Thursday, June 26, 2008

Pred oslavou "Canada Day".

CALABOGIE - za posledne roky sa stalo vyhladavanym miestom pre rekreacne chaty a sporty.
Ottawa 06 26 08 – streda
Moj prispevok na Blog zacinam umyselne pisat trochu predcasne, ako zvyknem. To aby mi z pamati nevyprchali najnovsie “zazitky”, ked sa to da tak povedat. Zazitkov akehokolvek druhu v nasom veku uz vela nemame. Len normalny regularny, nevzrusujuci zivot! Raz za cas sa stane, ze ten normalny zivot ma trochu viac vzrusenia intenzitu, zvlast, ked neocakavane sa clovek musi udriet po vrecku a vyhodit nepredpokladane peniazky! To sa stalo dnes, ked som absolutne nemal v umysle kupovat novu kameru, len priniest staru do opravy, aby sa technik pozrel, co je s nou zle! Ked mi bolo povedane, ze oprava bude stat mozno tolko, ako ta kamera je hodna, nezavahal som ani minutu. Stalo sa a kupil som novu! Nie z rozmaru, ale z nutnosti. Moja kamera Canon Power Shot A85 este vcera pracovala ako Svajciarske hodinky. To do poobedia! Potom z nicoho nic, mi vypovedala sluzbu. Ked som ju zapnul vysuvacia cast kamery sa zastavila v polovicke a dalej nesla a ani nazad. To sa stalo na Calabogie. Mal som nafotenych aspon tucet zaberov, ktore som nechcel stratit. Kocka za pultom mi urobila z fotiek CD, ktore som si prekopiroval do pocitaca. To sa zachranilo, kamera nie! Kupil som tu istu znacku, len o par rokov mladsiu, lahsiu a viac “powerful” Power Shot A590 IS.
Chlapci otvorili svoj "vercajk" aby vybrali co potrebovali na umiestnenie zamkov na dvere spalni.
Ale najskor hadam male vysvetlenie. V pondelok rano pocas treningu Peter -div sa svet, ze prisiel na trening- nam obom navrhol, ci nemame zaujem s nim v utorok ist po treningu na Calabogie. Sto km vylet tam a tolko nazad. Jeho oba synovial tam vlastnia chaty. Erikova je len asi 5 minut chodze vzdialena od lyziarskeho strediska Calabogie Peaks, na velmi rozlahlom umele vytvorenom jazere, vdaka postavenej priehrade a elektrarne. Jazero musi byt aspon tak velke ako je Oravska priehrada. Na Calabogie Peaks cez zimu raz zacas chodime lyzovat. Chata druheho syna Ronyho je o nejaky kilometer, ci dva, dalej. Kedze Erik ale aj Rony velmi zriedkavo na chatu chodia, rozhodli sa chaty prenajimat. Inzerat dal na internet a hlavne Erik sa ma co otacat, kolko ma zaujemcov. Cena na tyzden 700 dollarov, na dlhy vikend 400. Uz ma hromadu zaujemcov na chate stravit dovolenku s rodinami. Chata je priamo situovana na jazere. Ma k dispozicii motorovy cln, kanojku, kajak a nedaleko v lyziarslom rezorte su styri tenisove kurty, golf a dalsie rekreacne zariadenia, hotely, restauracie atd… Celkom idealne miesto aj pre rybarcinu, vodne lyzovanie, kanoistiku a kajak.
Potom dvoch inzinierov cakala pracna robota zamky spravne umiestnit!
Chata ma dva podlazia. Spodna cast ma lozka pre devet ludi, mensiu obyvacku a kupelku so sprchou, umyvadlami a zachodom. Hore maju priestranu obyvacku, kuchynu, dve spalne, umyvarku so sprchovacim kutom a zachodom. Vsetko skromne, skoro spartansky zariadene. Erik poziadal Petra, ci by mohol na dvoje dveri oboch spalni hore namontovat zamky, aby ich mohol mat zamknute pocas prenajimania. To bol hlavny ucel cesty na Calabogie. Dostali sme sa tam s trochou zdrzania, ked sa nam podarilo na caste sa stratit.

Erikova chata ma dva podlazia, kedze na chatu zriedkavo chodia, rozhodol sa ju prenajimat na leto.

Peter sa rozhodol ist od nas po blizkej hlavnej ulici az po krizovatku s byvalou Trans Canada dialnicou c.7. Neuvedomil si, ze tam uz rok prebiehaju vazne prace na nadjzdoch a rozsirovani tejto cesty a vyznamnej krizovatky. V tom komplexe vseliakych obchadzok sa nam obom asi zamotala hlava a odbocili sme nie smerom, ako sme mali ist, ale opacne, smerom Ottawa. Ked sme konecne nasli exit, aby sme sa otocili, tak sme dost dlho isli po vseliakych bocnych cestach, hladajuc exit spravnym smerom, Trvalo nam este aspoon 20 minut pokial sme sa dostali na Highway 417. Peter riadil so mnou v ich busenissovom vane a Franta riadil Erikov Cadilac, ktory sme planovali tam nechat. Na druhy den tam mala prist Zuzka s Erikom ukoncit vsetky upratovacie prace. To uz ako dnes v stredu.

Ked nepracovalo jedno BBQ, chlapci doniesi dalsie, aby sme steaky mohli urobit.
06 27 08 - streda
Tie prve dvere im trvali najdlhie, druhe vzali par minut, ked “dvaja inzinieri” konecne prisli nato, ako ma zamok pracovat. To uz bolo poobedie a ja som sa snazil zapalit velmi stare BBQ, ktore sme Kunstadtom podarovali, ked sa prestahovali do Ottawy, aspon 25 rokov nazad. Chlapci sa pred odchodom na Calabogie zastavili v predajni “Farm Boy” a Peter kupil tie najlepsie tri steaky a nejaky salat. Mojou ulohou bolo pripravit obed. Nebolo to jednoduche, lebo to BBQ nie velmi pracovalo. Nevedel som ho poriadne rozohriat. Peter s Frantom skocili ku vanu a vytiahli dalsie BBQ, ktore Peter chcel sfixovat pre Erika. To pracovalo a tak konecne som mohol ugrilovat tie steaky. Boli vyborne aj vsetko ostatne, k predkrmu pivo Zlaty bazant a k steakom nejake francuzke cervene vino. Po obede sme skocili este ku chate Ronyho. Peter chcel urobit niekolko zaberov z vonku a z vnutra, aby chatu mohli dat na internet pre moznost rentovania. To je viacmenej domcek skor ako chata, ktore boli postavene pre pracovnikov elektrarne, ked bola budovana priehrada. Neskorsie dane na predaj. K vode maju trochu dalej, nejakych sto metrov, ale maju vl;astny tenisovy kurt, ktory Rony dal urobit do perfektneho stavu s vysokym oplotenim.
Po "tazkej praci" dobre padlo pivo, neskorsie vino a samozrejme najlepsej kvality steak! Po nom skok do jazera!
Nalial som si pohar whisky s ladom a rozriedil trochu s vodou. Bude skoro 5 hodin poobede a ja mam za sebou dost vytazeny den. Rano, samozrejme trening, len my dvaja s Frantom. Peter hral tenisovu ligu. Intenzita treningu dost vysoka, ziadne lenosenie medzi setmi ci cviceniami. Vsetko supersety a niekedy I trisety. 15 minut kardio. Pocasie nebolo vhodne na tennis. Ked som prisiel domov a dievcata odisli na plavaren ja som sa pustil do varenia hovadzej gulasovej polievky. Uz je hotova a je standartne dobra a chutna. Plny hrniec, zas na niekolko dni pokoj co budeme jest na obedy. Len co som ukoncil tu polievku zaprazkou, pustil som sa do pripravy vecere. Moje oblubene pecena morcacie stehna na bylinach so zemiakmi. Medzi vsetkym tym varenim a pisanim, kontrolovanim e-mailovej posty zacal som vypratavat a vynasat vsetko haraburdie z mojho “studia”. Clovek by neveril kolko “junku” clovek nazhromazdi v “neaktivnom studiu”! Krabice vseliakych tekutin, farieb, stetcov, socharske potreby, stojany atd….Zatial som poskrucal koberce a pripravil na vyhodenie, viac pride, ked strhneme zakladny koberec od steny k stene. Ostava my vyniest stojan na malovanie, maliarsku policu, skladiste potrieb a stol. Obyvacku uz mam zapratanu, ostatne veci musim zniest dole.

Chata Ronyho je skor domcek, co zanechali pracovnici priehrady. Rony domcek renovoval!
Zajtra sa dohodnem s Frantom, kedy odskocime do Home Depot a kupime tie keramicke dlazdice a vsetko potrebne k to, mu. Je cas zacat a urobit to. Ja sa asi utrhnem a vymalujem steny a plafon studia. To by nemalo trvat dlho a ani to nebude tazke. Ostava len jedna dylema v akej farbe. No a coskoro by mali prist okna, ktore budeme vynmienat. To je prva renovacia. Pokusim sa opravit vsetko v garazi a tiez vymalovat, to by malo stacit, ked uspejem na toto leto. Na buduci rok necham asi polozit parkety do obyvacky a chodieb. Wow, som na konci druhej strany! Koniec!
All best!!!!! Milan