Friday, September 25, 2009

Prve dni jesene 2009

Prve jesenne dni su tu, zacina sa to ukazovat aj na prirode ked sa zacina zfarbovat listie na stromoch, za tyzden bude vsetko horiet v jesennych farbach.
Krasne posledne dni leta vyhnali nasich susedov von a poupravovat ich kvetinove zahradky Posledne dni leta nam dovolili este sediet na terase, robit BBQ a hostit sa!
Franta bol velmi napomocny! Ottawa 09 24 09 – stvrtok
Rozlozil som si maly “Think Pad laptop” na jedalensky stol, kde najradsej sedim, ked chcem zacat pisat prispevok. Mohol by som sediet aj v studiu a pisat na tom vacsom pocitaci, ved uz po oprave vsetky funkcie pracuju ako maju. Vyhybam sa tam sediet a pisat hned z dvoch dovodov. Sediac v studiu celim do golfoveho ihriska a ca sod casu popred nasu terasu prechadzaju skupiny golfistov, to samozrejme odvadza moju pozornost a narusuje sustredenie co chcem pisat. Ked sa niekto objavi v mojom perifernom videni automaticky zdvihnem hlavu a pozriem kto to je. Mudrejsie je teda to nevidiet a radsej sediet za jedalenskym stolom z vyhladom do kuchyne a “family room”, kde obycajne sedi Marianka a pozera telku. Spoza stola Marianku nevidim, len ked sa viac predklonim vidim televiziu, ktora je stale zapnuta. Je to najlepsia vec, ktora zamestnava Marianku a jej pozornost. Ked by nebolo televizie, neviem si predstavit, cim by sa Marianka vedela zabavit.

Kedze ten pocitac v studiu je napojeny na desktop dole v pracovni bezdrotovym spojenim, kolkokrat ho zapnem, automaticky som aj na internete a Skype programe. Kazdy, kto je tiez na Skype, moze vidiet, ze som napojeny alebo som si prave otvoril pocitac. Ked niekto si chce so mnou pohovorit, staci len kliknut na moje prihlasene meno, ktore mimochodom je Milan05. Nie vsetci to vyuzivaju, ale mnohi dost casto. To ma casto odvadza od pozornosti pisaneho prispevku. “Think Pad” nemam napojeny na internet. Cize mozem nerusene na nom pisat. Samozrejme, ze vitam kontakty cez Skype alebo Messengera a snazim sa vzdy odpovedat a pohovorit si podobne, ako ked by clovek telefonoval. S jednym pozitivnym rozdielom, ze sa mozeme obaja naviac este aj vidiet. Je to fantasticka vymozenost a divim sa ludom, ktori maju pocitace a su napojeni na internet, ze si nenaprogramuju Skype pripadne “Messengera” cez MSN. Je to jednoduche, je to zadarmo a uzivatelia Skype alebo Messengera mozu navzajom hovorit kolko chcu a nestoji ich to ani cent.

V nedelu sa moslimom skoncila jednomesacny Ramadan. Od svitania do zapadu slnka su povinni drzat post. Posledny den postenia sa po zapade slnka vo velkom oslavuje v rodinnom kruhu, pripadne v spolocnosti priatelov velkou hostinou. Mozno aj z toho dovodu “Sabah”, pani ktora chodi ako dohlad dvakrat do tyzdna k Marianke, ma poziadala, ci nedelu moze vynechat. Navrhla, ze ten den nahradi niekedy cez tyzden. Nemal som nic proti. Prisla vcera doobeda. Nam s Klarou to umoznilo vybehnut do nakupneho strediska “Bay Shore” za silneho dazda s umyslom kupit nadobu na robenie kavy. “Stupido”, to ako ja! Uslo mi, ze taku nadobu mame doma uz par rokov, len som ju davno nepouzil a tak som pozabudol, ze ju mame. Kupil som novu, vacsiu a tak som sa rozhodol ju nevratit. Ked sme boli uz v tej predajni, kupil som aj supravu pre jedenie lobstrov (nadoby na topenie masla, klieste na drvenie skrupiny a specialne vidlicky). Lobstrov nemame casto, ale ta suprava sa urcite hodi aj na spracovanie crabov.

Preco to spominam je, ze len co sme sa vratili domov zavolala Vlasta, ze su skoro vypredane listky na 10-teho oktobra do kina, kde budu davit v priamom prenose, “live” z Metropolitan Opera v New Yorku “TOSCu” od Pucciniho. Ze Vlasta musi ist ucit a Franta ma auto v oprave, ci by som neskocil kupit listky pre nich aj pre nas. OK, znovu sme sa vybrali k Bay Shore do kina zakupit tie listky. Este ze sme to urobili, lebo mali skoro vypredane. Dostali sme listky dole do 5-tej rady pod platnom. Vsetko vyssie bolo vypredane. Po skusenostiach z minulych rokov, kedy sa listky nepredavali na patricne sedadla, ludia aby si zabezpecili lepsie sedenie prichadzali na predstavenie aj dve hodiny dopredu. Teraz to nebude potrebne, lebo listky sa predavali na urcite sedadla. Mudre rozhodnutie, len to ma hacik, ze stale, ked clovek chce slusne sedenie musi kupit listky mesiac dopredu. O tieto predstavenia prenasane “live” je obrovsky zaujem. Koncom mesiaca oktobra budu davat AIDA, potom TURANDOT neskorsie v january CARMEN atd. Urcite na vacsinu z predstaveni pojdem. Ked bude chciet ist Klara, tak bude vitana. V sobotu bude s Mariankou Sabah.

Prerusil som pisanie na nejake tri hodiny. Ohlasil sa Peter, ze skoncil ako stary otec “babysitting” svojich dvoch vnukov a ze moze prist mi pomoct namontovat v spalni dlhu 8 – fitovu zahlavnu dosku. Odkedy sme sa prestahovali, co bude v decembri sest rokov, ta doska bola polozena za postelou a k upevneniu na stenu som sa nedostal. Do pohybu a akcie nas “dokopala” Klara, podobne ako k vymeneniu sietky na “storm doors”.To samozrejme Petrovi trvalo trochu dlhsie. Dokonca sietka ktoru som mal, bola prikratka a tak sme este muesli skocit do predajne a kupit novu. Celkom drahy spas, cez 50 dollarov. Je to urobene, ostava len posledna malickost, ako upevnit na stenu pod obrazy tu “hufnicu” co som na ceste zo Simco Lake kupil v tom “treading poste”. Kupil som niekolko rozdielnych hakov, ale nic sa mi nepaci a ani poriadne nesedi. Musim prist s niecim mudrejsim a hlavne estetickejsim.

Za vsetku tu robotu Peter dostal veceru a pohar vina, ktory nevypil v ramci jeho odhodlania znizovat jeho hmotnost. Doteraz sa mu podarilo zhodit nejakych 15 libier ciste nabehnutim na vysokoproteinovu dietu s minimalnym prijmom uhlovodanov. Vino je samozrejme no-no! To je jedina prekazka, ktora mne brani stracat na hmotnosti. Ako mozem, ked to vino tak dobre chuti. Poobede mi zavolal Franta, ze bol v Costcu a vraj maju zlavu az 15 dollarov na dvoch vinnych koncentratoch. Tak to sa neda ignorovat a zajtra tam skocim a kupim. Vcera sme sa utrhli a hlavne Klara pripravila bielu rybu na thajsky sposob vo vynikajucej coconatovej omacke a ako predkrm scallops v zltej omacke. To mame uz odskusane. Pozvali sme na tuto specialitu aj Petra. Dnes sme mali “pork chop”so syrom na cibuli a hubach. Velmi vydarena vecera. Posledne dni listujeme v Thajskej kucharke a nachadzame vela zaujmavych receptov, len nam v mnohych pripadoch chybaju potrebne inkrediencie, tak chodime po obchodoch a doplnujeme kuchynu o potrebne.

Leto je za nami. Az na niekolko poslednych tyzdnov, bolo to uprsane a nie najprijemnejsie. Ale posledne tyzdne napravili letnu reputaciu a mali sme velmi prijemne a slnecne dni, len kdetu nocnu sprsku, takze trava sa udrzala krasne zelena do poslednych dni. Zaciatok jesene nie je najhorsi aj ked nas cakaju dni dazdov na buduci tyzden. Nasi susedia a aj Klara sa trhali a upravovali, pleli zahradky, vyuzivajuc posledne krasne a teple dni leta. Nie je daleko do zimy!!!!!

Prajem tie najprijemnejsie dni jesene! Pozdravujem a prajem dobre zdravie a pohodu!

Milan

Friday, September 18, 2009

Vyriesene pocitacove problemy

TRADING POST - KUPIL SOM STARU ANGLICKU "HUFNICU"
Ottawa 09 18 09 – piatok
Ked sme odchadzali v utorok na ten neocakavany vylet do Algonquin Parku a potom k Lake Simcoe, vzal som v pondelok poobede tento moj pocitac, na ktorom teraz pisem, do blizkej predajne a opravovne pocitacov, len na skok od nas. Mladsi chlapak, co je majitelom predajne a ktory opravuje vsetko od elektroniky, ked ma vypocul aky je moj problem len krutil hlavou. Nijak sa mu nepozdavalo, ze oba programy Microsoft Word a Microsoft Office Outlook po ich otvoreni za minutu az dve vyblednu a nic sa s tym neda robit. Naskoci okno, ze program je skorupovany a co s tym chcem robit? Okno mi dalo dve moznosti a nech som klikol na jednu alebo druhu, program mi odisiel, zmizol a ziadne riesenie som nedostal. Tento problem som mal najmenej posledne dva, ked nie tri mesiace. Bol som z toho nestastny, lebo som mal problem prijmat alebo posielat e-maily. Pocitac nemal cas postu stiahnut alebo poslat. Rovnako na Worde som nemohol nic napisat, lebo sa mi program vzdy vytratil. Ked som napr. potreboval pisat prispevok na blog, robil som to na druhom mensom “notebooku” a naucil som sa stahovat doslu postu a posielat cez hotmail. Nemohol som vsak posielat attachmenty.

Peter K. sa ponukol, ze mi tie programy zrusi a naprogramuje ich druhykrat. Aj sa tak stalo, stravil u nas jeden cely vecer, pracoval, pracoval zial bezvysledne. Aj ked programy zrusil a nainstaloval nove, pripad nevyriesil. Radil sa telefonicky aj s nasim lokalnym “nurdom”, Nickom, ale ani ten nemal potuchu co je zle s pocitacom. Ked sme sa vracali domov z Lake Simcoe, bol som vo velkom ocakavani, ci mi pocitac opravi a vec vyriesi? Este nez sme prisli domov zastavil som sa u toho technika. Huraaaaa, pocitac bol pripraveny a problem vyrieseny. Vraj sa mi do pocitaca nasackoval nejaky program o ktorom som nevedel a ten to sposoboval. Stacilo ten program len odstranit a vsetko bolo OK. Oprava ma stala nejakych 60 dollarov. Urcite dobre utratene peniaze. Ked sme prisli domov, vylozili batozinu a Klara zacala veci znasat veci do pracky, okamzite som zapol pocitac a skutocne vsetko bolo ako malo byt! Prekvapila ma ale skutocnost, ze som sa nevedel dostat na Skype. Stale mi vyskakovalo okno, ze Skype nevie rozoznat moje skypove meno a heslo. Tiez som nevedel otvorit Blogger aby som mohol umiestnit uz napisany prispevok.

Stravil som nad tym cely vecer a ako som vedel, tak som robil, aby som prekonal tieto dve prekazky. Nemal som problem zmenit heslo na Skype, ale aj ked som to urobil, stale som dostaval oznam ze nevedia rozoznat moje meno. Tak som to zabalil s tym, ze asi rano bude mudrejsie vecera. Nevzdal som sa ale Bloggu a po case sa mi to podarilo otvorit a prispevok s par fotografiami umiestniy na moj blog. Ked sme boli este na Lake Simcoe a Klara sa kupala v jazere, urobil som par zaberov. Bela ma nahovoril urobit aj nejaky kratky filmovy klip. Vyskusal som a natocil som Klaru ako vysla z jazera s jej poznamkou na moju adresu. Klip vysiel dobre a tak, ked som stiahol vsetky fotky z vyletu stiahol som aj dva klipy. Nebol som si isty, ci aspon jeden budem vediet dat na blog. Vydarilo sa aj ked neviem preco sa ten klip zaradil na koniec prispevku. Je ale tam! Staci len na ten klip kliknut a spusti sa. Bela este urobil panoramaticky zaber, pohlad z ich pobrezia na jazero, ten tiez vysiel, ale na blog som ho este nedal. Nechavam ho k tomuto prispevku, dufam, ze sa mi ho podari umiestnit. Kedze je takato moznost na blogu, budem ju castejsie vyuzivat na spestrenie prispevkov. Vybehol som von a hned teraz som si vyskusal urobit panoramu golfoveho ihriska od nas z pred terasy. Ked sa to vydari, prilozim k tomuto prispevku.

My sme z Lake Simcoe odchadzali v stvrtok okolo desiatej doobeda. Mohli sme aj skor, ale rano sa cistili tie hribky, krajali na prazenicu. Bolo to fajn, my tu nezvykneme jest taketo prazenice, lebo nechodime na huby a kupujeme len tie cerstve, ktore su v supermarketoch. To su obycajne peciarky a bedla jedla. Maju tiez shitake, japonske podpinky a tie su velmi drahe. Samozrejme najlepsie na prazenicu su kuriatka. Tie som raz nazbieral pred asi 33 rokmi na Prince Albert Islande, kde sme boli na prazdninach. Cestou domov sme trochu bludili, lebo som si chcel skratit niektore useky cesty a uplne som stratil, ked som zabudol odbocit na cestu okolo mesta Peterborough. Dostal som sa do mesta, ktore vobec nepoznam. Isiel som na slepo, kde ma ulice viedli. Nakoniec som na dvoch benzinovych pumpach musel poziadat o informaciu, ako sa dostat nazad na sedmicku. To bolo aspon polhodinove zdrzanie, nebolo ale posledne. Hned za mestom sa vo velkom pracovalo na caste na mnohych usekoch. Rozsirovanie dialnice na sest prudov a neskorsie dalej od mesta na styri prudy. Tych usekov bolo po ceste niekolko, kde sme vzdy muesli nejaku chvilu cakat.

Ked sme ale prisli k uz spomenutemu Trading Post, zastavili sme sa a tentokrat s rozhodnutim kupit si repliku nejakej starej zbrane. Mali vyber asi sest roznych pusiek pouzivane na divokom zapade. Ja som si nakoniec vybral nejaku “hufnicu’ ktoru pouzivali anglicania pred mnohycmi desatrociami v bojoch aj proti americanom. Bola sice pekne draha ale chcem ju mat ako dekoraciu v obyvacke pod obrazmi. Je to moj vianocny darcek samemu sebe. Teraz len musim vymysliet ako neskodnu zbran upevnit na stenu aby to bolo elegantne a malo viditelne. To bude uz druha stara puska ktoru budem mat v obyvacke. Mali aj rozne stare kolty ale to zas kupim niekedy nabuduce, ked pojdem okolo. Mozno aj winchestrovku.

Zajtra a pozajtra tj. v sobotu a nedelu bude pri Marianke ta pani zo Somalska, zrejme ona bude permanentna vymena za Pierrettu pokial nepojde na matersku. Lepsie jej vyhovuju vikendy. Vtedy na deti dohliadne jej manzel a nepotrebuje sa zhanat po babysittingu. Neviem co ma za lubom Klara, ci ma nejaky program? Do Gatineau Mts. je trochu priskoro ist, lebo stromy sa len zacinaju zafarbovat. V kazdom pripade niekde skocime, alebo ja skocim, lebo maju byt krasne slnecne dni. Od pondelka sa ma rozprsat na par dni. Urcite zajtra, aj ked bude sobota, ideme s Frantom si trochu zatrenovat. Ja to potrebujem ako sol. Dnes som uz skromnejsie jedol a mal len dva pohare vina a viac tento vecer nebude. Klara robila scallops na zltej omacke (zo zltych paprik) no a to jest bez bieleho vina by skutocne bolo hriechom. Boli vyborne, je to delikatesa!

Nechce sa mi verit, ale ja som o nicom zvladol napisat dve strany. Boy, ale som ukecany!

Vsetko najlepsie praje
Milan a spol.
Do videnia na Lake Simcoe zase za rok!

Thursday, September 17, 2009

Algonquin Park / Lake Simcoe

Algonquin Park Lake Simcoe 09 16 09 – streda

Pred necelou polhodinou sa Bela aj s Klarou vybrali do nedalekeho provincneho lesa, pohladat nejake huby, ked este rastu. Ja som ostal s Mariankou a Hanou na chate. Vonku je absolutne idealne slnecne pocasie aj ked trochu chladne s slabim vetrom. Hadam len nieco najdu, aby sme si mohli urobit dobru prazenicu. My sme boli na ich chate pred par tyzdnami, ked sme s Evou urobili vylet na Niagarske vodopady a nocovali sme u Belu a Hany na chate. Nepocital som, ze nas zas tak skoro pozvu a ze ten vylet na zapad od Ottawy budem musiet podniknut este raz. Klara uz vonkoncom nepocitala s eventualitou, ze pride do Canady a nie este raz v zivote na Lake Simcoe. Stalo sa!

Nechcel som k nim na chatu ist tou istou cestou (7- ckou), ako posledne a po dialnici 401 uz vobec nie! Navrhol som dlhsiu, o to viac vsak zaujmavejsiu alternativu - ist severnym okruhom a prejst cez ALGONQUIN PARK – najvacsi a najstarsi provincny park v Ontariu, dokonca sa hovori, ze aj v Canade. Len cez jeho juzny najkratsi cip, kde prechadza parkom jedna jedina cesta, ten usek cesty je 56 km dlhy. Popri vynikajuco udrzovanej Highway 60 sa rozprestieraju desiatky jazier a na ich brehoch 8 velkych organizovanych campingovych priestorov; 6 piknikovych parkov a 13 niekolko kilometrovych turistickych chodnikov do vnutra divociny.

Dostat sa z Ottawy do toho parku nam trvalo skoro tri hodiny a presne 230 km. Zastavili sme sa v informacnom centre na nejaku tu hodinu, obzreli sme rozne exponaty zvierat (vlci, medvede, losy, lisky, srncia a jelenia zver) a vtakov, ktore su bohate zastupene v tomto obrovskom parku. Popozerali sme fotograficke exponaty, snimky ludi, obydli, transportacie, drevorubacov, indianov z davnejsieho obdobia Pozabudol som vziat z toho centra nejaky panflet, aby som uviedol presnu rozlohu toho parku, ale asi by som neprehanal ked poviem, ze ma urcite rozlohu jednej tretiny Slovensk ak nie polovicku. Bela, ktory sa medzicasom vratil z hubarskeho kratkeho vyletu s kosom plnym hribov a masliakov, mi dal hromadu panfletov z mnozstva provincnych parkov (neda sa ich pocet ani zratat). K tomu sa priratavaju aj provincne lesy, v jednom z nich boli na hubach. Rozhloha Algonquin Parku je 7.725 km stvorcovych. Nezdrzali sme sa v tom centre dlho, len sme nieco zjedli a boli sme na ceste dalej na juhozapad. Jedina vec ktora ma trochu dojala bola, ze za parkovanie sme museli zaplatit 12 dollarov. Ked som protestoval, ze to je “highway robbery”, bolo mi povedane, ze maju jednotny poplatok na cely den a nezalezi ako dlho sa clovek zdrzi.

Uz nejakych 50 km pred parkom a urcite skoro 100 km po vyjazde s parku po oboch stranach dialnice sme videli mnozstvo rozlahlych jazzier ktore boli pospajane riekami a ich pobrezia boli bohate obsadene chatkami, lodenicami, rekreacnymi zariadeniami. Hlavne ta oblast od parku na juhozapad, veduca cez skutocne krasnu kopcovitu prirodu plnu dolin a jazier. To je slavna “cottage country” pre bohatych a menej bohatych Torontcanov. Je to oblast Muskoka a Haliburton Vela chat v tej oblasti vlastnia aj Americania, hlavne vselijake celebrity, filmove hviezdy, podnikatelia atd. Tak ako je vsade vela jazier, tak je tam asi aj tolko golfovych ihrisk. V oblasti Toronta ich je niekolko stoviek a v tejto rekreacnej oblasti urcite vacsina. Len v okoli Ottawy je najmenej 70 golfist, mnohe privatne, poloprivatne a niektore “public”. Vzdialenost z Algonquin Parku k Lake Simcoe bola asi tak dlha ako z Ottawy do toho parku. Z Ottawy sme vyrazili okolo desiatej doobeda a k nim sme dorazili okolo 4:30 popoludni.

Este na ceste do Algonquin Parku sme cestovali za zamraceneho pocasia, ale uz na ceste z parku sa obloha zacala vycistovat a ked sme prisli k nim slnko svietilo ale bol dost silny vietor. To neodradilo Klaru aby sa prezliekla a sup ho do jazera. Dlho nevydrzala, nie k voli teplote vody ale k voli velkym vlnam. Bela sa obracal okolo vatry, kde varil kotlikovy gulas a Hana sa zvrtala v kuchyni, kde pripravovala veceru na zajtra. Obaja Bela aj Hana su vyborni kuchari a musim povedat, ze ten kotlikovy gulas bol viac ako vynikajuci.

Kratky vylet Belu a Klary do provincneho lesa skoncil celkom bohatou nadielkou hub. Zatial nasli miesto v ladnicke. Budu zajtra na ranajky. My sme s Belom skocili do mesta Sutton, co je len par kilometrov od maleho mestecka Virginia, kde na brehu Lake Simcoe maju ich chatu. Doobeda sme skocili do Sutton dokupit niekolko drobnosti. Zastavili sme sa aj v predajni alkoholov a na moje velke prekvapenie som objavil, ze mali Argentinske vina za 7:45 dollara. Uplne ma to sokovalo, lebo u nas v Ottawe najlacnejsie vino stoji az 9:80 a vyssie. Hned som ich ochutnal a su vyborne. Urcite lepsie ako tie, co som ja priniesol z mojej produkcie Europskych koncetratov. Z Argentinskych robim aj ja omnoho lepsie vina. Zajtra rano po ranajkach vyrazame na cestu nazad domov. Urcite sa zastavim pri nejakom stanku kde predavaju lesne cucoriedky a kupim. V obchodoch je dostat ale to su trikrat tak velke a pestovane masivne na farmach. Zastavime sa aj v Trading Post a konecne najdem odvahu kupit nejaku starsiu pusku (maketu) ako dekoraciu do mojej obyvacky. Minule som sa tiez zastavil, ale ked som videl cenu, zaco tie pusky predavaju, tak ma to odradilo. Dnes som odhodlany utratit nato nejake peniaze.

Urcite utratim velke peniaze na nase kondominium. Predtym ako sme odchadzali z Ottawy som obdrzal list, ako aj vsetci na nasej ulici, ze nase condo rezervy boli vycerpane, ked vsetky bungalovy boli cerstvo vymalovane, zhnile drevo na oknach a pokryti vymenene, co vsetko stalo viac ako 25 tisic. No a ten rezervny fond korporacie musi byt nahradeny! Kazdeho z nas, majitelov bungalovov to bude okolo 1.400 dollarov do spolocnej rezervnej pokladne. Mna jedina mala oprava okna uz stala cez 600 dollarov ktore som zaplatil davnejsie a teraz toto. Nie som nijako nadseny!

Jedinu mensiu informaciu z minuleho tyzdna, co stoji zato spomenut, ze som si v Costcu kupil novu supravu na strihanie vlasov. Vela vseliakych nastavcov, ovela lepsia profesionalna suprava, ktoru som si hned vyskusal a ostrihal som sa na velmi kratko. Myslim, ze by neskodilo, keby som sa prestal strihat a zacal si holit moju hlavu. Ved uz nemam skoro ziadne vlasy na vrchu mojej lebky, len nieco ostalo na stranach. Je to smutne, ale nikdy som si nemyslel, ze skoncim ako kopas!

Mame za sebou cestu nazad do Ottawy, o tom napisem v buducom prispevku! Zatial uz z Ottawy vsetkych pozdravujem a prajem prijemne indianske leto!

Milan

P.S. Prikladam malu skusku umiestnit kratke video na BLOG!







Wednesday, September 02, 2009

Vymena caregivers

Vsade dobre, doma sa citim najlepsie!

Na navsteve v Osgoode, prvy vylet s Klarou! Pre zmenu u Janka bola jeho druha dcera Jana z Toronta.
Ottawa 09 01 09 – streda
Here we go! Prvy September! Deti nazad v skolach! My v Ottawe a viacmenej v celej Canade sa konecne tesime skutocnemu oneskorenemu letnemu pocasiu! Predpovede slubuju cely tyzden slnecne a teple pocasie. Len vecer sa ma trochu schladit, ako sme uz skusili v posledne dni, ked teploty zisli dole na +6 stupnov. To krasne slnecne pocasie bez mracku na oblohe zacalo od pondelka. Cez vikend sa prehnalo burlive, dazdive pocasie prichadzajuce zo zapadu. Najhorsie to bolo v sobotu, v den ked odchadzala Eva naspat na Slovensko a zo Slovenska po nejakych dvochodinach prilietala Klara. Nepretrzite lialo! Smutny, neprijemny to den pre Evu a o nic nie veselsi pre prichadzajucu Klaru. Ked som doviezol Evu na autobusovu stanicu nevedel som najst vhodny parking, len za budovou limitovany na 10 minut. Pokial som sa vratil do hlavnej haly trochu som premokol. Co ma viac dojalo, ze som nemal u seba vo vrecku drobne, aby som uvolnil vozik na batozinu a musel som si pozicat od Evy. Bolo skutocne nutne aby mala vozik, lebo mala dva velke a jeden mensi kufor, tasku a este nejaky “bag”. Ked by sa bola musela s tym vsetkym pohybovat bez nalozeneho vozika, mala by co robit. Neviem ako to zvladla, lebo ja som musel kvoli parkingu odist skor. Nedockal som do jej odchodu a rozlucil som sa bozkom na lice a prianim prijemnej cesty spat na Slovensko. Neviem aky mala let, do dnesneho dna sa este neozvla. Dufam, ze vsetko dopadlo k jej spokojnosti!

O nic nie prijemnejsie sobotnajsie poobedie mala aj Klara! Nie kvoli pocasiu, ale skor pre polhodinove meskaniu a problemom s emigracnym agentom, ktory ju vraj poriadne zdrzal a obracal, ze preco chce prist na polrocnu navstevu. Vysla von ako jedna z poslednych ludi z toho lietadla. Bolo uz okolo 5:30 poobede ked konecne sa dostala von z emigracneho do haly, kde som ju ja trpezlivo cakal viac ako dve hodiny. Cize, ani pre mna to nebolo najprijemnejsie popoludnie. Este, ze som si so sebou vzal uz rozcitanu knihu “The Mercedes Coffin”. Citanim som si kratil cas pokial som cakal. Ako prve z toho letu vychadzali letusky, nase Canadske “krasavice”! Uz minule, ked som letel z navstevy na Slovensku som konstatoval, ze asi len Canadske letusky su tie najskaredsie, stare rachetle, mnohe silne obezne a vacsina alebo vsetky su Quebecanky, medzi sebou “hutorili”len quebeckou hantirkou. Nebolo medzi nimi ani jednej zeny, ktora by stala za pohlad alebo hriesnu myslienku! Musim byt objektivny, to hovori stary “dirty old man”, ktoremu uz tiez nevenuje pozornost o par rokov mladsia zena. A ked sa nahodou nejaka pozrie, tak sa nediva na mna ale cezo mna, do prazdna. Pominula davna pritazlivost!

Marianku som nechcel vlacit po autobusovej stanici ci po letisti, tak sme ju na ceste s Evou na autobusovu stanicu vylozili u Zuzky, ktora sa ponukla o Marianku na par hodin postarat. Mala mensiu komplikaciu, nie s Mariankou, ale zo skutocnostou, ze prisli jej svatovci z nejakeho mesta nedaleko Kingstonu a vsetci sa mali stretnut u Erika. On byva nedaleko Bronson Avenue, po ktorej sa ide na letiste. Nemal som vobec problem najst jeho barak. Vsetci chceli aby sme sa na chvilu zastavili, dali sme si drink, ale ja som nemal chut sa zdrzovat. Musim ale povedat, ze ked Klara vstupila do obyvacky Marianka vyletela zo stolicky rozoznajuc ju a privitala ju velkym objatim a par cmukmi na lice. Nie dlho potom boli sme na 417-tke a na ceste domov. Ja som Klaru privital poharom vina a na veceru som pripravil velke predvarene krevety s ryzou a nejakou zeleninou. Samozrejme, ze neostalo len pri jednom drinku ale ma velmi prekvapila, ked po veceri sa pustila hned do prace.

Nebolo to vybalovanie ale cielom upratovania sa stal sporak, asi si vsimla ked som robil tie krevety, ze nie je v najlepsom stave. Vybrala vsetky ohrievace telesa a zacala cistit obruby, misky a hlavne co bolo pod nimi. Trvalo jej to pomerne dlho a to trubu si nechala na druhy den. Len ju vystriekala potrebnym sprejom. S podobnou vervou sa pustila do zachodov, umyvadiel, vani, suflikov a satnikov. Naplnila hromady sackov so vseliakymi pozostatkami zenskej kozmetiky, drobnosti, serepetky a potom sa pustila do satnikov a naplnila starinami dva velke garbicove vrecia, dokonca obetou jej dvojdnoveho usilia sa stali aj hodnotnejsie, ale zastarale satstvo. Dnes od rana zas pracovala ako vcelicka na nasej zahradke, vsetko preplela, prekopala a dokonca pred obedom sme este skocili dokupit nejake kvety, hlavne chryzantemy a tie bude vysadzat k veceru.

Ja som zatial tiez nelenosil a poobrezaval som rebra od tuku, napacoval som ich a pripravil na vecerne dusenie a potom na BBQ ho opeciem. Nie su to babyback ribs, ale menej qualitne rebra. Minule som ich robil a boli bajecne, len si nepamatam aku polevu som na ne dal. Dnes polevu bude robit Klara zo vseliakych bylin a zmasi ktore som dal do vina a na tom sa rebra dusia. Ona do vyvaru prida este niekolko bbq omacok a zbytocnu tekutinu odpari. V minulosti ked to robila pred dvoma rokmi boli vyborne. Budeme urcite jest vonku aj ked by som najradsej bol vo vnutri k voli tenisu na US OPEN. Vcera som pozeral hlboko do noci a asi budem aj dnes.

Este nejaky den ci dva pred odchodom Evy skocili sme aj s Mariankou do mestecka Osggode ku Yvette, Jankovej dcere a teda vlastne navstivit jeho. Vyzeral velmi dobre a kedze berie morfium na bolesti, tak tie nemal a bol pri sebe v pohode, “alert” ako malo kedy predtym. Eva urobila plnene kapustove listy a na nich si ohromne pochutil. Prvy kratsi trip s Klarou sme urobili tiez k nemu vcera, ked ku Marianke prisiel ten dohlad. Klara tiez pripravila plnenu papriku a znova take jedlo malo u neho velky uspech. Bol velmi poteseny, ze videl znovu Klaru. Ta ho v minulosti zvykla volat: “Sokolik jasny”, teraz mu pripomenula, ze stale ostal Sokolik ale uz len Sokolik nie tak jasny. Bol som rad, ze sme sa k nemu vybrali, lebo bola prinom jeho druha starsia dcera Jana. Ju som nevidel najmenej 6 rokov, ked sme este byvali v Mississauge. Yvetta odisla so Stonkom na nejake kampovanie niekde do Noveho Brunsviku.

V nedelu neskoro po obede sa na golf dostavil cely pracovny staff Kunstadt Sports. My sme boli prave po veceri a popijali sme na terase. Odskocil som a urobil par fotiek z tejto akcie. Nie vsetky vydarene ale dost, aby som mohol nieco prilozit. Erik s Ronym si prisli vyziadat pivo, na stastie som mal niekolko plechoviek.

Rebra sa uz dusia, rozvonieva to v celom baraku. Este polhodiny a budem ich grilovat. Je cas ist pripravit jedenie na terase a potom od siedmej sa pozriet na tennis. Prajem krasne dni septembra, vydarene “babie” alebo “indianske” leto!
Pozdravujem z Ottawy!
Milan