Stetec, olejove farby a platno

Vitazny tanec - go Sens go!
Ottawa 04 26 06 – streda
V mojom poslednom prispevku som spomenul prehru Senatorov s Tampa Bay na domacej pode. Vcera uz hrali treti zapas dole na juhu. “O boy - sweet, sweet revenge!!!” Odplata musela Senatorom chutit velmi sladko!! Ja, ktory sa nepovazujem za seriozneho fanusika “kolektivnych” sportov, som cumel vcera na cely zapas ako ostriez! Bol to jeden z najlepsich zapasov ktore som v poslednych rokoch videl. Neuveritelne tempo, rychlost, presnost a uzasna bojovnost, ako ked by chlapcom islo o zivoty! K tomu este aj paradne hromadne bitky bez vaznejsieho zranenia, ktore vacsinou vyvolavali domaci. Uz davno som taky zapas nevidel! Pred koncom tohoto stretnutia, skoro polovicka jedneho aj druheho muzstva musela predcasne odist ochladit svoje emocie do kabin. Na striedackach ostalo len po sest hracov. Pre Tampa Bay to bola hanba, ked dostali 8 golov na vlastnom lade a pred svojimi fanuskami, zatial co Senatori len 4! V “Eastern Conference” o postup do finale sa este uchadzaju Montreal, Carolina, N.Jersey, NY Rangers, Buffalo a Philadelphia. Taky isty pocet teamov bojuje v Zapadnej Conferencii. Do konca maja mame o zabavu postarane! Teraz len drzat palce, aby Chara s Meszarosom neodisli reprezentovat Slovensko na MS. Hasek zatial nie je pripraveny vratit sa na lad. Jeho nahrada Ray Emery chyta ako maly boh!

Ale mladenci, hadam sa nebijete?

Dost o hokeji a bitkach! Ozyvam sa tak skoro pretoze som slubil, ze spomeniem aj nasu navstevu u kamarata Fera F. v Montreali. Pozname sa este z Kosic. Chodieval na Komenskeho14 do menzy na obedy. My sme tam mali nasu katedru Tv. Tiez aj z inych stretnuti. Fero bol cerstvym absolventom VSMU (Vysokej skoly muzickych umeni) a velmi sa zaujmal o treningy kulturistiky, sam cvicil. Nie dlho po nasom prichode do Montrealu sme sa stretli u neho na party.

Pani Corina (93) s Ferom F. na prechadzke pred 2 rokmi

Nase priatelstvo sa zintenzivnilo, ked som zacal brat kurzy kreslenia a malovania na Mc Gill Univerzite. Fero si v tom case zarabal na zivobytie malovanim a ucenim. Casto chodieval k nam a zaucal ma do techniky malovania. Obcas moje nacate, skoro uz ukoncene obrazy dokoncil, stale mi radil ako nato. Cez den sme hravali tenis, potom malovali niekedy dlho do noci, popijali pri tom vino a debatovali na rozne temy. Niekedy s nami v studiu sedaval aj Gabi a stetcom “vylepsoval” nase obrazy. Najradsej maloval kosostvorce s ciarkou! Ked sme sa prestahovali do Mississaugy, stale som dochadzal do Montrealu. Fero mi na urcity cas prenechal miestnost pri jeho studiu na spanie. Vdaka!

Po mozgovej prihode, rehabilitacii , stastny doma!

Anyhow, neskorsie si zacal stazovat, ze dostava nieco ako tras v nohach, ze nemoze dlho obsediet v aute. Zacal chodit po roznych vysetreniach a nie a nie urcit diagnozu jeho problemu. Nakoniec, diagnoza bola Parkinsonove onemocnenie. Napriek vsetkym zdravotnym problemom bol stale vitalny a pokracoval v malovani. Az pred niekolkymi mesiacmi, minuleho roku na jesen, utrpel silnu mozgovu porazku, ktora ochrnula pol jeho tela! Bol dlhu dobu v nemocnici v come a potom, ked sa pozbieral zacal s intenzivnou rehabilitaciou. Po mnohych mesiacoch bol schopny vratit sa do svojho bytu. Samozrejme, je priputany na vozik. Pocas dna ma na niekolko hodin opateru, pokracuje v intenzivnej rehabilitacii, maluje a citi sa dobre vo svojom prostredi.

Mozgova prihoda a Parkisonove onemocnenie mu nebrani mat radost zo zivota!

Fyzicky sa zmenil, schudol, vie pohybovat len s jednou rukou a aj polovicka tvare je ciastocne ochrnuta a ma mierne tazkosti s vyjadrovanim. Chlapec sa ale nevzdal! Naopak, ani len naznak depresie! Je plny nadsenia, citi sa vyborne, a co je hlavne MALUJE! Nie su to velke platna. On je lavak, ta strana je ochrnuta a tak zacal pouzivat pravu ruku. Ked sme ho navstivili, mal zaramovanych niekolko novych obrazov. Zaujali ma farebnou kompoziciou. Hned som si jeden obraz vybral a uz visi v nasej “slovenskej” izbe. Este si od neho nieco kupim! Nie preto, ze Fero potrebuje ako malokto z nas, financnu podporu, ale preto, ze sa mi tie obrazy pacia. Svojim pozitivnym pristupom k zivotu, optimizmom, humorom a dobrou naladou je vzorom pre nas vsetkych! Good for you, Frank! Bol si mojim umeleckym mentorom a si teraz mojim vzorom silnej vole a pozitivneho vztahu k zivotu, nech je akokolvek bolestny! Moja hlboka ucta!!!

Jeden z jeho poslednych vytvorov
Ked som sa uz rozpisal na trochu smutnejsiu notu, , musim spomenut este jednu podobnu tragickejsiu prihodu mojho byvaleho spoluziaka a priatela Laca (Cvira) Zacharidesa. Pred dvoma tyzdnami 8 aprila umrel, zrejme na srdecnu alebo mozgovu porazku. Tento rok na jesen (20-teho oktobra) by sa bol dozil 70 rokov.

LACO (CVIRO) ZACHARIDES 1936 - 2006

S Cvirom (jeho prezyvka), som sa stretol v prvom rocniku na Vyssej Lesnickej Skole v Banskej Stiavnici v roku 1951. Od sameho zaciatku nas zblizil zaujem o fyzicke activity. On uz vtedy pretekal v behoch na lyziach, robil zjazdove lyzovanie, plaval a hral vodne polo. V tom case mojim eminentnym zaujmom bolo nieco, co sme neskor nazvali kulturistika a fitness. So spoluziakmi sme vytvorili skupinu, s ktorou sme na jar a v jeseni kazde rano behavali na jazero Klinger. Ja som tam viedol rozcvicky a posilovacky, Cviro potom viedol plavecky trening a hajde behom nazad do skoly. Cviro ma naviac zaujal, ze uz v tom case dost intenzivne maloval., vacsinou obrazy z prirody s nejakym jelenom v ruji, ktore predaval kde tu dedincanom. Uz vtedy som ho obdivoval, lebo ja som sa akurat tak venoval kresleniu postav a portretov.

Stretnutie s Lacom Zacharidesom v kaviarni na Stefanke

Po maturite sa nase cesty na nejaky cas rozisli. Na jesen som narukoval k parasutistom, tam som si odsluzil dva roky. Dostal som sa do dobrej kondicie a tak som si trufol prihlasit sa na ITVS. Laco (Cviro) isiel studovat na dvojrocnu trenersku skolu do Nymburku a po skonceni sme sa zase stretli ITVS v jednom rocniku. Boli sme spolu aj v rovnakej specializacii on na zjazdovom lyzovani a ja na severskych disciplinach. Pocas studia sa zacal venovat modernemu patboju, kde casto stiahol na treningy aj mna. Cez vikendy sme jazdili na konoch na blizkych JZD. Po studiach sa znovu nase cesty rozisli. Isiel som ucit na Lekarsku Fakultu do Kosic a on na vojnu. Narukoval do Dukly Liberec, kde sa stal trenerom lyzovania. Trenoval armadne zjazdove druzstvo a neskor sa stal statnym trenerom ceskoslovenskeho reprezantneho druzstva zien. Dlho posobil v Nizkych Tarach. Stale pretekal v modernom patboji, ktore sa mu stalo tragickym, ked spadol z kona a tak zacali jeho zdravotne problemy. Neskor, tak ako v pripade Fera F., dostal infarkt, ktory tak podlomil jeho zdravie, ze sa uz venoval iba malovaniu. Naviac, ked moj odhad je spravny, zacal trpiet tiez na Parkinsonove onemocnenie a jeho majestne, vysportovane telo sa scvrklo na polovicku.

V spolocnosti spoluziakov v kaviarni Stefanka v Blave

S Cvirom som sa stretol minuly rok v septembri, hadam po 40-tich rokoch v Bratislave. Na male stretnutie niekolkych kolegov z Lesnickej skoly priniesla Cvira jeho byvala manzelka, pani Marcela Lajferova. Napriek tomu, ze boli dlhe roky rozvedeni, prikladne sa o neho starala. Emocionalne to bolo pre mna krute stretnutie ked som uvidel tohoto byvaleho super sportovca, zabavneho cloveka, chlapca, co cely zivot zabaval ludi ako ludovy rozpravac “Naco zo Stiavnice”. Sportoval a bol prikladom zdravia a sportovych uspechov a necakal som ze ho najdem v takom zdevastovanom fyzickom stave! Bolo to ako keby ma niekto bol pichol do srdca! Chudak Laco, nestihol dokoncit ani jeho obraz, ktory chcel darovat Marcele k vyrociu ich manzelstva. Zomrel presne v ten aprilovy den, ked sa pred mnohymi rokmi brali. Vsetka cest Tvojmu zivotu a teraz uz len Tvojej pamiatke Cviro! Skoda, ze nemam ziadne zachovane fotky z jeho “lepsich” cias, len fotky z nasho stretnutia v Blave, ktore prikladam k textu.

IN MEMORIAM
Pred vcerom mi moj pritel Sano B. z Nemecka oznamil, ze nas “kulturisticky mentor”, Jozef Mazag, redaktor casopisu “Trener a Cvicitel”, kde sme zacali uverejnovat prve clanky v 60-tych rokoch, nedavno tragicky v nejakom incidente zomrel. Nemam ziadne blizsie informacie a tak to ponecham na buduce, ked budem viac vediet.

Ospravedlnujem sa, ze tento moj prispevok sa niesol v takomto smutnom tone! Nech je ale ponaucenim, ze si mame vazit kazdu minutu nasho zivota prezitu v zdravi a pohode! Nevieme, kedy budeme na rade a preto sa tesme tomu, co mame!

Z Ottawy pozdravuje

Milan a spol.

Dazde aj v Montreali

STADION: SCOTIABANK CENTRE

Ottawa 04 23 06 – pondelok
Aj napriek tomu, ze som vcera isiel trochu neskorsie spat, zobudil som sa pred tretou rano a uz som nedokazal zaspat. Nie preto, ze by som bol rozruseny z prehry Senatorov v druhohom zapase Stanley Cupu s Tampa Bay (“Sens” ako ich v Ottawe volaju). Zapas sa konal vcera vecer pred vypredanym hladiskom “Scotiabank Centre” ako doteraz v kazdom zapase (19.600 divakov). Stadion je velmi blizko nas. Sklamany? Urcite trochu! Hlavne po vyhratom prvom zapase pred dvoma dnami. Doterajsie vyborne vykony Senatorov sposobili, ze sa od nich caka celkove vitazstvo Stanley Cupu. Ottawcania budu velmi sklamani, ked sa tak nestane a my tiez.

Ked mam cas a chut obcas pracujem v studiu

V noci ma k zivotu prebralo moje silne kychnutie, ktore urcite otriaslo nasim bungalowom. Neprestal som kychat doteraz a zmacal som uz niekolko vreckoviek. Tecie mi z nosa ako posledne dva dni z odkvapovych rur, sposobene dvojdnovym dazdom striedajucim sa s mrholenim. Peter ma dnes upozornil, ze formulacie ma spravne zniet: “ Tieklo mi z nosa ako zenichovi z prirodzenia!” Sprostak! Necitim sa ale byt nachladnuty! Skor je to nejaka alergicka reakcia,! Ale naco? Moja alergia na “ragweed” je este mesiace vzdialena a na nic ineho som doteraz tak divoko nereagoval. Zeby senna nadcha? Ale ved trava u nas v Ottawe sa len teraz zacina ukazovat!? Radsej som vstal z postele a odpochodoval som do svojho viac odizolovaneho studia k pocitacu. Mozem kychat bez obavy, ze zbudim nielen Marianku a Klaru dole v basemente, ale hadam aj cele susedstvo.
Najradsej vsak grillujem taketo steaky!

Predpoludnim, len co pride Pierretta k Marianke, planujeme odskocit do Kanata Place, kupit Klare listok na autobus do Montrealu. Odchadza 9 maja. V tej istej budove je aj nas lekar, Zasiel som k nemu a nechal som si predpisat liek na vysoky krvny tlak. Uz mi dochadzaju zasoby z posledneho predpisu. Musim zavolat aj nasmu zubnemu lekarovi a dojednat appointment pre Marianku. Klara objavila, ze sa Marianke vyhodil nejaky opuch v podobe malej gulky na dasnach nad vrchnou jednickou. Zatial sa Marianka nestazovala, ze by ju zub bolel, bude vsak mudrejsie, ked sa nato pozrie zubar!

Ubehol uz tyzden, ako sme skoncili nasu navstevu vo Windsore. Ten tyzden presiel ani sme sa nezbadali. Kupil som niekolko uzitocnejsich veci pre seba ale aj pre nas! Klara ma priam “dokopala” do IKEI kupit pekne stolickove “podritniky” na terasu a velke podlozky na sedenie s operadlom na dve kresla. Zastavili sme sa uz po druhy krat vo vedlajsom obchode Globo a kupil som pre seba pekne tmavsie mokasiny a New Balance X-training tenistky. Ani som nelenosil a s Petrom sme kazde rano “dreli” vo fitku. Dva treningy na vrsok a dva na nohy. Obaja sme boli z toho trochu dolamani! Po “odpocinku” cez vikend dnes pokracujeme.

Chutia aj Klare, ale uz nie dlho!

V piatok mi Peter prisiel prehodit na auto letne pneumatiky. Good boy, usetril mi par dolarov! Kedze Zuzka je na Floride a Peter slameny vdovec, pozvali sme ho na dve ci tri vecere. V sobotu sa mi odplatil, ked ma pozval na obed do restiky oproti ich obchodu. Chlapec mal smolu, bol som najedeny a tak som sa uspokojil len s malym salatom. Skutocnym dovodom, preco sme sa stretli, bola navsteva blizkeho nakupneho strediska Hazeldean Mall, kde prebiehala registracia na clenstvo do tenisoveho klubu “Glen Cairn Tennis Club” Kunstadti su dlhorocnymi clenmi od jeho otvorenia. Dalo by sa povedat, ze Peter bol jednym zo zakladajucich clenov pred viac ako 25 rokmi. Obaja synovia sa tam nielen ucili hrat tennis, ale aj ako robit business. Pre clenov klubu zacali vypletat rakety, predavat soft drinky a neskorsie davat lekcie tenisu. Tenisove kurty su v blizkosti fitka, kde chodime trenovat, teda nie daleko ani od nas. Clenstvo na celu letnu sezonu pre “seniorov” je len 60 dolarov. Bagatel! Vlani som platil na nasich kurtoch Golfoveho klubu dvojnasobnu cenu. Klub tam ma vybornu treningovu stenu a vzdy nejakych seniorov s ktorymi sa da zahrat. Naplanovali sme si s Petrom, ze rano od osmej budeme hodinu na tenisovych kurtoch, odtial pojdeme do fitka na trening a potom “kazdy svojou stranou!” Len aby nam vzdy prialo pocasie. Budem mat nadej, ze take dve vydatne aktivity niekolkokrat tyzdenne mi pomozu hadam zhodit aj niekolko libier.

Tesim sa na tenis!!!Ocakavany vysledok z tych poslednych intenzivnejsich treningov sa v tieto dni uz dostavil. Vcera, ked som sa rano obliekal, len tak zo spasu som skusil nohavice, ktore som si kupil pred navstevou Slovenska. Po navrate do Canady som ich uz nevedel zapnut! Prekvapil som sa ako lahko som sa do nic dostal. Wow, nieco zacinam robit dobre!

Jarne posedenia s Petrom na terase

Gabi T. nas dlhorocny kamarat, Petrov trener, mal mat v tieto dni v Montreali v General Hospital operaciu druheho bedroveho klbu. Boli sme v presvedceni, ze ho budu operovat v pondelok a ze ho skocime navstivit zajtra (v utorok). Z omylu nas vyviedla Barbara, ked nam oznamila, ze bol operovany uz v piatok a dnes pojde domov. Kedze sme ho chceli navstivit este v nemocnici, vybrali sme sa do Montrealu v nedelu rano. Bola to neprijemna cesta! Cely cas prsalo a najsilnejsie v Montreali. Zvladol som to za dve hodiny a apred obedom sme boli na jeho izbe. Nato, ze mal za sebou tazku operaciu, bol vo vybornej nalade. Bol vsak uveliceny z operacie a o nicom inom nehovoril, len ako v buducej lyziarskej sezone bude aj on sutazit s Petrom na lyziarskych pretekoch. Nominovali ma za svojho trenera. Hahahaha! Pre mna to znamena, ze budem nosit ich batohy, prenasat vetrovky / skratka – robit poskoka!/ Ulahcovat ich zivot. Samozrejme, velmi vdacne!

Gabi T. v nemocnici
Este v sobotu vecer som zavolal Ferovi F. nasmu dalsiemu kamaratovi z Kosic, mojmu artistickemu mentorovi, ktory ma zaucal do tajov malovania este davno v Montreali. Spytal som sa, ci ho mozeme navstivit. Nevidel som ho skoro dva roky a Peter aspon 20. Medzicasom sa v jeho zivote vela zmenilo k horsiemu. Uz pred rokmi ho zazacala mordovat Perkinsonava nemoc a pred niekolkymi mesiacmi ho ochromila mozgova prihoda, ktora ochrnula jeho pol tela. Napriek vsetkemu tomuto nestastiu, tato devastacia nepodlomila jeho volu zit, pracovat a tesit sa aj okliestenemu zivotu. O nom a mnohom inom v mojom dalsom prispevku!

Moje kychanie a tecenie z nosu bola len niekolko hodinova epizoda. Good! Z Ottawy prajem kazdemu dobre zdravie, pohodu a stastie!

Pozdravuje Milan a spol.

Ale Gabi, nepredvadzaj sa!

Vo Windsore & na Point Pelee

IMPOZANTNA PANORAMA DETROITU

Ottawa 04/19/06 – stvrtok
Pred tyzdnom, okolo dvanastej na obed, sme prisli do Mississaugy. Zastavili sme sa u Ruzenky. Trochu sa pozhovarat a odpocinut si pred druhou etapou cesty do Windsoru. Ruzenka nas privitala paradnym obedom - vybornou polievkou a super chutnou rostenkou. Stihol som si chvilu aj zdriemnut. Rozlucili sme sa, natankoval som plnu nadrz a boli sme na ceste do Windsoru. Zastavili sme sa na moment pred nasim byvalym domom na Folkway Dr. pozriet, ako zmenili novi majitelia vonkajsi vzhlad. Vyrubali vsetky kriky a spilili borovicu pred domom. Vymenili vsetky okna a dom bol vymalovany do tmavsej zelenej farby. Pred barakom mali velku tabulu s oznamom, ze v dome je k dispzicii byt na rentovanie. Predpokladam, ze tie velke zmeny ktore robili mesiace, boli hlavne v basemente, ktory spristupnili extra vchodom a prebudovali na obytne miestnosti s kuchynou, kupelkou atd.., co patri k bytu. Na backyarde sme si vsimli, ze mali dobre vyzerajucu “budu” ako skladiste naradia na opateru pozemku. Skoda, ze som zabudol si urobit nejaku fotku. Nevadi, nie je to nas dom uz tri roky!
Na navsteve u Magdy a Kamila
Az po Kitchener priblizne 80 km, bola prijemna cesta s vyhladom na mierne kopceky a zvysky snehu na nich. Ale potom, dalsich 250 km rovina ako vysita, nemajuc o co oko opriet. Na druhej strane bol vynikajuci pohlad na skvele upravene bohate farmy. Zvycajne schovane za stromami ktore ich obkolesuju. Cim dalej sme cestovali juhozapadne, tym viac pribudalo zelene! Ked sme konecne prisli k Windsoru do domu nasich priatelov Magdy a Kamila, ich pozemok uz mal bohatu, hustu travu, prave pripravenu na kosenie. My mozeme len obdivovat ich dom. Je velky, rozlahly a vsetko v dome nasvedcuje, ze je to dom presne podla ich predtav v prostredi a susedstve podobnych. Nemusim ani spomenut, ze nas privitali s vybornou vecerou, ako aj prikladnym hostenim pocas celeho nasho pobytu.
Krasny dom z vonku aj z vnutra!
Cakalo nas niekolko dni paradneho pocasia! Hned na druhy den sme vyrazili do narodneho parku - unikatneho ecosystemu: Point Pelee National Park, zhruba 70 km od Windsoru. Nachadza sa na pobrezi Lake Erie v blizkosti mesta Leamington – povazovaneho za “hlavne mesto” paradajkoveho priemyslu, preslaveneho “Heinz tomato ketchupom”. Ako sme sa k tomuto mestecku priblizovali, cestu lemovali kilometre rozlahlych sklenikov v ktorych sa pestuju paradajky a pracuju stovky, ked nie tisicky migracnych pracovnikov z Portugalska a Mexika.. Okrem toho, mestecko je obkolesene ovocnymi sadmi prevazne s hroznom. Vinarenske podniky (Pelee Island Winery) aj ked produkuju vyborne vina, nemozu konkurovat svojim rozsahom produkcii paradajok. Pred rokom sme z tohoto mesta zacali nasu cyklisticku tyzdennu turu po vinarenskych oblastiach juzneho Ontaria popri jazere Erie az do oblasti Niagarskej peninsuly. Peter K. dodnes kupuje vino len z tejto oblasti.
"Marsh boardwalks" cez mocariska na Point Pelee
Point Pelee je najmensi zo 42 narodnych Canadskych parkov. Ma rozlohu len 18 hektarov vo forme nepravidelneho, zuzeneho trojuholnika dlheho 9 km, ktory sa vklinuje do Erieskeho jazera. Nachadza sa na 42 rovnobezke, na tej istej urovni ako Rim a Barcelona. Park je bohaty na Carolinianske lesy, dzunglu, ktora je oazou najjuznejsieho cipu Canady. Na jar je najvyhladavanejsou “krizovatkou” roznorodych migrujucich vtakov a hmyzu, ktore pritahuju kazdy rok tisice navstevnikov – birdwatchers. V lete je to zas az neznesitelne hucanie “cikad” a na jesen su to stotisice migrujucich Monarch motylov . Pred dvoma rokmi, ked sme tam boli neskorsie v lete, z parku nas vyhanali tisice much, ktore sice nestipali ale neustale utocili a sadali na cloveka v stovkach! Tento rok, kedze to bol len zaciatok jara, v parku bola vynikajuca pohoda bez nich.
Magda a Kamil na vyhliadkovej vezi
Park ma niekolko mensich jazier – poundov, mnoho picnikovych arei, pristreskov, parkovist a chodnikov. Navstevnicke centrum je nieco ako prirodne mini museum s vynikajucou zbierkou unikatov tohoto parku. Park sa tiez vyznacuje zachovanymi pamiatkami z taborista indianov z pred 1300 rokov. Vacsina Point Pelee pozostava z rozsiahlych priestorov rakosovych “wetland” – mocarisk, pristupnych na kanojkach, kajakoch a tiez pesi po dlhych chodnikoch “marsh boardwalks”. Vacsina narodneho parku su tieto mocariska. V zime sa park hemzi s lyziarmi (XC.skiing) pobiehajucich po mnohych dlhych tratiach. Pieskovy tip parku ma velmi nebezpecne prilivy a odlivy (dangerous undercurrents), kupanie je zakazane. Viac ludi tam stratilo zivot.
Na najjuznejsom cipe Canadskej pevniny
Dalsi den po vydatnych ranajkach sme sa vydali do mesta Windsoru iduc po Riverside Dr. popri Lake St. Clair. O boy, davno som nevidel tolko doslovnych ‘palacov”! Obrovske domy, monstra, mnohe esteticky navrhnute a niektore priam hrozne, nevkusne. Nasim cielom bolo pobrezie Detroit River (rieka vytvorena z Lake St. Clair). Upravene promenady ponukali pohlady na druhu stranu, panoramu Detroitu s dominantnou skupinou budov “ GM Renaissance Place”. Prechadzali sme sa aj popri dnes uz preslaveneho Windsorskeho Casina. Ja som sa vzdy hrdil, ze som nikdy nebol v casine a naviac, ze som neutratil ani dolar na gambling. Nechal som sa nahovorit a isiel som dnu. Cuduj sa svete, dokonca som gambloval a utratil som “nehoraznu ciastku” 25 dolarov a nic som nevyhral.
Pred popularnym casinom vo Windsore
Na dalsi den nasi hostitelia ocakavali im blizych priatelov Petra a Evu. Kamil totiz oslavoval v ten den 65-te narodeniny. To aspon tvrdila Magda! Kamil si pridal o jeden rok viac. Tak neviem? Bol to dalsi velmi prijemny vecer, tentokrat sme trochu prebrali od Magdy kucharske povinosti a viacmenej sme my dvaja s Klarou pripravili veceru, nase oskusane speciality.
Priprava slavnostnej vecere k 65-tim narodeninam
Nas vylet skoncil vo Velkonocny pondelok navratom do Ottawy s malou zastavkou v Toronte. Prisli sme dost neskoro vecer lebo na ceste na jednom useku rozsirovali most. K dispozicii bola iba jedna lajna! Trvalo to viac ako hodinu, kym sme presli tymto usekom.
HAPPY 65 th BIRTHDAY KAMIL!
Doma zacali nase bezne jarne iniciativy. Nemal som cas si ani vydychnut. Vynikajuce jarne pocasie nas prinutilo so sebou svihat a porobit co bolo potrebne. S Petrom som nabehol nazad do fitka na regularne treningy. Uz sme zase v nasej zabehanej rutine! Tento tyzden sme sa dockali aj velmi nemileho prekvapenia, ked cena benzinu vyletela na $ 1.08 za jeden liter! Z vyletu som urobil okolo sto fotiek, tak vas budem s nimi este dlho otravovat. O tom a o mnohom inom viac v blizkej buducnosti!
Doma v zabehanej rutine!
Zatial vsetko najlepsie praje:

Milan a spol.

Lanark Highlands

Na vylete v Lanark Highlands

Ottawa 04/11/06 – utorok
Uz som nedokazal dlhsie lezat v posteli! Prebudil som sa niekedy okolo jednej rano! Urobil som co som mal a pokusil som sa zaspat. Kdeze! Ked po nejakej polhodine som to nedokazal, tak som sa pustil do pokracovania knihy Street Dream, ktoru som dostal od Lidie. Pred tretou som vysiel prvykrat z postele pozriet sa ci uz mam dorucne noviny. Nie, tak som aspon uvaril kavu a vratil som sa k citaniu. O stvrtej uz boli! Hlavny titulok v Ottawa Sun niesol nazov: WIPED OUT! Bandidos’ Canadian organization all but exterminated by weekend massacre, biker expert says! 5 face murder raps in what cops cal “internal cleansing”!

Jeden z "obeti" vnutornej cistky gangu!
Predvcerom rano, ked jeden farmar prechadzal cez zalesnene pozemky svojej farmy juhozapadne od dialnice 401 nedaleko mesta London, objavil asi 100 m od seba roztrusene styri auta a v nich osem mrtvych ludi. Vsetci boli zastreleni. Najvacsia masova vrazda v historii Ontaria. Policia velmi skoro identifikovala zastrelenych, boli to vsetko clenovia notorickeho motocyklistickeho clubu Bandidos, pochadzajuci z Toronta. Netrvalo dlho a policii sa podarilo lokalizovat farmarsky dom dalsieho clena Bandidos, ktory sluzil tomuto “biker gangu” ako klub. Policia posilnena specialnou jednotkou zatkla a obvinila 5 tich ostavajucich clenov z masovej vrazdy. Good job!

Pesia turistika v Lanark HighlandsV nedelu, pred dvoma dnami sme sa aj my (Klara, Lidia, Lada a ja) tiez prechadzali cez zalesnene a nezalesnene farmarske pozemky asi 80 km od Ottawy v blizkosti Lanark Village, juhozapadne od nas. Lidia s Ladom nas pozvali na ich chatu vo velmi peknom lesnom prostredi, postavenu na asi jednom hektari, co im patri. Fakticky, su to dve chaty, kde jedna mala sluzi ako hostovska. My sme sa dlho na chate nezdrzali a hned sme sa vydali na vylet, ktory viedol cez zvlnene kopce, lesy, pasienky, luky az k rieke Mississippi, ktora vytvorila jazero postavenou malou priehradou. Voda bola odvadzana obrovskym potrubim do blizkej nizkopolozenej malej elektrarne (ktora pracuje bez zamestnancov). Ostatok vody je odvadzany prudkou roklinou do blizkeho velkeho jazera Dalhousie Lake, pomenovane po nejakom generalovi.

Pohar ci dva vina velmi pochutili!

Na zaciatku tej rokliny pri hluku divokych pereji sme si urobili kratsiu prestavku. Lada nas milo prekvapil ked z ruksaku vytiahol styri vinove pohare a flasu francuzkeho cerveneho vina s ktorym nas zacal castovat. Dobre nam vsetkym padlo! Posilneni sme sa vydali dalej a okruhom okolo vyssie spomenuteho jazera sme sa vratili nazad na chatu. My s Klarou sme priniesli rezne, salat, kolzvarsku kapustu a dve flasky vina. Nieco sme zjedli, vypili a museli sme sa skoro vydat na cestu zpat, aby sme prisli este pred piatou a uvolnili Pierrettu. Moja prva cesta po prichode domov viedla do postele, trochu sa natiahnut a ulavit bolestivemu chrbtu, sedacim svalom a noham. Nemyslel som, ze taka 3-4 hodinova prechadzka ma az tak doriadi! Zrejme v oblasti pesej turistiky som “out of shape”! Myslel som, ze ked sa rano, preberiem k zivotu, na ziaden trening do fitka nepojdem. Milo som sa rano prekvapil, ked som sa citil fajn a ziadne lenosenie nebolo. Vo fitku som sice nohy nechal na pokoji, venoval som sa vrchnej casti tela.

Uz som zabudol ako turistika boli!

Vcera poobede som s Klarou s mojim autom skocil do blizkej umyvarky dat po zime jarnu ocistu nie len vonkajsku auta, ale ho aj povysavat a ocistit matrace Ostava mi uz len prehodit pneumatiky za letne. Mohol by som skocit do niektoreho servisu, ale Peter K. este pred odchodom do BC na Majstrovstva Canady mi slubil, ze mi ich prehodi. Nedavno si kupil nejaky hever, vraj je to malickost urobit to. Asi prijmem jeho ponuku!

Ked ho spominam, Peter sa vratil z tych majstrovstiev velmi spokojny a stastny. Ziskal dve strieborne, jednu bronzovu. Vysledkom bola zlata medaila za celkovy vysledok v jeho kategorii! Pred chvilou som mu pogratuloval a uz sme sa dohodli na zajtrajsom ranajsom treningu. Pre mna to bude posledny trening tento tyzden. 5 dni budem mat prestavku. Vo stvrtok sme na ceste do Windsoru a v pondelok nazad. Nie som velmi rad, ze musim prerusit moje treningy, to bude zas ako ked clovek zacina po dlhych tyzdnoch lenivosti.

Throne Speech nasej GG v parlamente,prizera PM Harper .

Poslednych desat dni som znovu ozil nie len fyzicky, ale aj politicky! Pred tyzdnom, ci tak nejak, nasa GG (Governor General), zastupkyna kralovny pre Canadu, otvorila cinnost noveho parlamentu s tzv. “throne speech”, prejavom programu novej konzervativnej vlady. Ten bol hadam najkratsi v historii a tiez najstrucnejsi, zahrnujuc len 5 prioritnych programov, ktore chce vlada v najblizsich mesiacoch dosiahnut. Zacali pravidelne poobednajsie “Question periods”, kde tentokrat liberali v opozicii si podavaju konzervativcov. Nie velmi uspesne! Po trochu “kostrbatom” zaciatku, konzervativci si vedu velmi dobre a posledne vysledky prieskumu verejnej mienky naznacuju, ze zacinaju viest skoro vo vsetkych provinciach.

Klara a Lidia pri perejach, bol to vydareny vylet!Na natlak opozicie vlada vcera dovolila v parlamente mimoriadnu rozpravu o ucasti nasej armady v Afganistane. Bol to disaster! Pritomnych tvorila iba tretina poslancov. Bolo to zahanbujuce hlavne pre lavicovu NDP, ktora strana sa najviac naparovala a dozadovala tejto rozpravy o odvolani nasej armady z Afganistanu. Najviac ich zaujmal problem humanneho zaobchadzania s vaznami – Talibancami,. Totalne ignorujuc osudy tohoto ponizujuceho umuceneho sveta. Maju uplne pomylene priority! Naivni blazni, zijuci vo vysnivanom svete! Peacenici! Ochrana bestialnych vrahov a teroristov! Talibancov, ktori len vcera vyhodili do povetria dalsiu skolu a zabili vela skolakov a desiatky zranili. To su islamski hrdinovia, synovia Allaha, ktorym absolutne neprekaza popravovat zeny, deti muzov z vlastnych radov, len preto ze dali deti do skoly, ze si chcu polepsit zivot… Zabijali ich ako dobytok pre akukolvek malickost proti ich pravidlam. Zabijaju vlastnych ludi, podobne ako v Iraku jeden druheho, kde sa tiez navzajom vyvrazduju dve frakcie synov Allaha. Taliban, al-Qaida, dnes najhorsia extremisticka skupina fanatikov novoveku, zahanbujuca takych netvorov nedavnej minulosti ako boli Pol Pot, velky Mao, Stalin, Hitler, fasizmus, komunizmus a teraz moslimizmus. Caka nas pekna perspektiva, pokial nezacne spontanna revolucia, povstanie humanity, racionalnych ludi zapadnych kultur proti tomuto temnemu stredoveku!

Velkonocne sviatky su predo dvermi! Prajem ich radostne prezitie! HAPPY EASTER!

Milan a spol.

KONECNE PRISLA JAR

Jarna nalada v Amberwood Village

Ottawa 07/04/06-piatok
Cele vcerajsie (stvrtkove) popoludnie som stravil dole v mojej pracovni za pocitacom. Daval som dohromady obsaznejsi list s mnohymi fotkami zaclenenymi priamo do textu. Vzniklo z toho celych 8 stran. Uz davnejsie som bol dlzny odpoved niektorym mojim priatelom s ktorymi korespondujem klasickou listovou cestou. Hoci listy od nich lezali na stole a denne sa mi pripominali, nie a nie sa dostat k odpovediam. V poslednych mesiacoch som bol viac zeneprazdneny starostami niekoho najst k Marianke ked sa Klara vrati na Slovensko. Vela casu mi vzala aj denna elektronicka korespodencia, tvorenie a prispevky do mojej “web” stranky a ine povinosti. Nie najlepsia vyhovorka, vsak? Spominani priatelia zrejme nemaju k dispozicii pocitac, a ked ano, nemaju internet a ako dosledok nemozu korespondovat cez e-mail. Ostava nam teda len klasicka forma korespondencie! List napisat, vytlacit, dat do obalky, nalepit znamky a hodit do postovej schranky.

Jarne prestrihavanie pred nasou terasou.
Zahanbeny z mojej dlhotrvajucej nepozornosti a pocitu viny, konecne som vcera vypotil zo seba styri listy. Doma som mal postove znamky len na jeden, ktory som ofrankoval. Vyniesol som vsetky hore do kuchyne, aby som na nich nezabudol, ked pojdem do fitka na moj trening. Planoval som sa zastavit na poste kupit znamky a listy podat tak, aby odisli este pred vikendom. Rano, pred odchodom som ich chcel zobrat ale v kuchyni, kde som ich vecer nechal, neboli! Pozrel som do skriniek a suflikov, listy nikde! Zisiel som dole do pracovne, hadam budu tam, kde inde by este mohli byt? Za pocitacom sedela Klara. Zdvorilo som sa opytal ci ich nevidela? “Ale ano, este vcera vecer som ich odniesla a hodila do schranky…..” Oooo no! Klara asi nemala na ociach okuliare, bola prilisna tma, alebo mala docasny katarak, ked si nevsimla, ze tri z nich nemali postove znamky. Boy, myslel som, ze ma porazi a Klaru prizabijem! Ovladol som sa! Prizabit niekoho za taky maly priestupok to by bolo krute, ze? Trvalo mi chvilu kym som si uvedomil, ze to neurobila umyselne, ze mi vlastne chcela urobit laskavost! Well, pekna laskavost! Dakujem! Listy su fuc! Buduci tyzden mi ich hadam vratia, maju spiatocnu adresu. Skratka, ako sa vravelo za sociku “iniciativny blbec, horsi ako triedny nepriatel”! Tuto definiciu mi ponukla na ospravedlnenie Klara! Este, ze je sebakriticka!!!

Uz vela miesta v regaloch s vinom neostava!

Neviem, ci z pocitu viny alebo pracovneho zapalu, Klara dnes od rana bola aktivna ako vcelicka, len sa tak za nou prasilo. Dva 23 litrove demizony vina, jedno cervene a jedno biele, boli pripravene na flaskovanie. To znamenalo vymyt, dezinfikovat a znovu premyt 60 flias, potom ich plnit a nakoniec stoplovat a ulozit do specialnych regalov v “cool room”. Nedozadovala sa ani mojej spoluprace, len som jej pomohol preniest tie tazke demizony a vylozit hore, aby vino sa dalo stahovat. Ma to perfektne zorganizovane. V tejto oblasti ja som iba manualny pomocnik pouzivany na hrube “chlapske” prace, nosit, dvihat a stoplovat! Regale s flasami su uz skoro plne, okrem toho vino skladujeme aj v malych galonovych demizonoch! Budeme musiet asi viac vino konzumovat alebo ho ukladat do dalsich galonovych demizonov, pripadne po precisteni ho nechaame vo velkych. Snazime sa urobit co najviac vina este pred odchodom Klary aby som teda mal nejake zasoby do buducnosti! Kto vie, ako sa k veci postavi Marcela, ktora Klaru vymeni. Ci mi bude ochotna pomahat v tejto cinnosti prinasajucej uzitok a tiez pozitok. Hlavne ten pozitok!!!

Kurcacie prsia na grille, to chuti!
08/04/06 – sobota
Zuzka K. je niekolko dni “slamenou vdovou”! Peter je niekde v Britskej Columbii na majstrovstvach Canady. Vrati sa az v pondelok. Aby sa Zuzka necitila velmi opustena, hahahaha, zavolali sme ju vcera na veceru. Dala si len podmienku, ze to musi byt jednoducha vecera, kusok masa a trocha zeleniny, nic viac! Ziadne predjedlo alebo zakusok! OK, aj ked vcera cely den prsalo a vecer sa silne zacalo ochladzovat na -6 stupnov, aj tak som sa rozhodol urobit kurcacie prsia na grille s naparenymi sparglami. Najskor som ale velkou sneznou lopatou musel z terasy zhrnut vodu, aby som nestal v kaluziach ktore sa drzali na doskach. Vecera sa vydarila, nik neostal hladny a ani prejedeny!

Vcera na obed som skocil pre dievcata do plavarne. Prsalo a tak bolo mudrejsie ich priniest domov autom ako sa clapkat v dazdi. Lidia, Klarina kamoska, priniesla na plavaren pre mna knihu “Street Dreams” od Faye Kellerman, manzelky Jonathana Kellermana. Obaja su vychyteni spisovatelia. Uz som od nej cital niekolko knih, je vyborna. Na najblizsie dni to bude predmet mojho zaujmu… ako keby som nemal doma desiatky a desiatky neprecitanych knih. Co mi chyba, je nedostatok casu. Nic poriadne nestiham! Musim sa ale trochu pochvalit, ze som zacal aj iny project. Osmelil som sa a zacal som znovu trochu malovat s olejovkami. Dost velky kanvas, robim portret mladeho indiana. Neponahlam sa a tak kedykolvek ked prechadzam popri, na chvilu sa zastavim a nieco natriem, pretriem, pridam, opravim atd…

Po dlhom case zas som chytil stetec do ruky!

Prichadzaju Velkonocne sviatky! Niekolko dni nebudeme doma. Za par dni vyrazame na dost dlhu cestu (okolo 800 km) do Windsoru navstivit nasich dlhorocnych priatelov Magdu a Kamila S. Na ceste tam aj spat sa hadam zastavime nakratko aj v Toronte, pozdravit aj niektorych kamaratov. Na Velkonocny pondelok by sme uz mali byt doma. Ked uz spominam Velkonocne sviatky, patri sa aby som aj touto cestou poprial kazdemu z vas ich prijemne, vesele a radostne prezitie. HAPPY EASTER!

Tych niekolko dni stravenych na ceste a vo Windsore mi trochu narusi zabehany system zivota. Uz niekolko tyzdnov travim aspon 5 dni v tyzdni hodinovymi treningami vo fitku. Zacinam pocitovat zlepsenie mojej kondicie. Aby som velmi nezlenivel a nestratil ziskane, hned po navrate musim usilovne pokracovat. Nesmiem dovolit telu uplne zvadnut a urcite pocas sviatkov prilis nehodovat! Uz je omnoho prijemnejsie chodit do fitka, ked vonku nie je sneh, mraz, fujavica, ale radsej svetlo slnko a teplo! Len co sa vrati Peter a “zavesi lyze na klinec”, bude mi robit treningoveho spolocnika. Takto navstevy fitka budu ovela prijemnejsie ako ked clovek trenuje len sam!

Zajtra (v nedelu), len co pride k Marianke Pierretta, zastavi sa pre nas Lidia s manzelom a pojdeme na mensi vylet, pozriet sa na ich chatu v jazernatej oblasti rieky Mississippi okolo 80 km od nas. Je tam vraj carovna priroda a kedze poveternostne spravy slubuju oteplovanie a vela slnka, mal by to byt vydareny vylet s patricnym piknicom. Urobim aj par fotiek a nabuduce nimi obohatim moj blog.

Vcerajsi vecer v Amberwood Village z nasej terasy!

Zo slnecnej Ottawy vsetko najlepsie praje:

Milan a spol.

Na vylete v Perthe

Prvy april! Prisiel s drobnym dazdom, zamracenym a teplym pocasim. Nebolo to vsak rekordnych +22 stupnov ako v piatok. Na uliciach sa ludia uz prechadzali bez kabatov len v trickach, koseliach s kratkymi rukavmi a kde tu aj v kratkych nohaviciach. Posledne zbytky snehu sa stratili. Ostali len obrovske hromady pri rozsiahlych parkoviskach. Na upravu nasho pozemku, hrabanie a pod. je vsak trochu priskoro. Poda je nasiaknuta vodou. Dnesny vytrvaly dazd tomu este pomohol. Urobi ale dobre, ze trochu zmyje nazbieranu spinu z ciest a chodnikov. Pekne, slnecne a pomerne teple pocasie sme mali cely posledny tyzden. Na slnecnej strane nasho maleho zahonu, teplo prebudilo uz tylipany k zivotu, ktore sa zacali predierat von cez hlinu. Rad by som uveril, ze zima je za nami a jar je skutucne tu! Zijeme v Canade uz cez 35 rokov a casto sme boli svedkami silnych fujavic, snezeni az do konca aprila. Niekedy snezilo este aj v maji. Zatial neodkladam lopaty na odhadovanie snehu, dufam vsak, ze uz ich nebudem potrebovat. Prijemne pocasie sme vyuzili a urobili sme trochu poriadok aj v garazi, pripravili sme bicycle, dofukali galusky a vyzametali sme driveway. Dokonca sme natreli terasu s “water proffer” tekutinou, ktora odpudzuje dazd. Este par dni bez dazda a mozeme zacat hrabat a upravovat nase vonkajsie okolie.

Na prechadzke v uliciach mestecka Perth

V mojom poslednom blogu zo zaciatku tyzdna som spomenul, ze v nedelu pred tyzdnom sa Klara vybrala s jej “bazenovou” priatelkou Lidiou a jej manzelom na vylet do mestecka Perth. Z ich vyletu som umiestnil na blog dve ci tri fotky. Prisla domov cela nadsena, ze sa jej historicky downtown toho mestecka velmi pacil. Povzbudzovala ma, ze by som sa tam mal vybrat! OK! Hned v utorok, dva dni nato sme sa vybrali aj s Mariankou za velmi pekneho pocasia navstivit Perth. Je to mensie mesto s par tisicmi obyvatelov, asi 60 km na zapad od nas. Stara, historicka cast mesta ma milo prekvapila. Restaurovane stare budovy, vela malych obchodikov, kaviarni a restauracii, upravene parky. Trochu sme sa poprechadzali, urobili sme si maly picnic pri monumente najslavnejsieho “stvornoheho obcana” mestecka Perth ale aj Canady. BIG BEN v bronze a skutocnej velkosti aj s jazdcom Mullerom, ktory priviedol slavu tomuto prekazkarskemu skokanskemu championovi. Na mramorovom pomniku boli zhrnute vsetky jeho uspechy, vitazstva za roky jeho existencie. Bolo ich neurekom! Big Ben je jedine zviera zapisane v Canadskej hale slavy. OH vitaz a mnohonasobny drzitel prvych cien svetovych majstrovstiev v vskokanskych disciplinach.

"BIG BEN- slavny Canadsky stvornozec.

02/04/06 – nedela.
Ked som sa v noci prebudil a nemohol som dalej spat, hodinky ukazovali dve po polnoci. Pozabudol som, ze vecer pred spanim sme posunuli vsetky hodinky o jednu hodinu dopredu a presli sme na “letny cas”. Cize, pre moj biologicky cas bola este len jedna hodina po polnoci. Vediac, ze je priskoro aby moje ranajsie noviny uz boli dorucene, otvoril som si knihu The Force of Reason” od Oriana Fallaci a rozhodol som sa ju docitat. Z nejakych 300 stran mi ostalo zvladnut do rana menej ako sto stran. Trochu som sa cudoval, ked pred siestou som vstal sa oholit, vonku bola este stale tma. Az potom ma drglo, ze sme na “letnom case”! Kedze som isiel spat trochu neskorsie ako zvycajne, budem asi neskor cez den zapasit s ospalostou.

V renovovanej restauracii na kavicke.

Este v stredu, ked som gratuloval mojmu bratrancovi Jankovi v Toronte k 83 narodeninam, oznamil mi, ze prave odchadza do Ottawy, presnejsie do mesta Osgoode k svojej dcere Yvette. Vcera rano sa ohlasil, ci by sme mohli prist k nim na veceru. Nemajuc nic na programe, preco nie, suhlasil som. Osgoode, podobne ako Stittsville alebo Kanata je sucastou velkej Ottawy aj ked je od nej vzdialena niekolko desiatok km. Bol to pred niekolkymi rokmi vysledok “amalgamacie”. K Ottawe pribudlo vela takychto mensich miest a mesteciek. Takto ma Ottawa priblizne jeden milion obyvatelov. Osgoode je na juhu od Ottawy a my v Stittsville na zapad. Deli nas vzdialenost asi 60 km aj ked sme jedno mesto – OTTAWA. Poobede sme sa vybrali netradicnymi cestami cez rozne komunity, farmarske usadlosti a mestecka. Podarilo sa nam zo dvakrat aj trochu pobludit, nakoniec sme vsak Yvettin bungalow v tej divocine asi 5 km od Osgoodu nasli.

Yvetta pracuje pre CDA- Canadian Development Agency. Dlhe roky pracovala v ramci OSN v Afrike, Azii a tiez v Europe v byvalej Juhoslavii pocas toho zahanbujuceho konfliktu neandertalskeho balkanizmu.Vacsinou sa pohybovala v islamskom prostredi a tak osobne ma stovky skusenosti z toho prostredia synov Allaha. Mali sme o com hovorit! O dcerach viac ako o synoch! Moslimsky muzi uznavaju zenu ciste cez jej kastrovany (infibulation) pohlavny organ, ktore obycajne vykonavaju este v rannom veku deviatich rokov ich matky. Ucel – nezazit pocas zivota aspon kusok potesenia, len rodit dalsich synov Allaha – modernych kamikadze. Pre islamcov zeny su nie hodne ani takej dostojnosti, ktoru my preukazujem zvieratam. Lutujem len kazdu europanku, ktora naletela alebo naleti tejto bande moslimskych zurvalcov a stanu sa z nich concubiny, ba dokonca manzelky. Koran fakticky splnomocnuje muzov brat si nemoslimske zeny a uvadzat ich na “pravu” vieru a byt masinou na robenie deti. Vo vacsine zaostalejsich krajin, kdeislam je hlboko zakoreneny, zeny nemaju skoro ziadne prava, su prevazne negramotne, nutene byt zabalene do handier (burka, chador, hijab) pohybujuc sa a vyzerajuce v tom zahaleni ako vrece zemiakov. Na svet sa mozu pozerat len cez malu strbinu aj ta musi mat sietku. Niektore krajiny maju trochu liberalnejsie, hahahaha, poziadavky. Kde obycajne viacere manzelky sa musia podielat o muza, ktore on moze rozviest prehovorenim trikrat slova “rozvadzam sa!” Polygamia koranom je nie len povolena ale doporucovana! Viac zien viac deti, viac vrazedicich atentatnikov!!!!

Muzikanti v starom mlyne - restauracii.Nejdem sa rozohnovat, protestovat, kricat a vystrihat, lebo skoro preskocim na tretiu stranu. Je to preto, ze aj ja pocitujem “Rage and The Pride” ako Oriana Fallaci v jej knihe, ktoru som docital pred tyzdnom. V dalsej knihe “The Force of Reason” sa Fallaci prihovara trochu inac :” So this time I do not appeal to rage, to pride, I do not even appeal to passion. I appeal to reason! And together once more condemned to death by irrationality, suicidal insanity, I say: we need to rediscover the Force of Reason!” Boy, ako ked by som cital a pocul argumentovat Ayn Rand z pred 30 rokov!
Stara poziarna veza v PertheK tejto tematike sa urcite budem v mojich listoch v buducnosti este vracat. Mam k tomu vela co povedat! Pripadne co mi lezi v zaludku! Jedna z mnohych veci ktoru neznasam je intelektualny iracionalizmus, intelektualna lenivost a nedostatok odvahy!!! Ako som spomenul posledne, jej obe knihy by mali byt povinnym citanim, aby sme si uvedomili, ze bomby, vybuchy, atentaty, krvave masakre a vsetky brutalne prejavy moslimizmu su len vonkajsou manifestaciou! Nie skutocnym cielom islamismu. Tym ostava pokorenie civilizovanych krajin (hlavne Europy) nasadenie Islamskej theokracie, podmanenie si dusevna (soul) ludi, zaludnenia, ze v priebehu niekolkych desatroci Europa bude patrit Islamu. Uz dnes je volana Eurabia. Pred 240 rokmi Diderot napisal “Islam is the enemy of Reason!” Reasons, teda rozumove uvazovanie a odvaha celit pravde je tou najsilnejsou zbranou proti rozsirujucim sa hordam synov Allaha! Zrejme nam vsetkym v ramci politickej korektnosti, chyba odvaha otvorene celit tejto fyzickej a dusevnej invazii, silam temna a dusevnej a telesnej brutality!

Zatisie v Perthe Paci sa mi citat, ktory uvadza Oriana v Post-scripte od Periclesa, ako bol uvedeny Thucydidesom: “The secret of happiness is freedom. And the secret of freedom is courage.” Pre Orianu Fallaci ta posledna vlastnost nie je neznamou hodnotou! Je to zena odvahy!!!!!

Pozdravujem z Ottawy, ktora po kratkej periode vcerajsieho dazda je znovu zaliata slnkom a teplym jarnym pocasim. Vsetko najlepsie praje:

Milan a spol.

Jar na nasom backyarde.

V Ottawe 05/01/06 - nedela