Vacsiu cast vyletu sme stravili na Lake Simcoe u nasich priatelov Belu a Hany.
Toto je nas byvaly dom, kde sme zili v Mississauge dlhe roky. Nic sa nezmenilo, len farba.
Po kratkej prestavke sme sa vydali na cestu k Niagarskym vodopadom. Cestou nazad sme presli cez krasne parky az do mestecka Niagara on The Lake. Na miesto kde sa vlieva Niagara do Lake Ontario
Na ceste domov sme sa zastavili na kratku prehliadku "Trading Post" kde si Agi kupila par drobnosti.
Ottawa 08 29 10 – nedelaPo stvordennom unavujucom vylete na “zapad”, nie velmi zotaveny, doobeda v sobotu (vcera) som sa vybral do kina na film “The American”. Ma to byt “suspense thriller”, vzrusujuci napinavy pribeh. V hlavnej ulohe George Clooney ako “hitman”, najaty zabijak zijuci v Taliansku, kde sa pripravuje na jeho poslednu ulohu. V rovnakom case sa zalubi asi do nejakej horucej italky. Ostava otazka, ci ukonci karieru zabijaka a splni poslednu ulohu, alebo padne za obet niejakej sarmantnej neodolatelnej zenskej? Sklamal som sa. Nie z filmu, ale zo skutocnosti, ze film nedavali a ja som bol taky nepozorny a nevsimol som si, ze bude v kinach az tento prichadzajuci tyzden v stredu. Ked som uz bol v Kanata Centre a v AMC kine, dlho som nevahal a zvolil som dalsi film, ktory sice isiel trochu neskorsie, ze na jeho zaciatok som musel pockat polhodiny, ale stalo to zato. Film s nazvom “Takers”. Reziser John Luessenhop dal dohromady “heist flik”, kreativnym pospajanim vseliakych napadov z inych podobnych filmov. Kde hromada sympatickych, inteligentnych zlodejov vykradajucich banky, ci zasielky penazi v obrnenych transportroch a dvoch detektivov, ktori im pridu na stopu a zacnu s likvidaciou tejto sofistickej skupiny banditov. Film je velmi bohaty na neprestajne akcie, strielanie zabijanie atd…. Herecke obsadenie, kde zo znamejsich hercov treba spomenut Matt Dillon, Chris Brown, Hayden Christensen. Pre milovnikov takehoto zanru urcite stoji zato film vidiet!
Poobede sme s Agi skocili do blizkej predajne potravin doplnit vycerpane clanky. Predtym som skocil ale do predajne LCBO dokupit par komercnych vin a flasku whisky. To aby bolo pre ludi, co vedia ohrnut nos nad mojim vyrobenym vinom. Dokupil som hromadu cerstveho domaceho ovocia a nie vela z masovych vyrobkov, lebo mraznicka je stale plna. Ponukol som Agi, ze na veceru kupime nejaku cerstvu rybu ale nechcela, vraj je cas urobit francuzke zemiaky a konecne cas zlikvidovat polsku klobasku, co sme niesli so sebou na ten vylet, ale sme ju ani neokostovali. Francuzke zemialy dobre zapecene v trube boli vyborne. Len Agi sa podivovala, ze ja som si k nim dal kysle mlieko. OK, bola tam klobaska a vajcia, mozno neziaduca kombinacia ku kyslemu mlieku, ale mne to vonkoncom nevadilo, vyborne som si pochutnal, lebo nieco podobneho som nejedol uz velmi davno. Ked uz sme boli v predajni potravin, kupil som aj mlete maso bravcove a hovadzie s umyslom urobit “plnenu papriku”, ktoru sme tiez nemali velmi dlho. Do toho sme sa pustili dnes doobeda. Spolocne sme to dali dohromady a mali sme vyborny obed. Vela ostalo aj na najblizsie dva dni. Kedze sme mali trochu privela masa, Agi este urobila take male jednohubky, gulicky ktore pouzijeme zajtra, ked na veceru budeme mat Kunstadtov. Zavolal som aj Mullerovcom, nie su doma, nechal som len odkaz. Oni su teraz trochu zaneprazdneni, lebo Natali, ich dcere sa narodilo dietatko – dievcatko. Neviem, ci budu moct prist. Nerad by som rozmrazoval viac stejkov, ako budeme vediet zjest.
My sme sa vratili z toho nasho vyletu v piatok poobede okolo tretej hodiny, dost vycerpani, nie len ja z toho riadenia auta ale aj prezitych vecerov. Vsetci sme prisli domov paradne unaveni! Zastavil som sa v Independent, kupili sme grillovane kurca a prilohy, aby sme nemuseli varit nieco na veceru. Len co sme dojedli, zaliezli sme vsetci do postele a zaspali spankom spravodlivych. Ja som este precital niekolko novin, co mi vzdy vybrali a podrzali nasi dvaja susedia.
S tou pani Nancy, ktora chodi ako caregiver k Marianke v sobotu a utorok. Este v sobotu som dohodol, ze pride miesto utorka v pondelok. To nam umoznilo vyrazit na vylet v utorok doobeda. Isli sme po ceste cislo 7 teda mimo Hgw 401 smerom na Peterborough a odtial bocnymi cestami priamo k Lake Simcoe. Skratili sme si podstatne cestu, lebo nam to vzalo len 360 km. Len raz sme sa pocas cesty zastavili na polhodinu nieco zjest a uvolnit sa. Hana a Bela nas uz cakali s dalsim pohostenim a vecer s paradnou vecerou. Pocasie bolo prijemne a tak sa nikto nestitil ist do vody. Vecer sa sedelo pri jazere a neskorsie pri ohniku, sa jedlo a popijalo. Ani nie tak to popijanie so mnou trochu zatocilo, ked som v tej tme od jazera isiel hore k chate po schodoch, ktore nemaju zabradlie a su kratsie ako terasa. Stupol som vedla a pekne som sa vymlatil na travnik pod terasou. Poriadne som sa poudieral, ze este dnes mam na pravej ruke modriny a najviac ma boli “tail bone”, kostrc, ci ako sa to vola slovensky? Tie bolesti mi nedovolili poriadne spat, kolkokrat som sa pohol vsetko bolelo a tak, ked som spal jednu ci dve hodiny to bolo vela. Prezil som to do rana!
Na druhy den to bolo len povalovanie sa na slnku a kupanie. Ja som este pred odchodom slubil, ze prinesiem CD z toho filmu The Girl With Dragon Tatoo, zial som ho zabudol vziat. S Belom sme skocili do pozicovne. Film nemali ale ocakavali vratenie poobede. Ked Bela odniesol ich vnucata nazad k rodicom, zastavil sa pre film a vsetci sme sa znovu pozerali. Ja uz stvrtykrat a vobec som nebol unudeny. Predtym cez den bolo veselo. Dievcata cely den santili a vyvadzali tak bolo veselo, dokonca aj Agi vliezla do vody a plavala nie raz. Ja som mal dalsiu nie najprijemnejsiu a bolavu noc. Pouzil som nejake pilulky a tie mi dovolili zaspat na kratky cas.
Vo stvrtok rano po vydatnych ranajkach sme vyrazili na Niagarske vodopady. To predpokladalo prejst cez najvacsi trafik v Toronte po 401. Na nas najvecsi podiv, zvladli sme to velmi lahko a za hodinu a 15 minut sme boli v Mississauge. Zastavili sme sa na kratku prestavku pozriet nas byvaly barak, ktory aspon z vonku nemal vela zmien, mimo prefarbenia na lahku farbu. Zazvonil som aj k nasim byvalym susedom a akurat, ze sme prehovorili par slov, lebo Eva sa niekde ponahlala. Pozvali nas, aby sme sa poobede zastavili, ale ked sme tak urobili neboli doma.
Na niagarskych vodopadoch my sme s Mariankou viacmenej presedeli v kaviarnicke pod vezou a nechali sme Agi prejst cez vsetky atrakcie a vodopady. Potom sme sa vybrali a isli sme cez desiatku km do mestecka Niagara On The Lake. Odtial sme si to uhanali nazad cez Toronto k Marii a Vladovi Chrappa na Finch Rd., kde sa pred rokom prestahovali. Byvaju v jednom z neuveritelnych luxusnych appartmentov a ich byt je elegantny a velmi priestranny. Mali sme spolu vybornu veceru, chvilu sme stravili v prijemnych rozpravach, hlavne Agi s Mariou, lebo maju vela spolocneho z Kosic.
Ja som mal stale nie najprijemnejsiu noc a spanok. Tie bolave miesta mi nedovolovali dobre spat. Cestu nazad do Ottawy som vsak zvladol. Vzalo nam dva dni ci spravnejsie noci sa konecne dostat do normalnej formy. Dnes rano sa konecne aj Marianka zacala usmievat! Myslim, ze to bolo na nu privela a na mna tiez!
Pozdravujem a prajenm prijemny zaciatok septembra. Milan,
Poobede sme s Agi skocili do blizkej predajne potravin doplnit vycerpane clanky. Predtym som skocil ale do predajne LCBO dokupit par komercnych vin a flasku whisky. To aby bolo pre ludi, co vedia ohrnut nos nad mojim vyrobenym vinom. Dokupil som hromadu cerstveho domaceho ovocia a nie vela z masovych vyrobkov, lebo mraznicka je stale plna. Ponukol som Agi, ze na veceru kupime nejaku cerstvu rybu ale nechcela, vraj je cas urobit francuzke zemiaky a konecne cas zlikvidovat polsku klobasku, co sme niesli so sebou na ten vylet, ale sme ju ani neokostovali. Francuzke zemialy dobre zapecene v trube boli vyborne. Len Agi sa podivovala, ze ja som si k nim dal kysle mlieko. OK, bola tam klobaska a vajcia, mozno neziaduca kombinacia ku kyslemu mlieku, ale mne to vonkoncom nevadilo, vyborne som si pochutnal, lebo nieco podobneho som nejedol uz velmi davno. Ked uz sme boli v predajni potravin, kupil som aj mlete maso bravcove a hovadzie s umyslom urobit “plnenu papriku”, ktoru sme tiez nemali velmi dlho. Do toho sme sa pustili dnes doobeda. Spolocne sme to dali dohromady a mali sme vyborny obed. Vela ostalo aj na najblizsie dva dni. Kedze sme mali trochu privela masa, Agi este urobila take male jednohubky, gulicky ktore pouzijeme zajtra, ked na veceru budeme mat Kunstadtov. Zavolal som aj Mullerovcom, nie su doma, nechal som len odkaz. Oni su teraz trochu zaneprazdneni, lebo Natali, ich dcere sa narodilo dietatko – dievcatko. Neviem, ci budu moct prist. Nerad by som rozmrazoval viac stejkov, ako budeme vediet zjest.
My sme sa vratili z toho nasho vyletu v piatok poobede okolo tretej hodiny, dost vycerpani, nie len ja z toho riadenia auta ale aj prezitych vecerov. Vsetci sme prisli domov paradne unaveni! Zastavil som sa v Independent, kupili sme grillovane kurca a prilohy, aby sme nemuseli varit nieco na veceru. Len co sme dojedli, zaliezli sme vsetci do postele a zaspali spankom spravodlivych. Ja som este precital niekolko novin, co mi vzdy vybrali a podrzali nasi dvaja susedia.
S tou pani Nancy, ktora chodi ako caregiver k Marianke v sobotu a utorok. Este v sobotu som dohodol, ze pride miesto utorka v pondelok. To nam umoznilo vyrazit na vylet v utorok doobeda. Isli sme po ceste cislo 7 teda mimo Hgw 401 smerom na Peterborough a odtial bocnymi cestami priamo k Lake Simcoe. Skratili sme si podstatne cestu, lebo nam to vzalo len 360 km. Len raz sme sa pocas cesty zastavili na polhodinu nieco zjest a uvolnit sa. Hana a Bela nas uz cakali s dalsim pohostenim a vecer s paradnou vecerou. Pocasie bolo prijemne a tak sa nikto nestitil ist do vody. Vecer sa sedelo pri jazere a neskorsie pri ohniku, sa jedlo a popijalo. Ani nie tak to popijanie so mnou trochu zatocilo, ked som v tej tme od jazera isiel hore k chate po schodoch, ktore nemaju zabradlie a su kratsie ako terasa. Stupol som vedla a pekne som sa vymlatil na travnik pod terasou. Poriadne som sa poudieral, ze este dnes mam na pravej ruke modriny a najviac ma boli “tail bone”, kostrc, ci ako sa to vola slovensky? Tie bolesti mi nedovolili poriadne spat, kolkokrat som sa pohol vsetko bolelo a tak, ked som spal jednu ci dve hodiny to bolo vela. Prezil som to do rana!
Na druhy den to bolo len povalovanie sa na slnku a kupanie. Ja som este pred odchodom slubil, ze prinesiem CD z toho filmu The Girl With Dragon Tatoo, zial som ho zabudol vziat. S Belom sme skocili do pozicovne. Film nemali ale ocakavali vratenie poobede. Ked Bela odniesol ich vnucata nazad k rodicom, zastavil sa pre film a vsetci sme sa znovu pozerali. Ja uz stvrtykrat a vobec som nebol unudeny. Predtym cez den bolo veselo. Dievcata cely den santili a vyvadzali tak bolo veselo, dokonca aj Agi vliezla do vody a plavala nie raz. Ja som mal dalsiu nie najprijemnejsiu a bolavu noc. Pouzil som nejake pilulky a tie mi dovolili zaspat na kratky cas.
Vo stvrtok rano po vydatnych ranajkach sme vyrazili na Niagarske vodopady. To predpokladalo prejst cez najvacsi trafik v Toronte po 401. Na nas najvecsi podiv, zvladli sme to velmi lahko a za hodinu a 15 minut sme boli v Mississauge. Zastavili sme sa na kratku prestavku pozriet nas byvaly barak, ktory aspon z vonku nemal vela zmien, mimo prefarbenia na lahku farbu. Zazvonil som aj k nasim byvalym susedom a akurat, ze sme prehovorili par slov, lebo Eva sa niekde ponahlala. Pozvali nas, aby sme sa poobede zastavili, ale ked sme tak urobili neboli doma.
Na niagarskych vodopadoch my sme s Mariankou viacmenej presedeli v kaviarnicke pod vezou a nechali sme Agi prejst cez vsetky atrakcie a vodopady. Potom sme sa vybrali a isli sme cez desiatku km do mestecka Niagara On The Lake. Odtial sme si to uhanali nazad cez Toronto k Marii a Vladovi Chrappa na Finch Rd., kde sa pred rokom prestahovali. Byvaju v jednom z neuveritelnych luxusnych appartmentov a ich byt je elegantny a velmi priestranny. Mali sme spolu vybornu veceru, chvilu sme stravili v prijemnych rozpravach, hlavne Agi s Mariou, lebo maju vela spolocneho z Kosic.
Ja som mal stale nie najprijemnejsiu noc a spanok. Tie bolave miesta mi nedovolovali dobre spat. Cestu nazad do Ottawy som vsak zvladol. Vzalo nam dva dni ci spravnejsie noci sa konecne dostat do normalnej formy. Dnes rano sa konecne aj Marianka zacala usmievat! Myslim, ze to bolo na nu privela a na mna tiez!
Pozdravujem a prajenm prijemny zaciatok septembra. Milan,
