Ottawa 08 01 07 – streda
“Some GOOD news, some BAD news”! S cim zacat? Hadam s tou zlou spravou! Vcera k veceru, ked sme sa vratili z mesta, z tej vystavy obrazov Renoira a po kratkom nakupe spominanych “Lake Bromont” kacacich stehien, zavolal mi Peter, ze dostal od svojej netere z Vancoveru dva obrazy fotiek tlacenych na platne. Vraj sa pride poradit ako to zaramovat a pod. Ked prisiel, uz sme boli po vecery. Spomenul, ze obdrzal telefonat od nasho spolocneho priatela Emila. M. z Montrealu, ktory mu oznamil, ze dostal vysledok diagnozy, ktora potvrdzuje rakovinu prostaty. Bum! Neskorsie vecer, Emil zavolal aj mne. Urobili mu cutscan, MRI a ine testy, ci sa rakovina nerozsirila v metastazach dalej. Nadej je, ze nie! Lebo ju vcas zachytili. Zatial este nema vysledky testov. V kazdom pripade, Emila necaka nijaky prijemny cas! Verim, ze to bude vsetko vporiadku a on to prekona fyzicky aj psychicky.
Tou lepsou spravou je predpoved pocasia na najblizsie dni, ktora nam slubuje slnko, slnko a teplo. Zajtra dokonca az +33 stupnov, trochu zamracene s moznostou lahkeho dazda. Ten sa zide! Len nedajboze, aby bola vysoka vlhkost. Potom by sa to citilo ako 40+ stupnov a to som uz zazil nie tak davno v Bratislave, pocas mojho posledneho tyzdna pobytu na Slovensku. Dnes je to znesitelna teplota, ktora vylakala obe dievky hned z rana na terasu. Marianka pozera na okolity svet a Anka presiva nejake nohavice, len neviem ci jej, alebo Mariankine. Ked su to jej, ktore dostala od Zuzky, tak ich znovu zuzuje. Ked su to Mariankine, tak ich musi trochu rozsirit. To bolo pred mnohymi rokmi ked Marianke sedeli. Od vtedy jej trochu pribudlo na brusku, ze ich nedokazala zapnut! Za nejaku hodinu ich odveziem na plavaren.
Sano, Ludo a Duro pred redakciou M&F.
Ked som sa vratil domov – boy, ale to slnko pripaluje a je aj dost silna humidita – cakal ma odkaz od mojej netere Yvetty. Tak predsa len jej otec a moj bratranec Janko pride prezit par dni v nejakom tom exkluzivnom dome pre starcekov, skusobne na niekolko dni. Tam ho chce Yvetta umiestnit a vytiahnut z toho “Panjabu” v Toronte. Vecer jej musim zavolat, lebo navrhuje nejake stretnutie na piatok, to ked tu k nam maju prist Bongovci. Budem to musiet nejak zorganizovat “, aby aj ovca ostala a vlk bol najedeny”!

Do Bratislavy z Kosic som sa vybral v stredu nejak poobede. Kupil som si listok na Inter City rychlik. Nevediac, ze je ina cena pre ludi nad 70, kupil som si len seniorsky listok ktory ma stal okolo 360 korun. Vo vlaku ma konfrontoval sprievodca, chcel vidiet, ze som senior. Ponukol som mu moj pas a ked som mu vysvetlil, ze som senior nad 70 rokov, tak ma zacal natahovat, ze nieco nie je v poriadku. Nakonie z neho vyslo, ze som tazko listok preplatil, ze som mal cestovat len za 5 korun, vraj ja uz nepatrim medzi seniorov ale medzi “survival”, ludia co obycajne su uz pod drnom. Dakujem pekne! Nakoniec som poznamenal, ze tie extra preplatene peniaze nech mu dobre padnu k jeho penzii, ku ktorej som prave prispel.
Elektrickou som sa dostal na Ruzinov a Sumracnu, kde byva moj brat Jozo. On samozrejme ostal v Spisskej Teplici a Vierka jeho dcera chodi z prace vzdy velmi neskoro vecer. Ked si dobre pamatam v ten den som uz nikde nesiel. Na druhy den som sa vybral doobeda do mesta a ked si dobre spominam, stretol som sa s Milanom M. S nim som skocil do kancelarii kde pracuje Boba a spolu sme skocili na kavicku. Poobede som chcel byt nazad, lebo som ocakaval, ze pride Sano B. z Nemecka a dohodli sme sa, ze hned zastavi u Joza na byte. Mne sa samozrejme podarilo trochu zdriemnut a jeho vyzvananie som nepocul. Az ked zavolal na telefon, som sa prebudil. Pekne sme sa zvitali, chlapec povytahoval vseliake podarunky, slubene 4 flase dobreho vina, nejake polokosele a pod. Ja som ho obdaroval 4 skrabkami na zemiaky, ktore si z Canady objednal pre seba a svoje dcery. Dal som mu aj nejaky vyber jazovej muziky, co viem, ze on zboznuje.
Dovod, ze prisiel do Blavy bol hlavne v tom, aby sme mali trochu aj cas na seba. Vzdy predtym sme boli v spolocnosti inych, nikdy nie sami, aby sme mohli pretrkotat nam blizke temy. To sa nam podarilo este v ten den a potom na druhy den. Zastavili sme sa v redakcii M&F a stretli sme sa nie len s Ludom, sefredaktorom ale aj s par ludmi z redakcie ako bola Zlatka K. ktora sa ujala nasich kamier a robila vo velkom fotky. V tom case sa v redakcii objavil aj Karabinos z Nitry, dvojnasobny vitaz tej sutaz “do formy”. Samozrejme, ze sa v redakcii objavil aj treti musketier, Duro V. Vzajomne sme sa dohodli, ze planovana oslava jeho sedemdesiatky vo stvorke nebude v nedelu ale hned ju oslavime este v piatok, naco odkladat na nedelu, ked napr. Sano sa chystal hned poobede vratit nazad do Nemecka a ja som zas ocakaval Martinu a Marcelu z Nitry. Aby som s nimi oslavil ich narodeniny!
S Ludom, a my traja, sme skocili do nedalekej Cinskej paradnej restauracie, kde sme poobedovali, nieco vypili a v stvorici sme oslavili Durove sedemdesiatiny, o par tyzdnov neskorsie ako sa k tomu veku dopracoval. Stal sa sedemdesiatnik ako my dvaja, tak sme ho privitali v “klube”!
S Ludom, a my traja, sme skocili do nedalekej Cinskej paradnej restauracie, kde sme poobedovali, nieco vypili a v stvorici sme oslavili Durove sedemdesiatiny, o par tyzdnov neskorsie ako sa k tomu veku dopracoval. Stal sa sedemdesiatnik ako my dvaja, tak sme ho privitali v “klube”!
HAPPY BIRTHDAY DURO!
Nespominam si co v ten piatok vecer nasledovalo ale urcite nejake potulovanie po meste, posedavanie v jedalnach alebo kaviarnach. Bolo fajn a v sobotu nas cakal velmi vytazeny den!
Pozdravuje a do pokracovania praje trpezlivost
Milan