OH v Turine, snehove burky v Ottawe

Pred tyzdnom, v piatok, som mal pripraveny moj pravidelny list. Ostavalo mi akurat napisat jeden alebo dva kratke odstavce v suvislosti s hladanim niekoho k Marianke. Mal som dobru spravu z Kosic, o ktoru som sa chcel s vami podelit. Zasedol som k pocitacu a otvoril som nedokonceny list. Za stolom, kde som sa rozlozil, sedela Klara a Ruzenka. Debatili sme a v tej rozprave som nevenoval pozornost pocitacu ako by sa patrilo. Na obrazovke vyskocilo nejake okienko, klikol som a bolo po parade. List sa stratil a moja dvojdnova namaha vysla nazmar. Ostal som taky znechuteny, ze tyzden som nevedel napisat suvislejsiu vetu a nie to dlhsi list. Fakticky som ani nemal cas. Mali sme zaneprazdnene dni a nie len sledovanim OH.

Bolo o com pisat! To bol den, ked tu u nas prisla silna snehova fujavica s rychlostou vetra az 90 km v hodine. Na cestach a dialniciach bola hotova pohroma. Biela tma! Asi 40 km od Ottawy, smerom na Montreal doslo k masovej zrazke asi 40 automobilov a niekolkych kamionov v bielej fujavici. Bilancia, styria mrtvi, desiatky ludi zranenych, mnoho tazko omrznutych ludi, kym sa im podarilo dostat z tej fujavice prec. Podobne zrazky automobilov sa stali na opacnej strane Ottawy smerom na zapad a v Quebecu. Dialnice boli uzavrete na dlhe hodiny.

My sme v tom necase museli skocit na nakup a na zastavku medzimestskych autobusov vyzdvihnut Ruzenku. Prichadzala z Toronta bez vacsieho oneskorenia. Potvrdila, ze aj oni na ceste mali velmi zle pocasie a casto minimalnu viditelnost. Na druhej strane, Zuzka K. sa v ten den vybrala do Toronta navstivit svoju dceru Manci. Ked sa dostala na dialnicu veducu do Toronta, fujavica zmizla a cestovala v nadhernom pocasi.

V sobotu sa pocasie trochu umudrilo a my sme sa s Ruzenkou a Klarou vybrali do Downtownu. To bol posledny den slavnosti Winterlud. Rideau canal bol uzavrety, korculovat sa nedalo! V prilahlom parku, kde sa konaju sutaze ladovych soch , ostali este nejake ktore neroztopilo slnko a teple dni ktore predchadzali. Dlho sme sa tam nezdrzali, zima bola ukrutna, priserny vietor, zabudol si vziat ciapku… omrzali nam usi, lica, tak sme radsej usli do vyhriateho auta.

25/02/06 –sobota
Podobne pocasie nas caka aj dnes. Juzne od nas , pozdlz hranic s USA, maju dostat az 20 cm snehu. My, severnejsie, iba 10 - 15 cm. Je par minut pred osmou rano a uz zacalo snezit. Stale prevlada studene zimne pocasie s vetrom. Dnes rano som sa prekvapil ked v spravach uviedli, ze nie daleko od nas, na druhej strane rieky Ottawa v Quebecu, vcera vecer ludia zazili slabe zemetrasenie. Ziadne vazne skody, len trochu vystraseni ludia. Take nieco sa nie je v Canade obvykle.

Ale aby som sa vratil o tyzden nazad. V nedelu poobede sme dostali dalsiu navstevu z Toronta. Bela a Hana R. Priniesli prekrasnu kyticu kvetov, nejake ine podarunky a vseliake potravinove speciality, ktore tu nie vzdy najdeme (npr.skvarky na pagace). My sme zas na privitanie urobili veceru ako sa patri. Kedze v pondelok pred jednou som potreboval odviest Ruzenku k autobusu, nesiel som lyzovat. Zato na kopce Pakenhamu sa vybral Bela s Klarou a podla vsetkeho si vyborne zalyzovali, aj ked pre Belu to boli somarske lucky.

V utorok rano som ja vyrazil s Belom na druhu stranu do Gatineau Mts. Na Camp Fortune. To su daleko narocnejsie tereny. K dispozicii je asi 8 az 10 vlekov a urcite aspon 24 zjazdoviek roznej narocnosti a dlzky. Peter mal rano trening a kedze ich trener ako vynasal palice na postavenie slalomu, poklzol sa na lade a vyvalil si rameno. Muesli ho odniest do nemocnice. Peter prebral funkciu trenera. My s Belom sme jazdili na tej istej zjazdovke. Kazdou jazdou som naberal viac odvahy a jazdil som rychlejsie ako obycajne. Poobede sa k nam pridal aj Peter. Raz isiel za mnou a nesetril chvalou, ako dobre jazdim. Nemal to robit! Pri dalsej jazde, cely hrdy, chcel som ukazat moj novy, este nie uplne adoptovany agresivny styl carvingu. Na spodnej, najstrmejsej casti zjazdovky, som blbo zahranil a uz som letel! Bolo to tvrde pristatie na zladovatelom svahu. Udrel som si predkolenie pravej nohy a poskodil som si trieselny vaz na lavej strane. Ten ma uz dlhsie pobolieval. Este stale trochu krivam a boli ma cele telo aj ked Klara ma podozrieva, ze falazujem! Potvora neveri mi! Ako som si to zasluzil!? Na lyze nepojdem kym sa nezotavia svaly na nohe, ktore boli silne narazene. Konecne prichadzam nato, ze uz nie som ziaden mladik (na lyziach), aj ked v hlave mi viria rozne myslienky…..

V stredu Klara oslavovala svoje narodeniny! Ako pozornost som jej dal volno a kupil tiket na Calabogie, kde sa vybrali s Belom lyzovat. Spolu s Hanou a Mariankou sme ich sprevadzali. Pockali sme na Zuzku a jej kamaratku, ktore prisli neskor, pozdravili sme sa a odisli domov. Zuzka je vyborna lyziarka a tak jazdila s Belom na narocnych tratiach a Klara s tou jej kamoskou na menej.
Hana pripravila predkrm a ja hlavny chod. Mali sme prijemny vecer. Vsetci usrkavali z vina, len Marianka a ja, nezlaknite sa, z vody. Este v nedelu som sa rozhodol, ze na najblizsie dni nevezmem do ust ani kvapku alkoholu. Ziaden problem, nemal som ani len nutkanie ovonat nejaky drink. Hana aj s Belom sa ma sice pytali ci som chory. Nie, len som si chcel dokazat, ze tak ako som pred mnohymi rokmi skoncil s fajcenim z jedneho dna na druhy, budem vediet skoncit aj s alkoholom. Prvy pohar vina som si dal az po piatich dnoch abstinencie.

Pred par tyznami som si kupil program na vypocet danoveho priznania. Stal ma $40. Velka uspora, ved zvycajne platim uctovnikom az $300. Tak ako vlani, aj teraz pomohol mi to priznanie urobit Bela. Mali sme to hotove za pol hodiny. Vcera som dostal posledne vypisy z federalu a tak som to len doplnil a v pondelok odoslem. Musel som prelozit $5,000, aby som mohol zaplatit dane ktore obaja s Mariankou za minuly rok dlhujeme! Ano, o tuto sumu obohatime federalnu a provincnu pokladnu. Marianka pocas roku neplati ziadne dane, ja 25%, zdaleka to vsak nestaci, pretoze nas najvacsi prijem je z RRSP, teda registrovaneho dochodkoveho sporenia a z tohto prijmu musime platit dane. Ja 18% a Marianka 10%.Teraz mi prisiel dalsi ucet za instalaciu novej pece $1,200 len za pracu. Co ma caka a neminie, su dalsie vacsie vydavky spojene s prichodom novej opatrovatelky k Marianke. Ked spominam Marianku, predvcerom sa u nas zastavila pani zo socialnych servisov, ktora tak raz za rok robi inspekciu. Bola unesena jej dobrym fyzickym vyzorom a celkovou telesnou kondiciou. Ocenila prikladnu strarostlivost s akou sa pri svojich inspekciach tak casto nestretava.

Snezenie zacalo hned z rana a doteraz neprestalo!

Pierretta pred chvilou zavolala, ze rusi dnesny dozor pri Marianke kvoli pocasiu. Nedivim sa, ved vonku chumeli ako sa predpokladalo a ma to trvat 24 hodin. Tesim sa, ze mozeme v klude sledovat OH, tak ako sme to robili od ich zaciatku. Kvoli tomu sme boli pred telkou kazdy den uz od siestej rana.

Srdecny, zasnezeny pozdrav z Amberwood Village, Stittsvilu, Ottawy a Canady posiela vam

Milan & s.r.o
Ottawa 24/02/06 – piatok