Ottawa 08 07 06 –pondelokZa posledne dve – tri hodiny som niekolkokrat otvoril moj laptop. Po chvili bezducheho cumenia na prazdnu obrazovku, zhnuseny, pocitac som vzdy zavrel. Bol som neschopny v mojej hlave zformovat nejaku otvaraciu vetu, ci odstavec. Prazdnota! Potuloval som sa bezcielne po baraku. Chvilu som posedel s Mariankou pred telkou. Dlho som nevydrzal. Ked dievcata vypadli a odpochodovali na plavaren ja som odisiel do spalne. Natiahol som sa na postel, zapocuval som sa do “talk show”, hadam som aj zdriemol. Ani v tej prijemnej odpocinkovej polohe som dlho nezotrval. Popadla ma nejaka neidentifikovana nervozita, bezdovodny nepokoj. Pripadal som sa ako Marianka, ktora obcas pochoduje po dome a robi “letnych” 100 km. Zisiel som zo dvakrat dole k hlavnemu pocitacu skontrolovat najnovsiu postu. Nic noveho! Otvoril som nakoniec Skype a aj ked som skoro rano napisal dlhsi list Sanovi B. ako odpoved na jeho, rozhodol som sa mu zavolat a prehodit par priatelskych slov, nie len jemu! Potesit trochu Sana, ale tiez sam seba. Dobre mi padlo a dufam ze aj Sanovi.
V mojom predchadzajucom prispevku, v ktorom som trochu popisal nas den na Calabogie, spomenul som, ze na prichadzajucu sobotu som pozval k nam na veceru Kunstadtov a tiez Emila s Alicou M. z Montrealu. Emil prisiel do Ottawy pred par dnami ako trener nejakeho svoho zverenca. Emil sam este preteka v hode kladivom. Roky uz drzi v niekolkych vekovych kategoriach Canadske majstrovske tituly, tiez zo svetovych majstrovstiev veteranov. V Montreali trenuje jedneho, ci dvoch nadejnych atletov v hode kladivom. Poslednych par dni v Ottawe prebiehali Majstrovstva Canady v lahkej atletike kde nejaky ten jeho zverenec tiez sutazil. Emil prisiel aj s manzelkou Alicou a byval u svojej mladsej dcery – Barbary. Maju tu v Ottawe aj druhu starsiu dceru Nathalie. Bol som rad, ze sa po prichode do Ottawy ozvali a mohol som ich zavolat k nam. Uz sme sa dlhsie nevideli, myslim, posledne to bolo na moje 70-te narodeniny minuleho decembra. Nie, co hovorim, bolo to nie tak davno u Gabiho a Barbary na chate pri prilezitosti 60-tich narodenin Barbary. Wow, ako clovek rychle zabuda! V poslednom case viac a viac! Emil je v bajecnej fyzickej forme, jedinu malu zmenu, ktoru som si povsimol, ze jeho vlasy sa stali viac sedive, asi tak ako moje. Stastny to chlapec, aj ked su sedive, ma tych vlasov ohodne viac ako ja. 
Dovodom sobotnajsieho vecera a slavnostnejsej vecere bola oslava 63 – tich narodenin Petra. Mlady to chlapec v porovnani mna a Emila. Ma co dobiehat! Na veceru, ako predkrm som podaval slimakov – escargot v cesnakovom masle posypane so syrom a pokryte parmezanom. Ako hlavny chod, co ine ako stavnate, hrube steaky najlepsej kvality so salatom. Marcela z tej prilezitosti este napiekla jednu tortu a cucoriedkovy kolac. Vsetko sa vydarilo k maximalnej spokojnosti. Vino chutilo a pozdvihlo spolocensku naladu, kde zarty lietali a my vsetci sme sa chychunali! Emil aj Peter su nepolepsitelny vtipkari. Kde je Emil tam nemoze byt seriozna nalada. Je nepolepsitelny, podobne ako Peter. Posedeli sme na terase skoro do polnoci. Zuzka s prilezitosti navstevy prisla vyfesactena. Doniedsla dve bukety gladiol. Ked sa dnes plne otvorili nemohol som odolat urobit z nich niekolko obrazkov.
Pisem trochu na preskacku, lebo som musel pripravovat nieco na dnesnu veceru. Vsetko mam zorganizovane a pripravene zacat vyprazat v brezliach kuracie stehna a na zajtra bravcove kusky masa. Je teda cas prerusit pisanie a zacat pracovat! Dufam, ze sa este dnes vratim k pocitacu a list ukoncim!
Nedelnajsia navsteva. Janko s jeho dcerou Yvettou a priatelkou z Blavy so synom.
Sobotou sa neskoncili oslavy! V nedelu sa mal dostavit k nam na navstevu Janko, moj bratranec. Priviest ho mala jeho dcera Yvetta a nie len jeho. Janko ma u seba navstevu zo Slovenska. Nejaka pani priblizne okolo 45-tky, ked spravne hadam aj so synom v jeho asi 15 rokoch alebo o nieco menej. Neviem, ci mi niekto bude verit, ale zase som cely den stravil v kuchyni! Hned od rana a skoncil som neskoro po obede. Pripravoval som veceru, ktora mi vzala niekolko hodin. Najskor som namiesal omacku na ceasar salad, narezal som salat, nechal som zamrazit. Urobil som asi 14 “zidovskych reznov” a pripravil na dusenie. Ocistil som 70-tku kreviet a urobil som zo tri tucty jednohubiek. Ked som konecne vsetko skoncil, bol som od toho pohybu v kuchyni pekne unaveny.
Zrejme syn lubi svoju mamku! Nie je to pekne?
Dva dni v kuchyni varit, potit sa v tej horucave mi dalo skutocne zabrat. Tesil som sa, ze konecne pondelkom pride aj pre mna chvila oddychu. Ved v Ontariu a niekolkych dalsich provinciach je dnes sviatok! “Civic Day”. Dlhy letny vikend! Pre mna to nehra ulohu, ja mam sviatok kazdy den. Pre ludi co pracuju je to prijemny odpocinok. Bol tak trochu aj pre mna aj ked k veceru som stravil dnes nejaky ten cas znovu v kuchyni. Toho zla sa asi uz nezbavym! Musim kuchtit kazdy den! Nemam vychodisko!
Yvetta s Jankom a jeho navstevou prisli okolo siestej a zacal frmol. Najhorsie bolo, ze moj 82 rocny bratranec mal vazne zdravotne tazkosti. Bolo mu pocas jazdy autom na odpadnutie! Bol bledy ale pohar brendy mu prinavratil farbu do tvare a dobru naladu. Inac nebol v jeho najlepsej forme. Zrejme ten vek ho zacina nahanat a on nevladze uz “behat” mu utiect. Bol to ale inac vydareny vecer, jedlo a vino chutilo, vsetko sa zbastilo a odchadzali domov zrejme uspokojeni.
Dcera Yvetta tiez lubi svojho otca Janka a naopak! Super!
Ja som tiez uspokojeny! Predsa sa mi podarilo napisat niekolko odstavcov. Text este hadam dnes umiestnim na blog aj s nejakym vyberom fotiek. Ked nie text, tak hadam aspon fotografie vzbudia zaujem.
Este jeden kvietok z nasho backyardu.
Prijemny august a zbytok leta praje
Milan a spol.
