niekolko pripitkov Po dlhom case znovu na bezkach. Ottawa 12 26 10 – nedela
Vcerajsi sviatocny den som stravil nesviatocne, za pocitacom. Hned z rana pisanim mojho prispevku na blog. Po opravach a upravach som bol pripraveny prispevok dat na web stranku. Ked som si napisane chcel otvorit a preniest na moj blog, pocitac mi zdelil, ze ho nemoze otvorit, pokial neurobim na tom usb kluci “formatting”. Ked som sa rozhodol, ze ho necham formatovat, pocitac ma upozornil, ze vsetko co mam na kluci bude vymazane. Tak to nie! Ved na tom kluci mam aspon 150 poslednych prispevkov, ktore by som vsetky stratil. Co je horsie, ze nie len posledny prisevok mi nejde otvorit ale ani jeden z tych 150. Nech som robil, co robil, spekuloval, prechadzal z jedneho pocitaca k druhemu, nic nepomohlo. Zacinam sa obavat, ze vsetko, co je na kluci je stratene navzdy. Na tom kluci mimo prispevkov som mal aj ine veci, ktore su tiez nenavratne v cudu. Neviem si spomenut, co vsetko tam bolo, ale ked som to na kluci drzal muselo to byt aspon trochu dolezite. Predpokladam, ze poslednym prispevkom som asi naplnil kapacitu kluca, preto ma pocitac nuti ho formatovat, obnovit za cenu straty vsetkeho, co na kluci je. Budem sa musiet poradit s niekym, kto sa lepsie vyzna v pocitacoch a jeho figloch. Neostava mi nic ineho, ako sa pustit do prispevku druhykrat a pokusit sa aspon v naznakoch spomenut o com som pisal v tom stratenom.

Zavolal som Petrovi, ten je na Calabogie s celou rodinou, lyzuju. Len Zuzka ostala v Ottawe, ako mi rano oznamila, ide sa pozriet na film “Black Swan”. Vyborny vyber, ja som film videl pred tyzdnom. Vynikajuci film s asi celou hromadou buducich nominacii na Oscara. Peter slubil ,ze sa vecer zastavi a pokusi sa nieco urobit s tym mojim USB klucom. Poradil mi, aby som sa pokusil otvorit, alebo z neho urobit back –up files. Robim to na DVD a stahujem nejake files, neviem ci nie vsetko co je na pocitaci. Nech uz je ako je, Kunstadti musia mat fantasticky cas. Vonku je slnecne pocasie, ani len oblacek na oblohe. Prijemna teplota okolo -5 stupnov, idealne na lyzovanie. Teraz sa vybrali na prechadzku aj Agi s Mariankou. Agi ale este pred odchodom rozstvrtila kacku a pripravuje ju podla jej receptu. Najskor ju nechava varit a do tej variacej zmesy potrebovala slivovicu. Otvorili sme, co priniesla ked k nam prisla, ktora ma cez 50%. Ochutnal som a je vynikajuca, ze je skoda ju dat do hrnca. Radsej sa rozhodla dat vodku.

V pisani ma vyrusil telefonat od mojej netere Yvettky z Osgoodu. Ci moze prist aj s jej otcom, mojim bratrancom Jankom, na navstevu dnes poobede? Ziaden problem, dokonca ich budeme vediet pohostit s kackou alebo s kaprom. Ved toho bolo tolko, ze este aj ked hostia co to zjedia, stale nieco ostane. Co je horsie, ze asi nedokoncim dnes tento rozpisany prispevok. Nevadi, je aj zajtra, vsak sa nikde neponahlam.

Aj ked pre mna vcerajsi den nebol ten najstastnejsi pre problem s pocitacom a stratou mojho najnovsieho prispevku, stali sa ja veci, ktore ma potesili. Od Pepa, redaktora internetoveho magazine http://www.ronnie.cz/ som dostal oznamenie, ze prva cast nasich rozhovorov je na webovej stranke aj s troma fotografiami z mojej mladosti, ked som bol nie len mlady ale aj stihly. Reakcia niekoho, co sice clanok o zaciatkoch kulturistiky necital, dovolil si kritizovat fotky. Nazval ma “hubenour”. To samozrejme vyvolalo negativne reakcie dalsich citatelov. Dobre som sa pobavil a pocitam, ze pride este par dalsich kritickych slov, nazorov a pod. Prva cast pojednava skutocne len o zaciatkoch kulturistiky v Ceskoslovensku, kto a ako sa k jej rozkvetu pricinil. Druha a tretia cast bude pojednavat o mojej “filmovo maliarskej” kariere, o zivote v Canade a pod.

Vcera som urobil aj sam sebe trochu radost, ked som si z http://www.amazon.ca/ objednal “e-reader”. To som uz dlhsie planoval urobit, este ked vysla prva verzia “kindle”. V tom case sa e-reader zacal predavat za nejakych 600 plus dollarov. Teraz ta najjednoduchsia varianta Kindle ide za 139 dollarov. Su k dispozicii este dve dalsie, drahsie verzie. Ja som si objednal tu strednu variantu, ktora ma aj s puzdrom a malym osvetlenim bude stat cez 300 dollarov. Kindle ma kapacitu ulozit az 3.500 knih. “Cobo eReader” stoji len 99 dollarov a pokryva knihy predavane v http://www.chapter.indigo.ca/ Kapacita Cobo je polovicna ako Kindle. Samozrejme, na trhu su aj dalsie velmi sofistikovane e-readers, hotove minipocitace, ako Samsung Galaxy Tab, ktory stoji priblizne 650 dollarov a iPad apple.ca medzi 550 az 900 dollarov. Ked som bol pred par dnami v Costcu, ako vzdy kupil som si knihu, na ktoru som cakal mesiace, az ked vyjde v paperback forme. Je to jedna z poslednych knih autora Dan Brown “THE LOST SYMBOL”. Od tohoto autora som precital vsetky jeho knihy, mimo tejto. Mam taky dojem, ze od obdrzania Kindel tato kniha je poslednou, ktoru som kupil v papierovej forme. Teraz uz budem knihy objednavat na elektronicky Kindel. Vasina knih je v cenovej skupine od 5 dollarov do 10. Stiahnutie vraj vezme len par sekund.

Ostava mi este spomenut moju cestu do Montrealu a stretnutie s kolegami z departmentu telesnej vychovy. Bolo to 40 vyrocie zalozenia departmentu atletiky na Davson College. Mudre rozhodnutie, lebo kto vie kolko nas ostane na 50 vyrocie. Cesta do Montrealu bola vyborna, od Ottawy az po Montreal vsetky strmy boli pokryte lahkou vrstvou ladu, ktore sa trblietali v ranajsom slnku. Do Montrealu som viezol Alicu, manzelku Emila Mullera. Ked som ju vylozil pri Metre, vratil som sa este navstivit nasho stareho kamarata Fera Fedoryaka. Chlapec je uz roky priputany na voziku, ochrnuty na celom tele, len jeho hlava a jedna ruka su nepostihnute. Zial, kedze ma parkinsonovu nemoc, jeho dobra ruka sa silne trasie. Aj cez tento handycep snazi sa trochu malovat. Posedel som s nim az do jednej hodiny, ked som sa vypravil na to stretnutie.Zvital som sa zo vsetkymi povodnymi clenmi, tu mladu garnituru som nepoznal. Vymenili sme si par informacii o sucastnom zivote a okolo stvrtej som bol na ceste von z Montrealu a uhanal som si to domov. Skoda, ze zo stretnutia mam velmi biedne fotograficke zabery. Vacsina je rozmazana, tak som ich povyhadzaoval.

Cely minuly tyzden sa niesol v priprave na Vianoce. Agi piekla makovnik a orechovnik, ja som kupil velkeho kapra, toho sme spolu obalovali a piekli. Pre Marianku to bola “tulipia”. Uvaril som vybornu kapustovu polievku, Agi urobila zemiakovy salat. Mali sme velmi prijemny vecer. Ked Agi nas chcela zavolat ku stromceku, pozriet sa na darky ja som isiel pohladat zvoncek. Polozil som pohar s cervenym vinom na stol. Ked som sa otocil vino bolo vyliate na koberci, pohar cely tam tiez lezal. Nastal poplach, vysavanie papierovymi utierkami, posypovanie solou. Na druhy den cistenie, za pomoci jedneho prostriedku. Vsetko vyslo a nie je ani poznat, ze tam bol obrovsky flak.

Koniec druhej strany, cas prestat! Prajem prijemny cas medzi sviatkami a uspesne uvitanie Noveho roku.
Pozdravujeme
Milan a spol.

Friday, December 17, 2010

Tyzden pred Vianocami

Poslednych niekolko lahkych snezeni zanechalo na zemi slusnu vrstvu snehu, ze to uz vylakalo par ludi ist na bezky.
Trochu rtenky a lahky "make-up" nezaskodi pred fotenim. Ja by som potreboval trochu zmenit moje vlasy na tmavo! Hahahahaha.
Ottawa 12 16 10 – stvrtok MRI
Su to len styri dni, odkedy som dal na web posledny prispevok a uz som znova pred pocitacom, aby som naklepal niekolko riadkov. Nepocitam, ze tento prispevok ukoncim dnes, ba mozno ani nie v najblizsich dnoch. Chcem, vsak niekolko veci upresnit a nerad by som na ne zabudol. Radsej, co je cerstve zaznamenam a postupne doplnim nove informacie. Prv, ako sa rozpisem, idem sa obliect, dat zimne cizmy na nohy a von odhadzat cerstvu nadielku snehu, ktory spadol tuto noc. Nic masivne, len dva-tri cm. Viac snehu padlo pred dvoma dnami, ked predpovede slubovali tiez len dva cm a spadlo cez 10. Privatny servis perfektne ocistil kazdu driveway a ulicu. To robia skoro kazdy den. Specialne, ked spadne viac ako 5 cm novej nadielky, tak su tu hned skoro rano.

My v Ottawe si zatial nemame naco velmi stazovat. V nedelu, pred par dnami sme mali trochu nechutnu poladovicu a desat cm snehu zmiesneho s dazdom, co sposobilo, ze par aut sa naslo v jarkoch a na poliach. Daleko menej radosti snehova burka narobila na juhu Ontaria v oblasto Sarnie a Londonu, ked za silneho vetru spadlo asi meter snehu, ktory vytvaral obrovske zaveje, snezenie pokracovalo o dalsich 30 cm dalsi den. V tej burke a snehu uviazlo viac ako 300 aut, hromada nakladakov a dokonca aj pluhy a vacsie mnozstvo ludi. Highway 402 je este dnes uzavreta a viacmenej vsetci ludia su zachraneni. Mnoho ludi bolo v autach az 20 hodin za silneho mrazu -20 az -25 stupnov.

Predepovede pocasia na niekolko dni predpokladaju, ze budeme mat kde tu slnko a len lahky poprasok snehu. To znamena, ze nemam vyhovorku aby som nesiel do Montrealu na tu malu oslavu 40 vyrocia ustanovenia departmentu atletiky a neskorsie physical education. Vcera mi zavolal Gabi, ze aj on pride. Navrhol som mu, ze by sme sa mali stretnut u Fera Fedoryaka, pozdravit ho a popriat vsetko najlepsie k sviatkom a jeho fyzickemu udelu ochrnutia. Od neho potom by sme skocili niekde na obed a na tu vyrocnu oslavu. Aj ked Brian Gill ma presviecal, aby som ostal do utorka a prenocoval u nich asi ponuku neprijmem a pojdem domov. Vsak to budu len dve hodiny cesty. Som si isty, ze aj Lyda a Andy moji byvali kolegovia budu chciet aby som u nich ostal.

V utorok pred dvoma dnami, len co sa ukludnilo pocasie a cesty boli ocistene sme zisli dole do Bell Corners, predajne La Pointe, kde som objednal na 23-ieho decembra dvoch strednych kaprov, ikry aj hlavy na “halaszle” polievku. Na ceste domov som sa zastavil este v labakoch, kde som odniesol poslednu zbierku mocu. Skoncili sme s malym nakupom v Independent. Poobede som zalahol, aby som pokracoval v cetbe, vyrusil ma telefonat z nemocnice, kde uradnicka sa zacala vypytovat, ci mam na tele tattoo, nejake impalanty v tele, ci netrpim claustrofobiou a pod. Vraj vo stvrtok tj. dnes som na liste pre MRI. Ked mi to oznamila, nevedel som zavriet usta od prekvapenia. Ved ta poziadavka bola poslana do nemocnice len tyzden predtym. Ako som v poslednom prispevku spomenul, dostat MRI trva az 6 mesiacov, nez clovek pride na radu. Pocitam, ze niekto, kto bol na rozvrhu odvolal MRI z nejakeho dovodu a ja som im padol vhodne, dat ma na list. Dnes k veceru idem teda do nemocnice. Akurat 4 hodiny predtym sa mam zdrzat jedenia a alkoholu. Huraaaaaa, to je vynimka, to sa casto nestava, aj ked MRI operuje 24 hodin denne.

Dnes v noci, som sa prebudil rano o tretej a nie a nie zaspat. Otvoril som rozcitanu knihu s nazvom “Half Broke Horses” a true – life novel od autorky Jeannette Wals. Ona je autorkou prvotiny, svetoveho bestselleru (prelozene do 23 jazykov) s nazvom The Glass Castle. Knihu som dostal od Vlasty, ako pozornost k mojim narodeninam. Autorka je vnuckou Lily Casey Smith, o ktorej je ten pribeh z obdobia hned po prvej svetovej vojne. Dej sa odohrava na divokom zapade, prevazne v Arizone za nesmierne tazkej zivotnej situacie prezit. Vyborne citanie!

Idem nieco zjest. Bude to leco, ktore este vcera urobila Agi, lebo sme mali vela paradajok a papriky, ktore potrebovali byt skonzumovane. Leco sme mali vcera na veceru a ostalo dost aj na ranajky. Na obed ideme k Mullerovcom, tak nebude treba nic robit. Len, co nieco zjem, idem do farmacie vybrat pilulky na vyssi krvny tlak, ktore som si objednal pred par dnami. Cakali potvrdenie od nasho rodinneho lekara. Vcera mi oznamili z farmacie aby som si pre ne prisiel. Vyborne, vyuzijem, ze tam idem a kupim nejaku krabicu dobrot ako pozornost Alici. Emil sa bude musiet uspokojit s flasou vina.

12 18 10 - piatok. MRI
Obe vcerajsie aktivity mam za sebou. Ku Mullerovcom sme prisli prvykrat. Nebolo vobec problem najst ich townhouse. Bolo u nich trochu rusno. Barbarin manzel Pema obliekal ich dcerku, Nataly zas zabavala jej, chudak Emil lietal s vysavacom, Alica kuchtila v kuchyni. Pripravovala niekolko chodov ala Francia. Specialitky, ako sa ich naucila robit ked zila v Parizi. Musle, cibulova polievka, slimaci, husacia pastika, nejaka ina specialita a nakoniec vyber syrov. Vsetky pochutky boli velmi dobre, pochutili sme si. Dokonca sme sa s Alicou dohodli, ze ju v pondelok vezmem so sebou do Montrealu. Budem mat na ceste aspon spolocnicku.

Za snezenia vecera vecer som sa vybral do nemocnice na MRI. Prisiel som skor, nemusel som cakat. Par minut, co mi vzalo sa prezliect do nemocnicneho oblecenia. Nikdy som nemal tuto proceduru. Vedel som, o co ide. Pred mnohymi rokmi v Toronte tuto proceduru robili Marianke, kde som bol pritomny, aby sa nevylakala. Zuzka ma varovala, ze ju to vystrasilo, ked ju dali do toho tunelu. Poradila mi, aby som len zavrel oci a drzal ich zavrete. Posluchol som. Po case ma to prestalo bavit, napriek vsetkym zvukom, ktore masina vydavala som upadal do spanku. Prebudil ma hlas technika, ked na mne chcel niekolkokrat sa nadychnut, vydychnut a drzat vydych niekolko sekund. Musel som byt v tej masine aspon 35 az 40 minut. Nebyt tych vseliakych zvukov, bol by som si hadam aj pospal. Technik sa devil, ze som prvy, co po vysetreni povedal, ze to bol prijemny zazitok.

Po vsetkej tej zimnej mizerii za posledny tyzden, obloha sa vycistila, slnko svieti a na zemi je pokryvka aspon 10 cm snehu. Ukazuje sa krasny den. Keby to vydrzalo este tyzden, bola by to parada na Vianoce. Vcera Agi urobila niekolko zaberov z nas dvoch, aby som mal co prilozit do vianocneho a novorocneho pozdravu. To ma este len caka urobit.

Prajem vsetkym vam, krasne predvianocne dni. Samozrejme, pokojne prezitie sviatkov a vsetko naj…. Do noveho roku.
Milan a spol.

Sunday, December 12, 2010

Snehova mizeria pred Vianocami

75 rocny oslavenec
Z oblozenych mis moj prispevok boli vyprazane kuracie stehna, (vid vyssie) dve polievky, sosoviciva a borsc. Z tepleho jedla este juhoslavsky dzuvec.

Agi sa dokonca rozhodla urobit vyzdobu pri prilezitosti mojich narodenin. Agi predstavila svoju kreativitu vo fantastickej uprave oblozenych mis. Ja osobne som len vyprazil kuracie stehna, zatial co Agi urobila a vyzdobila vsetky misy. Stali sa obdivom gratulantov. Myslim, ze Agi by si mala otvorit "catering" biznis.
Ottawa 12 12 10 – nedela
Myslim, ze som dnes rozhneval, mozno potesil, hadam aj pobavil niekolko priatelov / priateliek, ked som z velkeho mnozstva obdrzanej e-mailovej posty rozoslal a zbavil sa niekolkych filmovych klipov, “mailov” odoslanim vsetkym vam, ktorych mam v mojom adresary. To, co som eventualne poslal, je len velmi nepatrnou castou doslej posty, za poslednych par dni. Robim co mozem! Akonahle denne obdrzim desiatky zasielok, vacsinu po prezreti hned vymazem. Medzi nimi su mnohe hodnotne, zaujmave, kuriozne, ktore si podrzim s umyslom, ze neskorsie poslem dalej, alebo dosledne prezriem, ci este raz precitam. Vacsina vsak skonci v “odpadkovom” kosi aj napriek povodnemu umyslu. Ked by som poslal vsetko, co by si zasluzilo, asi by som mnohym z vas naplnil kapacitu schranky a veci by sa mi zacali vracat nazad ako nedorucene. V dvoch, ci troch pripadoch sa to stalo aj dnes, ked zasielka presahovala urceny limit urceny serverom.

Asi si pomyslite, ze mi trochu “siblo” v hlave ked sa priznam, ze to rozosielanie zasielok a cistenie schranky som zacal robit dnes rano priblizne po druhej hodine v noci. Prebudil som a nevediac dalej pokracovat v spanku, rohodol som sa urobit konvicu kavy, ked som uz bol hore, pozriet prislu postu. Nakoniec som “stvrdol” pri pocitaci daleko dlhsie. Aj ked su tri hodiny rano pokracujem. Rad by som dnes konecne napisal par odstavcov na moj blog, ked uz viac ako tyzden meskam s mojim prispevkom. Medzicasom sa udialo niekolko udalosti, ktore by som mal spomenut, ci sa nejakou poznamkou k nim vyjadrit. Hadam zacnem s tou najcerstvejsou z vcerajsieho dna.

Doobeda ma prekvapil telefonat z Montrealu od mojho byvaleho bosa a kolegu Briana Gilla z Dawson College. Posledne sme sa videli a s nim som hovoril v Montreali asi pred piatimi rokmi. Oznamil mi, ze na buduci pondelok, takto o tyzden, bude na Dawson College kratka slavnost pri prilezitosti 40 vyrocia ustanovenia departmentu atletiky, kde by som nemal chybat, lebo som bol jeden z prvych, ktory tam zacal pracovat. Prislubil som prist, ked teda bude pocasie priat a nic ineho mi nezabrani ist. Bude velmi zaujmave a hadam aj prijemne sa stretnut s povodnou skupinou zo zaciatku 70 rokov minuleho storocia, ako aj s novou garniturou ucitelov, ktoru som uz nestretol.

Este pred obedom sme s Agi odisli z domu, hned po prichode pani Nancy zo socialneho servisu, ktora mala sluzbu pri Marianke. Vybrali sme sa do blizkej farmacie objednat si dalsiu trojmesacnu davku piluliek na vysoky krvny tlak, ktore uz dlhsie beriem. Odtial do laboratoria odniest 24 hodinovu zbierku mocu miesanu s nejakou kyselinou na rozbor pre mojho urologa. Tam sme sa zastavili na ceste do kina, kde hned od 12:30 isla od G. Verdiho opera DON CARLO v priamom prenose z Metropolitan Opera z New Yorku. Vzali sme si so sebou aj niekolko oblozenych chlebickov, aby sme skvrkanim zaludku nerusili ludi. Predstavenie malo trvat az do 5:30. Ako ze aj ano. Vynikajuca vyprava, vynikajuci spevaci, muzika. Vacsina zahranicni hostia ako Marina Poplavskaya; Anna Smirnova; Roberto Alagna a dalsi. Aj napriek dlzke predstavenia bol to skutocne umelecky zazitok prvej triedy. Uz sa tesime na dalsie zaciatkom buduceho roka.

Vcera by sa bol dozil sto rokov jeden z najvyznamnejsich predstavitelov slovenskej kinematografie PALO BIELIK, ktory si vo filme Janosik (1936) zahral a neskorsie o nom sam nakrutil dvojdielny sirokouhly velkofilm v hlavnej ulohe Dr. Fero Kuchta ako Janosik. S malou ulohou “Bela Dolinay” aj ja. Film bol natoceny v druhej polovicke minuleho storocia (1962/63). Pri natacani som niekolko mesiacov aj vypomahal, ako pomocny asistent rezie. Mal som moznost spoznat nie len Bielika, ale celu radu poprednych hercov a hereciek slovenskeho divadla. Bola to pre mna mimoriadna cest a nezabudnutelna skusenost.

Zaciatkom decembra som obdrzal od Zlatky ako aj od Luda z redakcie M&F velmi smutnu spravu, ze v tych dnoch po dlhom boji s rakovinou umrela Zuzka, mlada, krasna, velmi atraktivna clenka redakcie, ktoru sme vsetci mali radi, obdivovali ju nie len pre jej krasu ale aj uslachtily charakter a milotu. Ostane este dlho v nasej pamati. Tak mlada a skoro odisla! Nie, aby bola rada na nas starcoch! Pravdou zacina byt, aspon u mna, ze ta moja telesna masina zacina trochu skripat, kde tu sa prejavuju zatial male problemy ale problemy. Uz som spominal v minulych prispevkoch, ze som mal niekolko vysetreni ako ultrazvuk, cievkovanie a kontrola mocoveho mechura a pred necelym mesiacom CT Scan.

Pred tyzdnom v pondelok som sa zastavil u urologa, kde ma informoval o vysledku. Report posudzujucej lekarky Lisa Becker CT abdomenu a pelvisu, moznej Hematurie kde objektom mali byt predovsetkym ladviny. Pri scane sa ukazalo aj niekolko nesuvisiacich malych problemov. Napr. kosti ukazuju niekolkourovnovu degeneraciu stavcov, ako aj bedier a SI. Ze mam tukove “infiltration” prerastanie pecene. Mocovy mechur moze mat velmi male kamene alebo “sludge” nieco ako piesok. Lava adrenalna zlaza je normalna ale prava ma “nodul” velkosti 1.2 x 1.8 cm. Nodul by mala byt uzlina.

Pankreas, ladviny a zaludok su normalne. Mocovy mechur je “unremarkable”. V pelvise je nejaka prominentna lymfaticka uzlina. Tych uzlin v tej oblasti je viac, zacinam sa citit ze som cely zauzleny. Doporucenie v kratkom case ist na dalsi CT Scan, aby mohli posudit ci su nejake zmeny, Doporucuje pripadne biopsy a pre adrenal mass MRI ako prvy krok presnejsie charaktreizovat spomenute. Na dalsi CT scan pojdem zaciatkom buduceho roku na MRI o niekolko mesiacov, na tuto proceduru sa velmi dlho caka. Zatial mi urolog nariadil zbierat 24 hodin dvakrat. Moc jeden miesany s nejakou kyselinou. V tom posudku je toho daleko viac podrobnejsich informacii.

Den predtym, ako som bol u urologa tj. v nedelu sme mali u nas malu oslavu mojich 75-tich narodenin. Nic zvlastneho! Zastavili sa, posedeli od obeda do vecera nasi Ottawsky priatelia. Pohostenie bolo na slusnej urovni. Velkej pozornosti sa tesili oblozene misy, ktore boli vyslekom kreativity Agi. Ja som navaril borsc, sosovicovu polievku s udenymi rebrami a juhoslavsky dzuvec. Vo stvrtok prisli este z Toronta Bela a Hana, ktori pomohli dojedat urobene, este dnes nevarime, lebo bolo toho tak vela. Aj ked som vyrazne ziadal aby nik nenosil ziadne darceky, dostal som ich neurekom ako aj hodne blahoprajnych pozdravov. Aj touto cestou vsetkym dakujem za gratulacie a pozornosti.

Konecne, dnes aj na Ottawu prisla zimna mizeria. Od rana snezi premiesane s dazdom a teda je poladovica. Ocakava sa asi 10 cm snehu a dost vody. Poveternostne stanice nedoporucuju vychadzat von na cestu autom, ci na prechadzku. My, to doporucenie posluchame. Konecne mi to dovolilo napisat tento prispevok a za chvilu zacneme zdobit vianocny stromcek. Pri tejto prilezitosti aj vam prajeme prijemny “good” predvianocny cas, ked konecne pridu sviatky, aby ste ich prezili v najlepsej pohode a stasti. Zdravie a radost do noveho roku 2011.

S pozdravom

Milan and company

Monday, November 29, 2010

75-te okruhle narodeniny

Marianka na prechadzke s Agi po nasom susedstve

Nase Canadske husy sa uz schadzaju aby mohli odletiet na juh
Ottawa 11 28 10 – nedela.
Je len nieco po stvrtej hodine, vonku je uz tma, hadam bude prichadzat este skor, aspon do urciteho datumu, ked tma pomaly zacne ustupovat a den sa zacne predlzovat. Teraz si nespominam ktory je to den, len aby co najskor prisiel, lebo tieto dlhe nocne hodiny nepomahaju k optimistickej nalade. Dlhe temne vecery cloveka vedu ku depresivnym pocitom. Problem je udrzat pozornost a otvorene oci. Tie sa zacnu zavierat akonahle otvorim knihu. Sediet cely dlhy vecer pred telkou ma netesi. Zvlast, ked pre Marianku vyberame lahke zabavnejsie programy, pre mna serioznejsie, viac orientovane na politiku. Preto sa casto stane, ze odidem do spalne, pustim si starsiu telku, ktora uz ma biedny obraz. Clovek nemusi vsetko perfektne vidiet, radsej dobre pocut, na to mi dobre posluzi aj ta “osuchana” stara telka. Mohol by som skocit dole do basementu, kde mame tretiu, nie tak staru telku, ktora je nevyuzita. Ale komu sa chce sediet dole v basemente samemu?

Vcera vecer sme sa vybrali vsetci traja ku Kunstadtom na veceru. Zuzka mi zavolala par dni nazad, ze je cas, aby sme prisli ku nim na veceru, ze sme uz dlhsie neboli. Nemali sme ziaden program, tak sme pozvanie prijali. Zuzka je vyborna kucharka a z principu sa snazi vzdy prist s nejakym novym jedlom, alebo receptom. Podarilo sa jej to aj vcera. Kedze som bol “dezignovany sofer”, ci sa mi pacilo alebo nie, dovolil som si len pred vecerou oliznut z polskej Zubrovky, cely vecer som popijal len vodu. Ked sme prisli domov, dobehol som zameskane. Stvrdol som pred telkou do polnoci, usrkoval z whisky. Od desiatej na jednom z kanalov davali jeden z mojich oblubenych surealistickych filmov ”Kill Bill”, prvy diel. Je pravdou, film som videl niekolko krat, dokonca mam na disku oba diely. Ked to islo v telke, tak som neodolal a pozeral som sa znovu. Hlavna predstavitelka Uma Thurman je v tom filme carovna. Na navsteve sme posedeli nezvycajne dlho. Peter nas zabaval s popisom treningoveho lyziarskeho campu v Colorade, kde lyzovali vo vyske okolo 3.500 m. Bol vo vybornej forme, vladal lyzovat kazdy den sest hodin. Mnohi vraj vydrzali len dve tri hodiny. Inac sme trochu hovorili aj o ich biznise “Kunstads Sports”. Nie je to tak davno, ked cez leto otvorili dalsi obchod na Bank Str. Zamestnavaju uz okolo 60 zamestnancov. Vedu si velmi dobre. Erik, ktory je “mozgom” celeho podnikania, konecne padne za obet manzelstvu. Jeho buduca manzelka kazdu chvilu ocakava baby. Svadba bude o dva mesiace. Rodina sa rozrasta “zavratnou” rychlostou. Uz je ich jedenast!

Kedze bola sobota, k Marianke ako dozor prisla pani Nancy, my s Agi sme mali volno. Agi si privstala, lebo Lida aj s Ladom prisli pre nu nieco pred osmou hodinou. Isli do Morisburgu niekde na rieke Sv. Vavrinca. Konali sa tam majstrovstva deti v krasokorculovani. Ich jedno vnuca tiez sutazilo, isli ju podporit. Ja som ostal doma az do predobedia, ked som vyrazil do kina na akcny film “ Faster” v hlavnej ulohe Dwayne Johnson (The Rock) a Billy Bob Thorton. Thriller s heslom “slow justice is no justice”. The Rock, je D.Johnson znamy, bol popularny hrac americkeho futbalu, dlhsie ako herec. Bol skutocne nabity aspon 15 az 20 extra kilogramov svalov. Povodne som chcel ist na film “127 Hours”. Skutocny pribeh, ktory oznacuju ako najlepsi film roka s aspiraciou vyhrat vela Oscarov. Ten, davali niekde v meste, tam sa mi nechcelo ist. Pockam, ked ho budu davat blizsie. Ked som uz pri filmoch tak hadam spomeniem aj film, ktory som videl pred tyzdnom s nazvom: “Fair Game”. Znovu je to skutocny pribeh, kompromitujuceho odhalenia jednej agentky CIA. Vyborny a zaujmavy film v hlavnej ulohe Naomi Watts a Sean Penn. Oplati sa vidiet.

Inac si nespominam co sme robili za tie posledne tri tyzdne, ked som sa odmlcal az do dnes. Zrejme nic zaujmaveho sa neudialo. Bol zamestnany pisanim toho prispevku do elektronickeho casopisu Ronnie.cz. Raz, ked som sa pustil pisat, nevedel som prestat len na nejake dve hodiny, ked som si isiel zacvicit do fitka, pripadne ked sme skocili na nejaky nakup. Dokonca sme kupili aj niekolko drobnosti pod Vianocny stromcek. Ziadne vacsie nakupy sa nebudu konat. Vcera, ked sme sa vracali nazad domov od Kunstadtov perkvapilo ma vela domov, ktore uz boli v plnej Vianocnej krase. Osvetlene bohatstvom svetiel. Obycajne ten den, ked sa zapaluju svetla sa deje az prvy tyzden v decembri. Som tiez pripraveny, len nastavit automaticke zapinanie a vypinanie svetiel a strcit do zastrcky. To urobim za par dni!

Ako som spomenul vyssie, viacmenej vacsinu casu som presedel za pocitacom a pisal som pre ten casopis Ronnie. Ked som pred par dnami konecne skoncil a odoslal na doplnky pre mojich spolubojovnikov o uznanie kulturistiky v Ceskoslovensku, som to nakoniec odoslal redaktorovi. Pravdou je, ze ten prispevok je trochu pridlhy, plnych 18 stran. Dal som redakcii plne pravo urobit redakcne upravy, pripadne veci vyskrtat, skratit atd. Redaktor Pepa slubil, ze mi prelozenu, skratenu verziu posle na schvalenie. Uvidim, co z toho urobia. 15 otazok, ktore mi poslal na ktore som sa chystal dost podrobne odpovedat, len z polovicky boli o zaciatkoch kulturistiky. Dalsia polovica boli viacmenej osobne otazky z mojho zivota. Ked to bude na webovej stranke casopisu dam vediet. Inac som rad, ze to mam za sebou.

Trochu burlivejsi cas nas len caka tento tyzden, prichadzajucu nedelu, ked sa u nas zbehne hadam tucet ludi na male party v ramci mojich okruhlych oslav 75-ky. V utorok vyrazame na nakup vseliakych dobrot, potom nastane varenie a priprava oblozenych mis, vsetkeho co je potrebne aby sa hostia citili dobre. Chystam sa urobit aj nejake teple jedlo ako Dzuvec, juhoslovanske jedlo, silnu polievku ako borsc, urcite losos a hadam aj kurcacie prsia vyprazane. Zemiakovy salat, zeleny salat, krevety, syry, vela narezov. Vacsinu urobime dopredu. Trochu nam komplikuje situaciu, ze v sobotu od jednej hodiny ideme na “Don Pasquale” priamy prenos z Metropolitan opera v New Yorku. Dufam, ze to vsetko v nedelu doobeda stihneme urobit.

Na buduci tyzden ma caka este napisat ludom Vianocne blahopriania. Inac vsetko poslem cez internet. Davno su prec tie casy, ked som posielal 80 a viac pohladnic. Nikdy viac, ved dnes to moze zruinovat financie uboheho seniora, penzistu. Este nieco, caka ma postavit Vianocny stromcek a ho ozdobit. Urcite pomoze aj Agi.

Ked som uz na konci prispevku, je cas ho zakoncit blahozelanim krasnych Vianocnych sviatkov a Noveho roku. Dufam, ze este do konca roku nieco napisem. Toto zelanie zopakujem.

Srdecny pozdrav, miernu zimu a dobre zdravie praje
Milan a spol.