Kde inde, ako pred divadlom! Neuveritelne, Kosice, male mesto len nejakych par stotic ludi, ma stalu divadelnu scenu, operu a viac!
Ottawa 07 29 07 – nedela
Ano, mal som v umysle, ze este vcera napisem par riadkov. Moj dalsi prispevok do mojho blogu. To aby som pokracoval v tejto serii z ciest po Slovensku, hlavne pridanim fotiek z mojej cesty a kde tu aj spomienok, prijemnych zazitkov medzi rodinou, priatelmi, priatelkami. Prekazil mi To Peter K! Este v piatok mi zavolal, ze ide na Calabogie na ich chatu. Nespomenul, ze by ho potesilo, ked by som tam prisiel aj ja, aj ked som tak citil. Ja som sa zas neponukol, nevediac, kto vsetko tam bude. Konecne, na sobotu slubovali v predpovediach dost neprijemne, dazdive pocasie, dokonca so silnymi poobednajsimi burkami. Tak som sa uspokojil, ze lepsie bude ostat doma. V sobotu rano mi Peter znovu zavolal, dal mi vediet, ze je sam a ked nemam nic na plane, bude rad, aby som len prisiel. Samozrejme, ze som sa prislubil, len co zbalim dievky a ideme. Prsalo, ako predpokladali predpovede, ale len do pol cesty, neskorsie uz bolo vsetko suche.
Z druhej strany divadla! Klara vo svojej najlepsej forme! Stihla a mlada!
Ja som sa zastavil v potravinach, kupil som grilovane kurca, zemiakovy salat a nejaku jemnu kapustu, aby sme mali nieco pod zub na obed. Peter tazko makal okolo chaty, pokryval urcite otvorene priestory pod chatou. Dokonca sme sfixovali aj B.B.Q a namontoval starter do “snowmobilu”. Po obede sme sa este pozreli na film “Mnichov”. Som si isty, ze Peter by bol privital, ked by som tam bol ostal, ale neboli sme nato pripraveni ani vybaveni! K veceru, ked sa konecne vycasilo, bol cas k navratu nazad domov. Peter tam ostal sam, vraj ma co robit este aj v nedelu. Skoda, ked by bol naznacil, ze nech tam ostaneme aj na nedelu, boli by sme sa tak zariadili. Anka si obrovsky pochvalovala vodu v jazere a niekolkokrat do nej vosla si zaplavat. Ja som so sebou vzal moj laptop pocitac, myslel som, ze budem mat cas napisat tento prispevok. Kdeze! Robim tak dnes v nedelu poobede. To som tiez nemal v umysle!
S Ankou, ktora povodne mala zaujem prist robit opatrovatelku Marianke. Pred slavnou fontanou a "katedralou" v strede Kosic.
Vcera vecer, po velmi lahkej vecery, len tanier fazulovej polievky, bralo ma velmi do spanku. Trochu som sa cudoval, lebo som vypil len jeden pohar cerveneho. Nemalo teda z coho! Aj tak som zalahol a prebudil som sa rano nieco pred druhou, odpocinuty a vyspany! Dievcata ma jednoducho nechali spat! Z Blavy som si priniesol detektivno – kriminalny pribeh slovenskeho spisovatela s menom Dominik Dan s nazvom “Popol vsetkych zarovna”! Zacal som ju citat este u brata Joza, ktory knihu dostal od najmladsieho brata Eda. Celkom mi ju vrele doporucil. Bolo mi velmi cudne citat v slovencine, uz preto, ze knihu v slovenskom jazyku som neprecital od kedy som prisiel do Kanady. Tato je prva za poslednych 37 rokov. Aj ked autor uvadza, ze je to fiktivny pribeh, je vraj zalozeny na vela faktoch, ktore sa udiali v case okolo unosu prezidentovho syna, nie cistych aktivit SIS-ky, roznych kriminalnych elementov, slovenskej mafie, tajnej sluzby a vysetrujucich kriminalistov. Autor sluzil u policie poslednych 20 rokov, ako detektiv vysetrujuci vrazdy. Vierohodnost jeho popisov je zarucena dlhodobou sluzbou v tychto instituciach. Je to napinave citanie zo zakulisia slovenskych mafianov, tajnej sluzby a politickych intrigov na najvyssich miestach!
Klara v diskusii s priatelom, bratom sestry s ktorou som volakey davno randil, ked ona bola medicka a ja asistent na KTV.!Dnesne rano a doobedie som bol viac ako aktivny! Nielen, ze som do rana piatej hodiny zvladol precitat mnoho desiatok stran z tej vyssie spominanej knihy, precitat dvoje novin ba dokonca sa este ostrihat, co nie je moja najoblubenejsia aktivita, a naviac skocit na nakup do Costca. Neznasam dlhe vlasy! Zvlast, ked ich skoro niet hore na temene, len na stranach. To potom robi moju normalne obdlznikovu tvar radsej stvorcovu. Nuz a to sa nijak nepac mojmu estetickemu citeniu! Na stvorcovu, ci okruhlu tvar, hadam mam este cas po 80-tke! Hahahaha. Povodne som mal dnes v plane skocit do narodnej galerie na vystavu obrazov Renoara. Rozmyslel som si to. V nedelu tam bude urcite napraskane. Pojdeme s Ankou v utorok, ked pride k Marianke Pierretta. Potom som sa chystal, ze skocim do kina na film: THE BOURNE ULTIMATUM, v hlavnej ulohe s Matt Damonom. Prepocital som sa ! V stredu bude premiera a zacnu ho davat az buduci vikend. Nevadi, pojdem potom! Davaju sice jeden celkom zaujmavy film “Rescue Dawn”, skutocny pribeh z Vietnamskej vojny. Nie je to vsak mojou prioritou. Skocil som radsej do Costca, utrati vzacne peniaze na toaletny papier, asparagus, zavarane uhorky a roastovane papriky, paradajky a hlavne, dva koncentraty na vyrobu bieleho vina. Ked som sa vratil, tak som radsej dal prednost napisat tento prispevok, ako ist do kina. Prispevok by mal byt venovany Kosiciam! Lepsie povedane mojej navsteve Kosic a vzacnych blizkych priatelov a priateliek pripadne rodiny.
S Klarou a jej susedkou sme obcas vecer posedeli na ich "pavlaci"!
Myslim, ze to nebude len jeden prispevok. Ved prezite tri dni mi davaju bohatu moznost si pospominat na pekny a zaujmavy cas v Kosiciach! Je to nove mesto, ktore sa velmi zlepsilo k lepsiemu dokonca od mojej poslednej navstevy pred asi 5-6 rokmi. Samozrejme, hlavna ulica uz vtedy bola pekne urobena, fasady domov obnovene, plno ludi posedavajucich v desiatkach krytych stankoch na ulici, kaviarni, pivarni ci zmrzlinarni. Uprava stareho mesta pokracuje, daleko viac domov, cinzakov, dostava novu fasadu, oblozenia a farby. Nie su to tie sede cinzaky socializmu, panelaky, ale moderna nova “tvar” mierneho kapitalizmu. Proces totalnej obnovy, rekonstrukcie, samozrejme nie je rychly. Co je rychle, ako pracuje privatny investment, hlavne v oblasti sluzieb, ako su restauracie, obchody, ponukane sluzby. Dnes, co je k dostaniu na « zapade » je k dostaniu aj na « vychode » Slovenska. Som celkom nahnevany sam na seba, naco som sa vlacil po vseliakych obchodoch tu v Kanade a snazil sa kupit nejake pozornosti, ked presne take, omnoho krajsie a v plnom bohatstve maju aj na Slovensku. To bolo poslednykrat, ze som jeden cely mensi kufor niesol takych pozornosti!
Dnesne Kosice! Vyparadene, vzrusujuce. Pekne, obnovene!
Ked po velmi prijemnej a nesmierne “lacnej” jazde rychlikom som poobede prisiel do Kosic, na stanici ma cakli Klara a Gretka, dve sestry, ktore su nie len priatelky, ale skoro nieco ako sestry, rodina kamaratky od davnych cias, ked nase vztahy sa formovali a boli vzdy nesmierne srdecne, blizke a priatelske. Nehovoriac o tom, ze Gretka bola dvakrat u mna v Canade ako care-giver pri Marianke a Klara dokonca trikrat! Obom som nesmierne zaviazany za nezistnu pomoc Marianke, ale i mne osobne. Obe su super zeny a som velmi pocteny, ze ich mozem nazyvat priatelky, kamaratky! Ich nezistna pomoc, vztah, moze byt prikladom vsetkych vztahov. Obe sestry nezvycajne spestrili a urobil moj pobyt v Kosiciach nezabudnutelny! Patri im vsetka moja vdaka!
Rapidne sa priblizujem ku konci dvoch mnou vyhradenych stran. Nejdem sa dalej rozpisovat o Kosiciac a navsteve. To hadam v dalsom pokracovani. Prilozim par fotografii na spestrenie prispevku
Prajem kazdemu prijemne dni leta. Pozdravuje a praje vsetko najlepsie
Milan
Kde inde, ako pred divadlom! Neuveritelne, Kosice, male mesto len nejakych par stotic ludi, ma stalu divadelnu scenu, operu a viac!
