Wednesday, December 02, 2009

Zima zatial bez snehu

Ottawa 12 02 09 – streda
Dal som si v pisani mojho prispevku trochu dlhsiu prestavku. “Sorry!” Ubehlo desat dni, ked som si posledne rozlozil v jedalni na stol moj maly laptop pocitac. Urobil som tak aj dnes poobede. Nez som sa pustil do pisania, otvoril som flasku cerveneho vina, nalial som si pohar a otvoril som si aj ten posledny prispevok, aby som si ho precital a nahodou sa neopakoval alebo nekompromitoval v nejakom tvrdeni. Trochu som sa zahanbil ked som si ten prispevok cital a uvedomil som si, ze skoro pol prispevku, celu jednu stranu som venoval jedlu a vareniu. Ako ked by to niekoho zaujmalo co a ako varime a cim sa krmime. Pravdou vsak je, ze je to jedna z dolezitych aktivit v nasom sucasnom zivote. Nie len co varime, ale cely ten ceremonial nakupov, vyber potravinovych clankov, studium recepov, co noveho by sme si mohli urobit, ktore sme este nemali a stoji zato vyskusat. Aspon raz a niekedy aj dvakrat v tyzdni si urobime jedlo podla noveho neoskusaneho receptu. Je v tom urcite kuzlo, zahada, zvlast, ked sa snazime urobit jedlo z napr. thaiskej, cinskej, indickej kuchyne. V poslednych tyzdnoch to boli hlavne recepty thaiskej kuchyne, co nas zaujali a vyskusali sme niekolko zaujmavych receptov na ich polievky, rybu, kuracie prsia alebo shrimpy. Moja sestra Bibka s manzelom Milanom sa pred par dnami vratili domov po troch mesiacoch stravenych v Chicagu u dcery Henky a pri poslednom rozhovore spomenula, ze tiez boli v thaiskej restauracii na veceru alebo obed. Vraj im viac chutilo v indickej restauracii ako v thaiskej, velmi si ju pochvalovala. Well, komu ako, ja nie som velkym nadsencom “curry” aj ked to korenie obcas pouzivam.

Ako som spomenul v poslednom prispevku, tento tyzden, fakticky dnes, sme ocakavali, ze k nam na navstevu pridu Bela a Hana z Toronta. Bela potreboval ukoncit nejake prace ktore zadal nejakemu podniku. On este stale je v “publishing” byznise a vcera mu mala nejaka tlaciaren dodat pozadovane panflety. Nestalo sa, alebo v tlaci boli nejake chyby a tak odlozil ich prichod k nam na zajtra. My sme boli v domnienke, ze pridu dnes. V pondelok a vcera sme behali po obchodoch, hlavne potravinach, alkoholickej predajni a dokupovali sme potrebne, aby v ladnicke nic nechybalo, ked budeme hostit navstevu. Boli sme u ukrajinskeho majitela “Lakomky”, kde sme kupili vybornu madarsku tlacenku, cigansku slaninu, udene jazyky, polske klobasky a nalozene kuriatka a ine huby. Dnes sme dokupovali v Independent a zajtra skocim po treningu do Costca kupit poriadny kus lososa. Oni ho predavaju uz zbaveneho od koze. To budeme mat na veceru! Vcera some vo velkom varili dve jedla. rusku polievku “borsc” a huspeninu po vychodniarsky koconinu a oravsky “studeno”. Obe sa vydarili na jednicku a tak bude dost co ponuknut. Na sobotu vecer som pozval k nam Kunstadtov a Frantu s Vlastou na drink. Oznamil som im, ze mam varenie po krk a teda nech si daju veceru doma. Samozrejme, ze ich bude cakat male prekvapenie, lebo sa chystam urobit “svedsky stol” ako to volate na Slovensku. Nejake dve alebo tri oblozene misy, borscovu polievku, jednohubky atd. Aj ked pridu najedeni, bude co zahryznut. Na obed sme si dnes dali z tej polievky a bola vyborna, urcite bude chutit aj hostom. Pred chvilou ako veceru si Klara dala z tej huspeniny a si ju tiez velmi pochvalovala. To som rad, lebo obe tie jedla su “moje” speciality a ja si dam velmi zalezat aby boli vynikajuce. Konecne jedla ju aj Marianka a ja nakoniec tiez. Good staff!

Neviem, ci dnes dokoncim nacaty prispevok, v telke idu programy ktore sa zvykneme pozerat, ktore by som nerad minul, ale ked pokracovanie v liste odlozim, asi sa k nemu nedostanem, az za niekolko dni. To k voli navstevam. Aj teraz by som si rad sedol pred telku a pozeral nas preferovany zabavny serial “ two and half man”. Je vsak este niekolko veci ktore potrebujem spomenut, ktore sa udiali posledny vikend. Je to predovsetkym zmena “caregivers” pre Marianku. Myslim, ze to bolo v stvrtok alebo piatok ked som dostal telefonat od Angely z “home care” agencie kde mi oznamila, ze Saba, pani co posledne mesiace chodila k Marianke v soboty a nedele( aby sme my mali trochu volna), vraj uz nepracuje pre tu agenciu! Ja som vedel, ze ona skor alebo neskor skonci u nas lebo bola v dost pokrocilom stave tehotenstva. Cakala uz piate dieta (ako vacsina moslimskych matiek) a tak neviem, ci ona skoncila pracovny vztah alebo ta organizacia. Ked bola posledny viken u nas, nijak nenaznacila, ze to bude posledny krat. Angela nam oznamila, ze tento prichadzajuci vikend k Marianke pride Maria, ktora uz u nas bola niekolkokrat a v pondelok to bude nove dievca Trish, ktora bude permanente s Mariankou kazdy pondelok. Aj tak bolo! Teraz ostava otazka, kto bude k Marianke chodit cez vikend na com nastojim, aby aspon jeden vikendovy den sme my mali volno. Ta dievcina ktora bude chodit k Marianke v pondelok, je mlada dievcina okolo 25 rokov mozno aj menej. Je z mestecka Kemptville, co je aspon 50 km od nas. Vraj jej nevadi tak daleko dochadzat!

Druhou vacsou udalostou posledneho vikendu bola oslava Frantovych 70-tin. Podarilo sa im zabezpecit jednu juhoslovansku restauraciu “Dalmatia” dost daleko od nas smerom do downtownu Ottawy. Volakedy pred piatimi rokmi, ked som kupoval moje posledne auto Pontiac Grand Prix u nedalekeho dealera, zastavili sme sa v tej restauracii na obed. Vedel som teda ako sa tam dostat. Problem sa tam dostat mi skomplikovala policia, ked na Carling Dr. zablokovali jeden blok kvoli nejakej nehode, kde motorista zrazil a zabil cyklistu. Musel som sa otocit a hladat nejaku inu cestu sa dostat k tej restauracii. Bolo uz tma a tak to bolo trochu komplikovane. Nakoniec prisiel som na cas, ale asi ako posledny zo 40-tich hosti. Mal som vsak privilegovane miesto sediet za hlavnym stolom vedla Vlasty a Frantu. Pekne, ze si ma tak Franta uctil, ze ma nechal sediet s nimi za hlavnym stolom aj napriek tomu, ze tam mal syna, dve dcery a hromadu starsich znamych a priatelov. Bola to dostojna oslava a posedenie. Kratke reci, dobra vecera, dlhsia fotograficka show z jeho zivota, tak ako patri. Okolo desiatej sme sa vsetci zacali rozchadzat. Ja si davam kredit, ze za cely vecer som vypil len jeden maly pohar vina a nic viac!

Uz je december a my sme mali len jedno postrasenie snehom pred par tyzdnami a vcera v noci druhe. Vsetko vsak odislo a dnes svietilo slnko a travnik na golfisti bol v plnej zeleni. Dokonca nas prisli navstivit dve srnky a popast sa na nasej trave. Vid prilozene foto. Dnes v noci ma prsat a tiez zajtra doobeda. Potom este par dni slnka a na buduci tyzden sneh! So be it! Niekedy ta zima musi prist.

Prajem aj vsetkym vam prijemny, nenasilny prichod zimy. Krasne predvianocne pocasie a trochu snehu na Vianocne sviatky. Z Ottawy zatial bez snehu pozdravuje:

Milan