Ked ma v nedelu k veceru Pater priviezol z letista domov, Anka ho pozvala na veceru. Segedinsky gulas s knedlikom. Odmietol, ze ma este nejake povinosti a ze konecne uz veceral. Ja som sa ho pokusil zlakat, ze mu ponuknem vynikajucu Polsku vodku “Zubrowku” bison grass vodka, ktoru som dostal od mojho synovca Gojka v Kosiciach. Ma to byt nejake specialne vydanie, ktore nie je normalne k dostaniu. Gojko obdrzal tu flasku od obchodneho klienta z Polska. Daroval mi ju, ked som spomenul pri spolocnej veceri, ze s Petrom po lyzovacke sme sa niekolkokrat zvykli zastavit v jednej polskej restauracii v ktorej robili celkom slusnu drztkovu polievku. Objavili sme, ze ako aperitif ponukali aj Zubrowku. Petrovi a konecne aj mne ohromne pochutila. Presiel som neskorsie niekolko predajni alkoholu a nikde ju nemali. Konecne v jednej som Zubrowku nasiel a mali posledne dve flase, ktore som si hned telefonicky rezervoval. Vraj uz viac ju nebudu dovazat, lebo sa nepredavala. Potesil ma tento dar od Gojka a Peter sa prislubil, ze len co navarim drztkovu polievku, pride nie len na nu, ale aj na Zubrowku!
Nie casto sa stane, ze sa vsetci traja bratia takto stretneme oko v Ziline u Eda a Marusky. Chybala len sestra Bibka.
Doma ma cakali tri nie nalepsie prekvapenia. O jednom som uz vedel, ked mi Anka telefonicky ohlasila niekolko dni pred mojim odchodom zo Slovenska, ze sme mali v bungalowe vacsiu potopu. Dva dni dazdov a nieco ako prietrz mracien, sposobilo, ze sa nam zacala dostavat do basementu voda. Podobne sme zazili pred dvoma rokmi ci tak nejak, ked tu este bola Klara. Anke sa podarilo limitovat rozsirenie vody, ked tvrde pracovala, vytierala a zmykala uteraky. Poskodenie bolo limitovane. Ked som ja prisiel domov, vsetko bolo uz vyschnute. Bol som v kontakte s vedenim nasho “conda” a v tychto dnoch maju prist nejaky specialisti a vec vyriesit. Mam taky neisty pocit ci to budu moct z vnutra sfixovat. Skor by to potrebovalo urobit z vonku a to by bol velky job odhalit cele zaklady.
Miesto Bibky pri foteni zaskocila Maruska, manzelka najmladsieho brata Eda.
Druhym sokom bola poznamka od Anky, ze ona ma viza len do konca augusta. To jej vraj v Montreali naznacil uradnik pasoveho oddelenia, ked mu spravne rozumela. Vraj hovoril trochu cesky. Ked som sa ale pozrel do jej pasu, viza ma az do konca septembra. Myslim, ze ten uradnik jej skor naznacoval, ze ked chce predlzit viza musi tak urobit do konca augusta, mesiac pred vyprsanim viz. V utorok som zacal makat. Isiel som cez internet na imigracnu stranku. Prestudoval som vsetky regule! Konecne som nasiel formulare, ktore som mohol priamo vyplnit. Dal som dohromady potrebne texty a po dvoch, ci troch hodinach, dokument s hromadou fotokopii bol pripraveny pre Anku podpisat. U Marianky v utorok bola Pierretta, Anka prisla az okolo piatej. Bolo trochu neskoro este v ten den ist na postu dokumenty poslat. Urobil som to v stredu rano. Dufam, ze nacas! Teraz len ci jej predlzia tie viza do konca novembra?
Pri hrobe nasich rodicov som postal aj ja vzdal im spomienkovu uctu
To vsetko spominane sa dalo bez vzrusenia prezit! Co uz menej, bol list z “Revenue Canada”, berneho uradu, ze prehodnotili moje danove priznanie a ze im dlzim nejakych 1.400,00 dollarov naviac, co som doteraz zaplatil. WOW! Cary-mary moho kamarata Belu s mojim danovym priznanim nepresli! Urcite by ma viac potesila zprava, ze som preplatil a vracaju mi nejake peniaze. Hahahaha! Nic takeho, cvakaj a skoro, lebo mi este zapocitaju uroky. Mal som to zaplatit uz pred tyzdnom. Som si isty, ze budu na mne este chciet par dollarov, ako pokutu za oneskorene poslanie. Dnes som si vsimol na internete a v mojej banke, ze sek uz vybrali. Boy, ale su rychli! Musim si najst trochu cas a prekontrolovat moje “bankovnictvo”. Nejak mi nesedia vypocty z banky a v mojej sekovej knizke. Asi som musel niekde urobit ja chybu, lebo podla mojich vypoctov mal by som na banke mat o nejakych 1500 dollarov viac, ako vykazuje banka.
Nejak som sa rozpisal a nie o tom o com by som mal! Umysel bol pokracovat v nacatom liste z vcerajska o mojej ceste a pobyte na Slovensku. Uz vidim, ze sprievodcom budu viacmenej moje fotografie a par poznamok pod nimi. Tie budu viac popisne ako by som ja dokazal v slovach a vo vetach. Volakedy davno som niekde cital, ze obraz, fotka je tisickrat efektivnejsia ako pisane slovo. “So be it!” Aj v tomto liste ich bude dost!
V Dolnom Kubine nas privitala sestra Bibka s Manzelom Milanom
Dnes je stvrtok. Presne takto pred troma tyzdnami po dazdivej strede ale v prijemnej spolocnosti Martiny v Blave, sme sa vydali s Jozom na cestu na jeho “mustangu” na sever Slovenska. Najskor to bola zastavka u mojho najmladsieho brata Eda v Ziline. Bez vacsich tazkosti sme sa tam dostali asi za dve a pol hodiny, ci tak nejak. Najst jeho byvanie vo Vlcinciach uz bol vacsi problem. V tej spleti jednotnych socialistickych cinzakov aj moj brat Jozo mal problem najst spravnu cestu. Pomohol mobil. Edo nas pohostil s dvoma rozdielnymi polievkami – hubovou a drztkovou, ktore som si dopredu objednal. On ich robi vyborne. Jeho manzelka Maruska farmaceutka, ma vybavila s roznymi vitaminami a medicinskymi produktami o ktore som mal zaujem. Za nejake dve hodiny sme boli na ceste do Dolneho Kubina na navstevu setry Bibky a jej manzela Milana. Z Kosic este prisiel ich syn Gojko. Mali sme veselu spolocnost. Este pred prichodom k nim sme sa zastavili na cintorine, vzdat spomienkovu uctu obom nasim rodicom.
Este pred nasim odchodom z Dolneho Kubina zastihol nas v Kubine Kosicky synovec Gojko Zmestil som sa do dvoch stran, to som rad. Pokracovat budem s popisom kratkeho pobytu pod Tatrami a prijemne stravenych troch dnoch v Kosiciach. Zatial “do citania”! Pozdravujem a prajem prijemne dni leta.
Milan
