Friday, December 25, 2009

Christmas Day 2009

Ottawa 12 25 09 – Christmas Day
Viac ako pred tyzdnom pri nasom jednom z beznych nakupov potravin, dal som do nakupneho voziku jednu flasu specialneho dekadentneho, vynikajuco chutiaceho napoja, tak charakteristickeho pre Vianocne obdobie a Severnu Ameriku “EGGNOG”. To je nealkoholicky drink, ktory sa miesa s kvalitnym rumom, na kockach ladu a posype sa s “nutmeg” praskom – z muskatoveho orechu. Hned po prichode domov som pre nas pripravil tento “cocktail” z tohoto carovneho napoja s pridanim poriadnej davky Appleton Estate “Jamaica Rum”. Appleton v preklade je meno ako moje “Jablonsky” uz len vlastnit ten “Estate”. Nemusel by som sa v Canade triast zimou. Hned po prvom drinku Klara prehlasila, ze to bol aj jej posledny, ze si nemoze tento bozsky koktail dovolit, ked nechce tak pribrat, ze by vyzerala ako buchta. Ved len eggnog na jeden ”cup” – salku ma 19 gramov tuku. To nepocitam, kolko kalorii ma naviac ten rum v nom. Statistiky uvadzaju, ze Canadania spotrebuju za sezonu viac ako osem milionov litrov tohoto napoja. To je asi tolko, ze by vedeli naplnit 180 domacich bazenov. Co sa tyka mnozstva tuku v jednom drinku, je to equvalentne ako ked by clovek zjedol “bacon cheeseburger”. Staci par takych drinkov a nase boky a brucha sa zacnu triast ako zelatina. Podla starej Victorianskej tradicie oslav Vianoc, hostom, ked vstupia do pribytku sa ponuka tento luxusny napoj naznacujuci “well-being” domacnosti. Eggnog je napoj, ktory je vytvoreny z farmarskych vajec a smotany s pridanim cukru a samozrejme rumu. Na Slovensku podobnym napojom bol “vajecny konak”, len ten sa miesal s konakom a nie s rumom. Bol som to ja, ktory nakoniec musel ten eggnog dokoncit a skutocne mi neostane nic ine, len po sviatkoch tazko odpracovat tie extra kalorie a nahromadeny tuk na bokoch a bruchu. Momentalne si ucucavam z trochu menej kalorckeho “martini”.

Bolo desat hodin doobeda v tento hlavny a jediny sviatocny den Vianoc, ked Klara si dala tu namahu, obliekla sa a vybehla von na bezky. Nie aby isla do kostola ako kazdy poriadny krestan! Pocasie bolo celkom prijemne len nejak okolo nuly alebo jeden, dva stupne minus. Pozrel som sa na teplomer vonku a ten ukazoval presne nulu. Na stromoch bolo vidiet, ze pofukuje mierny vietor, zial obloha bola zatiahnuta a slnko sa niekde skryvalo. Ked Klara odchadzala, tak sa ma spytala, ci sa nepojdem aj ja prebehnut. Este dobre, ze sa nespytala ci nepojdem do kostola! Ked uz bola na terase a pripinala si lyze trvala na odpovedi z predchadzajucej otazky. Nakoniec som jej povedal, ze je to vazna otazka a bude vyzadovat premyslenu vaznu odpoved. Hahahaha! Ze by sa mi nejako chcelo ist von, nemozem povedat. Ved je to vazny sviatok a clovek by sa mal vystrihat nedostojnym aktivitam, ktore vyzaduju fyzicku namahu! Sviatok- nesviatok predsa sme obaja neskor "zhresili” ked na hriech ma zviedla Klara, a trvala natom, ze musime zalozit na prvu fermentaciu dve vedra bieleho Chardonnay. Stalo sa, mea culpa, mea culpa, este dobre, ze pri ziadosti o odpustenie nemusim si udierat hlavu o zem otoceny na vychod, ako to vyzaduju niektore nabozenstva.
.
Vcerajsi den bol velmi hekticky. Doobeda, ked este obchody boli otvorene, sme sa vybrali na posledny nakup jedla na niekolko dni. Skocili sme k masiarovi dokupit nejake lepsie klobasky a udene koleno. Uz davnejsie predtym som kupil hromadu udenych rebier. Chystal som sa, ze este dnes sa pustim do varenia kapustnice mojho stylu.Od masiara sme skocili do Bell’s Corners, to je male mestecko medzi Kanatou a Ottawou. Hned na zaciatku, je velka predajna ryb a morskych potvor a tiez priestranna restauracias menom La Pointe. Pred par dnami som si u nich objednal kapra. V normalne dni roka ho nie je dostat nikde. Objednal som aj extra vnutornosti - ikry a mlieko zo samicky. Tiez extra hlavy na madarsku rybaciu polievku. Zasielku kaprov ktore dostali, boli vsetko vacsej velkosti od 8 libier a vyssie. Ja som chcel dvoch, ale o polovicu mensich. Nemali, tak som vzal velkeho macka vaziaceho asi 10 lb. Oni mi ho ocistili a narezali na podkovy. S tymi ikrami a hlavami bolo toho skutocne vela a stalo to neurekom okolo 75 dollarov. Klara nad tou sumou len predychala a vyvalila neveriac oci a ja tiez! Nevahal som a hned ked sme sa vratili domov pustil som sa robit po prvykrat v zivote halaszle, presne podla receptu vo Velkej Slovenskej kucharke. To nebol velky problem vsetko uvarit, len potom nastala babracka, ked som musel povyberat vsetky tie kosti. V kaprovi je ich neurekom! Nakoniec som polievku dochutil, pridal trochu viac papriky, ine korenie, stiplavu feferonku a dielo bolo dokonane. Jedol som tu polievku az dnes na obed. Je dobra, chutna, len sa v nej aj cez vsetku opatrnost nasli nejake kosticky.

Predtym este ako sme sa vracali z La Pointe, zastavili sme sa vo Farm Boy a dokupili sme dve “Bromontske” kacice. Bromont je male mestecko asi 30 km od Montrealu smerom na juh. Farma je velmi preslavena svojimi vyrobkami z kacic. Obycajne jedna ide tak za 22 dollarov. Mali ich na akcii za 12 dollarov. Tiez som kupil tri male cornish hans - kurciatka a velky kus salmonu - lososa. Rozhodol som sa na veceru pozvat Mullerovcov, ktori su u dcery Barbary, ktorej sa narodilo pred par dnami male dievcatko Sophia. Vecer predtym sme boli spolu u Kunstadtov na veceru. Na druhy den rano mi Emil zavolal, ci sa nieco deje neprijemneho v mojom zivote, ked som bol pocas vecere u Kunstadtov velmi tichy, ze ci potrebujem v niecom pomoct. Odpoved bola jednoducha, ako mozem byt vesely ked som si mohol dovolit vypit len jeden pohar vina a pokracoval som cely vecer s vodou? Ked sme sa vratili z nakupu, hned som im zavolal a pozval k nam na veceru. Pozvanie prijali. Vlastne v ten den (stredu) sme akurat pripravili veceru a to poobedie ja som este urobil tu polievku. Ako predkrm Klara pripravila slimakov a ja som pripravoval salmona. Ponukol som im aj tu rybaciu polievku ale odmietli s tym, aby sme im nieco nabalili ked pojdu domov.

Museli mat u nas "good time", Emil sa uvolnil, nebol (dd), “designated driver” a tak bol velmi zabavny. Klara sa na druhy den nevedela ani spamatat, ze aki sme boli "charming". Len sa stale chichunala. Skutocne sme sa velmi dobre zabavali. Na druhy den rano ma z hlbokeho spanku prebudil telefonat od brata Eda okolo siedmej rano. Ja zvyknem byt hore ovela skor ale ten “mulatcsak” urobil svoje, spal som ako dudulinek.

Doobeda vo stvrtok ma cakala najhorsia praca. Ocistit od vseliakych gebuzin tie ikry a mlieko, zbavit sa vsetkeho, co nepatri do huspeniny. Nechal som varit zeleninu, vela cibule. Neskor, ked mrkva bola uz makka, zeleninu som vybral a vlozil som varit niekolko kusov ryby a potom tie ikry. Ked som chutnal ten vyvar, zdalo sa mi ze bol trochu horky, asi sa do vyvaru dostala nejaka cast zlce alebo nieco podobneho. Pridal som tri sacky gelatiny a celu vec som odstavil do garaze. To boli dnes moje ranajky a na prekvapenie ta huspenina bola OK, nebolo to horke, len som mohol dat viac gelatiny, lebo huspenina nebola dost stuhnuta. Mam este z tej huspeniny jeden velky plech. Budem mat dost este na dvoje ranajek aj s Mariankou. Vacsia babracka bolo obalovat a vyprazat tie kaprove podkovy. Nakoniec aj to som urobil, zatial co Klara varila tu ich rusnacku hubovu polievku a scalops ala "Cocquilles St. Jacques au gratin". Miesto kapra Marianka dostala inu rybu - sumca - pangassius, tu znama pod menom BASA. Zrejme ako mne, aj Klare islo po veceri do spanku, lebo sa potichu vytratila a nebolo jej aspon polhodiny. Aj ja som sa vytratil zalahnut na "chvilu", lebo sediac s Mariankou pri telke, som viac pospaval ako pozeral. Vecer vsak bol fuc, zaspal som a prebudil som sa rano o jednej aby som po kratkej prestavke pokracoval do rana. Spal som s jednym ci dvoma preruseniami skoro 12 hodin. Nezvykle na mna.

Dnes v Canade a USA sa oslavuje Christmas Day s "velkym" obedom s este vacsou "turkey", morkou ako hlavne jedlo. Kedze Vianocny obed je spolocenskou zalezitostou, na tejto hostine sa obycajne stretne cela rozsirena rodina, niekedy aj dve desiatky ludi. Kedze my zachovavame europsku tradiciu stedrovecernej vecere den predtym, dnes nevarime, lebo je co dojedat po vcerajsej nasej hostine. Kunstadti sa stretli v takto rozsirenej rodine u Moniky, ktora tento rok pripravila pre nich tuto hostinu vcera vecer. My sme po dlhe roky zvykli byt u Kunstadtov na stedrovecernu veceru. Tentokrat nie, je ich uz privela a nepatrilo by sa aby sme tam boli este naviac my. Ja ich pozyvam na zajtra na tie kacice. Ked teda nebudu velmi zaneprazdneni, lebo zajtra je BOXING DAY. Vsetky ich tri obchody budu otvorene a vsetci budu v obchode, lebo to je obycajne najviac vytazeny den, ked ludia vracaju pokupene darky, vymienaju za ine a nakupuju, pretoze vsade su obrovske zlavy. Dnes je vsetko zavrete! Dokonca aj predajne potravin, jednoducho vsetko hadam mimo nejakej farmacie, ktora ma sluzbu. Zabudol som spomenut, ze Klara este pripravila velky hrniec holubkov. Pre pripad, ze by vypukol hladomor!

Ako som spomenul budem robit kapustnicu, ktora by hadam mala vydrzat az do noveho roku, uz dobre odstata, tak bude urcite lepsie chutit. My sme pozvani na silvestrovsky vecer ku Vlaste a Frantovi, ako aj mnoho inych priatelov. Nepojdeme nikde, budeme doma. Marianka by nevydrzala do polnoci a my asi tiez nie. To vitanie noveho roku je pre mladsich a nie pre starcekov ako sme my.

Klara s Mariankou sa pred zotmenim vydali na dlhsiu prechadzku. Ja by som konecne mal natriet platno ciernou latexovou farbou, ktore je na maliarskom stojane uz par mesiacov. To by mal byt zaklad na malovanie. Dostal som krabicu latexu ako dar od Klary. Tento rok darkov pod stromcekom bolo poskromne. Pokupil som v poslednych dvoch mesiacoch dost, ale nic neslo pod stromcek ale hned na telo. Vsimol som si rano, ze tam je este par darkov, budem musiet sa pozriet co tam je. Ja som este od Klary obdrzal vysoke podkolienky a este nieco. Ona dostala odomna tiez malu pozornost. Marianka vseliake pulovriky, kabat, nohavice atd....

No dost! Do tej kapustnice sa pustim az zajtra rano. Uzite si vsetci v pokoji a spolocnej radosti ostatok Vianocnych dni! Do Noveho roku este viac radosti a hlavne dobreho zdravie praje

Milan

Monday, December 21, 2009

Prianie k sviatkom a Novemu roku

Mila rodina, mili priatelia
PRIJEMNE PREZITIE VIANOCNYCH SVIATKOV, VSETKO NAJLEPSIE DO NOVEHO ROKU 2010 PRAJU
MILAN A MARIANNA





Vianoce 2009 - prvy zimny den

Decembrove rano z nasej terasy s pohladom do golfista!Upper Canada Village 2009 (skanzen) v predvianocnom osvetleni
Skromna vianocna vyzdoba nasho bungalovu Ani minus 18 stupnov ma neodradilo urobit stejky na barbeque. Film AVATAR je potrebne vidiet! Neuveritelna podivana v 3D projekcii
Ottawa 12 20 09 – nedela
V minulom prispevku zo soboty alebo nedele som spomenul, ze sa v pondelok chystame s Klarou skocit na Pakenhamske kopce sa trochu pospustat a rozjazdit na zjazdovkach. Dievcina Trish prisla v pondelok k Marianke na cas, ako som ju poziadal. My sme vyrazili na zapad asi 45 km od nas zo Stittsvillu. Ked sme dorazili k prazdnemu rozlahlemu parkovistu hned nam doslo, ze sa asi lyzovat nebude. Svahy neboli otvorene na lyzovanie. Vyroba umeleho snehu bola vsak v plnom prude. Aj ked posledna fujavica a dalsie snezenie potom prinieslo aspon 40 cm snehu, zrejme to nebolo dost. Zastavil som sa v kancelarii a ti ma informovali, ze budu svahy pripravene na lyzovanie koncom tyzdna vo stvrtok. Odchadzali sme s “dlhym nosom”. Kedze nam ostalo dost casu, rozhodol som sa, ze este skocime na druhu stranu Ottawy do Gatineau Parku, Camp Fortune, vybrat si moju permanentku. Camp Fortune bol otvoreny na lyzovanie ale len jedna ta najlahsia zjazdovka. Kedze sa blizilo k obedu, nechcelo sa mi ist poobuvat sa a pripravit na lyzovanie aby som sa raz alebo dvakrat spustil z kopca. Hlavny dovod preco nie bol, ze poobede som mal ist do nemocnice na ultrazvuk prostaty, bol teda cas sa vratit domov.

Do nemocnice sme prisli na cas, ako som mal urceny appointment. Klara isla so mnou. Lekar, ktory si ma objednal, bol zrejme zaneprazdneny inymi vysetrianami, lebo som prisiel na radu az o hodinu neskor ako som bol objednany. Samotne vysetrenie netrvalo dlhsie ako sest - sedem minut. Ziaden ultrazvuk sa nedial. Sestricka mi sice namazala vazelinou podpupok, zapla nejaky pristroj a prilozila nieco na moje brucho na dvoch miestach, stisla nejaky gombik a to bolo vsetko. Na tom pristroji som si precital, ze je to zariadenie na kontrolu mocoveho mechura. Preto som sa musel ist uplne vyprazdnit, aby test bol uspesny. Z ultrazvuku prostaty nebolo nic akurat ze mi lekar strcil do zadku prst pochodil okolo prostaty, konstatoval, ze je zvedsena a uistil ma, ze je to v norme, nic zvlastneho a znepokojujuceho. Ked by som mal mat vaznejsie tazkosti, aby som mu zavolal a urobil si dalsi appointment. A bolo po vysetreni a appointmente. S tym oneskorenim v nemocnici parking tiket ma stal 11 dollarov. Stihli sme sa vratit tak, aby Trish nemusela na nas extra cakat.

Klara sa prave vratila z jedneho okruhu okolo golfista. Viacmenej neprijemne mrazive pocasie, sneh vyborny, len trochu silny vietor. S vetrom je minus 18 stupnov. Upozornila ma, aby som sa pozrel na charakteristicku Canadsku scenu, kde na jazierku, ktore este pred tyzdnom bolo “domovinou” stovkam divokych canadskych husi, teraz pre zmenu sa hemzi na nom tucet deti. Nejaky rodic z blizkeho susedstva dovliekol z domu snehovu frezu na odhadzovanie snehu, zacal jazierko cistit, zatial co deti si obuvali korcule druhy rodic doniesol a postavil male branky. Uz sa veselo prehanaju na lade s pukom. Skoda, ze Klara nevzala so sebou kameru, lebo to by boli paradne zabery tak charakteristicke pre Canadu. Ked uz spominam lad, puk a korculovanie musim sa priznat, ze mozno z nedostatku inych zaujmavych programov v TV, sledoval som uz niekolkokrat hokejove stretnutia nasich Senatorov vs ine NHL kluby. Konkretne vcera proti Minnesote s vitazstvom 4:1 v prospech Senatorov. Dufam, ze az tak nezblbnem aby som sa stal fanatickym fanusikom hokeja. Raz za cas ale dobre padne sa pozriet na vyborny hokej, novodobych gladiatorov, rychlu a agresivnu hru.

Jedna z vacsich zimnych atrakcii vychodneho Ontaria poslednych 8 rokov je nocny festival svetiel v Upper Canada Village nedaleko mestecka Morrisburg. Upper Canada Village je skanzen, zachycujuci zivot okolo roku 1860 s ludmi zijucimi v tom skanzene ktori sa obliekaju a pracuju ako to bolo v tych rokoch. Od polovicky decembra do tretieho januara tato skanzenova osada je vyzdobena s asi 240 tisicmi vianocnimi svetlami. “Alight at Night Festival!” paradne vyzdobena bola aj historicka Cook’s Tavern v ktorej navstevnici mozu dostat pohar vina alebo piva tak ako to bolo v rokoch 1860. Podobne ako v Harvest Barn navstevnici mozu dostat orginalne jedla alebo si kupit cerstvo upeceny chlieb vo Village Store. Je tam ovela viac rozlicnych atrakcii ako jazdy na saniach tahane konmi, miniaturny vlak a pod. Tam sa minulu nedelu, teda presne takto pred tyzdnom vybrali Klara, Lida a Lada. Klara bola uvelicena a prisla nadsena z toho vyletu. Ja som zatialk bol doma s Mariankou.

Klara sa momentalne vrti v kuchyni. Ide pripravit karamelizovanu cervenu cibulu, ktora bude prilohou k stejkom.. Nevadi, ze vonku je minus 18 a teraz uz k veceru hadam aj viac. Budem ich robit na BBQ. To su posledne, co som mal v mraznici a to do jara bude asi poslednykrat, ze budem grillovat. Skoda, ze nemam nejaky pristresok, ked by som mal tak by som aj cez zimu grilloval. Moje barbeque je vsak vystavene vsetkym poveternostnym zmenam krutej zimy na terase. Nie vzdy sa mi chce davat dole zmrznutu prikryvku a potom nazad. Zima, silny mraz, strasne vela snehu, to je nasa buducnost na niekolko mesiacov. Momentalne od Washingtonu hore na sever popri pobrezi sa zenie tazka snehova fujavica ktora len Washingtonu navalila 40 cm snehu a dava velku nadielku nasim vychodnym provinciam. Na telke pocuvam, ze ani Europa nie je usetrena! Nejak to nejde dohromady s tou konferenciou oteplovania v Kodani, ked delegatov aj tam prekvapil sneh, ktory tam nepadal viac ako 14 rokov.

Konecne, ze ten cirkus tam skoncil! Ved to bolo pateticke pozerat! Stovky jetov prinasajucich desiatky papalasov z aspon 190 krajin, stovky ba tisicky limuzin ktore pekne zamorovali Kodan z vyfukovymi plynmi zanechavajuc tazky carbonovy footprint, tisice hulakajucich mladych protestantov s vymazanymi mozgami, pobludeni osialom upecenia nasej planety uz zajtra, vdaka bullshitterov ako je Al Gore, u nas Suzuky, M.Strong a mnoho inych! Zastrasovacie taktiky vseliakych statov tretieho sveta, vyhrozovnie, “davajte peniaze a vela bilionov, vy kapilisticke prasata” uspelo! Zial, stupidni predstavitelia zapadnych demokracii na cele s Clintonovou pod vplyvom takychto zastrasovani a z pocitu viny, ze nase krajiny su bohate a prosperuju, aby ich utisili a si ich kupili, ponukaju vykupne v podobe desiatok bilionov. Kto sa s nimi obohati budu tito mali diktatori typu ala Mugabe, Muamar Kadafy, Hugo Chaves a podobna banda, zberba takychto polutovania hodnych krajin a chudoba bude dalej chudobou! Zial, nenasiel sa nikto, kto by tejto havedi, dozadujucich sa bilionov, ukazal vztyceny stredny prst s doprovodom “f… you”. Nic lepsieho by si tie krajiny a OSN nezasluzili.

Sorry, som na konci druhej strany a ja som sa chcel rozpisat este o filme AVATAR, ktory som videl vcera v 3D, zial, uz nemam miesto. Film treba vidiet! Neuveritelna podivana, neuveritelne vsetko!

Pozdravuje Milan
.

Sunday, December 13, 2009

Huraaaa na lyze

Bratranec Janko (86), betar bol a betarom ostane do smrti!!!!!
Skuseny zaletnik, vzdy vedel ako ocarit zeny, to mu ostane asi aj do jeho smrti! Zatial co Peter, Franta a Klara isli na lyze trochu sa prebehnut ja som "babysittoval" Marianku.Nelenoste a dajte si este jedno kolecko chlapci, ja uz mam dost! Chces ist lyzovat? Najskor uprataj terasu od snehu a potom slapaj v tom hlbokom snehu!Ottawa 12 13 09 – nedela
Ked som sa toto nedelne zasnezene rano vykotulal z postele, bol som rozhodnuty ist este doobeda do kina. Z minulotyzdennej davky asi 5-tich filmov mal som zaujem vidiet aspon dva. Jeden s nazvom: ARMORED v slusnom hereckom obsadeni ako je Matt Dillon, Jean Reno a Laurence Fishburne. Ma to byt “action” film a tak ma to lakalo ho vidiet aj ked kritika nie je najprivetivejsia. Daleko lepsiu kritiku dostal film: BROTHERS, ktory je “remake” znameho Danskeho filmu pod tym istym nazvom. Bratov stvarnuju Tobey Maguire a Jake Gyllenhaal a zenu medzi nimi Natalie Portman. Neviem si uz spomenut co mi prekazilo vidiet aspon jeden z nich. Asi som rekreoval po mojom narodeninovom party. Predtym cez vikend som isel na film THE BLIND SIDE v hlavnej ulohe Sandra Bullock ktora predstavuje bohateho patriarcha, ked sa ujme jedneho opusteneho cierneho chlapca s obrovskym velkym telom z ktoreho urobi velmi uspesneho cloveka a v procese sa pretvori aj ona sama. Je to skutocny pribeh o sucasnej Baltimorskej futbalovej hviezde Raven Michael Oher. Aj ked ten film nemal velku publicitu, tesi sa velkej pozornosti dodnes a uz tyzdne vedie v navstevnosti a prijmoch. Mne sa film velmi pacil a velmi ma ten pribeh dojal, dokonca som na nom aj zaslzil.

Ako sa zda, ta mlada dievcina Trish z mesta Kamptville, ktora minuly pondelok prisla k Marianke ako dohlad, bude asi permanentnou nahradou za Pierrettu a Sabu, ktora sa u nas dlho neohriala. V piatok vecer zavolala, ze pride aj v sobotu asi bude len ona chodit k Marianke ako som si to prial. Som rad, ze to dostala ona, je zivualna, flexibilna a ma vyborny vztah k Marianke a dost casu aj part-time studovat. Vcera nam to s Klarou dovolilo vypadnut pred obedom na nakup a neskorsie mne ist do kina. Klara odmietla ist, ze chce vyuzit pekny den na tulanie sa po Kanata Centre. Ja som isiel na dlhsie ocakavany film z nazvom INVICTUS. Rezia Clint Eastwood v hlavnych ulohach Morgan Freeman ako Juhoafricky prezident Mandela a Matt Damon ako kapitan rugby teamu ktory doviedol k vitazstvu na 1995 Rugby World Cup. Na faktoch zalozena drama z Juznej Afriky. Morgan Freeman stvarnil Mandelu perfektne, nie len hereckym vykonom ale aj vzhladom ako by mu vypadol z oka. Je to velmi dobre urobeny film a preto si aj plne zasluzi 4 hviezdicky z piatich. Myslim, ze Klara moze lutovat, ze nesla sa na ten film pozriet. Pockala ma pred kinom a spolu sme skocili na obed do tej restauracie kde sme uz boli aspon dvakrat na vynikajucu rybu.

Predtym este ako sme odisli do Kanata Centra, rano Klara vybehla na bezky a urobila jeden okruh asi 2.5 km na nasom golfisti a len co sme sa vratili isla znovu. To uz asi treti den co lyzuje. Hned na druhy den len co skoncila ta snehova burka uz slapala ako prva stopu. Na druhy den doobeda prisiel Peter a Franta a zas s nimi obiehala na uz preslapanej stope. Iniciatorom ist si zabehat bol Peter, tak som ho pozval aj s Frantom k nam. Zatial co sa oni prehanali na bezkach ja som “babysittoval” Marianku. Tak trochu zavidim Klare tu jej huzevnatost, ktora ju neodradi ist sa prebehnut na bezkach za kazdeho pocasia. S Petrom sa dohovorila, ze poobede len co ich vyzdvihnem na plavarni, skocime k nemu do obchodu kde jej vyberie nejake lyze, palice a topanky na zjazdove lyzovanie. Nie nove ale z druhej ruky. Aj tak sa stalo! Kedze vacsina svahov v okoli je uz spristupnena na lyzovanie, navrhol som ist hned zajtra rano do blizkeho Pakenhamu trochu sa rozjazdit. Mozno pojde aj Franta a Vlasta aj ked oni aj ja mame uz permanentky na Camp Fortune. Trish suhlasila zajtra prist o hodinu skor, aby sme hned okolo deviatej mohli vyrazit na take dve hodiny. Ja musim byt poobede nazad doma aby som este poobede stihol appointment v nemocnici na ultrazvuk prostaty. Som si isty, ze este pocas tyzdna niektory den pojdeme aj na Camp Fortune lyzovat s Frantom a Vlastou. Tiez len tak na dve – tri hodiny.

V piatok mi zavolala Yvetta, dcera bratranca Janka, ci by v sobotu okolo piatej poobede mohla priviest Janka k nam, lebo pani co je u nich s nim, ma volno. Dovod bol, ze sa maju zucastnit na nejakom Vianocnom party ludi, emigrantov z Burmy odkial jej jej manzel Stonko. Slubili, ze pridu pre Janka nazad okolo deviatej. Aj prisli, ale prijali pozvanie si trochu posediet. My sme mali urobenu hromadu bravcovych a kuracich reznov. Tak sme oboch ponukli a z toho posedenia bola jedna hodina po polnoci ked odisli. Ja som lutoval len Klaru ktora vraj isla spat az okolo druhej lebo jej to nedalo a urobila co bolo potrebne. To ja som uz davno chrapal. Musim povedat, ze Janko vyzera velmi dobre, ked to porovnavam ako vyzeral a ako sa citil este pred rokom. Stacilo vyradit niekolko piluliek a je ako omladnuty. Yvetta vraj zabudla vziat jeho regularnu davku liekov, tak sa tomu velmi potesil, a mohol si dat pohar z mojho vina. Az sa mu ocka vyjasnili!

Dnes rano, mimo hromady inych zasielok kamarat Duro zo Svajciarska mi poslal kratky mail, v ktorom sa trochu cuduje, ze vo svojich prispevkoch v poslednych mesiacoch nespominam moslimov, ich rozsirovanie v Europe a po svete, ako som to casto robil v minulosti. Ma pravdu, nejak som zanedbal tuto tematiku! Nie preto, ze by ma to dalej prestalo zaujmat, naopak, ale nechcem sa opakovat. Obcas nieco zaujmaveho poslem dalej z tejto problematiky ale uz sa velmi nerozpisujem. On ma upozornil na niekolko clankov co boli v SME ako Moslimi pod Tatrami, rozhovor s jednou slovenkou co bola v diplomatickych sluzbach a zila na strebom vychode, ako aj zakaz minaretov vo Svajciarsku. O vsetkom viem a som cital, len som nereagoval. Fakticky aj ked ma tato "mrcha" ktora sa siri svetom dalej zaujma, momentalne ma trochu viac interestuje dianie v Kodani. Neuveritelny podvod pod ruskom klimatickych zmien ako lavica chce zlikvidovat bohatstvo krajin prveho sveta, legalne okradnut a zmrazacit nase zivotne prostredie, nas blahobyt a ozobracit nas vsetkych aj o to malo ktore mame. Podvody s “carbonovym creditom” zacinaju vychadzat na povrch. V Europe sa rozkradlo niekolko desiatok milliard s podfukami okolo carbonu. Prvym carbonovym miliardarom sa stal Al Gore, prvotriedny podvodnik s Nobelovou cenou mieru, ktoremu cely svet zerie z ruk tie klamstva. Nobelovej komisii totalne prdlo v hlave vtedy a aj teraz ked tu cenu mieru dostal Obama! Zaco?

Nam stale v Ottawe vytrvale pada sneh, dnes sa ocakava najmenej 5 cm. Klara je vychystana ist s Ladom a Lidou navstivit vecernu Upper Canada Village, znamu svojimi vysvietenymi domami. Je to festival Vianocnych svetiel. Ze sa im chce cestovat priblizne 150 km v takom necase. Ale asi ta podivana stoji zato.

Srdecne pzdravy z uz poriadne zasnezenej predvianocnej Ottawy!

Praje Milan

Thursday, December 10, 2009

Oslava narodenin a prva snehova burka

Frantove 70-te narodeniny oslavene v spolocnosti najblizsej rodiny a asi 40-tich priatelov
Bela a Hana gratulanti k mojim 74 narodenin prisli az z Toronta dva dni vopred. Na prechadzke v starom meste "By Ward" markete
74 rocny oslavenec Milan a stale "going strong!" Male pohostenie pre gratulantov Petra, Zuzku, Frantu a Vlastu
Dive canadske husi sa v stovkach zhromazdili na golfisti pred odletom na juh. Citili prichadzajucu snehovu burku.
Ottawa 12 09 09 - streda
V Canade a myslim i v USA sa priprava na Vianoce zacne uz mesiac dopredu. Obycajne 27 novembra sa rozsvecuju na domoch vonkajsie osvetlenia. V mnohych pripadoch je az neuveritelne ako si majitelia domov dokazu okraslit svoje pribytky a ako medzi sebou sutazia, kto bude mat krajsiu vyzdobu. Je radost ist vecer von, ked vsetko je rozsvietene. Skutocne je co obdivovat. Klara nevie odolat a skoro pravidelne vecer v poslednom case vybehne do ulic, aby sa pokochala v tej parade. Ja som nie az tak nadseny a mne staci ked nahodou idem vecer autom aby som tu krasu obdivoval z auta, maximalne trochu pribrzdim ked ma nieco zaujmei Od dneska pre Klaru to bude este viac zaujmave, ked sa zajtra vyberie prejst, bude uz skutocna Vianocna nalada. Najmenej 25 az 30 cm cerstveho snehu.

Posledne roky na moje narodeniny zvykli k nam prist z Toronta Bela a Hana. Nebolo to inac ani tento rok. Akurat, ze odisli o jeden den skor pred mojimi narodeninami kvoli tomu, ze sme ocakavali v ten den dalsich hosti. My sme zvykli mat uz par dni predtym vyzdobeny a rozsvieteny stromcek. Oproti zvykom na Slovensku, kde sa obycajne robi stromcek vecer pred stedrovecernym dnom, my ho robime ovela skor, aby si uzil clovek tej Vianocnej nalady dlhsie. My sme uz mali fakticky vsetko urobene pred dnom mojich menin. Meniny sa tu neoslavuju, ako to vacsina ludi vie, ved to by jeden rok musel mat desat tisic dni aby sa len ciastocne zmestili vsetky roznorode mena do jedneho roku. Aj tak mi milo padlo viacero gratulacii hlavne zo Slovenska a rodiny, ba dokonca aj z Nemecka. Ovela vacsi pocet gratulacii som dostal k mojim narodeninam. Velmi ma potesili. Vdaka za vsetky gratulacie aj touto cestou! Miesto bociana ma priniesol cez komin svaty Mikulas. Preto asi mi moji rodicia dali druhe meno “Mikulas”. Pri birmovke mi este pribudlo meno Metod. Cize, plnym menom som Milan Mikulas Metod. Teraz sa zo mna nesmejte! To bol vyber mojich rodicov “nech im je zem lahka”, nie moj!

Po skonceni NHL hokeja nasich Ottawskych “SENATOROV”, s Montrealskym muzstvom “CANADIANS” sme vsetci odpochodovali spat znechuteni z prehry 4:1 a s vystrahou v rozhlase a TV, ze sa blizi k nam prva seriozna snehova burka ktora k nam pride bud v noci, alebo dnes nad ranom. Bude vraj trvat celych 24 hodin az do zajtrajska obeda a ma nam dat minimum 30 cm snehu pri silnom vetre. Ked som rano okolo piatej vybehol z postele urobit kavu, nakukol som von a ziadna burka sa nekonala, na zemi bol len poprasok z minuleho dna. Ked som ale o hodinu znovu vybehol pozriet sa ci mi uz priniesli noviny, vonku to uz fucalo na plne obratky a neprestava doteraz. Niekedy to snezenie je velmi huste, niekedy menej, ale vietor z burky robi skoro fujavicu. Este vcera som mojmu treningovemu partnerovi Frantovi oznamil, ze trenovat dnes rano nepojdem. Kto by sa vybral niekde v takom necase, ked nemusi. Neodpocival som, hoci som bol v posteli. Ostavalo mi len nejakych 100 stran z rozcitanej knihy CROSS COUNTRY od James Pattersona. Rozhodol som sa ju docitat aby som dnes mohol zacat jeho dalsiu knihu: 7th HEAVEN. Zobudil som sa okolo jednej v noci a cital som asi dve hodiny, aby som potom este zdriemol a pustil sa do novin.

Ked som bol vcera pre dievcata na plavarni, zastavil som sa u masiara na “Main Street”. Potrebovali sme uvarit nieco ineho aby sme mali na obedy co jest. Po uvahach s Klarou sme navarili fazulovu polievku s krupami. Kombinaciu ktoru som este nerobil. Ale aby bola chutna, potreboval som dat nieco udeneho do nej. Kupil som udene rebra a udene koleno. Rebra sme odlozili na vianocnu kapustnicu Varil som len koleno. Este pred skoncenim toho hokejoveho zapasu polievka bola urobena! Je podla mojej chuti! Dnes z rana som vybavil svoju korespodenciu a myslel som si, ze zacnem pisat prispvok na moj BLOG. Omyl, Klara ma nahnala do basementu preliat dva demizony bieleho vina a pridat do nich potrebne pridavky, aby sa vino stabilizovalo a cistilo, naviac zalozit dve vedra cerveneho na fermentaciu. Nie velmi sa mi do tej roboty chcelo, hlavne k voli bolavemu chrbtu. Nie je to ziadna radost dvihat tazke demizony v takom stave ako je moj chrbat. Ale Klara mi nedala “dychat”, tvrdila, ze ked to urobime mozem odpocivat, alebo robit co chcem. Tak som suhlasil! Bolo okolo desat hodin rano nasho casu, ked som teda otvoril pocitac a zacal pisat. Uz je 4:30 poobede a este stale som za pocitacom. Skoro rano, hned po precitani novin som otvoril pocitac a cakalo ma asi 25 novych mailov a pocas dnesneho dna este prislo dalsich jedenast. Mam skupinu asi osem az desat regularnych posielatelov mailov ktori mi poslu kazdy den styri a viac mailov, niektori aj viac krat. Nech su to vsetko velmi zaujmave maily, klipy, zarty a podobne, je to priserny zabijak casu, lebo nie su to osobne listy, ktore dostavam velmi zriedkavo, ale len vseliake zaujmave klipy, svandicky a pod. Normalny list od niekoho dostat je velkou vynimkou! Raz za "uhorsky rok" aj ja poslem nieco dalej, ale obycajne je to jeden alebo dva maily z dennych 50. Ti “posielatelia”, co ma obstastnuju mailami a robia vsetko aby som sa nenudil, zrejme maju dost volneho casu, ked vedia stravit tolko casu posielanim.

Vcera poobede som tiez musel trochu makat. Klara sa rozhodla ze musime preliat vyzrele cervene vino. Prehovoril som ju, aby sme do flias dali len polovicku a ostatne vino dali do malych galonkovych demizonov a tie sa prilezitostne preleju do flias. Vacsiu cast prace s umyvanim flias a plnenim robila Klara je som len flase utieral a potom stoploval. Mali sme aj trochu "svandu" s pripravou vecere, lebo sme sa ju rozhodli robit podla jedneho nevyskusaneho receptu: Jahnacie kotlety na hrozne s medom a rozmarinom, velmi dobre a chutne, len to nesmu pripravovat dvaja ludia, lebo vzdy dojde ku konfliktom v kuchyni. V kuchyni moze vladnut len jeden kuchar! Jahnacinu zboznujem na akykolvek sposob.

Inac moje narodeniny sme "oslavili" velmi skromne. Prisli len Zuzka a Peter, Vlasta a Franta. Zial, Lida a Lada sa ospravedlnili, lebo museli ist k vnucatam robit Mikulasa a certicu. Nerobil som veceru ale len nieco, ako sa hovori u vas svedsky stol. Aj to velmi skromne pohostenie lebo vsetci dostali prikaz sa najest doma. Niekedy ma uz netesi vyvarat, ako som spomenul v minulom prispevku. Neposluchli, lebo vedeli ako sa u nas asi veci pripravuju a kolko a tak sa pohostili na pripravenom. Bolo toho dost! Polievka borsc, oblozena misa s vyberom syrov, narezov, zemiakovym salatom a vajciami, tlacenka, ciganska slanina, klobasky, syr hrozno atd... OK, dost pisania, ved som uz nacal tretiu stranu.

Snehova fujavica stale vyvadza a bude este mnoho hodin. Uvidim, ci zajtra pojdem trenovat alebo si budem hoviet rano v teplej posteli, pri dobrej knihe, novinach a kludnych ranajkach, zatial co moje telo bude leniviet a stracat ziskane.

Pozdravuje Milan