Tuesday, July 31, 2007

V Kosiciach - piate pokracovanie

Hlavna ulica v Kosiciach, pesia zona, ziadne automobily alebo elektricky.
Ottawa 07 30 07 – pondelok
Krasny, slnecny den bez neprijemnej vlhkosti! Uz sme povecerali. Samozrejme, ze sme jedli vonku na terase a masko bolo robene a BBQ. V taketo krasne dni by bolo hriechom jest vo vnutri. Nerobil som ale hvadzie steaky. Dal som dnes prednost bravcovemu. Treba striedat! K masku som daval ako prilohu maly opekany zemiak a asparagus - spargle ako zeleninu. Ja som veceru splachol sedmickou cerveneho vina. Posledny pohar mi uz trochu zacal motat hlavu. Nie som si isty, ze zvladnem dalsiu flasku, co mi priniesla Anka, aby som netrpel smadom. Ked zacnem nevidiet na klavesnicu a robit vela chyb, prestanem pisat a mozno aj popijat. Ano, vyniesol som si moj laptop pocitac von na terasu. Je tu velmi prijemne. Teplota zisla dole, mame lahky vanok, slnko je za nasim domom a osvetluje len golfiste. Canadske husy negagaju, nie je ich ani vidiet a golfistov tiez. Pokoj a neuveritelna pohoda!

Gretka a jej priatel na navsteve z Chicaga.
Ta pohoda mi chybala dnesny cely den! Rano som bol uz hore pred stvrtou hodinou. Kedze skoro rano by bolo smiesne sa potulovat po dome, urobil som len konvicu kavy, zbehol som sa pozriet na elektronicku postu a hajde nazad do postele. Nie spat, citat! Uz sa nezavratne blizim ku konci tej slovenskej kriminalky, detektivnemu pribehu zalozenemu na skutocnych faktoch, rokov po vytvoreni samostatneho Slovenska. Je to napinavy pribeh ako pracovalo podsvetie, skorumpovana policia, tajna sluzba a kde tu nejaky poctivy detektiv alebo vysetrovatel. Ked rano mi boli dorucene noviny, knihu som odlozil.

Vlado, brat Marianky s jeho atraktivnou priatelkou spolu na kave.
Aj ked sa mi nie velmi chcelo ist trenovat, prekonal som nutkanie lenivosti ostat doma. Vybral som sa do fitka vo vrecku s listkom co po treningu potrebujem kupit do nasej kuchyne, co nam chyba. Milo som sa prekvail, ako som zacal cvicit, prihrnul sa do fitka aj Peter bez toho, ze by sme boli dohovoreni. Myslim, ze bol rano hrat tennis a po nom zaskocil do fitka s umyslom urobit par rehabilitacnych cviceni na jeho poskodene rameno. Nakoniec sa na kratko pridal ku mne a spolu sme chvilu trenovali. Ja som este dnes pocitoval nasledky prveho treningu. Na tennis si zatial netrufam, najskor sa musim dostat “do formy”. Nuz a to vezme par dni. Nerad by som sa zranil! S Petrom sme sa dohodli, ze pride aj zajtra asi v rovnakom case po tenise. Ja pridem skorej a odkrutim si nejaky lahky trening na nohy a potom s Petrom trochu na vrsok.

Vlado, najmladsi brat Marianky!
Zajtra by som poobede mal skocit aj na kliniku, nechat si pichnut injekciu proti bliziacej sa alergii na “rag weed”. Minuly rok mi to pomohlo a mal som daleko lahsie dni jesene bez vaznesich trapeni. Ale nazad k dnesku, mal som dost vytazeny den. Po treningu som musel skocit do jednej predajne dokupit par veci do kuchyne, zastavit sa v banke a este stihnut dievcata odviet na plavaren. Nechcem, aby v tomto horucom case chodili pesi! Marianka je po dvoch epizoadach skolabovania po ceste domov. Vdacne ich odveziem tam aj nazad. Autom je to nie viac ako 5 minut. Po odvoze som nesiel domov ale do dalsej predajne potravin kupit nejake ovocie a hlavne steaky, ktore boli na “special”. Znizene ceny! Myslel som, ze pozvem na veceru Kunstadtov, ale dnes to nebol spravny den. Vecer ide Peter na cyklisticku turu so zamestnancami. Naviac, u Kunstadtov je navsteva dvoch dievcat z Prahy, sesternice ich deti. Su zaneprazdneni!

Vladova priatelka, sarmantna Alica.
Dohodol som sa s Vladom a Mariou Chrappa z Toronta, ze pridu na navstevu cez bliziaci sa dlhy vikend. Dohodnute a potvrdene! Medzi casom, som obdrzal mail od Katky z Toronta, ze ma kratku dovolenku a ze by rada skocila ku Gabimu a Barbare na chatu. Ci neplanujeme tam tiez ist? Samozrejme! Ja som nevahal a zavolal som Gabimu! Bol absolutne poteseny, ze prideme, ze cely tyzden az na vikend nemaju ziadny business, len nech prideme!

Moji byvaly kolegovia z KTV Lekarskej Fakulty, co sme spolu valcili od 60-tich rokov do zaciatku 70-tich.
07 31 07 – utorok
Ked sa vcera zotmelo a mne sa tiez vdaka vinu zatemnilo v hlave, musel som prestat pisat. Odpochodoval som do postele, na citanie som uz nemal silu. Je osem hodin rano, ani neviem naco sa pustam do pisania, ved za kratko pojdem do fitka na trening. Zatial je v baraku ticho! Anka dole a Marianka hore, spia spravodlivym spankom. Dnes na desiatu pride Pierretta k Marianke. To nam dovoli aby sme skocili do mesta do narodnej galerie pozriet sa na Renoara. Vystavuju nejakych 40 jeho obrazov. Zbehnem aj do stareho mesta a pokusim sa kupit niekolko uz predvarenych kacacich stehien na piatok veceru, ked pridu Bongovci (Maria s Vladom). Ponuknem s knedlikom a cervenou kapustou na veceru. Inac nas cakaju krasne horuce a slnecne dni az do konca tohoto tyzdna a dlho este potom. Len dufam, ze nebudu tak horuce, ako tie posledne dni mojho pobytu v Bratislave.

Klara, ktora bola prikladnou hostitelkou! Som jej velkym dlznikom.
Tie krasne slnecne dni zacali uz pocas mojej navstevy Kosic. Ako som spomenul, do Kosic som isiel s rychlikom z Popradu za neuveritelnych 15 korun. Na stanici v Kosiciach ma cakali obe sestry Gretka a Klara! Mile privitanie, vzorna pohostinnost a srdecna spolocnost pocas troch dni. Klara mi predstavila jej susedku s ktorou sme posedeli jeden vecer na ich “pavlaci” a popijali specialny drink, namiesany s mintom, ginom alebo vodkou. Nieco podobneho ako ja robim “Kremlin colonel”.

Klara so svojimi vnucatmi o ktore sa stara ked je to potrebne.
Na pive som sa stretol s mojimi byvalymi kolegmi z KTV, ked som este ucil na Lekarskej fakulte. Na rychlo zvolana partia s Ferim Bohacom! Prisiel vazny pan Profesor Brano Bohus, Fero Tomcik, Oros, Hanka Navratilova dokonca sa na chvilu zastavil aj Tomcikov syn, ktoreho ako maleho chlapca som zvykol strihat. Dnes uz dospely 40 rocny chlap. Mile stretnutie! Hned potom som sa stretol s Vladom, najmladsim bratom Marianky. S nim som skocil do bytu jeho priatelky a spolocnicky Alice ktora prisla neskorsie so svojou priatelkou. S Vladom som sa stretol a aj s Alicou este predtym v meste, ked sme si sedli na kavicku a trochu podebatovali.

V Kosiciach som sa v dazdivom case stretol aj s Marcelou, ktora prislubila prist znovu k Marianke
Gretka ma pozvala jeden den k nej na obed! Bola u nej aj jej dobra kamaratka Aga, ktora ma obdarovala flaskou domacej slivovice. Mudry napad ju hned teraz okostovat. WOW! To je sila, ved mi to prepali dieru v zaludku! Fuj, aka je dobra! Gretka zas poslala nejake sladkosti pre Marianku.V Gretkinom byte je co obdivovat! Ma krasnu zbierku obrazov, velmi prijemne a kulturne prostredie.

Klarina nevesta a jej brat pracujuci ako baletak v Holandsku, pred cestou do Talianka, kde sa mal zenit.
Moj synovc Gojko aj s jeho manzelkou Slavkou nas s Klarou posledny vecer pozval na veceru. Boli sme v “Gazdovskom dvore”, kde mali drzkovu polievku. Tak som si dal! Tam chodieval jedavat drzky aj Peter, ked bol pred par mesiacmi v Kosiciach. Vcera mi Peter zdelil, ze jeho partak s ktorym tam chodil v tychto dnoch zomrel, pravdepodobne na masivny infarkt! Nejak ti ludia okolo nas zomieraju v mladom veku 60 + rokov. Nuz a my, co sme nad sedemdesiat asi melieme uz len na kredit.Niekde som cital, ze ked clovek prezije 64 rok v relativnom zdravi, ma vraj dobru nadej zit este dalsich 20 rokov. Bodaj by to bola pravda. Ked nie slivovica tak hadam ten elixir mladosti pani Jamnickej nas popotiahne do zreleho veku aspon 80 +!

Gretka a Aga, mali sme spolocny obed, velmi chutny! Dostal som vybornu domacu slivovicu!

Prajem kazdemu “the best of the Summer! Zdravie a pohodu!

Milan