Tuesday, October 20, 2009

Na bicykloch v Ottawe a okoli

Jesen je este stale v plnej farebnej krase. Vlasta, Franta a Klara sa vybrali na bicykloch do Ottawy a okolia parlamentu.
Klara v akcii na nasom backyarde.Ottawa 10 19 09 – pondelok
Urcite nie tak vyznamny pondelok ako sme mali v Canade pred tyzdnom, ked sme oslavovali tzv. Thanksgiving Day. Pondelok pred tyzdnom s tym dnesnym maju spolocne len to, ze je krasne slnecne pocasie aj ked nie najteplejsie. Teraz cez den by malo byt okolo +11 stupnov ale v noci bolo -6 stupnov. Dnesok ma byt posledny slnecny den! Na najblizsie dni predpovede slubuju miernu teplotu ale zamracene pocasie s velkou pravdepodobnostou dazdov. Uz v sobotu pocas nasho treningu Franta spomenul, ze ked bude pekny nadchadzajuci pondelok, ze by sa s Vlastou po nasom ranajsom treningu vybrali na dlhsi bicyklovy vylet, bud do Gatineau parku, alebo okolo Ottawy. Ponukol Klare, ze ked bude s nimi chciet ist, budu velmi radi. Dnes rano Franta potvrdil, ze na ten vylet idu a ja som mu dal vediet, ze Klara sa velmi rada zucastni. Prisli pre nu okolo jedenastej doobeda, upevnili jej bicykel na auto a boli na ceste na parkoviste niekde v meste odkial vyrazia na vylet okolo Ottawy. Su uz dve hodiny poobede, zatial som nedostal telefonat ktory slubili, asi stale slapu! Ja som ostal s Mariankou doma.

Este rano pred mojim odchodom na trening Klara vytiahla z mraznicky hromadu masa z morky, ktore ostalo z minuleho pondelka a zacala cistit cibulu, aby maso spracovala ako rizoto. Marianke som to dal na obed a aj ja som si vzal niekolko hltov. Je toho dost, ze posluzi aj na veceru. Ked sa Vlasta a Franta po vylete zastavia u nas, tak nam hadam pomozu skonzumovat tie ostatky morky. Navaril som konvicu caju urcite im po vylete dobre padne ked caj posilnim s rumom. Viem si predstavit ako utrmacana a unavena pride Klara, lebo doteraz nemala vela sanci ist velmi casto na bicykel. To bude fyzicky vycerpavajuci vylet. Podobne, ako bol pre nu unavujuc piatok, ked sa Klara rozhodla, ze sa stane “Lumber Jack”, drevorubac! Najskor doobeda zlikvidovala nasu malu zahradku, vsetko napchala do velkych papierovych vriec. Potom sa pustila do tych dvoch velkych krikovych stromov co mam pred terasou. Vyrezala niekolko hrubych kmenov, konarov aby preriedila ten rozvetveny strom pred a na strane terasy. Ja som jej prisiel pomoct, ked tie silne a velke konare uz boli na zemi. Hrube kmene som napilil na metrove kusy a ten ostatok tensich sme nasekali na mensie kusky, aby sa dalo naplnit do vriec. Naplnili sme 5 vriec tychto odrezkov. Vsetko odnesieme zajtra k veceru, aby v stredu to smetiari vzali.

Klare som prilozil do tasky fotak so ziadostou, ze ked bude mat prilezitost urobit par fotiek z vyletu, nech tak urobi. Po vyletoch ktore sme absolvovali posledne vikendy nemam ziadne cerstve a zaujmave, ktore by som mohol prilozit k tomuto prispevku. Dufam, ze bude uspesna. Aspon tak ako ja, ked som pred par dnami po nociach konecne docital knihu ktoru spominam v poslednom prispevku a zacal som dalsiu, ktoru som si kupil uz davnejsie s nazvom “Devil Bones od dnes uz velmi popularnej spisovatelky a producentky Kathy Reichs. Ano, urcite je znama aj v Europe a ako som pocul aj na Slovensku svojim velmi uspesnym televiznym serialom “BONES”. Na Slovensku asi pod menom “KOSTI”. Ja som od Kathy Reichs precital hadam vsetky jej knihy ale priznam sa, ze som nevidel ani jednu epizodu toho popularneho televizneho serialu. Dovod asi je, ze polhodinove epizody jednoducho nemozu nahradit komplexitu dobreho a obsirneho romanu comu ja davam prednost. V cetbe jej posledneho romanu som sa doteraz daleko nedostal len na 70 stranu, ale uz vidim, ze ju nedam na stranu na velmi dlho.

Vyletnici sa vratili az pred stvrtou hodinou. Zbehali “kus sveta” a Klara ma potesila, lebo urobila aspon 30 zaberov z prirody a mesta Ottawa. Hlavne v okoli Parliament Hill. Po kratkom obcerstveni sme zacali merat kuchynu a spekulovat co a ako premenit. Vsetko sme rozmerali, porobili sme nacrtky ako by to mohlo vyzerat. Klara sa este vybrala s Mariankou na dlhsiu prechadzku a my sme pokracovali v uvahach ako by sa veci dali zmenit. Kedze je uz par minut pred piatou, cas pripravit veceru a pozriet sa na nejaky politicky program. Odchadzam a dopisania zajtra.
10 20 09 – utorok
Vcera bol trochu dlhy vecer pre nas postarsich. Stvrdli sme pred telkou pozerajuc na ten zabavny program “dances with the stars” a dnes sa to bude opakovat, lebo od deviatej budu davat koho vylucia a kto bude pokracovat Len co som sa rano vratil z treningu, Klara ma hned “vyhnala” von podrzat rebrik, lebo ju uzieral este jeden konar, ktory chcela vyrezat. Najkoniec som ho vyrezal ja a ked som uz bol von zacal som odnasat vsetky tie vrecia naplnene s odrezkami. Ostava nam este poviazat do snopcov hrubsie konare a tiez vyniest. Skoda, ze som nevycistil riny na nasom bungalowe ktore su plne listia. Dnes rano prisiel servis a likviduju spadnute listie. Musim od susedov pozicat velky rebrik aby som sa dostal na strechu.

Vratim sa este na chvilu nazad do nedele, lebo ta bola pre nas dost zaneprazdnena. Doobeda sme sa stretli so Zuzkou v Home Depot, kde sme stravili dobru hodinu oboznamovanim sa co maju k dispozicii pre renovaciu kuchyne. Kachlicky, svetla, podlahu skrinky, sporak atd. Vyber velmi siroky, len teraz sa rozhodnut na kombinacii, farebnosti, esteticnosti a pod. Odtial sme skocili do Costca pozriet sa po zjazdovych lyziarskych nohaviciach. Franta ich kupil v Costcu za velmi prijatelnu cenu okolo 60 dollarov. V nasom blizkom Costcu ich nemali, vybrali sme sa do Costca v meste. Predtym sme sa ale zastavili v IKEA a tam sme sa snazili zorientovat co oni maju k dispozicii ohladom kuchyne. Velmi slusny vyber! Uz sa mi zacina formovat nazor, ako si predstavujem, ze kuchyna by mala vyzerat. Bude to vyzadovat niekolko zmien v usporiadani kuchyne, dufam, ze vsetko pozitivne. Skocim este do podniku ktory sa specialuzuje na kuchynu a kupelky nedaleko od nas na Carp Rd. Necham si urobit odhad za kolko by to oni urobili, jedna sa hlavne o kabinety, skrinky a rozlozenie beruc v uvahu podorys nasej kuchyne.

V Costcu, kde sme konecne skoncili nasu nedelnu turu, mali len tri velkosti nohavic. “XL” alebo “extra large” boli tie ktore som kupil, lebo vacsie nemali. Neocakaval som, ze by som mal mat nejaky problem si ich natiahnut na seba. Holy-Moly, to bolo neprijemne, zahanbujuce prekvapenie doma, ked som musel poriadne vydychnut aby som ich zapol. Vacsie nemali a tak mi neostava nic ineho ako spustit z mojho brucha a bokov, ked sa v nich budem chciet citit prijemne. Franta nema problem, lebo je urcite stihlejsi ako ja. Dnes sme sa obaja postavili na vahu a obaja ju mame rovnaku 200 libier. On je vsak o par centimetrov vyssi odomna ja som zas sirsi tam, kde si to najmenej prajem.

Za polhodiny idem vybrat dievcata z plavarne. Vysli sme uplne z ovocia a tak sa musim zastavit v nasej blizkej predajni Independent dokupit nie len ovocie, ale aj nieco pod zub na veceru. Zabudli sme vybrat nieco z mraznicky. Mal by som skocit aj do Costka, lebo tento tyzden maju mat v “akcii” vinne koncentraty. Oplati sa kupit! OK, prekrocil som druhu stranu, je cas koncit!

Prajem prijemnu jesen, co z nej este ostava. Pozdravujem a prajem dobre zdravie a pohodu!

Milan
P.S.Fotografie: Klara, Franta, Milan

Tuesday, October 13, 2009

Jesen 2009

Jesen 2009 zavitala v plnej farebnej krase aj na nasu ulicu

Vylet do mestecka PERTH na dobru kavu a prechadzku!

Z potuliek v blizkom a dalekom okoli mesta Perth

Vylet na Pink Lake a do okolia v Gatineau Parku
Ottawa 10 12 09 – pondelok
Pondelok a nie len taky obycajny! Dnes sa v Canade oslavuje tzv. “Thanksgiving Day”. Den vdakyvzdania. V US to budu oslavovat az za nejake dva – tri tyzdne. Niekedy zaciatkom novembra. Za obet tymto a inym sviatkom na tomto kontinente, zaplatia zivotom stotisicky moriek. Nech su to Vianoce, Velka noc alebo Thankgiving, favoritnym jedlom skoro bez vynimky je “turkey”. Pokial sa jedna o jedlo, ani Canadania a este menej Americania nemaju velku obrazotvornost, aby zmenili morku napr. za rybu, roastbeef alebo lamb. Je to mozno preto, ze jedna morka 10 az 12 kg vie naplnit zaludky rozsirenej rodiny, 12 az 15 ludi za lacny peniaz. Thanksgiving je sviatok, kde sa stretava vzdy cela rodina podobne, ako na Vianoce a uz menej na Velku noc. Ja velmi casto kupujem morcacie stehna a mam ich velmi rad! Celu morku len raz za rok a to obycajne na tento den. Robim to ciste z respektu ku canadsko – americkej tradicii. Kupil som tu najmensiu cerstvu morku, ale aj ta mala 5.5 kg. Trochu vela pre troch ludi! Ja mam rad len to tmavsie maso, kridla, stehna, vobec nie prsia, biele maso. Pre mna je prilis suche a zial vzdy je ho najviac. Ked uz nevieme co s nim, tak ho zuzitkujeme na rizoto, alebo na inu jedlu gebuzinu.

My sme zacali s pecenim morky este vcera vecer aj ked sme sa jej nedotkli az dnes. Nedelu sme stravili v spolocnosti Lidy a Ladu na cestach po okoli. Nahodou vyslo slnko a bolo celkom pekne az na studeny vietor a dost chladno.Poobede dokonca nas prekvapili ladove krupy. Lada ma perfektne zbehane cele vychodne Ontario. Volakedy davnejsie bol naruzivy kanoista a prepadloval vsetky rieky a jazera. Prisli pre nas o desiatej doobeda a len co sa objavila Sabah, vydali sme sa do mestecka Perth, vzdialene nejakych 50 km plus–minus. Pre nas s Klarou to nebola prva navsteva, boli sme tam uz predtym.

Ucelom bolo sa ist prejst po historickom a renovovanom centre mesta, ale hlavne zastavit sa na kavu s ktorou su velmi popularni, lebo ju rostuju priamo pre teba a maju vynikajuci vyber. Zbytok dna sme cestovali cez rozne mestecka a zaujmave pekne miesta. Jedno z nich bol park so starym mlynom, ktory uz velmi davno bol mimo servis a miesto zrenovovali a premenili na muzeum dvoch davnych vynikajucich canadanov. Jeden je urcite znamy vsetkym, co privonali k basketbalu, lebo je jeho zakladatelom a tvorcom prvych pravidiel. On sa narodil v blizkom mestecku, kde sa zrodil tento popularny sport basketball. Vystudoval medicinu ale bol velkym propagatorom telesnej vychovy a sportov. Velka cast muzea bola tiez venovana socharovi MacKenzie, ktory sa venoval sportovej tematike v jeho tvorbe. Krasne sochy! Tam som sa vyzival v “zavisti”, ze ja neviem tvorit take veci.

Ked sme sa okolo tretej konecne dostali domov, Klara sa vrhla do prace na priprave oneskoreneho obeda. Rano si vsetko pripravila tak to islo rychlo, ja som zatial Lidu a Ladu zabaval. Spolu sme pojedli a az ked odisli, sme sa teda pustili do tej morky. Pre nas na ten oneskoreny obed sme mali thaiske jedlo, ktore sme si uz predtym vyskusali. Ostatok vecera sme stravili pred telkou. Ako inac? Tak budeme travit aj dnesny vecer, lebo za nejaku nie celu hodinu pojde program “Dances With The Stars”. To je hadam jediny zabavny program na ktory sa viem pozerat. Mam pocit, ze asi dnes vecer neskoncim s mojim prispevkom a budem ho musiet ukoncit zajtra. Musim tiez povedat, ze za tie tri dni co sme velmi intenzivne zili, mam hromady krasnych fotografii, ktore viem, ze nebudem moct ani len malu ciastku umiestnit k tomuto prispevku. Konecne, su to zabery z prekrasnej jesene aj ked nie vzdy v slnecnom ziareni.

Dnes doobeda sme skocili pre Vlastu a spolu sme sa vydali do Gatineau parku, kde podla vlanajsich skusenosti, by vsetko malo horiet vo farbach jesene. Ako aj bolo! Problem bol len v tom, ze tu farebnu krasu chcelo vidiet aj polovica Ottawy. Trafik bol husty a dostat sa kde sme chceli, bol zabranovany parkovacim dozorom. Nakoniec nam dovolili ist na parkoviste pre turisticky chodnik okolo “Pink Lake”. Ja som s Mariankou tak akurat zisiel dole k jazeru a po chvili nazad po schodoch k nasmu autu. Klara s Vlastou sa vydali na turisticku turu okolo jazera. Vzalo im to urcite plnu hodinu, ktoru som ja stravil s Mariankou v aute. Nepreflakal som ten cas, lebo som si so sebou vzal rozcitanu knihu od mojho favoritneho autora Michael Connelly s nazvom: “The Brass Verdict”. Michael Connelly je velmi popularny aj na Slovensku, kde bezne vydavaju jeho detektivno-kriminalne pribehy. Pred rokom ci dvoma, ked som bol na Slovensku, kupil som si v slovencine asi tri jeho knihy. Aj tato, ktoru mam uz skoro precitanu je vyborna. Napinave citanie “courtroom drama”. Zboznujem taketo citanie, nepusti ma a kedykolvek pocas noci otvorim oci, citam! Nie som daleko do konca, mozno dnes v noci ked budem mat moje spacie prestavky, knihu dokoncim.Neskoncili sme len pri Pink Lake ale vybehli sme aj dalej na MACKENZIE KING Estate, kde sme sa trochu poprechadzali, obdivovali sfarbenie stromov a vydali sme sa na cestu domov.

Neboli sme len “prirodni neandrtalci” potulujuci sa a obdivujuc krasy jesennej porirody. V sobotu poobede sme sedeli v napraskanom kine, kde od jednej poobede v priamom prenose davali z Metropolitan Opera od Pucciniho TOSCU. Fakticky, to bola premiera sucastne premietana z Metropolitan Opera do 40-tich krajin, medzi nimi aj v Prahe. Vynikajuci zazitok! Tymto predstavenim zacala nova sezona, kde kazdy mesiac budu uvadzat slavne opery. Buduca bude AIDA a potom TURANDOT na ktore uz mam listky. Musim sa pochvalit! Po kazdom premietani je tombola a vzdy vedenie kina udeluje tri ceny. Ja som vyhral dva listky do kina platne cely rok. Vyuzijem, ked sa najblizsie vyberieme na nejaky film.

Ako som uviedol vyssie, vcera som prispevok neukoncil a cinim tak dnesne utorkove rano. Franta mi rano zavolal, ze nejde na trening, ma fusku na Ceskej ambasade, kde maluju nejake miestnosti. Ja zas dnes doobeda idem do blizkeho servisu nechat si prehodit letne pneumatiky za zimne. Je na case, lebo v tieto dni sa dokonca aj v Ottawe ocakava snezenie. Na zapade od Alberty az po Ontario uz veselo snezi, udreli silne zimy, fujavice atd. Ako citam ani Slovensko nebolo usetrene. Na Orave vraj snezilo, v Tatrach silny vietor a na vychode az taky, ze lamal stromy. Hlavne, ze nas taky prasteni ludia ako All Gore USA, u nas Suzuky a ini, uistuju, ze sa upecieme ako morky, ked nezabranime oteplovaniu prostredia, ktore nas podla nezmyselnej propagandy ohrozuje. Jemu tento “bullshit” priniesol nejakych 200 milionov zisku za posledne tri roky. Zatial je pravdou, ze sa planeta ochladzuje a bude dalsich asi 30 rokov. Najvacsou lzou je, ze clovek ma vplyv na oteplovanie ci ozimovanie prostredia. Divim sa, ze ludia mozu spolknut taketo nepravdy a krajiny utracat miliardy v nezmyselnom Don Quichotskom boji s veternymi mlynami.

Vsetko najlepsie praje Milan
P.S. Pokusal som sa dat fotografie medzi text v Mikrosoft Ward a umiestnit do Blogu. Doistal som len text a fotky neslo stiahnut. Sorry!

Monday, October 05, 2009

Nepodarilo sa! Sorry!

Sorry, myslel som, ze mam vyrieseny problem umiestnovat fotky medzi odstavce. Nedari sa mi!


Ottawa 10 05 09 – pondelok
Ako ste si urcite vsimli, uz davnejsie som zacal umiestnoval fotografie na zaciatok prispevku a nic medzi odstavce ci medzi text. Trpko som si stazoval, ze mi program Blogger nedovoluje z nejakeho dovodu dalej umiestnovat fotky medzi odstavce. Predtym to bolo velmi jednoduche. Klikol som na fotku, stisol pravu stranu mysky a fotku som stiahol bez problemov medzi text, podobne ako ked clovek chce prehodit par slov v texte. Ked som pred casom zacal robit ako predtym, nie a nie pohnut a stiahnut patricnu fotku medzi odstavce. Vcera ci predvcerom, ked som k poslednemu prispevku chcel dodatocne prilozit este nejaku fotku, len zo svandy, zacal som sa pohravat s myskou “curserom” sipkou a zistil som, ze ked som umiestnil sipku presne na spodnu linku naraz sa fotografia zacala posuvat tam, kde som chcel. Presnejsie, text sa pohyboval hore a fotka stala na mieste. Well, to ma skutocne prekvapilo, ako som mohol byt taky blbec a nevsimnut si tuto skutocnost. Uz v poslednom prispevku som teda umiestnil par fotiek medzi odstavce. Nechcel som stracat vela casu a umiestnit viac. Ale v tomto prispevku uz zacnem pouzivat objavenu moznost. Urcite to zlepsi upravu prispevkou ako to bolo doteraz posledne dva mesiace. Dokonca sa mi podarilo umiestnit v poslednych dvoch prispevkoch aj dva filmove klipy. Pre mna novinka, ktora dufam tiez obohati prispevky. Nie som este “doma” v tej oblasti ale dufam, ze casom sa vylepsim a vysporiadam aj s tymto problemom.

Dnes rano sme sa obaja s Frantom prekvapili ked sa na trening dostavil aj Peter! Necakali sme ho. Ked som mu neskorsie spomenul, ze som prisiel nato ako znovu umiestnovat fotky medzi odstavce, tak mi navrhol, ze preco to nerobim hned ako pisem prispevok na programe Microsoft Word a ked prispevok ukoncim mozem umiestnit fotografie, vsetko potom skopirovat a “paste”, preniest do blogu. On to tak robi ked upravuje ich webovu stranku. Dal mi ideu s ktorou sa pohravam uz nejaku hodinu. To by skutocne mohlo pracovat a urcite by mi ulahcilo umiestnovanie fotiek medzi text a odstavce. Pokusim sa tak urobit s tymto prispevkom ale najskor si ho niekde ulozim a urobim kopiu a potom to vyskusam. Dufam, ze uspejem a ked nie, budem to robit starou metodou.

Ten Petrov trening dnes rano s nami bol na nejaky cas asi posledny. Koncom tyzdna odlieta do Calgary a odtial spolu s jeho davnym lyziarskym partnerom este z Kosic pojdu do asi 3 hodiny vzdialenej Panoramy, lyzovat na ladovci. Ten jeho kamarat ma v Panorame chatu kde budu byvat. To je zaciatok jeho pretekarskej sezony v zjazdovom lyzovani. V kazdom pripade sa zda, ze Peter je v slusnej kondicii apon vzhladovo, lebo za posledne dva mesiace stratil viac ako 15 libier alebo 7 az 10 kg. Jeho vystavajuce brusko sa stratilo vdaka vysokoproteinovej diete, minimalneho prijmu uhlovodanov tiez vylucenim vacsej konzumacie alkoholu, nie viac ako pohar vina denne. Mozem mu len zavidiet v tom dobrom slova zmysle! Co by som dal ja zato aby som stratil desat az 15 libier. To by ale vyzadovalo vzdat sa poslednej radosti v zivote - vina. Ked spominam vino, ubehol tyzden co sme zalozili na prvu fermentaciu dve 23 litrove vedra bieleho argentinskeho Chardonnay vina. Dnes poobede by sa patrilo ho uz preliat do demizonov na druhu fermentaciu.

Len co sme zjedli na obed tanier gulasovej polievky, Klara sa vybrala navstivit Lidiu, ktora sa vratila z nemocnice po uspesnej operacii slepeho creva. Tak neviem, ci sa mi po jej navrate este bude chciet prelievat. Momentalne je to perfektny burcak a tak mozno na veceru naberiem karafu tej dobroty.

Skarede, dazdive jesenne pocasie pokracuje a predpovede nam nedavaju nadej na nic lepsieho, len caste prehanky, tazke mraky a chladno. Napriek tomu nas to neodradilo od naplanovanych vyletov cez vikend. V sobotu hned po prichode Sabah, sme sa isli pozriet na oficialne otvorenie noveho sportoveho obchodu “KUNSTADT SPORTS”. To je uz ich treti obchod. Ta ulica – Bank Street ma uzasne velke mnozstvo roznych obchodov a podnikov, nieco podobneho ako v Toronte Yonge Street. Kunstadti teraz uz maju na tej ulici dve predajne. Uz davnejsie otvorili jednu predajnu na juhu tej ulice, teraz daleko viac na severe vo velmi dobrej lokacii. Ich hlavny obchod je stale tu v Kanate nedaleko od nas.. Specializuju sa hlavne na zimne sporty. Z letnych a prechodnych sportov je to hlavne cyklistika, tennis a running. Ponukaju nie len produkty ale aj plny technicky servis. Naviac maju velke oddelenie uz pouziteho – second hand naradia a nacinia za velmi nizke ceny, plne opravene a restorovane, lyze, topanky, bicycle atd…. Dnes pre Kunstadt Sport pracuje najmenej 35 az 40 zamestnancov. Spominam si, ako pred 20 rokmi zacinali v basemente a vyplietali tenisove rakety, opravovovali bicycle a opravovali lyze s prinaskou a dodavkou z domu a do domu. Je to hlavne Erik, ktory je hnacou silou a hlavnym bosom celeho podnikania. Mali velmi uspesne otvorenie, hromady ludi a vsetci utracali peniaze. Obchod je pekne upraveny, budova renovovana a rozlahla s velkym oddelenim v basemente s pouzitym naradim a nacinim. Rentovanie budovy ich stoji velke peniaze, az sa mi nechcelo verit, ked mi Zuzka povedala, ze kolko platia najomne.

Po nejakej hodine ci dvoch a po dlhom rozhovore s Rudym Slozilom, trenerom tenisu u ktoreho som si vzal niekolko lekcii pred dvoma rokmi, vybrali sme sa do Lansdowne Parku na tu vystavu HOME SHOW. OK, bolo to velkolepe show, clovek sa neprestal cudovat co vsetko je k dispozicii pre renovacie ci budovanie domov a uprav okolia. Vzalo nam najmenej dve hodiny len cez vystavu prejst a nie velmi sa zastavovat. Vela veci by som vedel umiestnit aj v mojom bungalove, kuchyne, kupelky, rozne parkety, plynove kozuby atd…. Musim pokracovat v renovaciach ked raz chcem velmi dobre predate moj bungalov.

Vcera, v nedelu sme o desiatej doobeda vyrazili na dlhsi vylet k” Thousand Islands” tisicich malych, strednych a aj velkych ostrovov na rieke Svateho Vavrinca nie daleko od Kingstonu a na brehoch a v blizkosti mesta GANANOQUE. 150 km tam a asi to iste nazad. Klara nechcela ist dialnicou, tak sme sa vybrali niekolko desiatok km na juhovychod a isli sme po 31 az dole k rieke Svateho Vavrinca a potom po stvorke a dvojke po brehu tejto obrovskej rieky. Vsetko bolo “dandy” az na pravidelny dazd pocas celej cesty. Nie len dole k rieke Svateho Vavrinca ale aj pocas cesty po brehoch rieky. Klara bola trochu “sorry”, ze ma na cestu nahovorila, ale konecne ked sme sa po 150 km dostali k nasmu cielu, dazd ustal aj ked zamracenie ostalo. Konecne sme sa dostali hore na rozhladnu, ktora je 400 feetov vysoka a umoznuje vyhlad na oblast 1000 ostrovov. Kazdy ostrov, ci ostrovcek ma nejaku budovu od chat po rozlahle domy az kastiele. Vyhlad bol fantasticky ale plavba lodou by urcite bola este lepsia. Nato sme nemali cas! Museli sme sa uspokojit s pohladmi z vyhliadkovej vezi. Ked sme sa konecne vydali na cestu nazad domov, vyslo slnko a pocasie sa ukludnilo! Skoda, ze nie polhodiny predtym, mnohe fotky by boli urcite krajsie.

Prajem trochu krajsie “babie”, ci “indiansske leto!!!!!

Milan