Wednesday, March 19, 2008

Zima neustupila - dokedy?

Snowstorm 2008 - Kto je ten zahadny clovek v kukle? Peter K. odstranuje nasledky vichrice z jeho "driveway"! Ja som takej roboty bol usetreny!
Ottawa 03 19 08 – streda
Vcera bolo “Eduarda” a dnes je “Jozefa”! Mena oboch mojich bratov! Na tomto kontinente nepoznaju sviatok “menin”. Len emigracia z Europy, kedy-tedy si spomenie, ze niekto ma meniny a teda sa patri pogratulovat. Canadania len vyvalia oci, ked pocuju, ze my v Europe sme zvykli oslavovat viac meniny “name day” ako narodeniny. Edovi som pogratuloval telefonicky. Jozovi som poslal elektronicku gratulaciu, hned na dve adresy. Este stale je v Holandsku u dcery “babysitting baby girl”, jeho dcery Bronky. Nazad do Blavy sa vrati teraz v sobotu. Poslal som gratulaciu aj na jeho adresu v Blave. Spolocnost, cez ktoru som tie pozdravy posielal uz potvrdila, ze boli otvorene a citane. Vybavit a poslat ich bola malickost v porovnani dat dohromady kratky elektronicky pozdrav k Velkonocnym sviatkom. S tym som sa trochu vyhral! Uz som obdrzal mnohe reakcie a urcite viac pride. Dnes rano som urobil pokus dat tu gratulaciu aj na moj Blog. Ked som chcel otvorit Blogger, cez ktory umiestnujem moje prispevky, nevedel som sa nan dostat. Nechceli ma pustit! Pozadovali, aby som uviedol moj password. Ked som ho vypisoval niekolkokrat, stale ma upozornovali, ze je nespravny, ze pre Google, ktora spolocnost vlastni Blogger, mam iny. Po mnohych pokusoch, ked nic nepracovalo a ja som si nevedel spomenut aky password mam u Google, musel som si nakoniec dat novy! Potom to uz bola rutinarska praca. V pozdrave som zmenil povodny obrazok vajiciek a fotku Marianky. Vid predchadzajuci kratky prispevok gratulacie.
Po takej vichrici a tazkej robote odstranovania snehu dobre padlo sa vymacat vonku v "hot tub". Peter, syn Ronny, manzelka Jenny, dcerka Olivia a Zuzka!
Ako dobre, ze dnes nemusim nic pripravovat na veceru! Uz davnejsie som od brata Eda obdrzal cez e-mail, pekne urobeny recept s obrazkami vypekanych prasacich kolien s cesnakom, rascou na cibuli, ukoncene a podavane na kapuste. Dlhsie sa mi pri pomysleni a videni tych obrazkov kolien zbiehali sliny. Iduc v sobotu okolo potravin, kupil som viac, ako bolo potrebne. Pozval som na ne Ladu P. ktory je slamenym vdovcom. Jeho manzelka Lida isla s jednym synom a rodinou na Floridu a chudaka Ladu nechali babysittovat ich prestarleho psa. Urcite mu dobre padlo vypadnut na par hodin z domu. Z tej vecere este ostali pekne velke tri kolena, ktore budeme mat dnes na veceru. Akurat ostane udusit trochu kapusty a uvarit zo tri zemiaky. To sa podujala urobit Marcela, aby som ja mohol spokojne od piatej sledovat “Politics”. Predtym ma caka este odskocit ku Kunstadtom dat “veceru” ich macke “Mice”. Cela Kunstadtova rodina si opeka pupky na plazach Dominikanskej Republiky. Ja som obdrzal dolezite poverenie, ulohu “babysittovat” Zuzkinu macku. Dva krat denne chodit ju pozriet a pripravit jedlo. Z pociatku sa Mica neukazala, asi vycitila, ze prisiel nejaky cudzinec. Vcera ma uz pozorovala spoza rohu a dnes rano uz stala a cakala, kedy jej nadelim nejake dobroty! Uz to mam za sebou aj pre dnesny vecer.
Ronny nevahal vyskocit z "hot tub" a vyvalat sa v snehu!
Z vcerajska na dnes v noci trochu snezilo Nie viac ako 5 cm noveho snehu. To snezenie sa nad ranom premenilo na mrznuci dazd, krupy a neskorsie rano uz len na dazd! Ten dazd stale pada a ma az do zajtra rana. Moji susedia zo strachu aby nahodou pod tou obrovskou vahou snehu a dazda neskolapsovala strecha, snazili sa co-to ztiahnut zo striechy. Mali sme vela pripadov, nie len tu v Ottawe, ale aj na druhej strane Ottawa River, skolapsovali strechy nie len na rodinnych domkoch, ale aj roznych komercnych budovach. Zavreli aj mnohe skoly s nebezpecim kolapsu striech. V tom necase som rano pred siedmou isiel ku Kunstadtom. Chcel som sa vyhnut ranajsiemu trafiku na cestach. Preto som aj k nim skocil pobede pred piatou. Od nas k nim je to nejakych 7 km. Kunstadti by sa mali vratit v sobotu niekedy k veceru. Uz to nejak len vydrzim, zvlast ked predpovede hovoria od zajtra o peknych, viacmenej slnecnych dnoch. Bude ale daleko chladnejsie, ako je dnes. Aj preto sme sa dohodli s Frantom, ze v piatok este skocime na Camp Fortune lyzovat. Uz nam vela casu na lyzovanie neostava.
Ked bolo po vichrici a cesty ako tak ocistene, modra obloha, slnko, zatial co ja som lyzoval na Camp Fortune, dievcata sa vybrali na prechadzku. V pozadi za Mariankou nas bungalow .
Ked spominam lyzovacku, hadam by som mal spomenut, ze minuly tyzden, hned po tej rekordnej vichrici, ktora nam navalila viac ako polmetra snehu, sme sa hned v pondelok vybrali lyzovat. Bolo fantasticke pocasie, slnko a cerstvy sneh. Zjazdovky boli upravene! Tak sa nam to zapacilo, ze sme prisli lyzovat aj v utorok. Pre ten tyzden to bolo vsetko! Co bolo horsie, ze nase fitko bolo zavrete a este stale je k voli nejakej povodni. Neviem presne co sa deje, ale zajtra by ho mali znovu otvorit a dat do prevadzky. Podobne, ako minuly tyzden, aj tento pondelok a utorok mali byt pekne slnecne dni s miernou teplotou. Tak sme nezavahali a znovu sme sli na Camp Fortune. Ja som sa konecne rozhodol zacat pouzivat dost narocnu zjazdovku a trochu viac som to pustal v rychlosti. Urobili sme nejakych 10 jazd a spekulovali sme, ze hadam urobime este aspon dve! Nestalo sa pre malu nehodu, ktoru som si ja odskakal! Ja som viedol a uz som bol dole nedaleko od vleku, ked naraz zo zadu do mna vrazil v slusnej rychlosti Franta. Letel som nejaky ten meter alebo dva a skoncil som tvarou v tvrdom snehu. Lyze vypli a z nejakeho dovodu som bol aj bez palic. Otriasol som sa, chvilu som zavahal kontrolujuc ci som cely! Vedel som, ze som si odrel nos, lebo som krvacal, ale nic nenaznacovalo, ze mam nejaku zlomeninu, bol som OK. Pre ten den ale nase lyzovanie skoncilo. Vcera, v utorok sme uz boli znovu na svahoch a vyborne som si zajazdil. Trauma toho padu sa prejavila az dnes rano v stredu, ked ma zacali boliet nohy, prva ruka, palec na lavej ruke a pod. Skrabance na nose sa uz hoja a za den, ci dva nebudu na nom ziadne znamky poskriabania.
Snehu vsade neurekom! Ale len co prestalo snezit, cesty boli ocistene a na druhy den aj chodniky!
Ja by som sa bol pustil do tohoto prispevku daleko skorej, zial, ked som sa zacital do tej novej novely napatia a kriminalneho pribehu: The Alibi Man od Tami Hoag, bol som strateny a vsetko muselo ist na stranu. Napinavy pribeh akoby pokracovanie knihy: Dark Horse. Je to z toho isteho prostredia Floridy, konickov a velmi bohatych ludi. Kriminalny pribeh aky ma byt! Nevedel som sa odputat a robit nejake ine veci. Ked k tomu pridam, ze kazdy den obdrzim niekde medzi 20 az 30 mailov, vsetko same somarinky a kde tu aj zaujmava vec, to poziera vsetok moj ostatny cas. Len to otvorit, pozriet a poslat do kosa niekedy vezme aj dve hodiny sedenia pred pocitacom.. Zacina mi to brat prilis vela casu, ktory by som vedel aj inac vyuzit.

Musim sa ospravedlnit, ale v poslednom case som nemal v rukach fotak a ked nieco je nafotene tak to urobila Marcela. Inac som obdrzal od Zuzky par fotiek z ich dobreho casu v “hot tub” u jej syna Ronyho, ked v najvacsej fujavici sa mocili vonku vo vyhriatej vyryvke. Mozno, ze nejaky zaber prilozim k tomuto prispevku z nedostatku inych fotiek.

Myslim, ze je cas koncit! Som na konci druhej strany. Necakal som, ze tolko napisem. Ked som vas otravil citanim mojich riadkov tak sa ospravedlnujem. Prajem vsetkym prekrasne Velkonocne sviatky! HAPPY EASTER! Nase budu stale pod snehom a este dlho po sviatkoch! Predpovede hovoria o dalsich 6 tyzdnoch chladneho pocasia. Brrrrrrrr! Kedy to skonci????? Zatial mame v predpovedi nocne teploty s -8 az -12 stupnov na najblizsie dni.

Milan