Ottawa 10 28 06 – sobotaO dnesnom dni sa neda vela dobreho povedat, hadam len tolko, ze sme zdravi a v pohodli nasho bungalowu, kde nikdy nie je daleko do postele, zavriet oci a oddat sa driemaniu o teplom, slnecnom a po vsetkych strankach krasnom dni oko mnoho z vas preziva este stale v Europe. Klara z Londyna pise o prechadzakach po parkoch, kde vsade su spusty kvetov a stormy su stale zelene. Duro V. zo Svajciarska o rekornych teplotach cez 28 stupnov, nadherne zbarvenych stromov a ani Sano v Nemecku si na pocasie nestazuje. Ako im je dobre! Ked sa pozriem cez okno z mojho studia, kde momentalne sedim a pisem na laptop pocitaci prvy odstavec prispevku do mojho blogu, tak ten pohlad von je vsetko ine, ako vyssie spominam.
Pred par dnami, ked moja neter Yvetta aj s manzelom Stonkom prisli po Janka, ktoreho podobne ako minuly tyzden aj tento sme “babysittovali” pocas jeho zotavovania z nedavnej operacie, pozvala nas k nim do Ottawa-Osgoode na obed. Celkom som sa tesil, lebo Stonko je vynikajuci kuchar povodom z Burmy. Chystal sa pre nas urobit rybu na nejaky Thaisky sposob. Vraj vynikajuce jedlo. Ked som sa rano vyskriabal z postele a pozrel von, viacmenej som vedel, ze v takom necase bude najmudrejsie sediet doma v komforte nasho prostredia. Nebol by to prijemny zazitok cestovat v dazdi, na mokrych cestach, aj ked uz mam zimne pneumatiky na aute, tie su vyborne aj na taketo pocasie. 
Vcera rano pri treningu sme sa dohodli s Petrom, ze pride poobede a prehodi mi letne pneumatiky za zimne. On ma vsetky instrumenty, vercajk, ze to nie je prenho problem. Urobil mi to aj vlani. Ja som zas na oplatku ho ostrihal. Mal uz bujnu hrivu a vyzeral ako by mal na hlave helmu alebo brckave “afro”. Je mu co zavidiet, ked to porovnam k mojej skoro plesatej gebuli. Netrvalo dlho a odlahcil som ho od hromady vlasov. Pozval som ho na veceru, ktoru sme medzicasom pripravili – bravcove rebierka na “slovensky sposob”! Ja som ich tak nazval. Rebra opeciem a dusim na vela cibuli, cesnaku, rasci a par inych korenin. To aby som rozlisil, ked ich robim ako “spare ribs” na cinsky sposob. Peter odmietol ostat s tym, ze ma este nejake povinosti a program pozriet sa na operu Rusalka. Peter je nadseny obdivovatel opier. Ked bol teraz v Kosiciach, hadam kazdy den bol v divadle. Spomenul, ze sa stretol aj s Gretkou, setrou Klary, ktora bola u nas pri Marianke dvakrat. Nevadi, ze neostal, uslo mu dobre a velmi chutne jedlo, na ktorom sme si my zgustli.
Kedze sa vcera cez den trochu vycasilo, dokonca zasvietilo aj slnko, tak sme robili znovu poriadky v predu aj vzadu nasho baraku. Nafukalo hromadu listia, bolo potrebne vyrezat na zimu mnohe kvety, upravit tie zahonky. To este stale nie je posledne upratovanie. Tento prichadzajuci tyzden ma prist nejaky chlapak vycistit vsetkym na nasej ulici odkvapove potrubia, riny. Ja som to uz raz urobil a je zas v nich hromada listia a vseliakej nafukanej spiny. Vycistil a poukladal som veci aj v garazi. Tam sa to zacina hromadit. Aj ked garaz je dost priestranna, zacinam mat problem, aby veci neprekazali parkovaniu auta. Natiahol som elektricky kabel a napojil na vianocne osvetlenie vonku. Ano, bol som usilovny ako uz dlho nie, lebo mimo tychto aktivit som stihol precitat noviny, nieco z knihy, vypocut si z parlamentu Question Period a vecer este moje politicke programy. Naviac, poslat niekolko kratkych e-mailov.
Ked som sa pozrel dnes do chladnicky, nic by sa nestalo, keby som nesiel na nakup niekolko dni. Mraznicka je plna a chladnicka tiez nema vela volneho miesta. Chybala nam nejaka zelenina, trochu ovocia, lachka smotana do kavy, tak som vybehol do blizkej predajne. Samozrejme, ked ma pustia k potravinam, neviem sa zastavit a skoncil som z nakupom za 120 dollarov. Na dnes vecer, kedze je sobota, kupil som tri velke rybacie file z pstruha. Odmietol som rano ist na rybu do Osgoode, tak aspon doma ju budeme mat. Ked som to pred chvilou rozbalil, zhrozil som sa, ze by sme mali zjest take veke kusy. Orezal som ich na decentny rozmer, zbytky som obvaril a urobim z toho pomazanku s trochou majonezy a korenin. Prekvapil som sa, ze som to nebol len ja, co som v tom necase vysiel von na ten maly nakup. Pred necelou polhodinou Marcela vystrcila von svoj nos, skontrolovala pocasie a rozhodla, ze sa vyberu s Mariankou na kratku prechadzku. Aj tak urobili ,ale nakoniec silny dazd a vietor co sa prihnal, ich skoro navratil nazad. 
Je cas ist k sporaku! Marcela uz obvarila zeleninu a pripravila ryzu. Je uz len na mne upiect pstruha, otvorit biele vino a sednut k stolu. To neznamena, ze som doteraz sedel pri nom na sucho. Ked som zacal pisat, otvoril som si flasku cerveneho a utahujem si cely cas z neho. Sedim v prijemnom prostredi, usrkujem z vina a pozeram na to skarede pocasie vonku, stmievanie sa a prichadzajucu noc! Dufam, ze nas ten dazd nevytopi! Nie som daleko do konca druhej strany. Pokusim sa po veceri ukoncit moj text. Horsie to bude s prilozenim fotiek, mam len par zaberov na nas “backyard” za pochmurneho uprsaneho pocasia. Nie je to ten radostny pohlad z leta, alebo zimy v slnecnych lucoch. Akurat tak navodit cloveku depresivne nalady! Sorry!
Ako som myslim spomenul v poslednom prispevku, Pierreta bola na nejakej operacii a aj ked mi zo socialneho servisu ponukli niekoho noveho, odmietol som. Zajtra ma prist nejaka pani Lydia, ale az poobede od 1:30. To by som mal byt doma aby som ju uviedol do problemu s Mariankou a to tiez znamena, ze moja navsteva kina a vidiet film: The Fathers of the Flag, co som myslel ze sa pojdem pozriet, neprichadza v uvahu.
Film: The Flags of Our Fathers, asi tento vikend neuvidim
Zabavim sa nejaky cas pri pocitaci, precitam noviny a niekolko stati z knihy: “The End of The Feith” od Sama Harrisa. Prebojoval som sa akurat tak do polovicky tejto senzacnej studie nabozenstiev, viery a pod.
OK, uvidime do coho sa rano prebudime. Mozno ze nie do zasnezeneho Stittsvillu!
Milan
P.S. Nedela rano - doplnok. Nestalo sa, ziaden sneh, len silny vietor a mokro.
