Dazdiva a studena jesen 2009

Ottawa 09 30 09 – streda
Ked som vyssie chcel napisat datum a aky je den, naraz som bol v rozpakoch. Bol som dezorientovany. Nemal som ani potuchy ktoreho je a aky den. Choroba penzistov ktori nenosia hodinky a vikend je pre nich cely tyzden. Mal som dojem, ze sme uz v oktobri, len sa mi to tiez nejak nepozdavalo, kedze je streda, ze by to malo byt niekolko dni v oktobri? Ked som si datum chcel overit na pocitaci, ten mi ukazoval, ze je poobede 3 hodiny aj ked vsetky hodiny v baraku ukazovali styri. Naviac, pocitac mi ukazoval ze je 29 septembra, co sa mi tiez nijak nepozdavalo. Je 30-teho, ako som hore uviedol po poriadnom studiu kalendara a potvrdeni Klarou. Vsetko ma na vine nasa vlada. Neviem co im voslo do gebule. Penziu, ktoru normalne dostavame vzdy prveho kazdy mesiac, co bude zajtra, tentokrat bola depozitovan na moj ucet uz minuly tyzden v piatok, skoro 5 dni dopredu. Nevedel som si to vysvetlit, nevadi, hlavne ze peniaze prisli. To hadam preto, ze sa blizil vikend a aby penzisti mali dost na utracanie v kasine, ci inde.
Ja som bol jeden z nich, ktory utracal penziu ako “ozraty namornik”, ale nie v kasine! Prvy sek na 1.450 dollarov som adresoval nasej kondominium korporacii tento pondelok. Ako som spomenul pred casom, toto leto sa nase vedenie rozhodlo opravit vsetky bungalowy, povymienat prehnite dosky (bungalowy maju drevene oblozenie), opravit co bolo potrebne, dokonca vymenit sindle na niektorej streche, opravit dvere na garazach, kde bolo treba a samozrejme vsetky baraky premalovat cerstvou farbou. Stalo to velke peniaze, niekolko desattisic a to islo z nasho druzstevneho “emergency” fondu. Ten samozrejme potrebuje byt nahradeny a tak sa korporacia rozhodla, ze kazdy barak musi zaplatit mimo regularneho mesacneho poplatku extra 1.450 dollarov do pokladnice. Naviac nam oznamili, ze od septembra nam zvysuju druzstevny mesacny poplatok (condo fee) o 20 dollarov. Co teda bude cinit nieco cez 300 dollarov. Zivot nie je lacny!!!!

Tym to samozrejme neskoncilo, myslim to utracanie, lebo vydavkov bolo daleko viac! Majstri co opravovali baraky, mne urobili opravu len na jednom okne a vymenili na nom jednu ci dve dosky. Kedze to bolo okno, to sme muesli uhradit priamo kompanii. Ucet bol cez 600 dollarov. Hydro Ottawa mi poslala ucet na doplatok na elektriku okolo 340 dollarov. To len co som zaznamenal, lebo vacsina je stahovana priamo z mojho uctu a to je neustale nejaky poplatok. Mimo toho, ako som spomenul v minulom prispevku, vybrali sme sa do Costca kupit tie koncentraty vina, ktore boli na velkej zlave. Samozrejme, ked sme tam uz boli nezastavili sme sa len pritom a peniazky sa kotulali. Neskoncili sme len v Costku ale aj inde a dokupili sme vseliake svetriky, teplaky a pod. pre Marianku.
V sobotu sme netrpezlivo ocakavali prichod Sabah k Marianke. Bolo uz skoro poludnie a jej nikde. Najviac bola sklamana Klara a bolo to na nej vidiet. Klara chcela ist na kratky vylet do blizkeho Gatineau Parku, vlastne trochu dalej do maleho vyletneho mestecka Wakefieldu. Klara tam bola raz len nahodou a sa jej to mestecko velmi pacilo. Je rozlozene na velkom jazere a obklopene solidnymi kopcami. Hlavna ulica okolo jazera je sama restauracia, male predajne suvenirov, butiky atd….Well, konecne Sabah prisla, cela vylakana, otrasena, lebo na ceste k nam bola v incidente, kde sa zrazilo nieekolko aut. Z toho incidentu vysla velmi lahko, len trochu otrasena a s bolestiami krku. a hlavy. Auto nebolo nejak vazne poskodene. Aj ked bolo trochu neskoro, predsa sme sa vybrali na ten vylet a neobanovali sme! Mestecko bolo plne turistov, oslavoval sa nejaky jesenny festival. Na jazere boli desiatky a desiatky kajakov, kanoi a inych plavidiel. Ludia na nich pretekali v slalome ci vo vytvalosti na dlhu vzdialenost rieky Gatineau. V meste bolo niekolko indianskych stanov, par indianov v ich ceremonialnych krojoch. Jeden mladik za bubnovania skupiny indianov nam aj zatancoval. Zastavili sme sa v jednej restauracii a nieco sme zjedli pred navratom domov.
10 01 09 – stvrtok
Pokracujem doobeda vo stvrtok. Dievcata sa obliekaju aby vyrazili na plavaren. Ponukol som sa ich odviest, lebo pocasie je vseliake. Chladno +4, tazko zamracene a kazdu chvilu sprsky, v noci ma byt prvy mraz. Ked som Klare doporucil vziat parazol, odmietla, ze sa jej to nechce nosit. OK. Planujem pre nich skocit po plavani a odtial pojdeme rovno na nakup. Povodne som planoval ist do Superstoru v Kanate nedaleko kde byvaju Kunstadti a tiez Franta s Vlastou. Mali mat cerstve lososy v akcii. Pred minutou zavolal Franta, ze ziadna akcia sa nerobi, tak pojdeme do blizkej predajne Independent. Ked spominam chladne pocasie, to uz trva dlhsiu dobu, ze som pred par dnami uz musel zapnut kurenie. Stale dufame, ze este pride aspon par peknych dni. Klara chce aby sme si este pred zimou urobili vylet do oblasti “tisicich ostrovov” na rieke Svateho Vavrinca asi 120 km od nas. Ked sa len trochu umudri pocasie, asi v nedelu by sme tam skocili.

V sobotu Kunstadti otvaraju oficialne treti velky obchod na Bank Street. Ma to byt hoopla s obcerstvenim, BBQ atd. Ako ich blizky priatelia patri sa na taku akciu prist, pogratulovat a pripadne aj nieco kupit. Cez vikend v nedalekom parku je velka vystava tzv. Home Show, kde vsetci vyrobcovia nabytku, kuchyn, kupeliek, renovacii atd. budu vystavovat svoje produkty, tak tu navstevu Kunstadt Sport spojime s navstevou tej vystavy. Rad sa pozriem co je na markete nove v tejto oblasti. Ja planujem pokracovat v renovaciach nasho bungalowu.

Predvcerom som obdrzal casopis Muscle and Fitness (Slovensko-Ceske oktobrove vydanie). V nom je uvedena hromada fotiek este z tej letnej sutaze “Do Formy”, kde my traja Duro V. Sano B. a ja sme boli ako cestni hostia. Vsetci traja sme na mnohych zaberoch. Jeden taky zaber nas troch s jednoruckou v ruke je prilozeny k clanku od Jozefa Svuba:“Od rekordu k fitnessu a zdravi”, pod rubrikou SENIOR GYM. Mimochodom, ten prispevok je vyborny a aj my v treningoch plne respektujeme zasady co pan Svub uvadza. Ja som vsak nevenoval vela pozornosti textu pod fotografiou. Len ked sa Klara zacala ohromne chichunat, pozorne som si precital text a zacal som sa aj ja smiat. Tu je ukazka textu: “Alexander Bacinsky, Milan Jablonsky a Juraj Visny (na snimku zlava) na zacatku minuleho stoleti zakladali v Ceskoslovensku kulturistiku, nicmene jsou celozivotnimi vyznavaci fitnessu. Vsechni tri pravidelne cvici i nyni, po zavrseni sedemcdesatky”.

Zaciatkom minuleho storoca sa tak akurat len rodili nasi rodicia a my o mnoho neskorsie. Zaciatkom minuleho storocia by sme patrili medzi slavne osobnosti vtedajsieho fitnessu ako bol Sandow, Hackensmidt, MacFeden, Charles Atlas, Grimek, H.R. Kent atd. Dnes by sme uz boli viac ako storocni kmeti, ked by to bola pravda. Hahahahaha, mala redakcna kacica, ktoru si asi vela ludi nevsimne. Mna a Klaru to velmi pobavilo.

Prajem krasnu teplu a farebnu jesen! Pozdravuje Milan