Ottawa 05 04 06 – stvrtokMoj laptop som si rozlozil na jedalensky stol este vcera vecer. Vecer presiel a ja som nic nenapisal. Uprednostnil som nicnerobenie a hlivenie v kresle pred telkou. Nie celkom, lebo Klara ma vylakala po veceri sadnut si von na terasu a tam usrkovat s dobreho bieleho vina. Nevydrzali sme dlho hoci sme mali na sebe teplejsie bundy. Pofukoval dost silny vietor a k veceru teplota klesla. Dnes je krasny slnecny den a prijemnych 23 stupnov. Ma sa vsak zamracit a prsat. Mne to uz vonkoncom vadit nebude! Moje dnesne povinnosti som uz ukoncil a Klara mi oznamila “ ze som volny pre dnesny den”! Wow, aka velkorysost, bos! Cize som volny a mozem robit co len chcem! Hahahaha! Je pravda, odkrutil som si par hodin nejakych aktivit a uz som nie potrebny!
Moj den zacal skoro rano treningom vo fitku! Dnes to bol uz stvrty trening teno tyzden! Zajtra budeme znova. Trochu som pozmenil nas system v tychto poslednych dnoch. V jednom treningu robime spolu vrsok tela a nohy striedajuc cvicenia tak, ze po jednom sete na vrsok okamzite pokracujeme setom na nohy. Naviac, kazdy treningovy den robime inu treningovu zostavu a na inych masinach a ”free weights”. Zial, nerobime ziaden cardio trening. Peter chodi na bicykel a hovori, ze to mu staci. Mne to celkom vyhovuje. Nechcem byt dlhsie ako hodinu vo fitku. Samozrejme, mal by som! Koncom maja obaja, Zuzka a Peter odchadzaju do Europy na nejake tri tyzdne. V tom case mozno odkrutim aj nejake cardio activity. Pustit sa do behania vonku, ako som zvykol este v Mississauge s mojim susedom Dougom, to sa mi uz nechce.Marika M. so Zuzkou K. pripravili u nas veceru na rozlucku s Klarou
Pekne pocasie v poslednych dnoch inspirovalo Klaru a zacala sadit kvety na oboch stranach baraku. Trvalky vysli davnejsie, niektore vsak vymrzli. Neocakavaju sa uz ziadne vazne mrazy. Klara, ako posledny akt starostlivosti nie len o Marianku, rozhodla este pred odchodom postarat sa o barak a okolie. Zacala sadit kvety. Ulahci zivot prichadzajucej Marcele. Vcera aj dnes, hned po treningu sme vyrukovali do zahradnictiev a nakupovali sme nie len kvety ale aj rozne byliny, ktore sme doteraz casto pouzivali pri vareni. Ked nova dievcina Marcela, ktora prichadza k Marianke, nebude vediet rozoznat, co je co, tak sme v trabloch! Ja ich nepoznam! Poznam iba petrzlen este lepsie mint ktory pouzivam do drinku “ Kremlin collonel”. Vacsina kvetov je uz posadenych! Zostava nam neskor posadit vpredu zo dva tucty drobnych begoniek. Podla nasich skusenych susedov sa tam z nedostatku slnka nic neudrzi.
Marika M. obcas pride na navstevu.
Ottawa Senators vyhrali prvu seriu stretnuti s Tampa Bay a postupuju do druheho kola. Ich superom na niekolko dalsich stretnuti bude Buffalo! Prvy zapas zacina zajtra a pokracuje pondelkom tu v Ottawe. Klara si este uzije prve dva zapasy. Ak bude za niecim lutovat po odchode z Canady, tak to urcite bude Stanley Cup. Je velkym fanuskom hokeja. Posledne sa vybrala na bicykli k stadionu, pozriet sa na tu atmosferu pred zapasom. Bola cela fascinovana (poznate ten vtip s ciganom Dezom?)! Divakov vitali hudobne skupiny, mnoho stankov roznych vyrobcov piva, ktore sa ponukalo zadarmo, ludia obleceni v dresoch Senatorov atd.. Vraj to bolo velkolepe hupla! Bodaj by nie! Je to “big business”! Ottawa je hokejove mesto! Vcera sa vo velkom oslavovalo rozhodnutie ze Ottawa bude hostitelom Majstrovstiev sveta juniorov v roku 2009!
Posledne vikendy Klara urobila este niekolko vyletov do okolia! Raz s Ladom P. po Ottawe, po miestach kde som ani ja nebol. V pondelok sa vybrali aj s Lidou pozriet na Ontarijsku kuriozitu “1.000 Islands”, blizko mesta Kingston, priblizne 200 km od Ottawy. Bola unesena pohladmi, ktore tento region ponuka. V oblasti, kde sa Lake Ontario meni na rieku Sv. Vavrinca, sa nachadza skoro tisic malych ostrovov. Kazdy ostrov je privatne vlastneny a na kazdom, aj na tom najmensom, je chata! Na druhej strane rieky v USA je pobrezie posiate chatami. Bol som tam pred mnohymi rokmi, hadam sa zastavime niekedy v lete zas.
Koniec Jazera Ontario tvori zaciatok rieky Sv. Vavrinca, kde je povestnych "1.000 Islands", pri Kingstone
Ked Klara vyletovala v tu nedelu a pondelok, nespominam si co som ja cele dni robil. Akurat si spominam, ze som vymenil olej a filtre v aute a pozrel si dva filmy. S Petrom sme sa obaja vybrali na premieru filmu “United 93”. Je to casovo presna rekonstrukcia unosu lietadla s asi 40 pasaziermi, styrmi synmi Allaha so sebevrazednym cielom trafit do US parlamentu (Capitol). Podobne, ako sa tesne predtym podarilo znicit “dvojicky” a poskodit Pentagon unesenym lietadlami. Tentoraz im to nevyslo, pretoze sa cestujuci chlapi vzburili. Z telefonatov uz vedeli, ze je to sebevrazedna missia a dobili unoscov na smrt. Skor ako mohli prebrat riadenia lietadla od unoscov, stroskotali a vsetci sa zabili. Je to kruty film, horror, vynikajuco urobeny ktoremu kritika dava 5 hviezdiciek a kazdy ho vysoko hodnoti. Niektori ludia ho nechcu vidiet, vraj je priskoro pripominat si tu hrozu. Skor vsak preto, ze to nie je fikcia ale skutocnost nedavnej minulosti a mnoho ludi sa nechce pozriet pravde do oci! Ja zas tvrdim, ze by to mal byt povinny film, nie len pre dospelych ale aj pre studentov a skolakov. Jasne je tu ukazana ta kruta, zohavena tvar islamu, vymazane mozgy ideologiou stredoveku. Allah akbar, Allah akbar mleli vo vrazednom omameni, ked na palube zabijali a ranili ludi.
Lida P. s Klarou na vylete "1.000 Islands"
Druhy film na ktory som isiel pozriet sam, sa da zaradit do kategorie “action movies”, thriller z prostredia Bieleho domu. Pokus o zabitie prezidenta so vsetkymi ukladami, podvodmi a pod. Film s nazvom “The Sentinel”. Celkom vzrusujuci film kde vyvrcholenie sa odohrava v Toronte. Da sa vidiet!
Ako predpovede pocasia predpovedali, prva burka tohoto jara prisla s hrmenim, blizkanim a silnym dazdom v poobednajsich hodinach. V kratkom case sa zamracilo obloha stmavla, ako keby uz bol vecer. Vyhnala z backyardu do baraku nie len Klaru, ale aj zahnala vsetkych golfistov do clubhousu. Dazd prisiel vhod, poda uz zacala velmi vysychat.
V piatok poobede idem na obed ku Kunstadtom. Zuzka pozvala hodne ludi. Ma to byt spomienkove posedenie k prvorocnemu vyrociu umrtia jej mamy. Mali sme ist vsetci traja, ale na radu Klary som sa rozhodol, ze obe dievcata ostanu doma.
No a potom pride sobota a nasa cesta do Montrealu. Chceme navstivit Fera F. a vecer pojdeme na letisko privitat v Canade Marcelu B. ktora s nami stravi jeden cely rok a pomoze mi starat sa o Marianku.
Good bye Ottawa, good bye Canada!
Je tu maj. Bajecny mesiac ked vsetko zacina sa plne preberat k zivotu, kvety kvitnut, stormy pucit a trava sa trblieta vo svojej cerstvej zeleni. Klare prajem prijemny navrat domov a vsetkym vo svete a na Slovensku prijemne jarne dni!
Milan a spol.
