Saturday, April 08, 2006

KONECNE PRISLA JAR

Jarna nalada v Amberwood Village

Ottawa 07/04/06-piatok
Cele vcerajsie (stvrtkove) popoludnie som stravil dole v mojej pracovni za pocitacom. Daval som dohromady obsaznejsi list s mnohymi fotkami zaclenenymi priamo do textu. Vzniklo z toho celych 8 stran. Uz davnejsie som bol dlzny odpoved niektorym mojim priatelom s ktorymi korespondujem klasickou listovou cestou. Hoci listy od nich lezali na stole a denne sa mi pripominali, nie a nie sa dostat k odpovediam. V poslednych mesiacoch som bol viac zeneprazdneny starostami niekoho najst k Marianke ked sa Klara vrati na Slovensko. Vela casu mi vzala aj denna elektronicka korespodencia, tvorenie a prispevky do mojej “web” stranky a ine povinosti. Nie najlepsia vyhovorka, vsak? Spominani priatelia zrejme nemaju k dispozicii pocitac, a ked ano, nemaju internet a ako dosledok nemozu korespondovat cez e-mail. Ostava nam teda len klasicka forma korespondencie! List napisat, vytlacit, dat do obalky, nalepit znamky a hodit do postovej schranky.
Jarne prestrihavanie pred nasou terasou.
Zahanbeny z mojej dlhotrvajucej nepozornosti a pocitu viny, konecne som vcera vypotil zo seba styri listy. Doma som mal postove znamky len na jeden, ktory som ofrankoval. Vyniesol som vsetky hore do kuchyne, aby som na nich nezabudol, ked pojdem do fitka na moj trening. Planoval som sa zastavit na poste kupit znamky a listy podat tak, aby odisli este pred vikendom. Rano, pred odchodom som ich chcel zobrat ale v kuchyni, kde som ich vecer nechal, neboli! Pozrel som do skriniek a suflikov, listy nikde! Zisiel som dole do pracovne, hadam budu tam, kde inde by este mohli byt? Za pocitacom sedela Klara. Zdvorilo som sa opytal ci ich nevidela? “Ale ano, este vcera vecer som ich odniesla a hodila do schranky…..” Oooo no! Klara asi nemala na ociach okuliare, bola prilisna tma, alebo mala docasny katarak, ked si nevsimla, ze tri z nich nemali postove znamky. Boy, myslel som, ze ma porazi a Klaru prizabijem! Ovladol som sa! Prizabit niekoho za taky maly priestupok to by bolo krute, ze? Trvalo mi chvilu kym som si uvedomil, ze to neurobila umyselne, ze mi vlastne chcela urobit laskavost! Well, pekna laskavost! Dakujem! Listy su fuc! Buduci tyzden mi ich hadam vratia, maju spiatocnu adresu. Skratka, ako sa vravelo za sociku “iniciativny blbec, horsi ako triedny nepriatel”! Tuto definiciu mi ponukla na ospravedlnenie Klara! Este, ze je sebakriticka!!!
Uz vela miesta v regaloch s vinom neostava!
Neviem, ci z pocitu viny alebo pracovneho zapalu, Klara dnes od rana bola aktivna ako vcelicka, len sa tak za nou prasilo. Dva 23 litrove demizony vina, jedno cervene a jedno biele, boli pripravene na flaskovanie. To znamenalo vymyt, dezinfikovat a znovu premyt 60 flias, potom ich plnit a nakoniec stoplovat a ulozit do specialnych regalov v “cool room”. Nedozadovala sa ani mojej spoluprace, len som jej pomohol preniest tie tazke demizony a vylozit hore, aby vino sa dalo stahovat. Ma to perfektne zorganizovane. V tejto oblasti ja som iba manualny pomocnik pouzivany na hrube “chlapske” prace, nosit, dvihat a stoplovat! Regale s flasami su uz skoro plne, okrem toho vino skladujeme aj v malych galonovych demizonoch! Budeme musiet asi viac vino konzumovat alebo ho ukladat do dalsich galonovych demizonov, pripadne po precisteni ho nechaame vo velkych. Snazime sa urobit co najviac vina este pred odchodom Klary aby som teda mal nejake zasoby do buducnosti! Kto vie, ako sa k veci postavi Marcela, ktora Klaru vymeni. Ci mi bude ochotna pomahat v tejto cinnosti prinasajucej uzitok a tiez pozitok. Hlavne ten pozitok!!!
Kurcacie prsia na grille, to chuti!
08/04/06 – sobota
Zuzka K. je niekolko dni “slamenou vdovou”! Peter je niekde v Britskej Columbii na majstrovstvach Canady. Vrati sa az v pondelok. Aby sa Zuzka necitila velmi opustena, hahahaha, zavolali sme ju vcera na veceru. Dala si len podmienku, ze to musi byt jednoducha vecera, kusok masa a trocha zeleniny, nic viac! Ziadne predjedlo alebo zakusok! OK, aj ked vcera cely den prsalo a vecer sa silne zacalo ochladzovat na -6 stupnov, aj tak som sa rozhodol urobit kurcacie prsia na grille s naparenymi sparglami. Najskor som ale velkou sneznou lopatou musel z terasy zhrnut vodu, aby som nestal v kaluziach ktore sa drzali na doskach. Vecera sa vydarila, nik neostal hladny a ani prejedeny!

Vcera na obed som skocil pre dievcata do plavarne. Prsalo a tak bolo mudrejsie ich priniest domov autom ako sa clapkat v dazdi. Lidia, Klarina kamoska, priniesla na plavaren pre mna knihu “Street Dreams” od Faye Kellerman, manzelky Jonathana Kellermana. Obaja su vychyteni spisovatelia. Uz som od nej cital niekolko knih, je vyborna. Na najblizsie dni to bude predmet mojho zaujmu… ako keby som nemal doma desiatky a desiatky neprecitanych knih. Co mi chyba, je nedostatok casu. Nic poriadne nestiham! Musim sa ale trochu pochvalit, ze som zacal aj iny project. Osmelil som sa a zacal som znovu trochu malovat s olejovkami. Dost velky kanvas, robim portret mladeho indiana. Neponahlam sa a tak kedykolvek ked prechadzam popri, na chvilu sa zastavim a nieco natriem, pretriem, pridam, opravim atd…
Po dlhom case zas som chytil stetec do ruky!

Prichadzaju Velkonocne sviatky! Niekolko dni nebudeme doma. Za par dni vyrazame na dost dlhu cestu (okolo 800 km) do Windsoru navstivit nasich dlhorocnych priatelov Magdu a Kamila S. Na ceste tam aj spat sa hadam zastavime nakratko aj v Toronte, pozdravit aj niektorych kamaratov. Na Velkonocny pondelok by sme uz mali byt doma. Ked uz spominam Velkonocne sviatky, patri sa aby som aj touto cestou poprial kazdemu z vas ich prijemne, vesele a radostne prezitie. HAPPY EASTER!

Tych niekolko dni stravenych na ceste a vo Windsore mi trochu narusi zabehany system zivota. Uz niekolko tyzdnov travim aspon 5 dni v tyzdni hodinovymi treningami vo fitku. Zacinam pocitovat zlepsenie mojej kondicie. Aby som velmi nezlenivel a nestratil ziskane, hned po navrate musim usilovne pokracovat. Nesmiem dovolit telu uplne zvadnut a urcite pocas sviatkov prilis nehodovat! Uz je omnoho prijemnejsie chodit do fitka, ked vonku nie je sneh, mraz, fujavica, ale radsej svetlo slnko a teplo! Len co sa vrati Peter a “zavesi lyze na klinec”, bude mi robit treningoveho spolocnika. Takto navstevy fitka budu ovela prijemnejsie ako ked clovek trenuje len sam!

Zajtra (v nedelu), len co pride k Marianke Pierretta, zastavi sa pre nas Lidia s manzelom a pojdeme na mensi vylet, pozriet sa na ich chatu v jazernatej oblasti rieky Mississippi okolo 80 km od nas. Je tam vraj carovna priroda a kedze poveternostne spravy slubuju oteplovanie a vela slnka, mal by to byt vydareny vylet s patricnym piknicom. Urobim aj par fotiek a nabuduce nimi obohatim moj blog.

Vcerajsi vecer v Amberwood Village z nasej terasy!

Zo slnecnej Ottawy vsetko najlepsie praje:

Milan a spol.