Friday, November 21, 2008

Zacala zima 2008

Prisla zima! Kanadske dive husy pred odletom z Kanady sa schadzaju na jazerach, aby spolocne odisli na juh. Je ich vsade neurekom! To by bolo pecienok.
Ottawa 11 21 08 – piatok
Vcera, vo stvrtok rano, nieco po siedmej hodine mi zavolal Franta, ze ten jeho zdravotny stav sa od vcera zhorsil. Ze ho skriabe v krku, ma bolesti, kasle a tecie mu z nosu. Zrejme nieco ako chripka. Ze sa teda ospravedlnuje a na trening zial nepride. Poprial som mu skore vyzdravenie a ja som si to rano masiroval do fitka v ocakavani, ze sa objavy Peter a nebudem musiet makat sam. Prisiel a musim povedat, ze sme mali celkom intenzivny trening v ramci nasich fyzickych sil a pokrocileho veku. Peter si dokonca pochvaloval, ze trening v dvojici mu da viac ako ked sme traja. Ja nie velmi zdielam jeho nazor z dvoch dovodov. Ked sme dvaja obycajne pouzivame supersety, vzdy sa striedame na dvoch naradiach na ktorych robime standartne styri sety s co najkratsou prestavkou. Ked trenujeme vsetci traja, su to vzdy trisety a teda nie je ziaden rozdiel, nikto neodpociva. Faktom je, ze niekedy sa jeden alebo druhy moj partner zahovori a spomalia trening. Ja som obycajne ten, co ich suri pokracovat a nekecat. Mam rad vyssiu intenzitu v treningu. Franta je OK, nie len dodrzuje intenzitu v rychlosti z cvicenia na cvicenie ale aj v odpore - rezistencii cviceni, casto si prilozi extra vahy, co niekedy je aj nad moje sily. Nie, ze by som bol slabsi, ale nechcem prehanat! On je predsa o mnoho rokov mladsi! V mojom bliziacom sa 70-tom tretom roku, clovek musi respektovat skutocnost, ze pri prehnanych silovych cviceniach, moze lahko dojst k zdravotnemu poskodeniu zvysenym krvnym tlakom. Nedajboze nieco sa utrhne a sposoby bud srdcovu porazku alebo nebodaj “malu mozgovu prihodu”. Mam dojem, ze Peter, ktory je absolutne agresivny lyziar a na svetovej urovni vo svojej vekovej kategorii, nie je zdaleka tak agresivny vo fitku, skor by som povedal, ze ma viac lezerne tempo a ja ho musim niekedy trochu urgovat sa poponahlat.
Predtym, ako nam spadlo asi 2 cm noveho snehu prsalo. Eve sa konecne podarilo zachytit na nasom backyarde kanadske potkany - vevericky, ktorych je vsade plno. Tato je z cierneho plemena.
Vcera vecer okolo siestej, mi pre zmenu zavolal Peter, ze je na caste na Calabogie. Trochu ma prekvapil, naco v noci ide 100 km tam a to iste nazad. Jeho syn Ronnie ma tam chatu a tiez garaz, kde chcel prezimovat jeho auto Mustang, tak poziadal Petra, aby ho zviezol nazad po zaparkovani v garazi. Peter sa ospravedlnil, tak ako Franta, ze teda dnes ani on nepride na trening, lebo pride neskoro domov a chce sa poriadne vyspat. OK, rozhodol som sa byt aj ja kolegialny a neist na ziaden trening, aj ked je len piatok. Konecne aj mne dobre padne polenosit v posteli a nechat trochu odpocinut to starnuce telo. Kedze vcera vecer mimo programu “Survival” v TV nic zaujmaveho neslo, bol som v posteli hned po deviatej vecer. Precital som este nejaku kapitolu z knihy “The BONE GARDEN”od Tess Gerritsen. Zacal som ju citat hadam pred viac ako mesiacom a doteraz som sa nedostal dalej ako na 150 stranu. Intelektualna lenivost, ako o nej pisem v poslednom prispevku. Bol som hore uz o druhej rano a nevediac co zo sebou robit, tak som pokracoval v nacatej knihe. Uz o stvrtej rano som mal na priedomi noviny Ottawa Sun a tak som mal co robit do piatej, ked ma premohol spanok a trochu som do siedmej este zdriemol.

Mraz, ktory nahle prisiel, pokryl ladom nase jazierka na golfisti
Doobeda som sa rozhodol urobit dve veci, ktore som dalej nechcel odkladat! Ostrihat sa a povysavat barak. Musim sa priznat, to nie su aktivity, ktore mam v laske. Su ale nutne urobit a tak som sa nie velmi zdrahal. Najskor som sa pustil do vysavania, kedze som sa rozhodol vysat len “upper floor” tak to nevzalo dlho. Dole do basementu skoro vobec nechodim a ked tak hadam raz za tyzden priniest nejaku flasu vina z mojho skliepku. Ked som uz bol v rozbehu, vymenil som vysavac za elektricku masinku na strihanie a trochu som jazdil po hlave, pokial som nebol spokojny, ze je to OK. Obe veci urobene a mam teda zas nejaky tyzden cas na vysavanie a mesiac alebo dva na dalsie strihanie.
Ked slnko zasvietilo, nase plane obratene k slnku sa opat zazelenali.
Vcerajsie poobedie sme mali velmi zaneprazdnene. Ked sa dievcata doobeda vybrali na prechadzku, ja som isiel na nakup. Nechcelo sa mi verit, ze som na bezny nakup potravin utratil bez par dolarov dve stovky. Dievcata nesli na plavaren z dovodu, ze Marianka zas berie antibiotika pre zapal mocovych ciest, tak sme sa rozhodli na niekolko dni prerusit ich pravidelene plavanie a radsej ju nechat sa trochu prejst aby mala nejaky fyzicky pohyb. Aj teraz, ked som zacal pisat sa vybrali von, pre zmenu na prechadzku po nasom golfovom ihrisku. Pred par dnami spadlo zo dva cm noveho snehu. Stale sa drzi, len na miestach kde sa opiera slnko sa objavila trava. Nesli velmi daleko, lebo Eva nie je velmi oboznamena s golfovym ihriskom a vraj zacali citit ten mraz. Je okolo -9 stupnov pod nulou. Eva sa pokusila urobit par fotiek, ale nie je ista ake budu. Uvidim, ked ich stiahnem a ked nieco dobre, prilozim k tomuto prispevku. Hore som spomenul, ze vcerajsie poobedie bolo velmi zaneprazdnene. Po nakupe sme sa obaja pustili do varenia. Kupil som dva velke kusy hovadzieho masa na polievku a tiez nejakych sest kosti plne oblubeneho spiku. Dal som to varit a zatial som namiesal tri druhy mleteho masa a Eva varila ryzu a kapustu aby mohla urobit “holubky”, alebo plnene kapustove listy.Zvysok kapusty pokrajala a podliala smotanou a paradajkami, je z toho vyborny privarok. Zas mame co robit to vsetko pojest! Bude to trochu zmena oproti pravidelnym polievkam na obed. Myslim, ze zajtra zas skocim po treningu pre Janka a prinesiem ho k nam. Neviem, ci pojdem s nim do kina, lebo z novych filmov nedavaju nic takeho, co by ma zaujalo. Premietnem jemu a dievcatam nieco z mojej zbierky filmov.
Prechadzky stacilo, podme nazad domov!
V nedelu, ako obycajne vzal som Evu do kina na dlho ocakavany film “Quantum of Solace”, novy James Bond film, nieco ako pokracovanie posledneho filmu Casino Royal v hlavnej ulohe Daniel Craig. Je to nezvycajny Bond, kde hlavny predstavitel je dokrvaveny, dobity v akciach, ktore zacnu hned v zaciatku a nepopustia dokonca. Vacsinu akcnych scen robi sam hlavny predstavitel. Nie cudo, ze je roztrhany, zraneny! Je to urcite najlepsi Bond, co sa tyka vynikajucich akcii, nonstop napatia a nepretrzite chcenie po pomste zabitia jeho byvalej lasky Vesper. Jedno jedine co chyba v tomto filme je milostne sceny s “Bond girls”. Milovnici akcnych filmov by si nemali nechat utiect tento film! Tento tyzden je niekolko premier. Za pozornost hadam stoji film so 4 hviezdickami s nazvom: “The Boy in the Striped Pajamas”. Tiez dalsi film so smiesnym nazvom: “Synecdoche New York”. Ma to byt surealna drama o divadelnom reziserovi, ktoreho postavu vytvara Philip Seymour Hoffman. No a konecne film: “Twilight”, pre mladez, ktori su zatazeni na lasku krvolacneho vampira. Urcite nie film pre mna aj ked sa tesi obrovskej popularite mladych ludi. Este niekolko pohladov z inej strany k nasmu bungalowu.

Nemyslel som, ze zvladnem dve strany ale zda sa, ze som na konci druhej a teda cas koncit. Skoda, ze za ten cas od mojho posledneho prispevku sa udialo daleko viac veci ktore by sa patrilo spomenut, zial tie su v pase a viac nerelativne. Aj ked som zacal pisat tento prispevok pred obedom, musim sa priznat, ze bez otvorenia flasky cerveneho vina, asi by som nic nenapisal. Ako dobre mi padlo usrkavat z poharu pocas pisania a otuzovat moje zdravie blahodarnym zdraviu prospesnym napojom aj ked sedim.

Pozdravujem a prajem vsetko najlepsie!

Milan

Wednesday, November 12, 2008

Indianske leto 2008

Ottawa 11 11 08 – utorok
Je cas sadnut na tu moju velku, tucnu zadnicu a pustit sa do prispevku na moj blog. Zas meskam! Oneskorujem sa o niekolko dni. Nie, ze by som nebol mal prilezitost napisat par odstavcov, ale nejak bolo prijemnejsie lenosit a pisanie odlozit na dalsi den. Problem je, ze tych dalsich dni nejak rychle pribudlo a ked dnes nezacnem budu z toho dva tyzdne od mojho posledneho prispevku. Uz pred tyzdnom som mal dost informacii s cim sa podelit a o com pisat. Teraz ma caka si spomenut, co a ako bolo, ktore je kazdym rokom tazsie, ako cloveku odchadza kratkodoba pamat. Pred par dnami na treningu sme sa s Petrom prichytili, ze ani za svet sme si nevedeli spomenut na nazov jednej knihy a filmu natocenom hadam len pred rokom, ci dvoma. Obaja sme precitali vsetky knihy od toho autora a videli sme aj film, ktora kniha (medzinarodny bestseller) a film narobili silny vietor, hlavne vo Vatikane. Ja som si totiz pred par dnami vsimol v novinach a Tv klipoch, ze uz ohlasuju dalsi film od toho isteho autora a ako by pokracovanie s nazvom: ANGELS AND DEMONS, ktory film ma prist do kin niekedy buduci rok. Obaja sme so zahanbenim konstatovali, ze vypadok v mozku je nieco ako predzvest stareckej sklerozy. Prvu vec co sme obaja urobili po navrate z treningu, ze sme vyhrabali vsetky knihy od autora Dan Browna a samozrejme sme zistili, ze to bola kniha a film THE DA VINCI CODE. Ako sme mohli si nato nespomenut???? Dan Brown este napisal dalsie knihy ako DECEPTION POINT a DIGITAL FORTRESS.
Po tej velkej snehovej burke sa oteplilo, sneh sa do dvoch dni stratil a prislo krasne teple pocasie, Indianske leto!
Ked som pri knihach a citani musim so zahanbenim priznat, ze som v “treningu mozgu cetbou, pisanim” sa trochu spomalil. Skor by som povedal, velmi spomalil. Mam rozcitane aspon tri knihy, kedy–tedy sa do niektorej pozriem, ale po precitani par odstavcov sa mi obycajne zavru oci a zacnem pospavat, driemat ako kazdy starec. Este pred rokom ci dvoma som dokazal precitat jednu knihu kazdy tyzden. Uz ani poriadna kriminalka, mystery, dobrodruzstvo ma tak nenadchne, aby som knihu zhltol aj s chlpami. Ked k tomu pridam stale rastuca nechut aj k pisaniu, vystavujem sa skutocne oslabovaniu mozgovych cinnosti. Je cas si vstupit do svedomia a tak, ako sme sa rozhodli na jar fyzicky trenovat najmenej 5-6 krat tyzdenne, je cas najst si a prinutit sa niekolko hodin denne venovat aj treningu mozgu. Este pred par rokmi, ked som si sadol pred telku, tak to bolo maximalne na hodinu alebo dve. Teraz, ked pride piata hodina poobede, zasadnem a obycajne neodidem od nej az okolo desiatej vecer. S tym musim skoncit a miesto vysedavania pred obrazovkou robit nieco uzitocnejsieho. Citat, pisat, kreslit, malovat, socharcit, ako to bolo v minulosti a nie len chodit na nakupy, varit, raz za cas vysavat, kde tu daco urobit okolo domacnosti.
Stale bolo velmi prijemne ist von na Stittsvillske chodniky.
Dnes poobede bola moja navsteva u nasho noveho rodinneho lekara Dr. Watsona uzitocna. Myslim, ze som v poslednom, alebo predposlednom prispevku spomenul, ze som pred par tyzdnami skocil do blizkej kliniky (walk in clinic) poziadat pritomneho lekara o dalsi recept pre znizovanie krvneho tlaku. Chcel som aby mi predpisal aspon na sest mesiacov, ako posledne iny lekar, aby som nemusel tam chodit kazde tri mesiace. Dr. Watson sa nenechal presvedcit, naopak, poslal ma na odber krve a mocu, ze chce mat o mne nejaky zdravotny obraz. Zaroven mi doporucil sa zapisat na rocnu kompletnu prehliadku. Ponukol sa, ze si zasluzim mat rodinneho lekara a ked si prajem tak ma moze prijat za svoho klienta. To sa dnes nie velmi stava, fakticky v Canade su tisice ludi co nemaju rodinneho lekara. Privital som to, dal som krv, moc a skocil som na x-ray (rentgen) krku, ktory mi robi problem uz asi tri mesiace. Vcera mi zavolali z kliniky aby som prisiel, ze Dr.Watson ma chce informovat o vysledkoch vysetreni.
V nedelu som Evu a Janka vzal na vyborny film z Prvej Svetovej Vojny! Vyborne urobeny film s nazvom PASSCHENDAELE. To v ramci Remembance Day.
Prezrel tri strany podrobnych vysledkov roznych krvnych testov a konstatoval, ze som po vsetkych strankach perfektne v norme, ziadne vazne vykyvy. Ked som si tie vysledky neskorsie doma skontroloval s poslednym podobnym testom, skoro vsade som videl zlepsenie. Akurat ze rentgen krku nasvedcuje, ze mozem mat reumaticky zapal, ked nie, tak je to potom spasmaticka kondicia svalov. Hned ma poslal na dalsi odber krve, co mu ma potvrdit, ci je to alebo nie je to reumaticky zapal. Vysvetlil som mu, ze by som bol rad, ked by mohol vidit aj Marianku. Popisal som jej zdravotny stav a hned ju prijal, ze ju chce vidiet hned zajtra a aby som priniesol aj jej moc, tiez nalez z neurologie este z Toronta, co je s nou zle. Zajtra poobede ju k nemu po plavarni beriem.
Pred tyzdnom to zas bol film, skutocny pribeh s nazvom CHANGELING v hlavnej ulohe Angelina Jolie a John Malkovich. Vybony film!
Ked nas skoro pred dvoma tyzdnami prekvapila ta snehova fujavica o ktorej pisem v poslednom prispevku, zda sa, ze to bol len taky neocakavany zartik prirody. Uz na duhy den sa sneh zacal stracat a za dva dni nebolo po nom ani znamka. Naopak konecne sa k nam dostavilo “Indianske leto” tiez zname pod menom “babie leto”. Teploty vyskocili nad +20 stupnov, bolo krasne slnecne a teple pocasie, ze ludia zas zacali chodit v kratasoch a len trickach. Toto pocasie trvalo viac ako tyzden a len teraz posledne dva dni pritiahlo a cez den sme mali max +3 stupne a v noci mraz. Slnko ale stale hreje! Myslim, ze je to definitivny koniec prijemnemu pocasiu a zacnu chladne mrazive dni. Ja som vcera este vyuzil lepsie pocasie a natiahol a upevnil som okolo garaze a okolo dveri Vianocne osvetlenie. Nedokoncil som lebo som mal zmrznute prsty a dnes som nemal cas pokracovat. Mozno zajtra alebo o nejaky den neskorsie. Urcite to chcem urobit predtym ako nas zase zakryje do bieleho plasta.
Tento vikend prichadza do kin velmi ocakavany novy James Bond. Samozrejme ze sa pojdem pozriet. Prve predstavenie bude vo stvrtok o polnoci 24:01.teda uz v piatok rano.
Inac pred dvoma tyzdnami som mal velke problemy s mojim pocitacom ktory bol vyradeny na niekolko dni. Nevedel som sa dostat na internet. Poziadal som jedneho mladenca Nicka, z ceskych rodicov, co pracuje u Kunstadtov aby mi prisiel dat dohromady tie pocitace. To boli fofry, ako rychle vsetko upravil k plnej spokojnosti. Nie len dva pocitace, ten moj desktop a novy laptop, ale aj moj strsi mensi laptop, ktory tiez upravil aby mal bezdrotove napojenie. Chlapec si za tu majstrovsku robotu zaziadal len 40 dollarov. Ked by to bol robil nejaky iny servis, vyvalil by som najmenej 3 krat viac.

Ked som sa tuto preslu sobotu vrtil z treningu a prisiel som domov z Jankom, Eva mi ohlasila, ze z nicoho nic sme stratili zvuk na tej novej telke. Obraz isiel, ale ziaden zvuk. Po hodine manipulacii ked sa mi to nepodarilo opravit, ale nemajuc problem prehravat filmy z DVD, tak cele poobedie, vecer a na druhy den v nedelu sa travilo pozeranim filmov. Konecne v pondelok, vcera, ked dievcata odisli na plavaren ja som sa pozrel do papierov a objavil som riesenie. Vytiahol som zo zastrcky elektricky prud iduci do “krabice” co prinasa signal a znovu som zapojil. Bingooooo, telka zas perfektne zacala fungovat!
V utorok v Canade a hadam vsade na svete si ludia pripominali obete vsetkych vojen v tzv. REMEMBERANCE DAY.
Kedze dnes je Remembrance Day, v nedelu v ramci oslav som Evu a Janka vzal do kina na Canadsky film, romanticku dramu z prvej svetovej vojny s nazvom PASSCHENDAELE. Vyborne urobeny film, skutocny pribeh jedneho podostojnika poslaneho bojovat kde nemali sancu proti Nemcom vyhrat. Samozrejme je tam aj romanticky pribeh lasky k jednej zdravotnej sestricke, ale hlavne majstrovsky stvarnene utrpenie vojakov v bahne a vode ked boli v zakopoch v dazdi 30 dni . Doporucujem tiez vidiet dalsi film Clint Eastwooda, skutocny pribeh z 28 rokov minuleho storocia s nazvom: CHANGELING v hlavnej ulohe Angelina Jolie a John Malkovich. Super drama.
Pre dnesok hadam dost! Pozdravuje Milan