Skore, zahmlene nedelnajsie rano na Lake SimcoeDnes je “garbage day”! Vcera som zabudol vyniest odpadky a plnu skatulu novin, magazinov a papiera. Smetiari chodia velmi skoro, hned po siedmej hodine a tak mi nic ineho neostalo, ako vyliezt z teplej postele, odlozit rozcitane noviny a vyjst do dazdiveho a hmlisteho rana. Ked som uz bol von z postele a obleceny, nevratil som sa do nazad, len k umyvadlu, dat sa aj po hygienickej stranke do naleziteho poriadku. Natiahol som sa este na hodinu na postel, aby som dokoncil rozcitane noviny. Zaujal ma jeden clanok hovoriaci o odmietnuti bezvizoveho styku pre sest statov Europskej Unie Canadskou vladou. Dnes z Canady odchadza po 4 rocnom pobyte Ambassador Europskej Unie Eric Hayes, ktory sa snazil a neuspel dosiahnut bezvizovy styk pre vsetky staty EU. Medzi odmietnutymi statmi je Ceska Republika; Madarsko, Litva; Lotissko; Polsko a Slovensko! Jedina krajina ktora dostala vynimku aj to len minulu stredu je Estonsko. Zrejme v Estonsku neziju cigani a ked tak velmi malo, ze im povolili bezvizovy styk a Slovakom, ci dalsim nie! Poziadavok viz do Canady pre mna tvori trochu problem, ako vzdy doteraz, ked niekolko tyzdnov trpnem, ci pozvana osoba (care-giver) ku Marianke ich dostane alebo nie. Samozrejme, vacsi problem vzdy mam najst niekoho vhodneho, kto je ochotny k nam prist a komu nebudu mat dovod odmietnut viza. Najlepsie osoba ktora je na penzii a chce si privyrobit a mat moznost zit bez toho aby potrebovala utratit co len jeden cent ako je rok dlhy. Hej, ked viete o niekom, co by mal zaujem dajte mi vediet. Vdaka!
"Prsi, prsi, len sa leje”, mizerne jesenne pocasie. Rozhodol som sa odviest dievcata na plavaren a ked neprestane prsat pojdem aj pre ne! To mi vezme len nejakych 5 minut cesty autom. Preco teda nie! Nech maju radost! Marianke by sa sice hodilo trochu kracat, lebo vacsiu cast rana pochodovala a robila svoj okruh cez obyvacku a kuchynu. Schytala ju nejaka nervozita, nevedela v klude posediet ani pred televiziou! 
Dobre, ze taketo uprsane pocasie nas zastihlo az teraz doma, po navrate z vyletu do Toronta a na Niagarske vodopady. Nebol som si isty, ci ist alebo neist na tento dlhy a daleky vylet. Zaoberal som sa myslienkou odskocit niekde blizsie ako napr. navstivit “1000 Islands”, co sa da urobit tam aj nazad za jeden den. Ist dalej na zapad, na chatu (Lake Simcoe) ma presvedcila Hana R.. Vraj sa potesia, ked ich navstivime, ci uz na chate a potom neskorsie v Toronte. Prijal som pozvanie a v sobotu pred par dnami sme boli na ceste k nim. Vyhol som sa dialnice 401 a sli sme po povodnej Trans-Canada Highway, teraz len oznacovana 7 – ckou. To bol najmudrejsi tah! Trafik bol velmi lahky, cesta sa tocila, hore, dole, lemovana stromami v plnych jesennych farbach. Nezabudnutelny zazitok vidiet jesen v Canade. Vsetko ako by horelo v palete krasnych farieb.
"Podkova" Canadska cast Niagarskych vodopadov
K Hane a Belovi na chatu sme prisli dost skoro poobede. Po vydatnom posilneni, Bela nas pozval na prechadzku do provincneho lesneho parku na huby. Isiel som s nedoverou, v minulosti som nasiel len par kuriatok na PEI pred viac ako 30 rokmi. Bol som milo prekvapeny, ked sme nachadzali hriby, masliaky a dubaky bez vacsej namahy, len tak popri chodniku. Vosli sme na chvilu aj do lesa a tam bolo neurekom vseliakych hub, muchotravky, rydziky a ine. Vacsina vsak cervavych. Vzali sme len tie najkrajsie a zdrave. Bola z nich vyborna pochutka, ked ich vecer pripravil Bela na B.B.Q a zbytok rano ako prazenicu.
V Toronte pred koncertnou Halou
V nedelu rano sme vyrazili do Toronta a presli sme trochu cez Mississaugu. Dokonca som sa zastavil aj pred byvalym nasim barakom. Myslim, ze som uz v minulosti spomenul, ze dom bol premalovany do lehkej spinavej zelenej farby. Vsetky okna vymenene za plastove a niekolko dalsich zmien. Vyrezana borovica a kriky z pred domu a postaveny vysoky plot deliaci dom od suseda - bordelara. Teraz lutujem, ze som si neurobil nejaky foto zaber.Nevadi, je to minulost!
Pocasie nam prialo a uz pred obedom sme boli na Niagare. Zaparkoval som pred Skyline, vyhliadkovej vezi. Ja s Mariankou sme ostali dole a Marcela s Janou sa vyviezli hore, pozriet sa na svet z vtacej perspektivy. Zbehli sme dole, najskor k Americkym vodopadom a neskorsie ku Canadskej slavnej podkove. S Mariankou sme spolu posedeli na lavicke, pozerali na ludi, bolo ich neurekom pokial dievcata pobiehali po okoli obdivujuc tu neuveritelnu mohutnost Niagarskych vodopadov.
Na vynovenom "boardwalk" na Harbourfront z lava Jana, Bela, Hana, Marianna a Marcela
Od Niagarskych vodopadov sme vyrazili smerom a po prude rieky Niagara so zastavkou u “whirlpoolu”, kde sa rieka po silnom spade, obrovskych pereji, otaca v 90% uhle a tecie dalej do Ontarijskeho jazera. Perfektna jazda cez parky a vseliake ine atrakcie az do vyhladavaneho turistickeho mestecka plneho kvetov a ludi – Niagara on the Lake. Ani sme sa v mestecku nezastavili, presli sme rovno na koniec, kde sa vlieva rieka do jazera. Trochu sme sa na tom mieste zdrzali, poobdivovali obrovsku sirku jazera a ja som pospominal ako pred mnohymi rokmi moj brat Jozo si nenechal ujst prilezitost do jazera skocit a poplavat si v nom. S tym, ze som plaval v Ontarijskom jazere sa ani ja nemozem pochvalit aj ked som zil vedla neho skoro 20 rokov. Odtial sme vyrazili cez vinarsku a ovocinarsku oblast nazad do Toronta. Trochu som este v ten podvecer previezol dievcata po Toronte a perfektne sme prisli k Rethegiovcom ked oni prisli z chaty. S Mariankou na "boardwalk" v Toronte
Povecerali sme, uhli si z vina a rano sme v spolocnosti oboch znovu zasli do mesta. Chvilu sme sa motali okolo CN vezi, nahliadli do stadionu Skydom a okolia. Zastavili sme sa este dole na Harb0urfront a poprechadzali sme sa po dobudovanom “boardwalk” - promenade.
Cesta do Ottawy bola paradna. Isli sme aj nazad po sedmicke. Slnko a teplo, vyborna cesta. Pred vecerou sme uz boli doma. Bol to vydareny vylet vdaka Belovi a Hane. Nie len, ze nam ponukli ubytovanie na dve noci ale aj vydatne pohostili.
Koniec vyletom na nejaky cas! Za dva dni Jana, dcera Marcely sa vracia nazad na Slovensko. Dufam, ze s najlepsimi dojmami z Canady. Nam sa vrati nas bezny ordinarny zivot. Urobil som vela fotografii. Ospravedlnujem sa, ze prilozim len niekolko. Mozno v buducich blogoch dam viac.
Srdecne pozdravy z Ottawy posiela
Milan a spol.
Na ceste nazad asi 200 km pred Ottawou sme sa zastavili v "Trading Post", obchod s Indianskymi vyrobkami.
