Monday, October 05, 2009

Nepodarilo sa! Sorry!

Sorry, myslel som, ze mam vyrieseny problem umiestnovat fotky medzi odstavce. Nedari sa mi!


Ottawa 10 05 09 – pondelok
Ako ste si urcite vsimli, uz davnejsie som zacal umiestnoval fotografie na zaciatok prispevku a nic medzi odstavce ci medzi text. Trpko som si stazoval, ze mi program Blogger nedovoluje z nejakeho dovodu dalej umiestnovat fotky medzi odstavce. Predtym to bolo velmi jednoduche. Klikol som na fotku, stisol pravu stranu mysky a fotku som stiahol bez problemov medzi text, podobne ako ked clovek chce prehodit par slov v texte. Ked som pred casom zacal robit ako predtym, nie a nie pohnut a stiahnut patricnu fotku medzi odstavce. Vcera ci predvcerom, ked som k poslednemu prispevku chcel dodatocne prilozit este nejaku fotku, len zo svandy, zacal som sa pohravat s myskou “curserom” sipkou a zistil som, ze ked som umiestnil sipku presne na spodnu linku naraz sa fotografia zacala posuvat tam, kde som chcel. Presnejsie, text sa pohyboval hore a fotka stala na mieste. Well, to ma skutocne prekvapilo, ako som mohol byt taky blbec a nevsimnut si tuto skutocnost. Uz v poslednom prispevku som teda umiestnil par fotiek medzi odstavce. Nechcel som stracat vela casu a umiestnit viac. Ale v tomto prispevku uz zacnem pouzivat objavenu moznost. Urcite to zlepsi upravu prispevkou ako to bolo doteraz posledne dva mesiace. Dokonca sa mi podarilo umiestnit v poslednych dvoch prispevkoch aj dva filmove klipy. Pre mna novinka, ktora dufam tiez obohati prispevky. Nie som este “doma” v tej oblasti ale dufam, ze casom sa vylepsim a vysporiadam aj s tymto problemom.

Dnes rano sme sa obaja s Frantom prekvapili ked sa na trening dostavil aj Peter! Necakali sme ho. Ked som mu neskorsie spomenul, ze som prisiel nato ako znovu umiestnovat fotky medzi odstavce, tak mi navrhol, ze preco to nerobim hned ako pisem prispevok na programe Microsoft Word a ked prispevok ukoncim mozem umiestnit fotografie, vsetko potom skopirovat a “paste”, preniest do blogu. On to tak robi ked upravuje ich webovu stranku. Dal mi ideu s ktorou sa pohravam uz nejaku hodinu. To by skutocne mohlo pracovat a urcite by mi ulahcilo umiestnovanie fotiek medzi text a odstavce. Pokusim sa tak urobit s tymto prispevkom ale najskor si ho niekde ulozim a urobim kopiu a potom to vyskusam. Dufam, ze uspejem a ked nie, budem to robit starou metodou.

Ten Petrov trening dnes rano s nami bol na nejaky cas asi posledny. Koncom tyzdna odlieta do Calgary a odtial spolu s jeho davnym lyziarskym partnerom este z Kosic pojdu do asi 3 hodiny vzdialenej Panoramy, lyzovat na ladovci. Ten jeho kamarat ma v Panorame chatu kde budu byvat. To je zaciatok jeho pretekarskej sezony v zjazdovom lyzovani. V kazdom pripade sa zda, ze Peter je v slusnej kondicii apon vzhladovo, lebo za posledne dva mesiace stratil viac ako 15 libier alebo 7 az 10 kg. Jeho vystavajuce brusko sa stratilo vdaka vysokoproteinovej diete, minimalneho prijmu uhlovodanov tiez vylucenim vacsej konzumacie alkoholu, nie viac ako pohar vina denne. Mozem mu len zavidiet v tom dobrom slova zmysle! Co by som dal ja zato aby som stratil desat az 15 libier. To by ale vyzadovalo vzdat sa poslednej radosti v zivote - vina. Ked spominam vino, ubehol tyzden co sme zalozili na prvu fermentaciu dve 23 litrove vedra bieleho argentinskeho Chardonnay vina. Dnes poobede by sa patrilo ho uz preliat do demizonov na druhu fermentaciu.

Len co sme zjedli na obed tanier gulasovej polievky, Klara sa vybrala navstivit Lidiu, ktora sa vratila z nemocnice po uspesnej operacii slepeho creva. Tak neviem, ci sa mi po jej navrate este bude chciet prelievat. Momentalne je to perfektny burcak a tak mozno na veceru naberiem karafu tej dobroty.

Skarede, dazdive jesenne pocasie pokracuje a predpovede nam nedavaju nadej na nic lepsieho, len caste prehanky, tazke mraky a chladno. Napriek tomu nas to neodradilo od naplanovanych vyletov cez vikend. V sobotu hned po prichode Sabah, sme sa isli pozriet na oficialne otvorenie noveho sportoveho obchodu “KUNSTADT SPORTS”. To je uz ich treti obchod. Ta ulica – Bank Street ma uzasne velke mnozstvo roznych obchodov a podnikov, nieco podobneho ako v Toronte Yonge Street. Kunstadti teraz uz maju na tej ulici dve predajne. Uz davnejsie otvorili jednu predajnu na juhu tej ulice, teraz daleko viac na severe vo velmi dobrej lokacii. Ich hlavny obchod je stale tu v Kanate nedaleko od nas.. Specializuju sa hlavne na zimne sporty. Z letnych a prechodnych sportov je to hlavne cyklistika, tennis a running. Ponukaju nie len produkty ale aj plny technicky servis. Naviac maju velke oddelenie uz pouziteho – second hand naradia a nacinia za velmi nizke ceny, plne opravene a restorovane, lyze, topanky, bicycle atd…. Dnes pre Kunstadt Sport pracuje najmenej 35 az 40 zamestnancov. Spominam si, ako pred 20 rokmi zacinali v basemente a vyplietali tenisove rakety, opravovovali bicycle a opravovali lyze s prinaskou a dodavkou z domu a do domu. Je to hlavne Erik, ktory je hnacou silou a hlavnym bosom celeho podnikania. Mali velmi uspesne otvorenie, hromady ludi a vsetci utracali peniaze. Obchod je pekne upraveny, budova renovovana a rozlahla s velkym oddelenim v basemente s pouzitym naradim a nacinim. Rentovanie budovy ich stoji velke peniaze, az sa mi nechcelo verit, ked mi Zuzka povedala, ze kolko platia najomne.

Po nejakej hodine ci dvoch a po dlhom rozhovore s Rudym Slozilom, trenerom tenisu u ktoreho som si vzal niekolko lekcii pred dvoma rokmi, vybrali sme sa do Lansdowne Parku na tu vystavu HOME SHOW. OK, bolo to velkolepe show, clovek sa neprestal cudovat co vsetko je k dispozicii pre renovacie ci budovanie domov a uprav okolia. Vzalo nam najmenej dve hodiny len cez vystavu prejst a nie velmi sa zastavovat. Vela veci by som vedel umiestnit aj v mojom bungalove, kuchyne, kupelky, rozne parkety, plynove kozuby atd…. Musim pokracovat v renovaciach ked raz chcem velmi dobre predate moj bungalov.

Vcera, v nedelu sme o desiatej doobeda vyrazili na dlhsi vylet k” Thousand Islands” tisicich malych, strednych a aj velkych ostrovov na rieke Svateho Vavrinca nie daleko od Kingstonu a na brehoch a v blizkosti mesta GANANOQUE. 150 km tam a asi to iste nazad. Klara nechcela ist dialnicou, tak sme sa vybrali niekolko desiatok km na juhovychod a isli sme po 31 az dole k rieke Svateho Vavrinca a potom po stvorke a dvojke po brehu tejto obrovskej rieky. Vsetko bolo “dandy” az na pravidelny dazd pocas celej cesty. Nie len dole k rieke Svateho Vavrinca ale aj pocas cesty po brehoch rieky. Klara bola trochu “sorry”, ze ma na cestu nahovorila, ale konecne ked sme sa po 150 km dostali k nasmu cielu, dazd ustal aj ked zamracenie ostalo. Konecne sme sa dostali hore na rozhladnu, ktora je 400 feetov vysoka a umoznuje vyhlad na oblast 1000 ostrovov. Kazdy ostrov, ci ostrovcek ma nejaku budovu od chat po rozlahle domy az kastiele. Vyhlad bol fantasticky ale plavba lodou by urcite bola este lepsia. Nato sme nemali cas! Museli sme sa uspokojit s pohladmi z vyhliadkovej vezi. Ked sme sa konecne vydali na cestu nazad domov, vyslo slnko a pocasie sa ukludnilo! Skoda, ze nie polhodiny predtym, mnohe fotky by boli urcite krajsie.

Prajem trochu krajsie “babie”, ci “indiansske leto!!!!!

Milan

video