Flasku vina, ci uz cerveneho alebo bieleho, este pred nedavnom som obycajne otvoril tak najskor pred vecerou. Pripadne skorej, ked som pripravoval “paradnejsiu” veceru, ktoru pripravit vyzadovalo trochu inspiracie a majstrovsky “flare”, lachke vzplnutie, zapal. Vtedy pohar vina bol velmi napomocny umocnit inspiraciu a lachkost pripravy nejakej speciality. Ked robim barbeque, steaky, kotlety, alebo nieco ineho, pohar vina samozrejme nikdy nemoze chybat. To mi vzdy pripomina heslo, ktore ma v kuchyni Barbara T. V preklade asi: “Varim vzdy s vinom, ale nie vzdy ho davam do jedla”. Uz si dnes ani neviem predstavit vecerat bez pohara alebo flasky vina na stole. V poslednom case som sa prichytil, ze podobnu inspiraciu v podobe konzumacie vina potrebujem aj ked davam dohromady napr. tento prispevok, alebo prispevky z nedavnej minulosti. Nie preto, ze by moje skrabanice vyzadovali velku davku tvorivej inspiracie. Dobre vsak padne usrkavat z dobreho vina a klepat do klavesnice. Som presvedceny, ze vacsina umelecky naklonenych ludi, maliarov, socharov, spisovatelov atd… pestovali tento zvyk, mat otvorenu flasku a tvorili pod vplyvom alkoholu a v mnohych pripadoch, pod vplyvom roznych drog.
My s Mariankou a neskorsie s Petrom, sme sa obdivovali zanietenym golfistom na "nasom backyarde".
Aj ked si vonkoncom nenamyslam, ze by ta otvorena flaska vina a usrkavanie z nej, prebudila vo mne nejake genialne pisatelske, ci tvorive bunky, skor si myslim, ze s kazdym poharom, ci flaskou vina, alkoholu, zabijem desattice, ked nie miliony tych tvorivych buniek v mozgu. Horsie, ze tento doteraz prijemny pozitok s vecerou sa moze zmenit a z cloveka lachko moze urobit alkoholika, zvlast ked chut na pohar vina prichadza skorej a skorej. Zatial mi to nehrozi, ale nie som si isty, ked kazde rano zacnem brat “kalistek” toho “elixiru zivota” urobeneho podla viac ako storocnej pani Jamnickej. Liter tohoto napoja je uz vyluhovany, vodka takto zmenena roznymi bylinkami ma krasnu zlatu farbu a velmi prijemnu chut. Od zajtra zacnem tento vyborny mok pouzivat kazdy den. Hadam mi predlzi moj zivot o par extra dni. Vela mi, podla nejakeho indexu, co mi poslal moj brat Edo, neostava. Len desat extra rokov, ked ma nezabije nieco predtym. Ten vypocet dlzky zivota vyzadoval uvedenie desiatok vseliakych informacii. Na tom zaklade mi vyslo, ze budem zit do 82 roku. Pekna perspektiva! Ved to je nie daleko!
V sobotu v dlhom vikende zavitala k nam navsteva priatelov z Mississaugy, rodina Plichtovcov.
Myslim, ze som z pocitaca vymazal ten index. Skoda, bolo by zaujmave, ked by si ho urobil moj bratranec Janko. On uz teraz sa doziva 84-ho roku. Uz teraz ma bije o dva roky v dlzke predpokladaneho mojho zivota. Konecne po rokoch vahania sa Janko prestahoval do nasho susedstva, nedaleko mestecka Manetick, do luxusneho prostredia pre starsich penzistov “Orchard View Living Centre”. Pred casom v jednom z mojich prispevkov som uviedol par slov o navsteve Janka a toho miesta. Tiez som umiestnil niekolko fotiek. V tom case tam bol len na skusku! Na poziadanie jeho dcery som sa snazil Janka presvedcit, ze to je uz cas, odist z Pandzabu, ako som nazval miesto, kde doteraz zil v Toronte. On jediny biely medzi stovkami Pakistancov, Somalcov, Jamaikancov atd…Ked si v tom 24 poschodovom cinzaku pred 30 rokmi kupil apartment, zili tam len Canadania. Dnes on bol posledny biely, kto tam este zil. Pred par dnami sa prestahoval, ale v garzonke s prietranou kupelkou, zachodom, umyvadlom, mal este len par veci, ako postel, pisaci stol, “stenu” a niekolko nerozbalenych krabic. Vcera zavolal, ze sa mozeme prist pozriet nanho a jeho appartment. Co sme urobili a hned mu aj pomohli trochu upravit cele zariadenie bytu. Viac este pride, ale uz sa da v tej velkej izbe zit. Je v paradnom prostredi a o vsetko ma postarane! Lekarska starostlivost, strava, dokonca ho pridu aj ostrihat, vylety do mesta, atd. Co si jeden len zmysli! Bal som sa, ze bude nespokojny, ale aj ked ano, nedal to vediet, naopak si to pochvaloval. Jedine, co sa mu nepaci, ze tam ziju stari ludia, ako by on bol mladsi?! Dolezite je, ze jeho dcera Yvetta ma bungalow nejakych 10 minut cesty odtial. Moze sa denne zastavit, vziat ho k nim, ci skontrolovat, ci je OK.
Pred par dnami nam zavolal Janko, ze je prestahovany z Toronta do nasho blizkeho okolia. Boli sme ho navstivit a trochu pomoct s nabytkom.
S Jankom sme stravili kratky cas v jeho izbe, trochu sme mu pomohli s upravou nabytku a potom sme mali kratku prechadzku v okoli jeho noveho byvania
V minulom prispevku som spomenul moj problem si vybrat knihu, ktoru som doteraz necital. Dal som prilezitost dvom kniham, aby som zistil po asi 50 stranach, ze som ich uz cital. Nakoniec som zvolil od toho spisovatela jednu “Dead Irish”. OK tu som necital, ale dej sa rozbiehla velmi pomaly, ze som nakoniec dal prednost knihe, ktoru som si cerstvo kupil. “THE MAPHISTO CLUB” od aj na Slovensku znamej spisovatelky TESS GERRITSEN. Ked som bol posledne na Slovensku, vsimol som si, ze sa jej knihy v preklade predavali v knihkupectvach. Spisovatelka vie ako zaujat citatela! Zaujma ma viac citat tuto knihu, ako sa pozerat na ”US OPEN” aj ked tenisove stretnutia su najvyssieho kalibru. Tie najlepsie idu hlboko do noci a to som nie ochotny pozerat. Obycajne po prvom vecernom zapase zien to zabalim a idem spat.
Pred jeho novym byvanim, zda sa, ze je spokojny, len skoda, ze su tam stari ludia a je ich vela.
Nechcem to zahovorit, je uz skoro polovicka septembra. Uz aspon jeden mesiac by som mal kychat, tiect mi z nosu, svrbiet ma v krku, kaslat a slzit. Alergia na rag weed ma nejak obchadza. Vsimol som si to uz minuleho roku, ze som mal velmi mierne priznaky a tento rok len kde tu kychnem, ci smrkam. Zabezpecil som sa z pilulkami a postrekmi do nosa. Nic som z toho nepotreboval pouzit. Skoda vyhodenych penazi! Nevadi, hlavne, ze ta mizeria je zamnou! Aspon dufam? 
Zacina sa stmievat! Aj golfiste uz je opustene a nasa terasa tiez!
Zavolaili ma z kliniky, ze maju vsetky vysledky testov na moju prostatu. Lekar ma zajtra chce vidiet, aby ma informoval ako som dopadol. Dufam, ze dobre, ze nic zatial nenasli a teda budem mat lepsi vysledok ako nas kamarat Emil. Uz ma deli len asi 10 dni a pojdem na dalsiu nie najprijemnejsiu kontrolu – rectocolonoscopiu. Ked aj ten test dopadne OK, hadam sa len dozijem toho predpokladaneho veku 82 rokov. Ked nie to by som zisiel zo sveta skorej ako moji rodicia. To by nebolo dobre!
Z horucej Canady (+32 st. plus vlhkost tak sa to citi ako +37 st.)
pozdravuje Milan
