Three Amigos a traja Muskatieri

Nemozem si pomoct, ale musim este uviest jednu, alebo dve vyborne fotografie poslane Durom V. zo stretnutia "Troch Muskatierov". Sana, Dura a mna s Ludom Majorom pri prilezitosti oslavy Durovych 70-tin a recepcie so Zlatkou a vitazmi dvoch kategorii J. Radosovskou a J.Mihalikom pri slavnostnom posedeni odovzdavania cien vitazomOttawa 08 22 07 – streda.
V mojom poslednm prispevku som spomenul 30 rocne vyrocie umrtia “krala” rock “n” rollu Elvisa Presley a tisicove zastupy ludi, ktore mu prisli vzdat uctu a spomienku. Aj tento tyzden je si co pripominat! Pre Canadanov je to 65-te vyrocie jednej z najkrvavejsich bitiek II svetovej vojny zahrnujucich Canadanov na plazach DIEPPE, Francuzkeho pristavneho mestecka okupovane wermachtom. Mal to byt rychly, prekvapujuci utok pod menom “Operation Jubelee”, na ktorom sa zucastnilo asi 6.000 spojeneckych vojakov z ktorych 5000 bolo canadanov, ktori sa preplavili cez Anglicky kanal a po vylodeni mali oslobodit pristavne mesto Dieppe. Co malo byt rychle a lahke vitazstvo, stalo sa opakom! Dizastrom a katastrofou pre Canadsku armadu z mnohych pricin. Z 5 tisic canadskych vojakov, zucastnenych na utoku, 3.367 bolo v kratkom case po vylodeni zabitych, zranenych alebo zajatych. 913 canadskych vojakov bolo usmrtenych. Plaze a more bolo cervene, ako spominaju ti, co prezili. Prime Minister S. Harper pri prilezitosti spomienkovych oslav mimo ineho povedal: “Dnes si pripominame obete canadanov, ktori prepadli plaze, okupovane nacistami, v ramci obrany slobody a demokracie. My dakujeme nasim skromnym hrdinom, veteranom bitky u Dieppe. My im dlzime aspon toto podakovanie”.
"THREE AMIGOS" alebo "THREE BANDITOS", S. Harper PrimeMinister Canady a jeho hostia v Chateau Montebello na schodzke Security and Prosperity Partnership.

Vcera, par ludi v Cechach a na Slovensku, a urcite mnoho z nas v zahranici, si tiez pripomenulo vyznamne vyrocie. Dnes uz 39-te vyrocie hanebneho a menej slavneho “oslobodenia” obcanov Ceskoslovenska z rodiacej sa mladej demokracie a uvolnujucich sa slobod, vojskami “hrdinskeho” Warsavskeho Paktu. Pri tejto rychlej, nocnej podliackej invazii, nezahynuli stovky okupovacnych vojakov, len mnoho ceskoslovenskych civilistov. Ze nedoslo k vacsim startam na zivotoch je hlavne vdaka Generalovi Svobodovi ktori nariadil nebojovat a zlozit zbrane. Bola by to katastrofalna chyba, ktora by znamenala masivne prelievanie krvi, ked by sa Ceskoslovenska armada a pripadne civilne slozky sa postavili tomuto Sibirskemu medvedovi na odpor. Tazke straty pre Ceskoslovensko neboli v pocte usmrtenych civilistov, ale skor v strate pre ceskoslovensko, desattisicov ludi, vacsinou z radou inteligencie, ktore sa zbalili a z protestu odisli z pod okovanej bagandze sovietskych vojakov. Invazia Sovietskej armady v 56-tom roku do Madarska, v 68 roku do Ceskoslovenska, boli prve “lastovicky” naznacujuce nespokojnost s komunizmom a strbiny ich vzajomnej solidarity a jednoty. Tie neskorsie vyustili v krachu komunizmu v Polsku, Nemecku, Ceskoslovensku a konecne aj v Sovietskom zvaze.

Minuly Tyzden sa u nas zastavila Zuzka a Peter na male posedenie a veceru. Zuzka vyzera bajecne vo svojej novej forme!
Konecne, ostava mi spomenut este, jedno cerstve, piate vyrocie stretnutia troch “amigov” tohoto, severoamerickeho kontinentu. Prezident Mexica Felipe Calderon, Prezident US George W. Bush a nas Prime Minister Stephen Harper sa pred dvoma dnami stretli v silne, policiou chranenom, drevenom Chateau Montebello asi 80 km od Ottawy v najvacsej hotelovej budove v Canade postavenej z drevenych brvien – “logs” na pobrezi Ottawa River. Dovody kazdorocneho stretnutia? “Security and Prosperity Partnership (SPP). Su to viacmenej privatne rozhovory troch statnikov bez pritomnosti publika pripadne zastupcov inych opozicnych politikov. Ucast tento krat mali len predstavitelia desiatich najvacsich multinarodnych podnikov z kazdej krajiny, ktori osobitne rokovali o roznych temach ohladom “prosperity” tychto troch krajin. Toto stretnutie samozrejme vyvolalo velmi negativnu reakciu u mnohych zastupcov odborov, anarchistov a “loony leftistov”. Tieto nespokojne duse nazvali stretnutie “troch banditos” miesto “amigos”. Vyhrazali sa velkymi demonstraciami. Slubovali desat tisic demonstrujucich. K prvej doslo tu v Ottawe kde asi 1200 ludi mierumilovne protestovalo na uliciach Ottawy a pred US ambassadou. V pondelok na mieste tohoto stretnutia bolo trochu rusnejsie, ked par desiatok anarchistov provokovalo silne policajne jednotky. Nic vazneho, len asi traja demonstranti boli zatknuti! Celkove v ten prvy den dokonca bolo menej protestujucich, len par stoviek v porovnani s Ottawou. V utorok, ked sa skoncilo predcasne stretnutie “Troch amigov” k voli hurricanu Dean a predcasneho odchodu prezidenta Mexica, pred Chateau Montebello sa stretlo len niekolko desiatok “vytrvalcov”. Uboha porazka pre namesacnu lavicu!

Anka sa v Mericville zabavila obzeranim aj maleho "yard sale".
Zda sa, ze sa venujem viac politickym spomienkovym udalostiam, ako udalostiam z nasho zivota! Ako my zijeme a dychame v tejto obrovskej a bohatej krajine. Je teda cas spomenut aspon par nedolezitych udalosti z poslednych dni. Hodne casu som stravil v posteli, ci spravnejsie na posteli, ktore je moje preferovane miesto na citanie. Uz davno na “blsom trhu” som si kupil desiatky knih. Dve z nich boli od Alex Kava. Neviem, co ma viedlo ich kupit ale asi meno, ktore sa mi zdalo vhodne meno pre autora. Je to meno sarmantnej autorky. Dlho som sa knih nedotkol, az v poslednom case som otvoril prvu “A Perfect Evil”. Prekvapenie! Kniha napinava, ze ku konci som ju nevedel odlozit a cital som predvcerom az do polnoci. Hned som zacal dalsiu “One False Move”. Prvych niekolko desiatok stran slubuju podobne napatie ako ta predchadzajuca! Pozriem sa po dalsich jej knihach! Dobre sa cita!

Vela budov v Mericville je vybudovanych zo soldnymi kamenmi, ako tento kostol.
V sobotu sme s Ankou konecne zalozili dalsie dve vedra bieho vina. Bolo nacase, uz tie dva koncetraty lezali dole niekolko tyzdnov. Pre zmenu na ziadost Anky prilozil som k prvej fermentacii aj triesky z duboveho dreva. Tuto sobotu ich budeme musiet odstranit a burcak preliat do demizona na druhu fermentaciu. V pondelok sme konecne naflaskovali jeden z demizonov s cervenym vinom a dnes druhy demizon. Cize v mojom vinnom skliepku sa trochu vyplnili v stojanoch velke medzery a pribudlo 60 flias. Za mesiac budu skoro vsetky zaplnene.

Zastavili sme sa aj na obed, na prazdny zaludok sa tazko chodi! A na ceste domov sme pobludili!
V nedelu, ked prisla k Marianke Pierretta, ponukol som Anke, ze ked nema nic lepsieho na programe vziat ju do mestecka Mericvillu. Je to nejakych 70 km od Ottawy, stare mestecko na Rideau kanali, kde je niekolko zduvadiel a na hlavnej ulici hromady malych obchodikov. Zastavili sme sa v niekolkych, dokonca sme navstivili atelier jedneho maliara a po dobrom lahkom obede sme sa vydali domov. Len miesto na vychod isli sme na zapad smerom ku Torontu. Spamatali sme sa asi po 50 km, ze ideme opacne, ako sme mali. Nic sa nestalo, len sme urobili asi o 100 km viac ako sme mali. To sa mi stalo uz druhykrat. Zacina to byt zahadou preco? Ako tie detektivne romany.

Poprechadzali sme sa po hlavnej ulici, navstivili vela malych obchodikov a dokonca zastavili sme sa aj v ataliery jedneho maliara.
V utorok, ked Anka mala volno bola cely den na bicykli a presla cely Stittsville a cast Kanaty. Vratila sa s ubolenym zadkom, este aj dnes vzdychala. Dostal som aj dobru spravu od mojho bratranca Janka, ze rusi svoju doterajsiu adresu k voli stahovaniu do blizkosti jeho dcery Yvetty, strediska o ktorom som pisal a uviedol hromadu fotografii z toho prostredia! Tak predsa sa podarilo Janka presvedcit. V najblizsich dnoch by uz mal byt tu nedaleko!

Z Ottawy a presnejsie zo Sttitsville pozdravuje

Milan.