Na ceste ku Gabimu sme sa zastavili u Emila v Montreali na jeho backyarde Ottawa 08 10 07 – piatok
Hadam nejde na mna alergia na “rag weed”! To by bolo trochu priskoro! Nez som stihol napisat hore “Ottawa” a datum, silne som dvakrat kychol, ze to skoro otriaslo nasim bungalowom. Roztiekol sa mi nos a smrkam! Ta burina obycajne zacne uvolnovat pel az okolo 15 augusta! Pre mna v minulosti to bol vzdy mensi horror! Po prvych piatich rokoch v Canade ma prepadla tato alergia, na ktoru trpia statisice v Canade. Uz s nou zapasim viac ako 30 rokov. Konecne minuly rok prislo k ulave a nemal som vela tazkosti. V minulom prispevku som spomenul, ze musim skocit k lekarovi, nechat si pichnut injekciu. Sestricka si myslela, ze injekciu na “rag weed” alergiu. Tak hladala v ladnicke, ale tam nic nebolo na moje meno. Povedala mi, ze ked chcem injekciu proti “rag weedu” musim najskor sa podrobit alergickemu testu. Darmo som argumentoval, ze viem aku alergiu mam. Bolo to pre mna trochu zahanbujuce, lebo ja som chcel injekciu, ktoru davaju proti chripke. Teraz nie je chripkova sezona. Tie injekcie davaju len na jesen a na jar. Ja som mal pocit, ze mne pomohla s tou alergiou! Chripku som nikdy nemal, aspon si nepamatam! A tak musim skocit k lekarovi a nechat si predpisat sprej, ktory mi velmi pomaha prejst to obdobie alergie.
Emil nas pohostil so zeleninovym Quiche, Chutilo nam vsetkym. Boli sme aj hladni!
Vcera, nejak pred piatou k veceru, sme sa vratili z nasho kratkeho vyletu do Montrealu a Easter Township na chatu ku Gabimu a Barbare. Zastavil som sa v predajni “The Farm Boy” a na veceru som kupil grillovane kurca, zemiakovy salat a “Creammy Green Coleslaw Salad”, druhymi slovami: “jemna smotanova zelena kapusta!” Ako vzdy, grillovane kurca chuti vyborne aj tak ostalo dost na dnesnu veceru. No telefonnom odkazovaci ma cakal odkaz od mojho brata Joza, ze je “duplovanym“ starym otcom. Bronka, jeho dcera zijuca v Holandsku porodila vcera rano dcerku, ktorej dali trochu divotvorne krstne mena, ze chudak Jozo mal problem ich vyslovit! Neskorsie mi zavolal a uz si presne spomenul ako sa to dievcatko budu volat. Samozrejme nie Jablonska! Nase meno po nas vyhynie! Jozo ma tri dcery, Edo jednu, Bibka syna a dceru ale ti nenesu nase meno, nuz a ja nemam nikoho. Nevadi, zivot pojde dalej aj bez nas!
Poobede sme uz boli u Gaba na chate. Vyprovokoval ma na partiu golfu!
Spominam ten telefonat preto, ze mimo tej informacie Jozo poznamenal, ze precital vsetky moje posledne prispevky zo Slovenska a nikde nenasiel ani len poznamku, zmienku o Slovenskych dievkach, ktore som tak chvalil pocas mojho pobytu. Ze ake su fesacke, stihle, dlhonohe, upravene, dobre obliekane a vsetko ostatne, co ma spolocne so zenskou krasou a prezentaciou seba. Ze som nevidel dievcata rozkysnute, s prevysnutymi bokmi, objemnymi zadkami, spinavymi vlasami, skaredym, rozgajdanym, nedostojnym oblecenim. Raz sa stalo, ked som cestoval v elektricke, ze do nej vstupili dve dievcata “punk” stylu, prilis hlasne, cierne pery, nechty, smrtky ako bizuteria, cierne oblecenie a zrejme pod vplyvom drag alebo alkoholu, lebo v rukach mali otvorene dve flasky piva. To bolo asi vsetko za tie tri tyzdne. Tu v Canade by ich asi zavreli za konzumaciu alkoholu na verejnosti. Ale to bolo asi vsetko co som videl. Aj trochu starsie damy, mamicky neboli tak rozkysnute ako zeny tu v Canade, to nehovorim o USA. Obesita z 10 zien najmenej polovicka, ked nie 60% je silne v nadvahe a mnohe prijam obezne. Muzov nevynimajuc. Tak tu je moj tribute - poklona krase slovenskych dievcat a zien!
Predtym, ako sme zacali hrat modifikovany golf, Gabi si podebatoval s dievcatmi.
Naviac, musim konstatovat, ze u mladeze, ale aj starsich ostava kus zdorilych zvyklosti, ako je ponuknutie miesta v elektricke alebo autobuse starsim ludom. To clovek zriedkavo vidi tu v Canade. Z negativnych dojmov su to predovsetkym “graffiti”, choroba ktora tu kulminovala pred rokmi a je na ustupe. Tento nedostatok respektu pre privatny ale aj statny majetok v “ramci artistickeho prejavu”, je absolutne neprijatelny. Chytit a dat na holy zadok dvacat uderov trstenicou by velmi rychlo vyriesilo problem umeleckeho prejavu. Dalsou tiez menej negativnou strankou sa mi zda nedostatocna udrzba parkov a verejnych ciest a okolia. Ale ja som nie tu preto, aby som kritizoval. Aj my tu v Canade mame svoje problemy s bezdomovcami, dragami a pod. Ba aj graffiti sa este kde tu objavia, ale je to daleko menej ako v minulosti. Vulgarnost mladeze je u nas urcite na “vyssej” urovni ako som stretol na Slovensku.
Ked na Marianku pride "nervozita" sposobena jej neurologickym ochorenim, vyrazi a zacne prudko chodit, "robit 100 jarnych km".
Nemozem “opustit” Slovensko aby som nespomenul a nepochvalil neuveritelnu srdecnost a prejavy priatelstva s ktorimi som sa stretol, ci uz zo strany rodiny, ale rovnako tak zo strany priatelov, priateliek ci nahodnych stretnuti. Som velmi zaviazany mojmu bratovi Jozovi za jeho obetavu starostlivost o mna, ako aj vsetkym dalsim, rodine a priatelom / kam! Vdaka velika, ze ste urobili moj pobyt na Slovensku nezabudnutelny!!!!
Marianka aj cez jej vek blizko 60-tky, stale vyzera mladistvo, ked je v dobrej nalade, neunavena!
Ale nazad do reality sucastnosti a prezitych par dni dole na juhu od Montrealu! Ku Gabimu a Barbare v Easter Towship (oblast kde maju svoj dom a chatu) pri mestecku Eastman sme sa vydali v utorok doobeda. V Montreali sme sa zastavili na druhej strane rieky Sv Vavrinca v Brossarde u Emila M. Prisli sme presne na obeda aj ked som ho telefonicky ziadal aby nepripravoval nieco na jedenie, nedal si povedat a cakal nas lahky obed – zeleninove Quiche. Velmi dobre padlo!Nezdrzali sme sa velmi dlho a pokracovali sme na juh.
Druhy vecer bola rada na mne pripravit veceru. Robil som "Baby Back Ribs". Pochvalili ma, ze boli senzacne!
Uz pred tretou sme boli u Gabiho. Gabi bol niekde v Eastmene a privitala nas Barbara v pracovnom obleceni. Malovala nejake miestnosti v basemente busenissu. Ked sa Gabi vratil vyzval ma na partiu golfu, trochu modifikovaneho. Pouzivali sme sice palice, ale miesto lopticiek tenisove lopticky a trafit sme sa mali do kruhu asi 1 m sirokeho. Hrali sme uz trochu hadicupovani s par poharmi vina. To popijanie pokracovalo aj vecer.
To sa mi hodilo, ze Katka ostrihala Marianke vlasy. Inac by som to musel urobit ja!
Na druhy den som isiel s Gabim do Sherbrooku na vacsi nakup potrevin. Cez vikend ocakavali skupinu asi 50 ludi. Zial, bol to nie pekny den! Tazke mraky a lialo skoro cely den. Len k veceru sa umudrilo a dalo sa byt vonku. Tentokrat bola rada na mne urobit veceru. Priniesol som Baby Back Ribs. Vydarili sa! Poobede, pred vecerou, prisla aj Katka Ch. z Toronta a tak bolo celkom veselo.
Na ceste domov sme sa znovu zastavili v Montreali a navstivili sme nasho priatela Fera F.
Na druhy den rano ja som sa hned po prebudeni pobalil a poznasal som veci do auta. Neskorsie aj veci dievcat aj ked sme sa nikde neponahlali. Katka nam urobila laskavost, ked ostrihala Marianku, mne usetrila tuto robotu. Spominajuc Marianku musim povedat, ze to bolo pre nu trochu privela. Bola unavena, v nie najlepsej nalade. Ako sme napr. sedeli spolu pri bazene, naraz vstala a zacala chodit na podiv dost rychle a robila desiatky okruhov. Vosla do nej nejaka nervozita a vtedy to riesi chodzou. Niekedy takto chodi aj u nas doma. Na ceste nazad sme sa zastavili este u nasho kamarata Fera F. Nic sa nezmenilo v jeho zdravotnom stave. Posedeli sme aspon hodinu, popozerali jeho prace a boli sme na ceste domov. Je obdivujuci jeho optimizmus a vztah k zivotu aj cez jeho tazku zdravotnu situaciu.
Fero mal rozlozene male platno na ktorom pracoval.
Prajem prijemny ostatok augusta! Z Ottawy pozdravuje
Milan
Hadam nejde na mna alergia na “rag weed”! To by bolo trochu priskoro! Nez som stihol napisat hore “Ottawa” a datum, silne som dvakrat kychol, ze to skoro otriaslo nasim bungalowom. Roztiekol sa mi nos a smrkam! Ta burina obycajne zacne uvolnovat pel az okolo 15 augusta! Pre mna v minulosti to bol vzdy mensi horror! Po prvych piatich rokoch v Canade ma prepadla tato alergia, na ktoru trpia statisice v Canade. Uz s nou zapasim viac ako 30 rokov. Konecne minuly rok prislo k ulave a nemal som vela tazkosti. V minulom prispevku som spomenul, ze musim skocit k lekarovi, nechat si pichnut injekciu. Sestricka si myslela, ze injekciu na “rag weed” alergiu. Tak hladala v ladnicke, ale tam nic nebolo na moje meno. Povedala mi, ze ked chcem injekciu proti “rag weedu” musim najskor sa podrobit alergickemu testu. Darmo som argumentoval, ze viem aku alergiu mam. Bolo to pre mna trochu zahanbujuce, lebo ja som chcel injekciu, ktoru davaju proti chripke. Teraz nie je chripkova sezona. Tie injekcie davaju len na jesen a na jar. Ja som mal pocit, ze mne pomohla s tou alergiou! Chripku som nikdy nemal, aspon si nepamatam! A tak musim skocit k lekarovi a nechat si predpisat sprej, ktory mi velmi pomaha prejst to obdobie alergie.
Emil nas pohostil so zeleninovym Quiche, Chutilo nam vsetkym. Boli sme aj hladni!Vcera, nejak pred piatou k veceru, sme sa vratili z nasho kratkeho vyletu do Montrealu a Easter Township na chatu ku Gabimu a Barbare. Zastavil som sa v predajni “The Farm Boy” a na veceru som kupil grillovane kurca, zemiakovy salat a “Creammy Green Coleslaw Salad”, druhymi slovami: “jemna smotanova zelena kapusta!” Ako vzdy, grillovane kurca chuti vyborne aj tak ostalo dost na dnesnu veceru. No telefonnom odkazovaci ma cakal odkaz od mojho brata Joza, ze je “duplovanym“ starym otcom. Bronka, jeho dcera zijuca v Holandsku porodila vcera rano dcerku, ktorej dali trochu divotvorne krstne mena, ze chudak Jozo mal problem ich vyslovit! Neskorsie mi zavolal a uz si presne spomenul ako sa to dievcatko budu volat. Samozrejme nie Jablonska! Nase meno po nas vyhynie! Jozo ma tri dcery, Edo jednu, Bibka syna a dceru ale ti nenesu nase meno, nuz a ja nemam nikoho. Nevadi, zivot pojde dalej aj bez nas!
Poobede sme uz boli u Gaba na chate. Vyprovokoval ma na partiu golfu!Spominam ten telefonat preto, ze mimo tej informacie Jozo poznamenal, ze precital vsetky moje posledne prispevky zo Slovenska a nikde nenasiel ani len poznamku, zmienku o Slovenskych dievkach, ktore som tak chvalil pocas mojho pobytu. Ze ake su fesacke, stihle, dlhonohe, upravene, dobre obliekane a vsetko ostatne, co ma spolocne so zenskou krasou a prezentaciou seba. Ze som nevidel dievcata rozkysnute, s prevysnutymi bokmi, objemnymi zadkami, spinavymi vlasami, skaredym, rozgajdanym, nedostojnym oblecenim. Raz sa stalo, ked som cestoval v elektricke, ze do nej vstupili dve dievcata “punk” stylu, prilis hlasne, cierne pery, nechty, smrtky ako bizuteria, cierne oblecenie a zrejme pod vplyvom drag alebo alkoholu, lebo v rukach mali otvorene dve flasky piva. To bolo asi vsetko za tie tri tyzdne. Tu v Canade by ich asi zavreli za konzumaciu alkoholu na verejnosti. Ale to bolo asi vsetko co som videl. Aj trochu starsie damy, mamicky neboli tak rozkysnute ako zeny tu v Canade, to nehovorim o USA. Obesita z 10 zien najmenej polovicka, ked nie 60% je silne v nadvahe a mnohe prijam obezne. Muzov nevynimajuc. Tak tu je moj tribute - poklona krase slovenskych dievcat a zien!
Predtym, ako sme zacali hrat modifikovany golf, Gabi si podebatoval s dievcatmi.Naviac, musim konstatovat, ze u mladeze, ale aj starsich ostava kus zdorilych zvyklosti, ako je ponuknutie miesta v elektricke alebo autobuse starsim ludom. To clovek zriedkavo vidi tu v Canade. Z negativnych dojmov su to predovsetkym “graffiti”, choroba ktora tu kulminovala pred rokmi a je na ustupe. Tento nedostatok respektu pre privatny ale aj statny majetok v “ramci artistickeho prejavu”, je absolutne neprijatelny. Chytit a dat na holy zadok dvacat uderov trstenicou by velmi rychlo vyriesilo problem umeleckeho prejavu. Dalsou tiez menej negativnou strankou sa mi zda nedostatocna udrzba parkov a verejnych ciest a okolia. Ale ja som nie tu preto, aby som kritizoval. Aj my tu v Canade mame svoje problemy s bezdomovcami, dragami a pod. Ba aj graffiti sa este kde tu objavia, ale je to daleko menej ako v minulosti. Vulgarnost mladeze je u nas urcite na “vyssej” urovni ako som stretol na Slovensku.
Ked na Marianku pride "nervozita" sposobena jej neurologickym ochorenim, vyrazi a zacne prudko chodit, "robit 100 jarnych km".Nemozem “opustit” Slovensko aby som nespomenul a nepochvalil neuveritelnu srdecnost a prejavy priatelstva s ktorimi som sa stretol, ci uz zo strany rodiny, ale rovnako tak zo strany priatelov, priateliek ci nahodnych stretnuti. Som velmi zaviazany mojmu bratovi Jozovi za jeho obetavu starostlivost o mna, ako aj vsetkym dalsim, rodine a priatelom / kam! Vdaka velika, ze ste urobili moj pobyt na Slovensku nezabudnutelny!!!!
Marianka aj cez jej vek blizko 60-tky, stale vyzera mladistvo, ked je v dobrej nalade, neunavena!Ale nazad do reality sucastnosti a prezitych par dni dole na juhu od Montrealu! Ku Gabimu a Barbare v Easter Towship (oblast kde maju svoj dom a chatu) pri mestecku Eastman sme sa vydali v utorok doobeda. V Montreali sme sa zastavili na druhej strane rieky Sv Vavrinca v Brossarde u Emila M. Prisli sme presne na obeda aj ked som ho telefonicky ziadal aby nepripravoval nieco na jedenie, nedal si povedat a cakal nas lahky obed – zeleninove Quiche. Velmi dobre padlo!Nezdrzali sme sa velmi dlho a pokracovali sme na juh.
Druhy vecer bola rada na mne pripravit veceru. Robil som "Baby Back Ribs". Pochvalili ma, ze boli senzacne!Uz pred tretou sme boli u Gabiho. Gabi bol niekde v Eastmene a privitala nas Barbara v pracovnom obleceni. Malovala nejake miestnosti v basemente busenissu. Ked sa Gabi vratil vyzval ma na partiu golfu, trochu modifikovaneho. Pouzivali sme sice palice, ale miesto lopticiek tenisove lopticky a trafit sme sa mali do kruhu asi 1 m sirokeho. Hrali sme uz trochu hadicupovani s par poharmi vina. To popijanie pokracovalo aj vecer.
To sa mi hodilo, ze Katka ostrihala Marianke vlasy. Inac by som to musel urobit ja!Na druhy den som isiel s Gabim do Sherbrooku na vacsi nakup potrevin. Cez vikend ocakavali skupinu asi 50 ludi. Zial, bol to nie pekny den! Tazke mraky a lialo skoro cely den. Len k veceru sa umudrilo a dalo sa byt vonku. Tentokrat bola rada na mne urobit veceru. Priniesol som Baby Back Ribs. Vydarili sa! Poobede, pred vecerou, prisla aj Katka Ch. z Toronta a tak bolo celkom veselo.
Na ceste domov sme sa znovu zastavili v Montreali a navstivili sme nasho priatela Fera F.Na druhy den rano ja som sa hned po prebudeni pobalil a poznasal som veci do auta. Neskorsie aj veci dievcat aj ked sme sa nikde neponahlali. Katka nam urobila laskavost, ked ostrihala Marianku, mne usetrila tuto robotu. Spominajuc Marianku musim povedat, ze to bolo pre nu trochu privela. Bola unavena, v nie najlepsej nalade. Ako sme napr. sedeli spolu pri bazene, naraz vstala a zacala chodit na podiv dost rychle a robila desiatky okruhov. Vosla do nej nejaka nervozita a vtedy to riesi chodzou. Niekedy takto chodi aj u nas doma. Na ceste nazad sme sa zastavili este u nasho kamarata Fera F. Nic sa nezmenilo v jeho zdravotnom stave. Posedeli sme aspon hodinu, popozerali jeho prace a boli sme na ceste domov. Je obdivujuci jeho optimizmus a vztah k zivotu aj cez jeho tazku zdravotnu situaciu.
Fero mal rozlozene male platno na ktorom pracoval.Prajem prijemny ostatok augusta! Z Ottawy pozdravuje
Milan
