Sunday, March 30, 2008

Paradna marcova lyzovacka 2008

Uz su tu! Prve lastovicky, Canadske dive husi! Ked sa dobre pozriete uvidite ich po stromami. Asi im nikto nepovedal, ze je priskoro prist do Canady, vsak sme tazko pod snehom!
Ottawa 03 29 08 – sobota
Dnes sa v pisani daleko nedostanem. Je neskore poobedie. Za polhodinu ideme vsetci traja na veceru ku Kunstadtom. Ja som uz obleceny do niecoho dostojnejsieho, ako obycajne nosim a pripraveny ist. Marcela dava do poriadku Marianku a potom seba. Musi to byt pravda, lebo po ukonceni minulej vety sa mi dvakrat kychlo, ze to museli pocut susedia az na zaciatku ulice. Planoval som zacat s mojim prispevkom hned poobede, ako sme sa vratili s Petrom z lyzovacky na Calabogie Peaks. Urobil som si proteinovy “cocktail” a na chvilu som zalahol s umyslom precitat par clankov z novin, ktore som nestihol rano ani otvorit. Do novin som dlho nevydrzal pozerat. Privreli sa mi oci a ja som upadol do hlbokeho spanku. Dobiehal som nedospane hodiny z dnesnej noci, ked uz rano okolo druhej som bol hore a cital som noviny z minuleho dna. Nad ranom som este na nejaku hodinu pospal.
Do Marisky, to je najtazsia robota, obut si zjazdarske boty. Potom este raz, ked ich clovek vyzuva!
Zjazdovky na Skyline su dost prudke, ale vzdy perfektne upravene! Radost na nich lyzovat!
V pondelok a utorok som lyzoval s Vlastou a Frantom. Bolo pekne slnecne pocasie ale zimaaa! Vo stvrtok odisli na juh USA sa zotavit z dlhej zimy, podobne ako Kunstadti na plazach Dominikanskej Republiky
HAPPY KUNSTADT FAMILY! Z lava Jenny, Ronnie, Zuzka, Monika, Peter, Eric, Jon a na krku Olivia a Jackson. Dnes Olivia a Jackson boli krsteni v mestecku Napanee.
Zrejme mali vsetci hodne svandy, kupania a sportovania. Vraj vydareny vikend na slnku!
Vcera, ked sme sa vracali z lyzovacky na Camp Fortune v Gatineau Mts. Peter prejavil zaujem ist na druhy den lyzovat na Calabogie Peaks. Prehovaral ma, aby som s nim isiel aj ked v nedavnej minulosti som si povedal, ze tam nebudem chodit z dvoch dovodov. Za prve, ze je to daleko (100 km len tam) a za druhe, ze chcu na den lyzovania nehorazne peniaze! “Nerob si starost s poplatkom na vleky ani s transportaciou! My mame cez obchod kupene styri volne tikety na vsetky kopce v okoli Ottawy na celu sezonu, naviac pojdeme s podnikovym autom”! Presviecal ma Peter. Good, usetrim nejakych 40 dollarov len na tikete a to nespominam vydavky na benzin, ked s nim pojdem! Podla predpovedi malo byt bajecne pocasie s teplotou cez den okolo -1 az -3 stupne. Neobanoval som!!! Nemohli sme mat lepsie podmienky, ako sa ukazali dnes! Absolutne modra, cista obloha, slnko a lahky mraz! Vynikajuce snehove podmienky, perfektne upravene vsetky svahy a nie vela ludi. Mnoho jazd som isiel za Petrom, snazil som sa napodobnovat jeho “carving” agresivnu jazdu a obcas on za mnou, aby mi dal nejaky typ, ako a co vylepsit. Darilo sa mi! Jazdil som vsetky, aj tie nanarocnejsie svahy bez problemov. Nohy boli silne a bez krcov. Zatial mozem prehlasit, ze to bol moj najlepsi lyziarsky den tejto sezony po vsetkych strankach!
Dvaja uz 'postarsi", ale stale "fesaci" hahaha, na zjazdovkach!
Nielen najlepsi den, ale tiez najlepsi (dokonca rekordny), tyzden! Tento tyzden som bol s dnesnym dnom lyzovat 5 x. Prve dva dni, v pondelok a utorok este spolu s Frantom a Vlastou. Boli to studene, ale slnecne dni. V stredu sme si dali odpocinok. Vo strvrtok Franta s Vlastou uz boli na ceste na juh USA. Bol tu ale Peter, ktory sa vratil z nejakych zavodov. S nim som lyzoval dalsie tri dni. Este na Camp Fortune, Peter parkrat isiel za mnou, aby ohodnotil moju snahu adaptovat sa na “carving” styl lyzovania. Pochvalil ma, ze po par instruktaznych pripomienkach ako nato prehlasil, ze som ”najtalentovanejsi” student, ako rychle som pochytil princip jazdy na “carving” lyziach. Hahahaha, neviem ci to mienil vazne, alebo si ironicky zo mna utahoval? Cim viac som tak zacal jazdit, tym viac som zacal ziskavat sebaistotu a odvahu to pustat z akehokolvek svahu a rychlosti. Vezme mi este vela treningovych jazd a dni, pokial si suverenne osvojim ten sposob jazdenia. Tesim sa na to! Vela dni do konca lyziarskej sezony nezostava. Na Camp Fortune este cely buduci tyzden. Ba dokonca za maly poplatok vraj budeme moct lyzovat az do konca prveho tyzdna v maji. To uz bude “jarne” lyzovania. Otepluje sa! V pondelok a utorok ma byt par stupnov nad nulou a lahky dazd. Len nech sa vsetko topi pomaly, aby nenastali povodne. Na jarne dni a roztopeny sneh sa tesia aj nase Canadske dive husi, ktore uz prileteli vo velkych krdloch. Asi im nik nepovedal, ze sme pod snehom. Mnohe rodinky sa ukazali uz aj na golfisti. Ked sme sa vracali vo stvrtok od bratranca Janka, kde sme mu boli zagratulovat k 85-tim narodeninam, popri ceste na kukuricnych poliach ich boli stovky. Moj bratranec Janko oslavuje 85 narodeniny, prisli sme mu gratulovat!
03 30 08 – nedela
Zuzka sa vcera vecer s vecerou “trhla”. Vyborna zeleninova polievka a hlavne jedlo kombinacia vseliakych morskych potvor v omacke s kurcacimi “drums” a ryzou. Posedeli sme a kecali do deviatej., Prisiel cas ist domov a Marianka do postele. Nechtiac, skutocnostou, ze sme boli z domu prec a vsetky spotrebice boli u nas vypnute, “prispel” som k “uspechu” Dna zeme! Vcera sme mali od 8 hodiny vecer do deviatej pouzivat co najmenej elektriky tak, ako sa tejto akcii malo zucastnit niekolko krajin. Tu v Ottawe sa za tu hodinu spotreba energie znizila o 5%. “Big deal”, vsak su to hlupe napady, “gimmicks” environmentalistov, laviciarov, “tree huggers, granola crunchers” a podobnych extremistov s vymazanymi mozgami, “bullshit”-ermi, ako je All Gore v Canade David Suzuky.
U Janka v zariadeniach kde teraz zije. V jeho izbe a na chodbe vo vstupnej hale Orchard Living Centra.
Zuzka pre mna pripravila pekny darcek – sklenenu tacku na podavanie syrov, ako pozornost za opateru jej macky pocas ich rodinneho vyletu na plaze Dominikanskej Republiky. Obdrzal som celu hromadu fotiek z ich zajazdu a tak nejaku urcite prilozim. Vcera uz odisli do Napanee, mestecka nedaleko Kingstonu, obe rodiny, Ronnie, Monika, Eric s ich manzelkami a detmi. Dnes rano odchadzaju Zuzka a Peter, aby sa zucastnili “krstin” oboch ich potomkov, Olivie a Jacksona. Kunstadti nie su krestania, ale nemali ziadne namietky, ked sa krstin dozadovali a zorganizovali rodicia Jona, manzela Moniky a Ronnyho manzelky Jennifer. Ak by Peter nebol isiel, ako ze sa mu nie velmi chcelo, urcite by sme isli lyzovat, lebo dnes ma byt tak krasny den ako vcera, len teplejsi!
Myslim, ze Jankovi padlo dobre, ze sme mu prisli pogratulovat k jeho narodeninam a potesil sa aj darceku, flaske brandy a par flias vina.
Franta s Vlastou sa maju vratit az niekedy koncom tyzdna a Peter v utorok odchadza na Majstrovstva sveta, alebo Canady, na “Sun Peak” niekde v horach Britskej Columbii. Samemu sa mi lyzovat nebude chciet ist. V stredu sa ku mne mozno prida na lyzovacku Zuzka a mozno aj v piatok. Inac, neviem ci som spomenul, mali sme zavrete fitko cele dva tyzdne. Mali nejaku povoden, alebo nieco vazneho, ked ho zavreli. Uz skoro zacneme chodit na tennis a do fitka. Dohovoril som sa s Frantom, ze rano vzdy pojdeme na tennis a z tenisu do fitka. Potrebujem zhodit tych par kilogramov, co som si usetril cez zimu.
Zatial aby nam prialo pocasie a sneh ostal na horach aspon do maja, aby sme este mohli chodit lyzovat! Ohromne sa mi to zapacilo!
Predvcerom, sme sa s Mariankou vybrali do predajne Independent, nechat urobit fotky pre nase Canadske pasy. Platnost nam obom vyprsi v juni tohto roku. Teraz, ked USA vyzaduje na prechod hranic pas aj od Canadanov, trva daleko dlhsie si ho vybavit pre velky naval zaujemcov. S Mariankou nebol ziaden problem ako v minulosti, aj ked mali sme problem trochu ineho nie prijemneho razenia. Nejdem radsej spominat! Mne mali problem urobit poriadnu fotku, lebo na pas sa vyzaduje biele pozadie a tak na fotke moje “bielosive” vlasy splynuli s pozadim a vyzeram, ako vezen zo Sing-Singu udrety latou po hlave. V pondelok alebo v utorok skocim ziadosti odovzdat na emigracny urad.

Ked spominam “odovzdavanie”, pred par dnami si jeden konzultant z “Golden Years Financial Services” prisiel vybrat vsetky nase papiere pre danove priznanie, aby ho na moje poziadanie pripravil. Vo stvrtok uz urobene ma priniest. To bude zas penazi, co budem musiet poslat Revenue Canada, ako danove nedoplatky. Nejakych tri tisic som im uz poslal dopredu, nieco obdrzali z automatickych zrazok, tak dufam, ze ma ta suma nezabije!

Uz sa hore do kuchyne vyskriabala Marcela, vybrala z postele Marianku pod sprchu a asistuje jej s rannou hygienou. Mne uz prisli oboje novin a kedze som stihol napisat moj prispevok a dokoncit ho pred osmou hodinou, ostava mi este cas do novin nazriet. Prispevok dam na web stranku az niekedy poobede. Skocim hadam do kina a dokupit par drobnosti do kuchyne. Ani som nespomenul, ze som videl aspon tri filmy za poslednych 10 dni odkedy som umiestnil moj posledny prispevok na BLOG. Stihol som precitat jednu knihu a nacat dalsiu. Sneh na terase sa uz poriadne scvrkol a tak hadam zbytok odstaranim este dnes, aby sme skoro mohli robit B.B.Q a poriadne, stavnate, krvave “kapitalisticke” steaky!
Prajem vsetkym prijemnu jar a nam este aspon mesiac dobrej lyzovacky! Majte sa krasne, nazivajte v pohode a porozumeni jeden k druhemu!

Milan