Ottawa 07 29 06 – sobota
“Posledna vola”, nieco, ktore by mal kazdy clovek mat! Specialne ked mame blizsie ku konci nasho zivota ako dalej. Nikto z nas nevie, kedy nas pride navstivit kostrbata. Pre mnohych “koniec” je zdlhavy, bolestivy, smutny. Pre niekolko stastlivcov zas rychly, neocakavany, bezbolestny. Ked po nas ostanu nejake smejdy ci par usetrenych dolarov, niekto by to mal dedit! Posledna vola pomoze predist vaznym nedorozumeniam. Rozhadzat rodinne vztahy, vytvorit nenavist, zavist a mnoho inych nedorozumeni je obycajne sposobene, ked sa deli majetok po niekom bez legalnych instrukcii zanechanych v poslednej voli. Pre mnoho ludi je to jednoducha, obycajne statom a zakonmi urcena procedura. Pre vela ludi je to trochu komplikovanejsie, ako v mojom pripade. Ked by som ja bol ten “stastlivec” ktory umrie skorej, bez legalnych instrukcii poslednej vole, bol by to velmi komplikovany problem vzhladom k zdravotnemu stavu Marianky, ktora uz roky je nie schopna rozumneho rozhodovania a je nepravnou osobou. 
Ja som si to uvedomil uz davnejsie!a Konecne este niekedy okolo roku 1998 som dal dohromady zakladne instrukcie a jeden pravnik, tie instrukcie dal do legalneho, pravnickeho jazyka, ktoremu asi len on a podobni rozumeju. Pred 7 rokmi sme zili v Mississauge a situacia bola trochu ina ako dnes. Bol najvyssi cas moju poslednu volu upravit, dat nove instrukcie, co a ako, ked budem prvy ktory odpochoduje z tohoto sveta. Uz som sa tak chystal urobit davnejsie (hahahaha, myslim upravit poslednu volu nie odpochodovat z tohoto sveta), hned po prichode do Ottawy. Vzdy ostalo pri “chystani”. V poslednych dnoch som konecne sa pribral k cinu. Povodnu “poslednu volu” som si cez scanner okopyroval a sejvoval v mojich dokumentoch a zacal upravovat a pridavat niektore novsie instrukcie. Ostava este vela dalsich, ktore spracujem extra a pravnikovi dam, aby to uviedol do poslednej vole v legalnom jazyku.
Nie je to jednoduche lebo v poslednej voli nehovorim len za seba ale aj za Marianku a pripadne navrhujem riesenia. Naviac, ked clovek za tia roky nazbiera vseliakeho “haraburdia” tak mnohe hodnotnejsie veci by som rad rozdelil a ako pozornost podelil vsetkych, ktori su alebo boli blizky. Prirodzene, za podmienky, ze o tie “pozornosti” niekto bude stat. Ked nie, pojde vsetko na predaj, alebo do niektorej z charity. Este ma caka hodne prace vsetko premysliet aby bolo jasne, ked uz nebudem schopny veci osobne vysvetlit.Prerusil som pisanie na nejaky cas. Dnes, podobne ako minuly tyzden, miesto Pierretty prisla ina dievcina Aziatskeho povodu – Vietnamka. Tazko mi je indentifikovat jej vek, ale musela byt niekde medzi 30 a 40 rokov. Nie som si isty. Konecne na tom nezalezi. Po kratkej instruktazi co sa od nej ocakava a ako sa ma starat o Marianku, tak ako posledne vypodol som z baraku a siel som do fitka, trochu mordovat moje svaly. Ked som sa vratil, mal som moznost s nou trochu viac pohovorit. Povodom z Juzneho Vietnamu, utiekla lodou, ked komunisti obsadili Juzny Vitenam a do Canady sa dostala cez Hong Kong, sprostrtkovana svojim starsim bratom, ktory uz bol v Canade dlhsi cas. Jej meno je” KIM BA”. Vysvetlila mi, ze v preklade to znamena “Zlata Vlna” The Golden Wave. Vyborne sme si pohovorili o politike a sucastnych trendoch a ich tradiciach.
JACK CORR (v strede) uz 12 rokov usporiadava piknik na Ottawa River
07 30 06 – nedela
V noci, ked som sa prvykrat prebudil dnes rano, bolo nieco po jednej po polnoci. Klimatizacia vynikajuco vychladila barak, rozhodol som sa ju vypnut. Vysiel som zo spalne a vsimol som si, ze dole v basemente sa svieti a pocut nejake zvuky. Zisiel som dole a na gauci zabalena v deke sedela Marcela a pozerala telku. Vraj ju zaujal nejaky film. Urobil som co som chcel a pokracoval som v spani. Nie dlho! Uz o stvrtej rano som cital Ottawa Sun a usrkoval z kavy. Pred siestou som bol von z postele, oholeny dole v pracovni na pocitaci. Precitat, vidiet dosle elektronicke zasielky, ktorych je vzdy neurekom. Dal som par kratkych odpovedi a v rychlosti som “prelistoval” hlavne spravy z poltucta novin. Dole som sa zdrzal dve hodiny.
Jack Corr so Zuzkou K. a jej priatelkou
Na golfisti uz od siedmej sa to hemzi golfistkami. Pre zmenu mladsia generacia, tak sa je aj naco pozriet! Obloha je modra, slnko, cisty vzduch, cerstvo. Vitana zmena oproti vcerajsku! Ked som vcera vysiel von, horucava mi pripomenula CanCun Mexico. Podobna teplota vzduchu, aka nas oviala, ked sme vystupili z lietadla. Dufam, ze to ranajsie ochladenie vydrzi trochu dlhsie! Trend je, ze konecne teploty by sa mali ustalit na prijatelnej urovni a my by sme mohli zacat fungovat tiez normalene. Nemozem povedat, ze mna nejak neprijemne tie teploty obtazovali. Len som nechodil von a na terase som sa zdrzoval co najmenej. Klimatizacia v dome robi zazraky.
Pocasie nam prialo aj pred par dnami, ked sme s zucastnili mensieho picknku na Ottawa River. To bolo v ramci “12th Annual Jack Corrs Ottawa River swim”. Jack je velmi aktivny clovek mojho veku, nas tenisovy partner, turista, ktory kazdy rok robi stovky km v Europe a po svete. Pred 12 romi zacal aj tuto akciu ako priatelsky piknik spojeny s plavanim asi troch km. Zuzka K. absolvovala vsetkych 12 stretnuti. Tentokrat prisla bez Petra. Bolo to v stredu a to je den ked Peter hra tenisovu ligu. Aj dnes ma nejaky vaznejsi tournament, odmietol prist na trening, ked som ho volal. Minuly rok bol prvy, ze sme sa aj my zucastnili na tom malom stretnuti par znamych. Vo vode a plavani nas reprezentovala Klara, tento rok Marcela. Ja som den predtym upiekol velky kus bravcoveho masa s cesnakom. Chutilo vlani, tak preco nie aj tento rok. Mali sme k tomu dusenu kapustu. Priniesol som velmi chutny biely belgicky chlieb z ktoreho si robili sandwich. Malo to velky uspech aj tento rok. Vsetko sa v kratkom case zjedlo. Ako tradicne po plavani Jack otvoril flasu sampanskeho, niekto dalsiu flasu vina a ja zas niekolko piv Zlateho bazanta. Mal som aj flasku vina ale uz kazdy mal dost a bolo treba ist nazad domov, riadit auto, tak sme sa vsetci zdrzali nadmernej konzumacii. Ospravedlnujem sa ked nebudem z fotiek schopny identifikovat zucastnenych. Poznam len par mien.
Mala skupina ucastnikov, druha z lava Marcela a na konci v pravo Zuzka. V pozadi Gatineau Mts.
Dufam, ze take pocasie ako mame dnes vydrzi este par dni. V utorok ideme na Calabogie a patrilo by sa byt pekne, aby sme sa vyzili na kurtoch a mnoho ludi aj vo vode jazera a na chate. Musim tiez pripravit nejake jedlo, lebo vsetci prinesu nieco. Ja sa tesim na tenis, menej na kupanie a jedenie.
Skoro cela "banda" ucastnikov pikniku. Neskorie prislo este par oneskorencov. Bolo fajn!
Kazdemu prajem miernejsie letne pocasie, nie ake vladlo vsade v Europe ale aj na tomto kontinente. Nech konecne si vsetci mozeme v spokojnosti vydychnut. Pohodu a vsetko najlepsie praje:
Milan a spol.
