Vsade dobre, doma sa citim najlepsie!
Na navsteve v Osgoode, prvy vylet s Klarou! Pre zmenu u Janka bola jeho druha dcera Jana z Toronta.
Ottawa 09 01 09 – stredaHere we go! Prvy September! Deti nazad v skolach! My v Ottawe a viacmenej v celej Canade sa konecne tesime skutocnemu oneskorenemu letnemu pocasiu! Predpovede slubuju cely tyzden slnecne a teple pocasie. Len vecer sa ma trochu schladit, ako sme uz skusili v posledne dni, ked teploty zisli dole na +6 stupnov. To krasne slnecne pocasie bez mracku na oblohe zacalo od pondelka. Cez vikend sa prehnalo burlive, dazdive pocasie prichadzajuce zo zapadu. Najhorsie to bolo v sobotu, v den ked odchadzala Eva naspat na Slovensko a zo Slovenska po nejakych dvochodinach prilietala Klara. Nepretrzite lialo! Smutny, neprijemny to den pre Evu a o nic nie veselsi pre prichadzajucu Klaru. Ked som doviezol Evu na autobusovu stanicu nevedel som najst vhodny parking, len za budovou limitovany na 10 minut. Pokial som sa vratil do hlavnej haly trochu som premokol. Co ma viac dojalo, ze som nemal u seba vo vrecku drobne, aby som uvolnil vozik na batozinu a musel som si pozicat od Evy. Bolo skutocne nutne aby mala vozik, lebo mala dva velke a jeden mensi kufor, tasku a este nejaky “bag”. Ked by sa bola musela s tym vsetkym pohybovat bez nalozeneho vozika, mala by co robit. Neviem ako to zvladla, lebo ja som musel kvoli parkingu odist skor. Nedockal som do jej odchodu a rozlucil som sa bozkom na lice a prianim prijemnej cesty spat na Slovensko. Neviem aky mala let, do dnesneho dna sa este neozvla. Dufam, ze vsetko dopadlo k jej spokojnosti!
O nic nie prijemnejsie sobotnajsie poobedie mala aj Klara! Nie kvoli pocasiu, ale skor pre polhodinove meskaniu a problemom s emigracnym agentom, ktory ju vraj poriadne zdrzal a obracal, ze preco chce prist na polrocnu navstevu. Vysla von ako jedna z poslednych ludi z toho lietadla. Bolo uz okolo 5:30 poobede ked konecne sa dostala von z emigracneho do haly, kde som ju ja trpezlivo cakal viac ako dve hodiny. Cize, ani pre mna to nebolo najprijemnejsie popoludnie. Este, ze som si so sebou vzal uz rozcitanu knihu “The Mercedes Coffin”. Citanim som si kratil cas pokial som cakal. Ako prve z toho letu vychadzali letusky, nase Canadske “krasavice”! Uz minule, ked som letel z navstevy na Slovensku som konstatoval, ze asi len Canadske letusky su tie najskaredsie, stare rachetle, mnohe silne obezne a vacsina alebo vsetky su Quebecanky, medzi sebou “hutorili”len quebeckou hantirkou. Nebolo medzi nimi ani jednej zeny, ktora by stala za pohlad alebo hriesnu myslienku! Musim byt objektivny, to hovori stary “dirty old man”, ktoremu uz tiez nevenuje pozornost o par rokov mladsia zena. A ked sa nahodou nejaka pozrie, tak sa nediva na mna ale cezo mna, do prazdna. Pominula davna pritazlivost!
Marianku som nechcel vlacit po autobusovej stanici ci po letisti, tak sme ju na ceste s Evou na autobusovu stanicu vylozili u Zuzky, ktora sa ponukla o Marianku na par hodin postarat. Mala mensiu komplikaciu, nie s Mariankou, ale zo skutocnostou, ze prisli jej svatovci z nejakeho mesta nedaleko Kingstonu a vsetci sa mali stretnut u Erika. On byva nedaleko Bronson Avenue, po ktorej sa ide na letiste. Nemal som vobec problem najst jeho barak. Vsetci chceli aby sme sa na chvilu zastavili, dali sme si drink, ale ja som nemal chut sa zdrzovat. Musim ale povedat, ze ked Klara vstupila do obyvacky Marianka vyletela zo stolicky rozoznajuc ju a privitala ju velkym objatim a par cmukmi na lice. Nie dlho potom boli sme na 417-tke a na ceste domov. Ja som Klaru privital poharom vina a na veceru som pripravil velke predvarene krevety s ryzou a nejakou zeleninou. Samozrejme, ze neostalo len pri jednom drinku ale ma velmi prekvapila, ked po veceri sa pustila hned do prace.
Nebolo to vybalovanie ale cielom upratovania sa stal sporak, asi si vsimla ked som robil tie krevety, ze nie je v najlepsom stave. Vybrala vsetky ohrievace telesa a zacala cistit obruby, misky a hlavne co bolo pod nimi. Trvalo jej to pomerne dlho a to trubu si nechala na druhy den. Len ju vystriekala potrebnym sprejom. S podobnou vervou sa pustila do zachodov, umyvadiel, vani, suflikov a satnikov. Naplnila hromady sackov so vseliakymi pozostatkami zenskej kozmetiky, drobnosti, serepetky a potom sa pustila do satnikov a naplnila starinami dva velke garbicove vrecia, dokonca obetou jej dvojdnoveho usilia sa stali aj hodnotnejsie, ale zastarale satstvo. Dnes od rana zas pracovala ako vcelicka na nasej zahradke, vsetko preplela, prekopala a dokonca pred obedom sme este skocili dokupit nejake kvety, hlavne chryzantemy a tie bude vysadzat k veceru.
Ja som zatial tiez nelenosil a poobrezaval som rebra od tuku, napacoval som ich a pripravil na vecerne dusenie a potom na BBQ ho opeciem. Nie su to babyback ribs, ale menej qualitne rebra. Minule som ich robil a boli bajecne, len si nepamatam aku polevu som na ne dal. Dnes polevu bude robit Klara zo vseliakych bylin a zmasi ktore som dal do vina a na tom sa rebra dusia. Ona do vyvaru prida este niekolko bbq omacok a zbytocnu tekutinu odpari. V minulosti ked to robila pred dvoma rokmi boli vyborne. Budeme urcite jest vonku aj ked by som najradsej bol vo vnutri k voli tenisu na US OPEN. Vcera som pozeral hlboko do noci a asi budem aj dnes.
Este nejaky den ci dva pred odchodom Evy skocili sme aj s Mariankou do mestecka Osggode ku Yvette, Jankovej dcere a teda vlastne navstivit jeho. Vyzeral velmi dobre a kedze berie morfium na bolesti, tak tie nemal a bol pri sebe v pohode, “alert” ako malo kedy predtym. Eva urobila plnene kapustove listy a na nich si ohromne pochutil. Prvy kratsi trip s Klarou sme urobili tiez k nemu vcera, ked ku Marianke prisiel ten dohlad. Klara tiez pripravila plnenu papriku a znova take jedlo malo u neho velky uspech. Bol velmi poteseny, ze videl znovu Klaru. Ta ho v minulosti zvykla volat: “Sokolik jasny”, teraz mu pripomenula, ze stale ostal Sokolik ale uz len Sokolik nie tak jasny. Bol som rad, ze sme sa k nemu vybrali, lebo bola prinom jeho druha starsia dcera Jana. Ju som nevidel najmenej 6 rokov, ked sme este byvali v Mississauge. Yvetta odisla so Stonkom na nejake kampovanie niekde do Noveho Brunsviku.
V nedelu neskoro po obede sa na golf dostavil cely pracovny staff Kunstadt Sports. My sme boli prave po veceri a popijali sme na terase. Odskocil som a urobil par fotiek z tejto akcie. Nie vsetky vydarene ale dost, aby som mohol nieco prilozit. Erik s Ronym si prisli vyziadat pivo, na stastie som mal niekolko plechoviek.
Rebra sa uz dusia, rozvonieva to v celom baraku. Este polhodiny a budem ich grilovat. Je cas ist pripravit jedenie na terase a potom od siedmej sa pozriet na tennis. Prajem krasne dni septembra, vydarene “babie” alebo “indianske” leto!
Pozdravujem z Ottawy!
Milan
