Thursday, April 27, 2006

Stetec, olejove farby a platno

Vitazny tanec - go Sens go!
Ottawa 04 26 06 – streda
V mojom poslednom prispevku som spomenul prehru Senatorov s Tampa Bay na domacej pode. Vcera uz hrali treti zapas dole na juhu. “O boy - sweet, sweet revenge!!!” Odplata musela Senatorom chutit velmi sladko!! Ja, ktory sa nepovazujem za seriozneho fanusika “kolektivnych” sportov, som cumel vcera na cely zapas ako ostriez! Bol to jeden z najlepsich zapasov ktore som v poslednych rokoch videl. Neuveritelne tempo, rychlost, presnost a uzasna bojovnost, ako ked by chlapcom islo o zivoty! K tomu este aj paradne hromadne bitky bez vaznejsieho zranenia, ktore vacsinou vyvolavali domaci. Uz davno som taky zapas nevidel! Pred koncom tohoto stretnutia, skoro polovicka jedneho aj druheho muzstva musela predcasne odist ochladit svoje emocie do kabin. Na striedackach ostalo len po sest hracov. Pre Tampa Bay to bola hanba, ked dostali 8 golov na vlastnom lade a pred svojimi fanuskami, zatial co Senatori len 4! V “Eastern Conference” o postup do finale sa este uchadzaju Montreal, Carolina, N.Jersey, NY Rangers, Buffalo a Philadelphia. Taky isty pocet teamov bojuje v Zapadnej Conferencii. Do konca maja mame o zabavu postarane! Teraz len drzat palce, aby Chara s Meszarosom neodisli reprezentovat Slovensko na MS. Hasek zatial nie je pripraveny vratit sa na lad. Jeho nahrada Ray Emery chyta ako maly boh!

Ale mladenci, hadam sa nebijete?

Dost o hokeji a bitkach! Ozyvam sa tak skoro pretoze som slubil, ze spomeniem aj nasu navstevu u kamarata Fera F. v Montreali. Pozname sa este z Kosic. Chodieval na Komenskeho14 do menzy na obedy. My sme tam mali nasu katedru Tv. Tiez aj z inych stretnuti. Fero bol cerstvym absolventom VSMU (Vysokej skoly muzickych umeni) a velmi sa zaujmal o treningy kulturistiky, sam cvicil. Nie dlho po nasom prichode do Montrealu sme sa stretli u neho na party.

Pani Corina (93) s Ferom F. na prechadzke pred 2 rokmi

Nase priatelstvo sa zintenzivnilo, ked som zacal brat kurzy kreslenia a malovania na Mc Gill Univerzite. Fero si v tom case zarabal na zivobytie malovanim a ucenim. Casto chodieval k nam a zaucal ma do techniky malovania. Obcas moje nacate, skoro uz ukoncene obrazy dokoncil, stale mi radil ako nato. Cez den sme hravali tenis, potom malovali niekedy dlho do noci, popijali pri tom vino a debatovali na rozne temy. Niekedy s nami v studiu sedaval aj Gabi a stetcom “vylepsoval” nase obrazy. Najradsej maloval kosostvorce s ciarkou! Ked sme sa prestahovali do Mississaugy, stale som dochadzal do Montrealu. Fero mi na urcity cas prenechal miestnost pri jeho studiu na spanie. Vdaka!

Po mozgovej prihode, rehabilitacii , stastny doma!

Anyhow, neskorsie si zacal stazovat, ze dostava nieco ako tras v nohach, ze nemoze dlho obsediet v aute. Zacal chodit po roznych vysetreniach a nie a nie urcit diagnozu jeho problemu. Nakoniec, diagnoza bola Parkinsonove onemocnenie. Napriek vsetkym zdravotnym problemom bol stale vitalny a pokracoval v malovani. Az pred niekolkymi mesiacmi, minuleho roku na jesen, utrpel silnu mozgovu porazku, ktora ochrnula pol jeho tela! Bol dlhu dobu v nemocnici v come a potom, ked sa pozbieral zacal s intenzivnou rehabilitaciou. Po mnohych mesiacoch bol schopny vratit sa do svojho bytu. Samozrejme, je priputany na vozik. Pocas dna ma na niekolko hodin opateru, pokracuje v intenzivnej rehabilitacii, maluje a citi sa dobre vo svojom prostredi.

Mozgova prihoda a Parkisonove onemocnenie mu nebrani mat radost zo zivota!

Fyzicky sa zmenil, schudol, vie pohybovat len s jednou rukou a aj polovicka tvare je ciastocne ochrnuta a ma mierne tazkosti s vyjadrovanim. Chlapec sa ale nevzdal! Naopak, ani len naznak depresie! Je plny nadsenia, citi sa vyborne, a co je hlavne MALUJE! Nie su to velke platna. On je lavak, ta strana je ochrnuta a tak zacal pouzivat pravu ruku. Ked sme ho navstivili, mal zaramovanych niekolko novych obrazov. Zaujali ma farebnou kompoziciou. Hned som si jeden obraz vybral a uz visi v nasej “slovenskej” izbe. Este si od neho nieco kupim! Nie preto, ze Fero potrebuje ako malokto z nas, financnu podporu, ale preto, ze sa mi tie obrazy pacia. Svojim pozitivnym pristupom k zivotu, optimizmom, humorom a dobrou naladou je vzorom pre nas vsetkych! Good for you, Frank! Bol si mojim umeleckym mentorom a si teraz mojim vzorom silnej vole a pozitivneho vztahu k zivotu, nech je akokolvek bolestny! Moja hlboka ucta!!!

Jeden z jeho poslednych vytvorov
Ked som sa uz rozpisal na trochu smutnejsiu notu, , musim spomenut este jednu podobnu tragickejsiu prihodu mojho byvaleho spoluziaka a priatela Laca (Cvira) Zacharidesa. Pred dvoma tyzdnami 8 aprila umrel, zrejme na srdecnu alebo mozgovu porazku. Tento rok na jesen (20-teho oktobra) by sa bol dozil 70 rokov.

LACO (CVIRO) ZACHARIDES 1936 - 2006

S Cvirom (jeho prezyvka), som sa stretol v prvom rocniku na Vyssej Lesnickej Skole v Banskej Stiavnici v roku 1951. Od sameho zaciatku nas zblizil zaujem o fyzicke activity. On uz vtedy pretekal v behoch na lyziach, robil zjazdove lyzovanie, plaval a hral vodne polo. V tom case mojim eminentnym zaujmom bolo nieco, co sme neskor nazvali kulturistika a fitness. So spoluziakmi sme vytvorili skupinu, s ktorou sme na jar a v jeseni kazde rano behavali na jazero Klinger. Ja som tam viedol rozcvicky a posilovacky, Cviro potom viedol plavecky trening a hajde behom nazad do skoly. Cviro ma naviac zaujal, ze uz v tom case dost intenzivne maloval., vacsinou obrazy z prirody s nejakym jelenom v ruji, ktore predaval kde tu dedincanom. Uz vtedy som ho obdivoval, lebo ja som sa akurat tak venoval kresleniu postav a portretov.

Stretnutie s Lacom Zacharidesom v kaviarni na Stefanke

Po maturite sa nase cesty na nejaky cas rozisli. Na jesen som narukoval k parasutistom, tam som si odsluzil dva roky. Dostal som sa do dobrej kondicie a tak som si trufol prihlasit sa na ITVS. Laco (Cviro) isiel studovat na dvojrocnu trenersku skolu do Nymburku a po skonceni sme sa zase stretli ITVS v jednom rocniku. Boli sme spolu aj v rovnakej specializacii on na zjazdovom lyzovani a ja na severskych disciplinach. Pocas studia sa zacal venovat modernemu patboju, kde casto stiahol na treningy aj mna. Cez vikendy sme jazdili na konoch na blizkych JZD. Po studiach sa znovu nase cesty rozisli. Isiel som ucit na Lekarsku Fakultu do Kosic a on na vojnu. Narukoval do Dukly Liberec, kde sa stal trenerom lyzovania. Trenoval armadne zjazdove druzstvo a neskor sa stal statnym trenerom ceskoslovenskeho reprezantneho druzstva zien. Dlho posobil v Nizkych Tarach. Stale pretekal v modernom patboji, ktore sa mu stalo tragickym, ked spadol z kona a tak zacali jeho zdravotne problemy. Neskor, tak ako v pripade Fera F., dostal infarkt, ktory tak podlomil jeho zdravie, ze sa uz venoval iba malovaniu. Naviac, ked moj odhad je spravny, zacal trpiet tiez na Parkinsonove onemocnenie a jeho majestne, vysportovane telo sa scvrklo na polovicku.

V spolocnosti spoluziakov v kaviarni Stefanka v Blave

S Cvirom som sa stretol minuly rok v septembri, hadam po 40-tich rokoch v Bratislave. Na male stretnutie niekolkych kolegov z Lesnickej skoly priniesla Cvira jeho byvala manzelka, pani Marcela Lajferova. Napriek tomu, ze boli dlhe roky rozvedeni, prikladne sa o neho starala. Emocionalne to bolo pre mna krute stretnutie ked som uvidel tohoto byvaleho super sportovca, zabavneho cloveka, chlapca, co cely zivot zabaval ludi ako ludovy rozpravac “Naco zo Stiavnice”. Sportoval a bol prikladom zdravia a sportovych uspechov a necakal som ze ho najdem v takom zdevastovanom fyzickom stave! Bolo to ako keby ma niekto bol pichol do srdca! Chudak Laco, nestihol dokoncit ani jeho obraz, ktory chcel darovat Marcele k vyrociu ich manzelstva. Zomrel presne v ten aprilovy den, ked sa pred mnohymi rokmi brali. Vsetka cest Tvojmu zivotu a teraz uz len Tvojej pamiatke Cviro! Skoda, ze nemam ziadne zachovane fotky z jeho “lepsich” cias, len fotky z nasho stretnutia v Blave, ktore prikladam k textu.

IN MEMORIAM
Pred vcerom mi moj pritel Sano B. z Nemecka oznamil, ze nas “kulturisticky mentor”, Jozef Mazag, redaktor casopisu “Trener a Cvicitel”, kde sme zacali uverejnovat prve clanky v 60-tych rokoch, nedavno tragicky v nejakom incidente zomrel. Nemam ziadne blizsie informacie a tak to ponecham na buduce, ked budem viac vediet.

Ospravedlnujem sa, ze tento moj prispevok sa niesol v takomto smutnom tone! Nech je ale ponaucenim, ze si mame vazit kazdu minutu nasho zivota prezitu v zdravi a pohode! Nevieme, kedy budeme na rade a preto sa tesme tomu, co mame!

Z Ottawy pozdravuje

Milan a spol.