Pohlad do nasho backyardu zo spalne.
Peter, Barbara a Janet pred vecerou
Automobilova spolocnost BMW kazdu zimu poriada tzv. BMW Thrill on the Hill 2006, seriu pretekov v slalome a obrovskom slalome. The BMW Masters Ski Series; MINY Family Challenge a The BMW Spring Classic. Tento rok, podobne ako predosle roky, vsetky v Quebecu na roznych lyziarskych svahoch, poriadene pravidelne kazde dva tyzdne. Tento vikend sa preteky konali v rezorte Mont Sutton. Oblast v blizkosti US hranic, asi hodinu jazdy autom na juh z Montrealu. Je to velmi dobre vybudovany rezort s mnozstvom vytahov a 53 zjazdovkami. Dlzka zjazdoviek sa pohybuje od 460 m az 1.230 m. Peter K. sa pravidelne zucastnuje na mnohych z nich. Rad chodi na preteky BMW. Vraj su vyborne organizovane a maju skvele stavane trate. Vzdy sa stretne s mnozstvom pretekarov v jeho veku s ktorymi sa pozna uz roky. Maju spolu velku svandu v snahe jeden druheho porazit a vyhrat preteky. Z Ottawy je to tri a pol hodiny, ked trafik a podmienky na ceste su dobre. Priblizne ta ista vzdialenost ako ku Gabimu a Barbare T. a ich busenissu.
Peter ma par dni predtym poziadal, ci nemam chut ist s nim. Preco nie, nemal som na ten vikend ziadnu povinnost a Klara ma plne podporila, len aby som isiel a vypadol trochu z domu. Zbalil som si svoju lyziarsku vystroj, lyze a v piatok poobede sme boli na ceste do Eastmenu ku Gabimu a Barbare T. Vraj naco by sme utracali peniaze na ubytovanie, ked mozeme spat u nich. V piatok na veceru mali pozvaneho nasho byvaleho kolegu Stewarta Robertson-a s jeho manzelkou Janet. Barbara sa skutocne vytiahla ako vzdy a spolu s Gabim pripravili paradnu veceru. Peter priniesol dve flase vina, ja jeden gallon. Vsetko padlo este v ten vecer. Vyborne sme sa zabavili.
Na ceste do Montreau som zistil, ze nemam so sebou ziadne doklady a naviac ani ziadne peniaze a creditkarty. Vsetko som zabudol doma (nie umyselne)! Kedze som si nebral kluce od auta, zabudol som aj penazenku. Mal som vo vrecku len par drobnych. Nerobil som si z toho velky problem, mal som dvoch sponzorov, Petra a Gabiho, ktori zacvakali kazdy den po 35 dollarov za listky pre mna. Prirodzene, ze peniaze im vratim. Gabimu poslem sek aj ked sa vyhrazal, aby som sa neopovazil. Peter zas tvrdil, ze to ide na ucet Kunstadt Sports nech sa neunavujem s uhradou. Esteze som priniesol so sebou dost jedla, ktore nam posluzilo na dva obedy na svahoch. Tak som dako kompenzoval moju nepozornost. Mimochodom, nechcelo sa nam ani verit ake boli tie listky drahe!!! My s Gabim vacsinou nikde nic neplatime. Ked ano, tak len 10 dollarov na niektorych svahoch lebo sme nad 70! Tento rezort nemal ziadne zmilovanie s nami starcami - penzistami.
Pohlad z Mont Sutton do Eastern township
Na druhej strane, v sobotu sme mali jedno najkrajsie (the beautiful) pocasie doterajsej zimnej sezony. Podobne, ako v pondelok predtym na Pakenhame, kde sme lyzovali s Klarou. Modra obloha, slnko bez mracku a hlavne teplo (plus 7 stupnov). Neuveritelne prijemna lyzovacka aj ked kde tu na niektorych tratiach sa ukazal lad. Zjazdovka na ktorej bol postaveny obrak bola vsak perfektne upravena. Kedze obaja s Gabim sme sa vydavali za trenerov Petra, nikto z poriadatelov neprotestoval, ze lyzujeme na tej zjazdovke. Mne dokonca Peter prepozical jednu paradnu Atomic trenersku vetrovku v ktorej som jazdil a predstieral, ze studujeme s Gabim trat a rozlozenie branok. V sobotu bolo prve kolo obraku a v nedelu druhe.
V nedelu sme sa trochu poponahlali od Gabiho (jedna hodina jazdy autom), aby sme si zabezpecili parking blizko hlavneho vytahu. V sobotu sme prisli nejaku polhodinu po osmej a uz sme parkovali niekolko sto metrov dalej. Nebolo najprijemnejsie tahat vsetko k prezliekarnam a vytahu. Okrem toho bolo tisice navstevnikv, dlhe fronty a strasne vela deti! V nedelu to bolo uz o 50% lepsie. Este pred pretekmi sme skoro dve hodiny lyzovali ale uz nie za takeho pekneho pocasia ako bolo den predtym. Obloha sa zatiahla, viditelnost sa znizila a kontury terenu tiez. Lyzovali sme akoby v mlieku. Teplota okolo 0 stupnov (the good)!
Kedze bol s nami Gabi, museli sme ho po pretekoch odviest do Eastmenu. To bola jedna hodina navaic. Zdrzali sme sa chvilu u Gabiho, nieco pojedli a vyrazili sme uz za snezenia do Ottawy. Necakali sme, ze slubovane snezenie pride tak skoro. Velmi skoro sa to zmenilo na serioznu fujavicu so silnym vetrom a velmi zlou viditelnostou (the ugly). Isli sme rychlostou okolo 60 km za hodinu a casto aj o 20 km menej, ked sme isli za sneznymi pluhmi v kolonach. Bola to dost divoka a nebezpecna jazda, hlavne k voli silnemu vetru a minimalnej viditelnosti. Niekedy som mal aj trochu starch, ze skoncime v priekope ako mnoho aut ktore sme cestou videli. Boli sme radi, ked sme prisli domov o desiatej v noci.
Ked to mam zhodnotit, bol to paradny vylet, vyborna lyzovacka aj ked som vzdy ku koncu jazdy zacal dostavat silne bolesti do quadricepsu. Tieto problemy sa opakuju uz tretiu sezonu, ze po urcitom case jazdy zacnem dostavat nieco ako krc s bolestou do stehien. Urcite to ma nieco spolocneho s inervaciou a poskodenymi nervami vyustujucimi z dolneho chrbta. Najvacsiu radost z vyletu mal urcite Peter a to z dovodu, ze po skoro 20 rokoch mohol byt cele dva dni v spolocnosti Gabiho, spolu lyzovat, kecat, ako volakedy davno, ked Gabi este v Kosiciach robil mu trenera na Vysokej technickej skole a potom hned po prichode do Canady. Lutujem len, ze som nemal velku prilezitost urobit viac a lepsich fotozaberov.
Dakujem vam za pozornost a trpezlivost pri citani toho co pisem. Prijemne zimne dni pokracuju, u nas je nieco okolo 0 stupnov, na najblizsie dni predpovedaju iba slabe mrazy, snezenie! Taku zimu prajem aj kazdemu z vas.
Peter, Barbara a Gabi pred ich busenissom
Z Ottawy pozdravuje Milan a spol.
Ottawa 31/01/06 utorok.
No comments:
Post a Comment