Vo Windsore & na Point Pelee

IMPOZANTNA PANORAMA DETROITU

Ottawa 04/19/06 – stvrtok
Pred tyzdnom, okolo dvanastej na obed, sme prisli do Mississaugy. Zastavili sme sa u Ruzenky. Trochu sa pozhovarat a odpocinut si pred druhou etapou cesty do Windsoru. Ruzenka nas privitala paradnym obedom - vybornou polievkou a super chutnou rostenkou. Stihol som si chvilu aj zdriemnut. Rozlucili sme sa, natankoval som plnu nadrz a boli sme na ceste do Windsoru. Zastavili sme sa na moment pred nasim byvalym domom na Folkway Dr. pozriet, ako zmenili novi majitelia vonkajsi vzhlad. Vyrubali vsetky kriky a spilili borovicu pred domom. Vymenili vsetky okna a dom bol vymalovany do tmavsej zelenej farby. Pred barakom mali velku tabulu s oznamom, ze v dome je k dispzicii byt na rentovanie. Predpokladam, ze tie velke zmeny ktore robili mesiace, boli hlavne v basemente, ktory spristupnili extra vchodom a prebudovali na obytne miestnosti s kuchynou, kupelkou atd.., co patri k bytu. Na backyarde sme si vsimli, ze mali dobre vyzerajucu “budu” ako skladiste naradia na opateru pozemku. Skoda, ze som zabudol si urobit nejaku fotku. Nevadi, nie je to nas dom uz tri roky!
Na navsteve u Magdy a Kamila
Az po Kitchener priblizne 80 km, bola prijemna cesta s vyhladom na mierne kopceky a zvysky snehu na nich. Ale potom, dalsich 250 km rovina ako vysita, nemajuc o co oko opriet. Na druhej strane bol vynikajuci pohlad na skvele upravene bohate farmy. Zvycajne schovane za stromami ktore ich obkolesuju. Cim dalej sme cestovali juhozapadne, tym viac pribudalo zelene! Ked sme konecne prisli k Windsoru do domu nasich priatelov Magdy a Kamila, ich pozemok uz mal bohatu, hustu travu, prave pripravenu na kosenie. My mozeme len obdivovat ich dom. Je velky, rozlahly a vsetko v dome nasvedcuje, ze je to dom presne podla ich predtav v prostredi a susedstve podobnych. Nemusim ani spomenut, ze nas privitali s vybornou vecerou, ako aj prikladnym hostenim pocas celeho nasho pobytu.
Krasny dom z vonku aj z vnutra!
Cakalo nas niekolko dni paradneho pocasia! Hned na druhy den sme vyrazili do narodneho parku - unikatneho ecosystemu: Point Pelee National Park, zhruba 70 km od Windsoru. Nachadza sa na pobrezi Lake Erie v blizkosti mesta Leamington – povazovaneho za “hlavne mesto” paradajkoveho priemyslu, preslaveneho “Heinz tomato ketchupom”. Ako sme sa k tomuto mestecku priblizovali, cestu lemovali kilometre rozlahlych sklenikov v ktorych sa pestuju paradajky a pracuju stovky, ked nie tisicky migracnych pracovnikov z Portugalska a Mexika.. Okrem toho, mestecko je obkolesene ovocnymi sadmi prevazne s hroznom. Vinarenske podniky (Pelee Island Winery) aj ked produkuju vyborne vina, nemozu konkurovat svojim rozsahom produkcii paradajok. Pred rokom sme z tohoto mesta zacali nasu cyklisticku tyzdennu turu po vinarenskych oblastiach juzneho Ontaria popri jazere Erie az do oblasti Niagarskej peninsuly. Peter K. dodnes kupuje vino len z tejto oblasti.
"Marsh boardwalks" cez mocariska na Point Pelee
Point Pelee je najmensi zo 42 narodnych Canadskych parkov. Ma rozlohu len 18 hektarov vo forme nepravidelneho, zuzeneho trojuholnika dlheho 9 km, ktory sa vklinuje do Erieskeho jazera. Nachadza sa na 42 rovnobezke, na tej istej urovni ako Rim a Barcelona. Park je bohaty na Carolinianske lesy, dzunglu, ktora je oazou najjuznejsieho cipu Canady. Na jar je najvyhladavanejsou “krizovatkou” roznorodych migrujucich vtakov a hmyzu, ktore pritahuju kazdy rok tisice navstevnikov – birdwatchers. V lete je to zas az neznesitelne hucanie “cikad” a na jesen su to stotisice migrujucich Monarch motylov . Pred dvoma rokmi, ked sme tam boli neskorsie v lete, z parku nas vyhanali tisice much, ktore sice nestipali ale neustale utocili a sadali na cloveka v stovkach! Tento rok, kedze to bol len zaciatok jara, v parku bola vynikajuca pohoda bez nich.
Magda a Kamil na vyhliadkovej vezi
Park ma niekolko mensich jazier – poundov, mnoho picnikovych arei, pristreskov, parkovist a chodnikov. Navstevnicke centrum je nieco ako prirodne mini museum s vynikajucou zbierkou unikatov tohoto parku. Park sa tiez vyznacuje zachovanymi pamiatkami z taborista indianov z pred 1300 rokov. Vacsina Point Pelee pozostava z rozsiahlych priestorov rakosovych “wetland” – mocarisk, pristupnych na kanojkach, kajakoch a tiez pesi po dlhych chodnikoch “marsh boardwalks”. Vacsina narodneho parku su tieto mocariska. V zime sa park hemzi s lyziarmi (XC.skiing) pobiehajucich po mnohych dlhych tratiach. Pieskovy tip parku ma velmi nebezpecne prilivy a odlivy (dangerous undercurrents), kupanie je zakazane. Viac ludi tam stratilo zivot.
Na najjuznejsom cipe Canadskej pevniny
Dalsi den po vydatnych ranajkach sme sa vydali do mesta Windsoru iduc po Riverside Dr. popri Lake St. Clair. O boy, davno som nevidel tolko doslovnych ‘palacov”! Obrovske domy, monstra, mnohe esteticky navrhnute a niektore priam hrozne, nevkusne. Nasim cielom bolo pobrezie Detroit River (rieka vytvorena z Lake St. Clair). Upravene promenady ponukali pohlady na druhu stranu, panoramu Detroitu s dominantnou skupinou budov “ GM Renaissance Place”. Prechadzali sme sa aj popri dnes uz preslaveneho Windsorskeho Casina. Ja som sa vzdy hrdil, ze som nikdy nebol v casine a naviac, ze som neutratil ani dolar na gambling. Nechal som sa nahovorit a isiel som dnu. Cuduj sa svete, dokonca som gambloval a utratil som “nehoraznu ciastku” 25 dolarov a nic som nevyhral.
Pred popularnym casinom vo Windsore
Na dalsi den nasi hostitelia ocakavali im blizych priatelov Petra a Evu. Kamil totiz oslavoval v ten den 65-te narodeniny. To aspon tvrdila Magda! Kamil si pridal o jeden rok viac. Tak neviem? Bol to dalsi velmi prijemny vecer, tentokrat sme trochu prebrali od Magdy kucharske povinosti a viacmenej sme my dvaja s Klarou pripravili veceru, nase oskusane speciality.
Priprava slavnostnej vecere k 65-tim narodeninam
Nas vylet skoncil vo Velkonocny pondelok navratom do Ottawy s malou zastavkou v Toronte. Prisli sme dost neskoro vecer lebo na ceste na jednom useku rozsirovali most. K dispozicii bola iba jedna lajna! Trvalo to viac ako hodinu, kym sme presli tymto usekom.
HAPPY 65 th BIRTHDAY KAMIL!
Doma zacali nase bezne jarne iniciativy. Nemal som cas si ani vydychnut. Vynikajuce jarne pocasie nas prinutilo so sebou svihat a porobit co bolo potrebne. S Petrom som nabehol nazad do fitka na regularne treningy. Uz sme zase v nasej zabehanej rutine! Tento tyzden sme sa dockali aj velmi nemileho prekvapenia, ked cena benzinu vyletela na $ 1.08 za jeden liter! Z vyletu som urobil okolo sto fotiek, tak vas budem s nimi este dlho otravovat. O tom a o mnohom inom viac v blizkej buducnosti!
Doma v zabehanej rutine!
Zatial vsetko najlepsie praje:

Milan a spol.