Thursday, September 17, 2009

Algonquin Park / Lake Simcoe

Algonquin Park Lake Simcoe 09 16 09 – streda

Pred necelou polhodinou sa Bela aj s Klarou vybrali do nedalekeho provincneho lesa, pohladat nejake huby, ked este rastu. Ja som ostal s Mariankou a Hanou na chate. Vonku je absolutne idealne slnecne pocasie aj ked trochu chladne s slabim vetrom. Hadam len nieco najdu, aby sme si mohli urobit dobru prazenicu. My sme boli na ich chate pred par tyzdnami, ked sme s Evou urobili vylet na Niagarske vodopady a nocovali sme u Belu a Hany na chate. Nepocital som, ze nas zas tak skoro pozvu a ze ten vylet na zapad od Ottawy budem musiet podniknut este raz. Klara uz vonkoncom nepocitala s eventualitou, ze pride do Canady a nie este raz v zivote na Lake Simcoe. Stalo sa!

Nechcel som k nim na chatu ist tou istou cestou (7- ckou), ako posledne a po dialnici 401 uz vobec nie! Navrhol som dlhsiu, o to viac vsak zaujmavejsiu alternativu - ist severnym okruhom a prejst cez ALGONQUIN PARK – najvacsi a najstarsi provincny park v Ontariu, dokonca sa hovori, ze aj v Canade. Len cez jeho juzny najkratsi cip, kde prechadza parkom jedna jedina cesta, ten usek cesty je 56 km dlhy. Popri vynikajuco udrzovanej Highway 60 sa rozprestieraju desiatky jazier a na ich brehoch 8 velkych organizovanych campingovych priestorov; 6 piknikovych parkov a 13 niekolko kilometrovych turistickych chodnikov do vnutra divociny.

Dostat sa z Ottawy do toho parku nam trvalo skoro tri hodiny a presne 230 km. Zastavili sme sa v informacnom centre na nejaku tu hodinu, obzreli sme rozne exponaty zvierat (vlci, medvede, losy, lisky, srncia a jelenia zver) a vtakov, ktore su bohate zastupene v tomto obrovskom parku. Popozerali sme fotograficke exponaty, snimky ludi, obydli, transportacie, drevorubacov, indianov z davnejsieho obdobia Pozabudol som vziat z toho centra nejaky panflet, aby som uviedol presnu rozlohu toho parku, ale asi by som neprehanal ked poviem, ze ma urcite rozlohu jednej tretiny Slovensk ak nie polovicku. Bela, ktory sa medzicasom vratil z hubarskeho kratkeho vyletu s kosom plnym hribov a masliakov, mi dal hromadu panfletov z mnozstva provincnych parkov (neda sa ich pocet ani zratat). K tomu sa priratavaju aj provincne lesy, v jednom z nich boli na hubach. Rozhloha Algonquin Parku je 7.725 km stvorcovych. Nezdrzali sme sa v tom centre dlho, len sme nieco zjedli a boli sme na ceste dalej na juhozapad. Jedina vec ktora ma trochu dojala bola, ze za parkovanie sme museli zaplatit 12 dollarov. Ked som protestoval, ze to je “highway robbery”, bolo mi povedane, ze maju jednotny poplatok na cely den a nezalezi ako dlho sa clovek zdrzi.

Uz nejakych 50 km pred parkom a urcite skoro 100 km po vyjazde s parku po oboch stranach dialnice sme videli mnozstvo rozlahlych jazzier ktore boli pospajane riekami a ich pobrezia boli bohate obsadene chatkami, lodenicami, rekreacnymi zariadeniami. Hlavne ta oblast od parku na juhozapad, veduca cez skutocne krasnu kopcovitu prirodu plnu dolin a jazier. To je slavna “cottage country” pre bohatych a menej bohatych Torontcanov. Je to oblast Muskoka a Haliburton Vela chat v tej oblasti vlastnia aj Americania, hlavne vselijake celebrity, filmove hviezdy, podnikatelia atd. Tak ako je vsade vela jazier, tak je tam asi aj tolko golfovych ihrisk. V oblasti Toronta ich je niekolko stoviek a v tejto rekreacnej oblasti urcite vacsina. Len v okoli Ottawy je najmenej 70 golfist, mnohe privatne, poloprivatne a niektore “public”. Vzdialenost z Algonquin Parku k Lake Simcoe bola asi tak dlha ako z Ottawy do toho parku. Z Ottawy sme vyrazili okolo desiatej doobeda a k nim sme dorazili okolo 4:30 popoludni.

Este na ceste do Algonquin Parku sme cestovali za zamraceneho pocasia, ale uz na ceste z parku sa obloha zacala vycistovat a ked sme prisli k nim slnko svietilo ale bol dost silny vietor. To neodradilo Klaru aby sa prezliekla a sup ho do jazera. Dlho nevydrzala, nie k voli teplote vody ale k voli velkym vlnam. Bela sa obracal okolo vatry, kde varil kotlikovy gulas a Hana sa zvrtala v kuchyni, kde pripravovala veceru na zajtra. Obaja Bela aj Hana su vyborni kuchari a musim povedat, ze ten kotlikovy gulas bol viac ako vynikajuci.

Kratky vylet Belu a Klary do provincneho lesa skoncil celkom bohatou nadielkou hub. Zatial nasli miesto v ladnicke. Budu zajtra na ranajky. My sme s Belom skocili do mesta Sutton, co je len par kilometrov od maleho mestecka Virginia, kde na brehu Lake Simcoe maju ich chatu. Doobeda sme skocili do Sutton dokupit niekolko drobnosti. Zastavili sme sa aj v predajni alkoholov a na moje velke prekvapenie som objavil, ze mali Argentinske vina za 7:45 dollara. Uplne ma to sokovalo, lebo u nas v Ottawe najlacnejsie vino stoji az 9:80 a vyssie. Hned som ich ochutnal a su vyborne. Urcite lepsie ako tie, co som ja priniesol z mojej produkcie Europskych koncetratov. Z Argentinskych robim aj ja omnoho lepsie vina. Zajtra rano po ranajkach vyrazame na cestu nazad domov. Urcite sa zastavim pri nejakom stanku kde predavaju lesne cucoriedky a kupim. V obchodoch je dostat ale to su trikrat tak velke a pestovane masivne na farmach. Zastavime sa aj v Trading Post a konecne najdem odvahu kupit nejaku starsiu pusku (maketu) ako dekoraciu do mojej obyvacky. Minule som sa tiez zastavil, ale ked som videl cenu, zaco tie pusky predavaju, tak ma to odradilo. Dnes som odhodlany utratit nato nejake peniaze.

Urcite utratim velke peniaze na nase kondominium. Predtym ako sme odchadzali z Ottawy som obdrzal list, ako aj vsetci na nasej ulici, ze nase condo rezervy boli vycerpane, ked vsetky bungalovy boli cerstvo vymalovane, zhnile drevo na oknach a pokryti vymenene, co vsetko stalo viac ako 25 tisic. No a ten rezervny fond korporacie musi byt nahradeny! Kazdeho z nas, majitelov bungalovov to bude okolo 1.400 dollarov do spolocnej rezervnej pokladne. Mna jedina mala oprava okna uz stala cez 600 dollarov ktore som zaplatil davnejsie a teraz toto. Nie som nijako nadseny!

Jedinu mensiu informaciu z minuleho tyzdna, co stoji zato spomenut, ze som si v Costcu kupil novu supravu na strihanie vlasov. Vela vseliakych nastavcov, ovela lepsia profesionalna suprava, ktoru som si hned vyskusal a ostrihal som sa na velmi kratko. Myslim, ze by neskodilo, keby som sa prestal strihat a zacal si holit moju hlavu. Ved uz nemam skoro ziadne vlasy na vrchu mojej lebky, len nieco ostalo na stranach. Je to smutne, ale nikdy som si nemyslel, ze skoncim ako kopas!

Mame za sebou cestu nazad do Ottawy, o tom napisem v buducom prispevku! Zatial uz z Ottawy vsetkych pozdravujem a prajem prijemne indianske leto!

Milan

P.S. Prikladam malu skusku umiestnit kratke video na BLOG!


video