Klara vo svojom zivle! Neodolala a musela vyrezat kmen stromu, ktory ju znervoznoval odkedy sem prisla. 
Ja som tiez trochu pokrocil vo formovani charakteru mojej novej kreacie!
V nedelu sa na rekreacnych XC tratiach stretla veka skupina Cesko-Slovenskych emigrantov. 
Ottawa 03 09 10 – utorokKed som sa poobede vratil z lyzovacky na Camp Fortune (div sa svete) pri pocitaci som mal na kuse papiera odkaz od Klary “volal Jozo”, to ako moj brat z Blavy. Po stiahnuti e-mailovej posty, zavolal som mu “via skype” aj ked on nie je na tom programe. Nemal nic vazneho, len chcel vediet ako sa nam vedie, ci nam sluzi zdravie atd…Nakoniec z neho vyslo, ze som uz davnejsie nedal nic na blog, ziaden prispevok a jeho pani manzelka ho kazdy den uhana aby otvoril pocitac, ci uz tam je moj prispevok. Dal mi vystrahu, aby som sa posadil na zadok a zacal pisat, ze uspokojim nielen Stazku, jeho manzelku a konecne aj jeho, ze bude mat pisomne svedectvo o nasom zivote. Prirodzene, potesila ma tato informacia, ze su ludia, ktori si radi precitaju moj blog, ako v tomto pripade moja svagrina. Kde tu pocujem, ze Stazka nie je jedina, ktora chce co-to vediet o nas, ze su aj ini, ktori si radi otvoria moj blog, aby boli informovani o nasom byti! Su aj taki, ktorym sa moj sposob komunikacie so svetom vonkoncom nepaci a obvinuju ma, ze som nie osobny. Konecne, nikomu nevnucujem citat moje prispevky a na osobne listy vzdy dam aj osobnu odpoved.
Vyssie som spomenul, ze som bol lyzovat. Ano, nechal som sa vyprovokovat mojim treningovym partnerom Frantom, jeho manzelkou Vlastou a uposluchol som Klaru, ktora tiez naliehala, ze by som mal ist. Rano som si urobil nieco na zjedenie, zbalil som sa, vsetko nalozil a vybral som sa na parking jedneho shopping centra, kde sme sa stretli a potom spolu sme sa vydali na druhu stranu Ottawa River do Gatineau Mts. Lyzovali sme na niekolkych zjazdovkach Skyline. Ja som si vybral tu najlahsiu a aj tu som jazdil s najvacsou opatrnostou po mojich problemoch s kycelnym klbom a pravou nohou. Citil som sa ako zaciatocnik a nohy som mal roztrasene ako keby som nikdy nebol lyzoval. Slabost a bolest v quadricepse ma po asi piatich jazdach odradila dalej pokracovat. Nemal som ziadnu istotu v ovladani lyzi a strach to trochu zrychlit. Konecne, to bola druha lyzovacka za tuto sezonu. Hned na zaciatku niekedy koncom minuleho roku som bol s Klarou na Pakenhame. Odvtedy nic az dnes! To tiez bola pre mna posledna lyzovacka tejto sezony! Franta s Vlastou idu este raz zajtra pokial je krasne slnecne a teple pocasie. Ja som odmietol. Cez vikend ma prist niekolko dni dazdov a to bude koniec lyzovacky pre mnoho ludi.
Jaro je tu. Absolutne neobvykle na Ottawu, ked v minulych rokoch sme v marci mali hromady snehu, snezenie, mraz, zima. Od zaciatku marca mame len krasne, vacsinou slnecne pocasie a teploty cez den niekde medzi +5 az 10 stupnov. Len vdaka nocnym mrazom sneh sa este ako tak drzi a straca velmi pomaly. Co ma uplne sokovalo, ked som na golfisti predvcerom videl prvu canadsku divu hus a nie samu, ale s malymi huskami. Zaciatkom marca a uz vynosene husence? Naviac ich bolo velmi malo len asi styri! Obycajne ich matka hus ma az jeden tucet. Mam taky dojem, ze nas “domaci” coyot si zgustol na niektorych. Este vcera to bola jedina hus, dnes ma Klara upozornila na niekolko dalsich vo vzduchu. Velmi skoro ich tu budu desiatky, ked nie stovky. Ich skory navrat skutocne indikuje predcasny prichod jara. Ale su tu aj ine naznaky. Na nasom backyarde, malej zahradke uz zacali vychadzat narcisy a pivonie. Od kedy tu prisla minuly rok Klara, tak jej velmi vadil jeden velky konar na tych nasich dvoch stromoch na backyarde. Vraj je napadnuty hubou a teda odumrie. Stale ma nahovarala zavolat Frantu aby ho prisiel vyrezat. Neviem co dnes do nej voslo, ale naraz som ju videl niest pilu a vybehla na backyard a zacala ten konar pilit. Ako ked by do nej voslo sto certov! Nie len spilila ten kmen, ale ho este aj porezala na mensie kusy aby sme to mohli dat do odpadu. Jej usilie som zdokumentoval par fotkami ktore prilozim.
Nie casto v mojich prispevkoch spominam Marianku a jej zdravotny stav. Umyselne, lebo nechcem aby si niekto povazoval za povinnost na to reagovat a pripadne vyjadrovat sucit s mojim udelom. Musim vsak konstatovat, ze jej zdravotny stav nie je najlepsi a rapidne sa zhorsuje v mnohych oblastiach ktore nejdem spominat. Jedna jedina potesujuca sprava je, ze si stale udrzuje dobru naladu a nijak si nestazuje na nic. Zrejme fyzicky nijak netrpi lebo nesetri s usmevom a obcas “smiesnymi” ksichtami, zial bez toho aby vedela vyjadrit co citi. Par slov, ktore ma este vo svojom repertoari nie vzdy maju logiku ci nieco znamenaju. Ale o tom nechcem hovorit, skor o malom incidente, ktory sa stal v stredu. Ako pravidelne poobede Klara vysla s Mariankou na malu polhodinovu prechadzku, ked nie daleko od nasej ulice zrazu Marianka zrychlila chodzu a po par krokoch padla na chodnik po ktorom isli. Klara sa ju pokusila zodvihnut, na pomoc prisiel aj nahodny automobilista a Marianku nalozili do auta a priniesol ju domov. Ten pad jej nijako vazne neublizil. Mala trochu odrate koleno a pravu ruku, ktora jej velmi opuchla a zmenila farbu. Hned na druhy den sme isli do blizkej “walk in” kliniky, Lekar, ktory sa na jej opuchnutu ruku pozrel doporucil aby sme isli si nechat urobit “X-ray” ci roentgen, co sme urobili este v ten den. Na druhy den sme obdrzali telefonat, ze osetrujuci lekar nam doporucuje ist na “emergency” do nemocnice, kde urobia dalsie vysetrenia. OK, vydali sme sa tam s vedomim, ze tam budeme sediet niekolko hodin pokial prideme na radu. Aj tak bolo. Konecne, ked sme sa dostali k ordinujucemu lekarovi, ten nas znovu poslal na rentgen, lebo aj ked dostal spravu, nedostal snimky. Po prehliadnuti a posudeni spomenul tri veci ktore moze urobit. Nakoniec doporucil, ze ta prasknuta, ci nastiepena kost pred malickom nie je nic vazneho a ze sa to zahoji bez potreby to dat do sadry. Dnes uz Marianke ruka odpuchla aj ked este stale reaguje na dotyk so slovami “ boli, boli”. Mna samozrejme viac znervoznuje, preco sa to stalo, co je s nou, ze stratila rovnovahu a padla?
Uz je skoro desat dni co skoncila Zimna Olympiada. Ja som si dovolil poslat vsetkym co mam v adresari niekolko velkolepych fotografickych zaberov z tejto udalosti. Z reakcii usudzujem, ze mnohych tie zabery potesili. Well, hned po ZOH, presne o tyzden isla aj dalsia vazna udalost (ako pre koho) a to ocenovanie najuspesnejsich filmov, hercov, hereciek a vsetko ine okolo filmov, odovzdavanie OSCAROV. Dalsi dlhy vecer az do polnoci vsetko vzhliadnut a vidiet, ci moje predpokladane vitazstva sa naplnia. Predpokladal som celkom spravne v hlavnych kategoriach. Videl som vacsinu filmov ktore sutazili v roznych kategoriach a mozem povedat nebol som vobec prekvapeny kto vyhral Oscarov. Nejdem sa dalej rozpisovat, je cas zakoncit tento prispevok. Len hadam este kratka informacia. V nedelu Klara bola znovu na bezkach s hromadou ludi, ceskej a slovenskej komunity v Gatineau parku. Mali senzacne pocasie a vybornu spolocnost. Ja som ako predtym babysittoval Marianku.
Prajem vsetkym skoru jar, teple pocasie, slnko a modru oblohu.
Milan
