Saturday, March 04, 2006

36 ROKOV MANZELSTVA

Pred 36 rokmi vo Vatikane, Taliansko

Vcera bolo presne 36 rokov co som sa ovrabcil a vzal si Marianku za manzelku. Sobas sa konal v kostole Sv. Anny vo Vatikane. Sobasil nas biskup Hnilica. Svadobnu hostinu nam vystrojil uz nebohy bratranec z druheho kolena L.Pudis, operny spevak. Na svadobnom pohosteni sa zucastnilo asi 30 hosti, vacsinou vatikanski slovenski knazi a pocetne zastupenie mali aj mnisky, ktore hostinu pripravili. Posedenie pri dobrom jedle a vine z vinic otca mojho bratranca sa konalo v ich klastore. Bratranec sa dokonca velkoryso trhol, ked nam ako svadobny dar zaplatil tyzdenny pobyt v nejakom penzione v Rime. Ani jedno ani druhe sme nechceli, len maly svadobny obrad, aby sme do Canady odchdzali ako manzelia. V tom case sme boli chudobni ako kostolne mysi. Okrem niekolkych drobnosti, ktore sme si priniesli na povodny trojdnovy vylet, sme nemali nic. Niekolko lir vo vrecku, ktore Marianka zarobila v kuchyni emigracneho lagru a ja na poliach, vykladanim kamionov, ci pracou v tabakovej tovarni a pod. Svadobne saty Marianke pozicala bratrancova manzelka a ja som si vypozical oblek od spoluemigranta a nasho priatela Kamila S. O nic bohatsi sme neboli ani ked sme odchadzali do Canady. Vo vrecku par dollarov a v kufroch skoro nic. Na letenky nam peniaze pozicala charita, ktorej som vsetko splatil aj s urokami, ked som po case zacal pracovat. Aj vyborne zimne kabaty, ktore by sa nam boli velmi hodili na zimu, sme blbci nechali v lagri – ved v Canade si vsetko kupime! Hahahaha, aka naivita! Este stastie, ze sme prisli do Canady v lete a vela sme toho na zaciatok nepotrebovali. Z 50 dollarov na tyzden ktore sme dostavali z emigracneho uradu sme dobre jedli za $16 tyzdenne, byvali za $20 v basemente jedneho penzionu. Popritom sme navstevovali jazykovy kurz. Hrdo som chodil kazdy tyzden do banky a ulozil $10 na sporenie. S trochou skromnosti sa da vyzit aj z mala! Aspon v tom case sa to dalo!

Dnes je to trochu ina pesnicka! V stredu som skocil so Zuzkou na Calabogie, na par hodin si zalyzovat. Seniorsky tiket ma stal nejakych 24 dollarov a este to nebolo cez vikend. Bol to vsak glorious den! Na oblohe ani len oblacik, iba slnko a prijemnych -5 st.C. Vynikajuco upravene svahy, ze aj cez moje zranenie nohy a prevladajucu bolest sa mi dobre lyzovalo a nenechal som Zuzku velmi utiect. Zuzka stretla na svahu aj nejaku skupinu jej znamych.

Kedze Peter v stredu bol na nocnych pretekoch na Camp Fortune, pozvali sme Zuzku na veceru, ktoru pocas nasej nepritomnosti pripravila Klara. Dohovorili sme sa, ze tuto nedelu a pondelok, ked k Marianke pride Pierretta, skocime vsetci traja lyzovat na blizke kopce Pakenhamu. Dolezita nie je az tak lyzovacka ako pobyt a pohyb na cerstvom vzduchu. Konecne, zo zimy uz vela neostava a tak treba vyuzit co sa este da. Podobne ako v tomto case minuly rok, Peter a myslim aj jeho syn Ronnie, isli do Vermontu na Jay Peak zucastnit sa na pretekoch, ktore tradicne usporiadava Syrovatka. Byvaly rekorder v rychlej zjazdovej tisicovke. Na pretekoch sa zucasnuje vela ludi z USA a Canady, emigranti z Ciech a Slovenska, tiez Poliaci a Juhoslovania. Ja som tam bol minuly rok s Petrom a Gabim. Peter chcel aby som isiel aj tento. Nejak som sa do toho nemal. Ta zranena noha ma odradzovala ist na narocne tereny. Pre moje lyzovanie mi postacia aj somarske lucky Pakenhamu.

Vcera, cele dopoludnie som ja kraloval v kuchyni! Klara ma nechala sameho santit a venovala sa domacim pracam! Vraj nemam ani potuchy o co vsetko sa treba v domacnosti starat. Mea culpa, mea maxima culpa! Asi ma pravdu! Ked sa obe dievky poobede vratili z plavarne, mal som uz navareny velky hrniec polievky z morcacich noh a kridiel so zeleninou. Tiez hrniec hovadzieho gulasu, aby sme mali co pojedat cely vikend. Hlavne aby mala co zjest Marianka, ked my budeme lyzovat. Klara do polievky este urobila pecienkove halusky. Polievku prave ohrieva, to bude nas sobotnajsi obed! Kedze z vcerajsej vecere ostalo asi pol flasky bieleho vina, je aj cim obed splachnut.
Volakedy davnejsie, v case ked som este pracoval, vedel som precitat jednu knihu za tyzden. V penzii, miesto aby som znasobil moje citatelke usilie, a hltal knihy, zda sa, ze som velmi spomalil. Pred nejakymi dvoma, mozno aj troma mesiacmi som sa zacital do starsej knihy od Kellermana DEVIL’S WALTZ! Nebolo jej konca, zrejme v tom case ma viac zaujmala politika! Az ked som si od toho isteho autora kupil jeho dalsiu najnovsiu knihu TWISTED som sa trochu poponahlal. Tu vyssie spomenutu som docital a najnovsiu zacal. Len zacal, lebo medzi casom som kupil murder mystery knihu od mojho najoblubenejsieho autora kriminalno – detektivnych pribehov Michaela Connellyho s nazvom: THE CLOSERS! Harry Bosch, hrdina jeho vacsiny romanov po troch rokoch penzie sa vracia nazad do Open/Unsolved Unit LAPD aby vyriesil 17 rokov staru vrazdu mladeho dievcata. Nuz a tak kniha Jonathana Kellermana TWISTED musi este chvilu pockat. Nie dlho, lebo z rozcitanej knihy mi ostava len nejakych 100 stran. Zacinam sa dostavat do starej formy. Najcastejsie citam tak od druhej rana do stvrtej alebo piatej. Obcas aj cez den, ked prekonam vycitky svedomia, ze sa cez den vyvalujem na posteli.

Zajtra nas caka dlhy den. Academy Awards, udelovanie Oscarov, velke hoopla a circus! Desiatky hviezd strieborneho platna a dalsie stovky nadejnych hviezdiciek. Z nominovanych piatich filmov sme videli Brokeback Mountain; Crush a Munich. Nevideli sme Good Night, and Good Luck a Capote. Vsetko nasvedcuje, ze Brokeback Mountain dostane cenu za najlepsi film. Je mozne, ze to bude aj film Crash. Myslim si, ze oba filmy ziskaju vela Oscarov pre svoju kontraveznu napln. Za najlepsi herecky vykon dostane Oscara pravdepodobne Reese Witherspoon z muzov asi Philip Seymour Hoffman za stvarnenie spisovatela Capote autora knihy IN COLD BLOOD.

Tento tyzden som bol dost aktivny, ked v pondelok som pripravil, nechal notarom overit a poslal pozvanie pani Anne z Kosic, ktora prijala ponuku a podmienky k nam prist ako spolocnicka ku Marianke. Boba M. z Blavy jej uz poslala formular ziadosti o viza a zabezpecila letenky. Teraza je uz len na Anne rychle zadovazit potrebne potvrdenia a vsetko poslat do Blavy Bobe, aby mohla cez ich cestovnu agenturu vybavit potrebne viza. Dufam, ze jej nebudu robit ziadne tazkosti.
Myslim, ze som vycerpal vsetky nase novosti. Srdecne pozdravy z Ottawy s prianim skoreho prichodu jarnych teplych , prijemnych dni ostava:

Milan a spol. Ottawa

No comments: