Monday, April 24, 2006

Dazde aj v Montreali

STADION: SCOTIABANK CENTRE

Ottawa 04 23 06 – pondelok
Aj napriek tomu, ze som vcera isiel trochu neskorsie spat, zobudil som sa pred tretou rano a uz som nedokazal zaspat. Nie preto, ze by som bol rozruseny z prehry Senatorov v druhohom zapase Stanley Cupu s Tampa Bay (“Sens” ako ich v Ottawe volaju). Zapas sa konal vcera vecer pred vypredanym hladiskom “Scotiabank Centre” ako doteraz v kazdom zapase (19.600 divakov). Stadion je velmi blizko nas. Sklamany? Urcite trochu! Hlavne po vyhratom prvom zapase pred dvoma dnami. Doterajsie vyborne vykony Senatorov sposobili, ze sa od nich caka celkove vitazstvo Stanley Cupu. Ottawcania budu velmi sklamani, ked sa tak nestane a my tiez.

Ked mam cas a chut obcas pracujem v studiu

V noci ma k zivotu prebralo moje silne kychnutie, ktore urcite otriaslo nasim bungalowom. Neprestal som kychat doteraz a zmacal som uz niekolko vreckoviek. Tecie mi z nosa ako posledne dva dni z odkvapovych rur, sposobene dvojdnovym dazdom striedajucim sa s mrholenim. Peter ma dnes upozornil, ze formulacie ma spravne zniet: “ Tieklo mi z nosa ako zenichovi z prirodzenia!” Sprostak! Necitim sa ale byt nachladnuty! Skor je to nejaka alergicka reakcia,! Ale naco? Moja alergia na “ragweed” je este mesiace vzdialena a na nic ineho som doteraz tak divoko nereagoval. Zeby senna nadcha? Ale ved trava u nas v Ottawe sa len teraz zacina ukazovat!? Radsej som vstal z postele a odpochodoval som do svojho viac odizolovaneho studia k pocitacu. Mozem kychat bez obavy, ze zbudim nielen Marianku a Klaru dole v basemente, ale hadam aj cele susedstvo.
Najradsej vsak grillujem taketo steaky!

Predpoludnim, len co pride Pierretta k Marianke, planujeme odskocit do Kanata Place, kupit Klare listok na autobus do Montrealu. Odchadza 9 maja. V tej istej budove je aj nas lekar, Zasiel som k nemu a nechal som si predpisat liek na vysoky krvny tlak. Uz mi dochadzaju zasoby z posledneho predpisu. Musim zavolat aj nasmu zubnemu lekarovi a dojednat appointment pre Marianku. Klara objavila, ze sa Marianke vyhodil nejaky opuch v podobe malej gulky na dasnach nad vrchnou jednickou. Zatial sa Marianka nestazovala, ze by ju zub bolel, bude vsak mudrejsie, ked sa nato pozrie zubar!

Ubehol uz tyzden, ako sme skoncili nasu navstevu vo Windsore. Ten tyzden presiel ani sme sa nezbadali. Kupil som niekolko uzitocnejsich veci pre seba ale aj pre nas! Klara ma priam “dokopala” do IKEI kupit pekne stolickove “podritniky” na terasu a velke podlozky na sedenie s operadlom na dve kresla. Zastavili sme sa uz po druhy krat vo vedlajsom obchode Globo a kupil som pre seba pekne tmavsie mokasiny a New Balance X-training tenistky. Ani som nelenosil a s Petrom sme kazde rano “dreli” vo fitku. Dva treningy na vrsok a dva na nohy. Obaja sme boli z toho trochu dolamani! Po “odpocinku” cez vikend dnes pokracujeme.

Chutia aj Klare, ale uz nie dlho!

V piatok mi Peter prisiel prehodit na auto letne pneumatiky. Good boy, usetril mi par dolarov! Kedze Zuzka je na Floride a Peter slameny vdovec, pozvali sme ho na dve ci tri vecere. V sobotu sa mi odplatil, ked ma pozval na obed do restiky oproti ich obchodu. Chlapec mal smolu, bol som najedeny a tak som sa uspokojil len s malym salatom. Skutocnym dovodom, preco sme sa stretli, bola navsteva blizkeho nakupneho strediska Hazeldean Mall, kde prebiehala registracia na clenstvo do tenisoveho klubu “Glen Cairn Tennis Club” Kunstadti su dlhorocnymi clenmi od jeho otvorenia. Dalo by sa povedat, ze Peter bol jednym zo zakladajucich clenov pred viac ako 25 rokmi. Obaja synovia sa tam nielen ucili hrat tennis, ale aj ako robit business. Pre clenov klubu zacali vypletat rakety, predavat soft drinky a neskorsie davat lekcie tenisu. Tenisove kurty su v blizkosti fitka, kde chodime trenovat, teda nie daleko ani od nas. Clenstvo na celu letnu sezonu pre “seniorov” je len 60 dolarov. Bagatel! Vlani som platil na nasich kurtoch Golfoveho klubu dvojnasobnu cenu. Klub tam ma vybornu treningovu stenu a vzdy nejakych seniorov s ktorymi sa da zahrat. Naplanovali sme si s Petrom, ze rano od osmej budeme hodinu na tenisovych kurtoch, odtial pojdeme do fitka na trening a potom “kazdy svojou stranou!” Len aby nam vzdy prialo pocasie. Budem mat nadej, ze take dve vydatne aktivity niekolkokrat tyzdenne mi pomozu hadam zhodit aj niekolko libier.

Tesim sa na tenis!!!Ocakavany vysledok z tych poslednych intenzivnejsich treningov sa v tieto dni uz dostavil. Vcera, ked som sa rano obliekal, len tak zo spasu som skusil nohavice, ktore som si kupil pred navstevou Slovenska. Po navrate do Canady som ich uz nevedel zapnut! Prekvapil som sa ako lahko som sa do nic dostal. Wow, nieco zacinam robit dobre!

Jarne posedenia s Petrom na terase

Gabi T. nas dlhorocny kamarat, Petrov trener, mal mat v tieto dni v Montreali v General Hospital operaciu druheho bedroveho klbu. Boli sme v presvedceni, ze ho budu operovat v pondelok a ze ho skocime navstivit zajtra (v utorok). Z omylu nas vyviedla Barbara, ked nam oznamila, ze bol operovany uz v piatok a dnes pojde domov. Kedze sme ho chceli navstivit este v nemocnici, vybrali sme sa do Montrealu v nedelu rano. Bola to neprijemna cesta! Cely cas prsalo a najsilnejsie v Montreali. Zvladol som to za dve hodiny a apred obedom sme boli na jeho izbe. Nato, ze mal za sebou tazku operaciu, bol vo vybornej nalade. Bol vsak uveliceny z operacie a o nicom inom nehovoril, len ako v buducej lyziarskej sezone bude aj on sutazit s Petrom na lyziarskych pretekoch. Nominovali ma za svojho trenera. Hahahaha! Pre mna to znamena, ze budem nosit ich batohy, prenasat vetrovky / skratka – robit poskoka!/ Ulahcovat ich zivot. Samozrejme, velmi vdacne!

Gabi T. v nemocnici
Este v sobotu vecer som zavolal Ferovi F. nasmu dalsiemu kamaratovi z Kosic, mojmu artistickemu mentorovi, ktory ma zaucal do tajov malovania este davno v Montreali. Spytal som sa, ci ho mozeme navstivit. Nevidel som ho skoro dva roky a Peter aspon 20. Medzicasom sa v jeho zivote vela zmenilo k horsiemu. Uz pred rokmi ho zazacala mordovat Perkinsonava nemoc a pred niekolkymi mesiacmi ho ochromila mozgova prihoda, ktora ochrnula jeho pol tela. Napriek vsetkemu tomuto nestastiu, tato devastacia nepodlomila jeho volu zit, pracovat a tesit sa aj okliestenemu zivotu. O nom a mnohom inom v mojom dalsom prispevku!

Moje kychanie a tecenie z nosu bola len niekolko hodinova epizoda. Good! Z Ottawy prajem kazdemu dobre zdravie, pohodu a stastie!

Pozdravuje Milan a spol.

Ale Gabi, nepredvadzaj sa!