Zima, viac snehu, odmak a viac

Huraaaaaaaaa, je to tu! Prave som pocul oznam v rozhlase, ze Canada povolila bezvizovy styk pre Slovensko a niektore dalsie krajiny! SUPER, SUPER, hlavne pre mna!

Ottawa 03 01 08 – sobota
Tesne pred obedom som vyprovodil Marianku a Marcelu pred nas bungalow. Vysiel som aj ja s fotakom v ruke. Mal som umysel urobit par foto zaberov. Mam nedostatok cerstvych fotiek a ked nejake cerstvejsie mam, tak sa tematika stale opakuje. Su to bud zabery do nasej ulice, alebo z terasy do nasho backyardu. Hanba mi!!! To nasvedcuje, ze ja sa daleko od nasho baraku nevzdialujem, ci je zima alebo leto. Ked ano, tak vacsinou len na aute. Dievcata sa vybrali na prechadzku. Daleko sa vsak nedostali! Nez som stihol napisat tychto par riadkov, uz boli nazad! Zasli tak akurat na koniec, spravnejsie zaciatok nasej ulice, ktora bola ocistena. Kedze sa vratili skorej znamena, ze hlavna ulica (Springbrook), ktora ide cez Amberwood Village a z ktorej vyustuje nasa, vraj bola viacmenej neschodna. Chodnik a prichod nan neocisteny. Totiz, len pred niecelou polhodinou skoncilo vydatne snezenie s pokryvkou okolo 12 cm noveho, tazkeho, sypkeho snehu. Zacalo snezit niekedy pocas noci. Ta vlna snezenia narobila velku sarapatu v Toronte a dnes doobeda aj v Ottawe. Stovky vseliakych incidentov, ale nic vazneho, kde by ludia stratili zivoty.
Okolo obeda prestalo snezit tak sa dievcata rozhodli ist na prechadzku!
Ja som sa vcera vecer zdrzal trochu dlhsie hore pozeranim televizie. Fakticky, vydrzal som hore skoro do polnoci. Na vzdelavacom kanali (64) v ramci programu “Great Performances” davali “The New York Philharmonic” orchester s koncertom zo Severnej Koreii, Unikatny, prvy takyto kontakt v ultratotalitarnom, komunistickom state. Na programe bol Dvorak, Gershwin a Wagner. Gershwinov “American v Parizi” zozal “standing ovation” napriek stoickemu publiku a dozadovali sa pridavkov neustalym tlieskanim. Zaujmave bolo vidiet v prestavkach “pridavky” kamermanov z ulic a zivota spolocnosti. Ulice viacmenej prazdne, kde tu nejaky automobil, vojaci a policia skoro ako roboti, ziaden usmev. Pre mna bolo fascinujuce vidiet v daleko extremnejsej forme, co sme volakedy davno prezivali za a po stalinskej spolocnosti aj v Ceskoslovensku. Ked som sa konecne odobral do spalne este nesnezilo.
Nasa cesta uz bola ocistena, ale ked vysli na hlavnu cestu, ktora vedie cez Amberwood Village, tak ta este nebola schodna!Ani chodnik po strane ulice nebol ocisteny. Dievky sa velmi skoro vratili nazad domov.
Dnes vecer si na svoje pride Marcela a Marianka. Neviem ako je napr. na Slovensku znamy a popularny dirigent a huslista Andre Rieu so svojim Viedenskym philharmonickym orchestrom. Viem, ze je velmi popularny v zapadnej Europe a u nas v Canade. Andre Rieu je senzacny fesacky showman, vyborny muzikant. Vie zabavat velke masy divakov. Dnes vecer na tom istom vzdelavacom kanali, ako som spomenul vyssie, budu davat Andre Rieu: In Wonderland. Pohadkove melodie, vyborna klasicka popularna muzika, skvele spevacky a spevaci. Ludia tancuju v ulickach, blaznia sa, spievaju atd. V druhej polovicke maja bude koncertovat v Ottawe uz druhykrat za posledne dva roky. Bude to niedaleko od nas v nasej hokejovej arene Scotia Place, ktora je domovom Ottawskych Senatorov. Marcela sa chysta ist na ten koncert, len sa zhana po nejakej spolocnicke.
Holy cow, na Camp Fortune bola sakramentska zima. Problem sme mali urobit aj niekolko foto zaberov. Prsty nam instantne zamrzali.
Ta prestavka v snezeni trvala len nejake dve hodiny a snezenie veselo pokracuje aj teraz poobede. Velmi sa oteplilo, je nieco okolo 0 stupnov. Obrovsky to rozdiel, ked predminulu noc sme mali -25 stupnov a cez den blizko k dvaciatim stupnom. Den predtym sa vycasilo, modra obloha a slnko tak sme isli s Frantom, podobne ako davnejsie predtym do Gatineau Mts na Cump Fortune lyzovat. Prisla s nami aj jeho pani manzelka Vlasta. Bolo velmi chladno aj napriek slnku. Chcel som hore na kopci urobit nejake zabery, boy, vsak mi isli okamzite odmrznut prsty. Franta stihol urobit nejaky zaber aj zo mna a isli sme od toho prec! Sneh bol vyborny, svahy upravene a velmi malo ludi. Lyzovali sme na druhej strane Camp Fortune, myslim, ze sa ta strana vola “Skyline” a ma niekolko dost prudkych dlhsich zjazdoviek. Jedna je tak prudka, ze by som sa neodvazil na nu ist! Anyhow, za dve hodiny sme urobili 10 jazd, co pre nas postarsich bohate v tej zime stacilo. Po navrate domov som oboch, Frantu a Vlastu pozval na huspeninu z ktorej este dost ostalo. Spekulovali sme, ze pojdeme znovu vcera, ale ta nocna a ranajsia zima nas odradila neist! Mudro sme urobili!
Boy, ale nam dobre padlo zist z kopcov do chaty a trochu sa ohriat! Hore Franta, dole ja!
V ten stvrtok som mal vyborny cas nie len na lyziach, ale aj neskorsie poobede, ked pre zmenu mi radost urobila nasa vlada, spravnejsie urad alebo administracia, ktora je zodpovedna za nase penzie. Skoro rano, este pred lyzovackou som si otvoril internet a isiel som na “web” stranku mojej banky. Vedel som, ze aj ked nie je este prveho, urcite na konte uz pribudli nase penzie. Casto, ked prveho pripada na sobotu alebo nedelu, poslu penzie dva-tri dni dopredu. Mimo mojej skolskej penzie, ktoru dostavam v polovicke mesiaca z Quebecu, od federalnej vlady dostavam k prevemu penziu tzv. “CPP” vo vyske okolo 690 dollarov. Naviac, v ten isty den, este aj “starobnu penziu”, ktora je okolo 460 dollarov, alebo tak nejak. Vyska CPP penzie zavysi na prispevkoch pocas pracovnych rokov. Ked som sa pozrel na sumu pre tento mesiac, tak mi vyrazilo dych! Miesto zvycajnych 690 dollarov tam bolo silne cez dve tisicky. Zakrutil som hlavou, predsa tie nase urady a administracia take omyly hadam nerobi? Bol som pripraveny na urad zavolat, ale az ked sa vratim z lyzovacky. Nepotreboval som volat, lebo este v ten den som obdrzal list, v ktorom mi oznamuju, ze prehodnocovali moje prispevky na penziu a zistili, ze som odvadzal viac, ako oni kalkulovali. Vraj mi vracaju nejake tie peniaze, ktore som mal dostavat od 2001 az doteraz. Great! Tiez mi oznamili a ta sprava ma viac potesila, ze mi z okamzitou platnostou zvysuju moju penziu o 210 dollarov mesacne. WOW! To uz hej! Hned som si otvoril flasku cerveneho, aby som to oslavil! Zrejme sa nebudem velmi dlho tesit! Len do casu, ked budem robit priznanie dani. Potom ma radost prejde. S kazdym extra dollarom, co clovek obdrzi naviac, o nieco viac budem platit na daniach. Jednou rukou Ti daju, druhou zoberu!
Priniesli sme si aj nieco na zub. Lahky obed dobre padol po 10 jazdach a tej neprijemnej zime!
Vcera mi zavolala Zuzka, ze za dva tyzdne cela rozsirena rodina, vsetci do jedneho idu na tyzdennu dovolenku do Dominikanskej Republiky sa trochu potesit teplemu pocasiu, slnku a moru. Ci by som bol taky laskavy a vzal si na starost jej “micu”, kocku a chodil ju denne pravidelne krmit. Samozrejme, no problem uz som to robil v minulosti. Konecne mam bohate skusenosti s “krmenim mojich dvoch kociek” v baraku, tak sa moze na mna spolahnut! Hahahaha! Pozvala ma na zajtra. tj. v nedelu lyzovat na Calabogie. Ide tam cela ich banda mimo Petra, ktory odisiel do Calgary na Majstrovstva Canady alebo sveta. Aj ked ma byt krasne, slnecne pocasie po tejto snehovici, lyzovacka bude urcite paradna. Je to vsak trochu daleko, 100 km tam a to iste nazad. Naviac poplatok na den cez 40 dollarov. Drahy spas na penzistu, ked ja mozem lyzovat na Pakenhame zadarmo a len 30 minut od nas. Uvidim, ako sa do rana rozhodnem!

Marianke celkom posluzila moja zlta, tepla vetrovka v chladnych dnoch marca

WOW, som na konci druhej strany! Ja som mal este vela co povedat, ale rozhodnutie pisat nie viac ako dve strany ma zavazuje skoncit! Prajem prijemnu a teplu jar po ktorej uz aj my vsetci v zasnezenej Canade tuzime.

Vsetko najlepsie praje:

Milan