Rekordy este neprekonane!

To mi nerob! Nepripraveneho tajne fotografovat! Trapim sa na dnesom prispevku pre moj sucastny BLOG!
Ottawa 03 05 08 – streda
Ked som rano po niekolkych preruseniach spanku a prerusovanej cetbe, konecne okolo siestej vstal, siel som sa pozriet, ci mi uz priniesli noviny. Nebol som nijak prekvapeny, ked noviny neboli dorucene, beruc v uvahu, ze vonku tazko snezilo. Dva dni dopredu nas na to upozornovali. Nielen driveway, ale aj veranda, ci kryty vchod (porch) bol plny snehu a pred garazou velke zaveje, sposobene silnym vetrom. Pocuvajuc rozhlasove spravy, tie oznamovali, ze do rana uz spadlo 27 cm cerstveho, tazkeho, viacmenej sypkeho snehu a dalsich 10 sa vraj da ocakavat, ked ta snehova burka niekedy koncom dna skonci. Este neboli prekonane Ottawske rekordy. Ten prvy rekord je mnozstvo snehu, ktore spadlo za 24 hodin. Doteraz to bolo okolo 32 cm. K tomu rekordu sme sa priblizili ale neprekonali tuto noc s 30 cm. Druhy rekord, ktory este nebol prekonany je mnozstvo snehu akumulovaneho za celu zimnu sezonu. Rekordne mnozstvo zo slavneho zimneho obdobia 1970 /71. Vtedy Ottawa zaznamenala nejake 4 metre 44 cm a nieco. Dnesnym snezenim sme sa trochu priblizili tomu rekordu. Doteraz, tuto zimu spadlo 3 metre a 57 cm. Chyba nam este jeden meter sneznych zrazok. Nez skonci zimna sezona, bude toho daleko viac, urcite dosiahneme cez 4 metre este tento tyzden. Najblizsie dni sa ocakava caste lehke snezenie a dalsia vraj najsilnejsia snehova burka sezony v sobotu a nedelu!

Snezilo celu noc a do neskoreho poobedia. Dalsich 30 cm cerstveho snehu.

Rano, ked som nahliadol von, rozhodoval som sa, ci ist alebo neist odhadzovat sneh? Zvitazilo vo mne rozhodnutie ist a vziat tu pracu ako fyzicky trening. Este vcera som sa dohovoril s Frantom, pocas nasho ranajsieho treningu, ze zajtra tj. dnes na trening nepojdeme. Kto by sa v takom pocasi dobrovolne hnal niekde, ked to nemusi robit. Desiatky letov z Ottawy bolo zrusenych, podobne skolske autobusy a mnoho skol zavretych. Dnes sa mal z Izraelu vratit Eric, najstarsi syn Zuzky a Petra. Zuzka mi pred nedavnom zavolala, ze ho ani neocakavaju, ze urcite bude cakat na prilezitost v Toronte, alebo kto vie kde, pokracovat v lete. Ale ani Toronto neuslo tejto snezanej pohrome. Musim sa priznat, ze to odhadzovanie snehu mi celkom dobre padlo. Fyzicka praca vie byt niekedy aj uspokojujuca aj ked ju clovek robi rano o siestej! Uz menej uspokojujuce je, ked rano neskorsie otvorim pocitac a vidim, ze mi prislo 18 e-mailovych zasielok, co je priemer. Casto za cely den obdrzim daleko viac. Vacsina z tychto zasielok su paradne veci, mnohe zabavne, zaujmave a poucne klipy atd… Boy, ale vsetko otvorit a prezriet je uzasny pozierac casu! Ja obcas nieco z tych dvoch, ci troch desiatok zasielok tiez poslem dalej. Snazim sa vybrat len to najzaujmavejsie a nie viac denne ako dve – tri maily. Myslim, ze to by mala byt norma pre kazdeho. Samozrejme, nepocitam do toho osobne listy!
Aj v tom necase prisli vziat "recycling garbage". Myslel som, ze sa nikdy neotocia!

Este pocas ranajsieho prehliadania doslej posty, som pocul vonku hrmotanie. Vedel som, ze prisli snezne pluhy narychlo upratat cestu, aby bola zjazdna. To je nas privatny kontraktor. Kedze nasa kratka cesta je privatna, patriaca nasej “druzstevnej” korporacii, mestske sluzby nam cestu necistia, len tu, ktora ide cez Amberwood Village. Minuly rok s pluhmi chodili aj dvaja mladenci so sneznymi, sirokymi lopatami. Ti vsetkym ocistili priedomie a chodniky. Teraz nechodia, iba maly minipluh a ten prejde a ocisti chodniky. Kedze je dnes “garbage day”, brodil som sa rano v hlbokom snehu vyniest bednu s novinami, popiermi a pripadne kartonmi zo skatul, ako aj vrece odpadkov nasbieranych za par poslednych dni. Neskorsie som vysiel na priedomie urobit nejaky dokumentarny zaber zo snezenia, ked prisiel velky trak pre recycling odpad. Postal som vonku pozerajuc, ci sa dokaze povytacat, ked prave tam, kde sa ma tocit je obrovska hromada snehu z nasej ulice. Sofer nemal ziaden problem, len som lutovala chlapa, co do traku nahadzoval obsah tych plastickych krabic, plnych papiera. V nedelu sa pocasie umudrilo, vyslo slnko a priaznive, teple pocasie! Slo sa na lyze - Calabogie

V poslednom mojom prispevku, na jeho konci som spekuloval, ci mam, alebo nemam pijat pozvanie od Zuzky ist lyzovat v nedelu na Calabogie. Viacmenej som bol rozhodnuty neist, ked mozem lyzovat blizko nas na Pakenhame. Nakoniec mi neodalo a vypravil som sa az na Calabogie Peaks. Prisiel som v case, ked sa Kunstadt family “vylodovala” z dvoch vozidiel. Zuzka prebrala nieco, ako kocik s najmladsim vnukom, zatial, co ostatni isli lyzovat. Uz rano od deviatej tam bol Rony. Ja som lyzoval sam a ked som sa rozhodol okolo druhej poobede skoncit, Rony bol na ceste domov a Zuzka s Jonom (zatom) ostala este lyzovat. Stihol som urobit par fotiek, aby som mal dokumentaciu, ze som v nedelu nezahalal, ale intenzivne sportoval. Co je pravda! Aj ked v nedelu bolo lyzovat vela ludi a hodne mladych, na vlek som nikdy necakal dlhsie ako par minut. Urobil som aspon 14 jazd aj ked zjazdovky su aspon dvakrat tak dlhe, ako na Pakenhame. Bol krasny slnecny den tak to bola pohadka jazdit. Z nedele na pondelok sa oteplilo, dokonca v pondelok bolo +10 stupnov a tak sa zacalo vsetko topit. V utorok uz ale pritiahlo a ukazalo sa po skaredom pondelku, krasne slnecne pocasie. Vyuzil som ho na nakupy. V Costku mimo par drobnosti som kupil dve nove panvice a starsie som vyhodil. Tiez som si kupil velku dvojkilovu krabicu syrovatkoveho proteinu. V predajni Farm Boy zas styri krasne “baby back ribs”. Mali ich na “akcii”, znizene o 5 dollarov za jednu libru. Nemohol som taky deal obist! Uz vcera sme mali jeden kus na veceru a dnes bude druhy. Zuzka ma vyfotila s jej synom Ronym, on uz bol na ceste domov!
Poobede, ked sme sa vybalili z nakupu, nabalil som do tasky sest flias vina a vyrazili sme s Marcelou za mojim bratrancom Jankom, do jeho sucastneho byvania v tom stredisku pri mestecku Osgoode. Rano som s nim hovoril a oznamil mi, ze sa neciti najlepsie, ze uz od vcera ma strasne vela krvi v moci a ked sa nenahnevam, ze by bol rad, aby som mu priniesol par flias mojho vina. Marcela bola velmi prekvapena, ked videla to prostredie kde Janko byva. Ze take nieco este v zivote nevidela, aby starobinec vyzeral ako prvotriedny hotel. Skutocne som sa prekvapil, kolko krve bolo v jeho moci. Zdravotna sestra mu vzala vzorku a poslala na test. Ja som ho urgoval, aby isiel na pohotovost, lebo to moze byt velmi vazny pripad, pravdepodobne problem s prostatou. Aspon nato ma upozornoval urolog u ktoreho som bol pred nedavnom na kontrole. Aby som mu okamzite dal vediet, ked by som mal krv v moci.

Poobede, ked skoro vsetka rodina odisla, Zuzka lyzovala so svojim zatom Jonom.
Vcera vecer ma prekvapila sprava z Kosic, ze moj byvaly kolega z Lekarskej Fakulty a spolusediaci 9 rokov v jednej kancelarii - Feri Bohac bol hospitalizovany! S Ferom do dnes som udrzoval pisomny styk, fakticky na jeho narodeniny som s nim hovoril aj telefonicky kde naznacoval, ze chodi do nemocnice. Je hospitalizovany, s vaznou fatalnou rakovinou pecene a inych vnutornych organov. Nedavaju mu nadej zit dlhsie ako niekolko tyzdnov. Chudak chlapec! Natrapil sa so svojim invalidnym synom cele tie roky, teraz ta starostlivost ostane na chrbte jeho manzelky Ralli!

Calabogie, to je len spodna cast niekolkych zjazdoviek, tie su daleko dlhsie ako je vidiet.
Ked som dnes sadol za pocitac, mal som umysel prispevok len zacat. Tu to je, som ukecany a neviem kedy skoncit! Dve strany ma ale haltuju dalej pokracovat! Prajem kazdemu vsetko najlepsie, pozdravujem z Ottawy!

Milan