Friday, June 06, 2008

Konecne teplo a neprijemna vlhkost

Posledny tyzden ci dva, sme stale mali chladne pocasie a vela vydatnych dazdov. Dokonca jeden poriadny lejak, ktory zacal tvorit potocky, aj kde nemal.
Ottawa 06 06 08 - piatok
Piatok po veceri. Robil som lososa s trochou ryze, ale hlavne s velkou davkou asparagusu s maslom, posypaneho s parmasanom. K tomu flaska vychladeneho bieleho vina mojej vyroby. Super vecera. Ta flaska padla este pocas vecere, tak som si k pocitacu a odhodlaniu napisat nieco na moj BLOG otvoril dalsiu. Tie kusy lososa boli na nas trochu privela a vsetci sme nechali po jednej tretine. Odlozene do ladnicky. Ostane na zajtra pre Marianku na obed, mozno aj na nedelu. Robil som si dnes rano trochu starost, co pre nu urobit na zajtra a na nedelu. Problem docasne vyrieseny! Pierretta tu bude pri Marianke oba dva dni od desiatej do piatej poobede. Obaja, Marcela a ja mame volno na par hodin v sobotu a nedelu! Budem mat cas skocit do obchodu a nieco uvarit na najblizsie dni. Vyvarat sa mi nie velmi bude chciet. Vonku zacina byt sparno, silna humidita, to z tych dazdov, ktore sme mali posledne dni. Jeden den sme tu mali obrovsky lejak, ze odkapove rury nestacili odvadzat dazdovu vodu a vsetko sa lialo cez ne na pozemok. Vonku sa zacali formovat male potoky, podobne ako na jar. ked sa sneh zacne rapidne topit. Bola to skuska pre moje novonamontovane odvodnovanie! Preslo skuskou, lebo voda sa nedostala do basementu. Dnes sa konecne oteplilo je silne nad 20 stupnov. Este stale ohlasuju burky na dnes vecer a zajtra. Teplota zajtra ma vyskocit az na +30 stupnov s neprijemnou vlhkostou! Uz teraz sa vsetci potime. Take leto si samozrejme nie velmi prajemne. Dufame vsak, ze konecne po jednej najdlhsej zime, rekordnych zrazkach snehu a velmi studenych dnoch jara pride leto, aj ked zacina so silnou vlhkostou
V stredu sme sa s Petrom vybrali do Easterntownship v Quebecu ku Gabimu, pogratulovat mu k jeho 74. narodeninam.
Ja este stale bojujem a vyrovnavanim sa nahlou 24 hodinovou chripkou, ktora ma prepadla zaciatkom tohoto tyzdna. Niekolko dni predtym mi vydatne tieklo z nosu a kde tu som kychal. Nic zleho, netusil som, ze to povedie k serioznej chripke. Z nedele na pondelok sa naraz ukazal suchy kasel, upchaty nos a hruby hlas. Hlavne ten suchy kasel bol bolestny. Kedze som sa necitil dobre, rozhodol som sa ostat v posteli a neist na trening. Doma som nemal ziaden sirup, liecil som sa s mnou vymyslenym a vyrobenym sirupom v baroch znamym pod menom “ Black Russian”, kombinacia vodky a kavoveho likeru! Ten zaparacoval a do 24 hodin ma vyliecil. Este stale kaslem, ale uz s ulavou. Odkasliavam, spokojne spim, aj ked trochu viac “soplim”! Dnes rano som uz bol naplno trenovat. Len s Frantom! Peter a Zuzka rano odisli do New Yorku za tetou a tez vyriesit ten problem z poistovnou ohladom urazu, ked cestujuc v taxiku zo strany do nich narazil nejaky idiot, co chcel prejst na cervenu. To sa stalo nejak pred dvoma rokmi, ked prisla k tomuto urazu. Operacia sa podarila, ale bolesti neustupili.
Gabimu gratulovala k jeho narodeninam nie len jeho manzelka Barbara, ale aj syn Christopher, ktory vyrastol v atraktivneho mladeho muza.
Ako uz skuseny a vytrenovany “sitter” ich macky, bol som aj teraz poziadany dvakrat denne ju chodit krmit. Do zradla jej mam namiesat nejaku pilulku, ktora ju stale udrzuje pri zivote. Inac by uz asi dvano bola mrtva. Toho sa nemoze dockat Peter. Fakticky, ked sme v stredu isli autom ku Gabimu do Eastertownship na jeho oslavy narodenin po telefonate Zuzky, ci sa mozem postarat o macku a kvety, mi zartom doporucil jej dat velku davku, aby zisla z tohoto sveta. On tu macku neznasa a rad by ju viac nevidel. Nevadi, dnes vecer skocim a nakrmim, aj tak sa potrebujem zastavit v potravinovom obchode, kupit hlavku kapusty a nieco na velky hrniec nejakej polievky. Dnes na obed sme dojedli gulasovou polievkou, tak je cas urobit nieco ineho.
Zatial co Barbara pripravovala predkrm, Christopher sa pustil do pripravy steakov na BBQ.
Ako som uz naznacil, v stredu sme s Petrom “skocili” ku Gabimu! Pogratulovat mu k jeho 74 rokom. 330 km vylet, prist mu potriast rukou a prevolat: Happy Birthday! Kedze sme sa nie velmi ponahlali, zastavili sme sa v Montreali na kratko aj u Fera Fedoryaka. Je to obdivuhodne, ze je celkom spokojny a stastny, aj ked je ochrnuty sediac len vo vozicku, len jedna ruka je ako tak ovladatelna. Aj ta sa mu trasie, lebo naviac ma Parkinsonovu chorobu. Maluje take male obrazy, velmi uvolnene, skoro abstraktne. Jeho produkcia je ale velmi limitovana. Kedze je stale vo financnej krize, myslel som, ze od neho kupim jeden alebo dva obrazy. Ale nemal nic k predaju. Aj Gabi mu chce tak financne pomahat, ze vzdy od neho nieco kupi. Chlapec sa ale musi vzdat svojho rozlahleho “studia”, ktore si v budove roky rentoval. Nema 450 dollarov mesacne na rentu a uz ani moznost sa do studia dostat.
Z Christophera vyrastol zdatny mlady muz, sportovec a neodolatelny "play boy" pre univerzitne dievciny!
Gabi s Barbatrou su tiez pripraveni predat svoj business. Vsetko renovovali, vyzera to tam skutocne pekne. Plne dva roky, ked nie viac obaja tvrde pracovali, aby to miesto vylepsili ako sa len da. Posledne dostali ponuku od nejakej zenskej ich business kupit. Ta pani chce to miesto kupit a zalozit permanentny camp pre obezne deti. Gabi je vystihleny, bodaj by nebol, ked tak maka kazdy den posledne roky. Inac cez tyzden uz neberu ziaden business, len cez vikendy. Aj tento vikend je tam jeden moj kolega z Dawson College – karatista s jeho klubom. Ich syn Christopher byva s nimi a chodi do Sherbrooku na Univerzitu ukoncit studie biologie a chemie. Potom sa chysta ist na medicinu. Chlapec je vysoky, sportovec, dobre urasterny. Trenuje pravidelne a chysta sa hrat volejbal za univerzitny team. Poobede, pri popijani vinka sa zvrtla trochu debata okolo profesora Dawkinsa, lebo na stole som videl ze niekto cita jeho davnejsiu knihu “Selfish Gene” On mi vypalil jedno CD-cko, dokumentarny film od tohto autora. Richard Dawkins – profesor z Oxfordskej University v Anglii. Dnes najpopularnejsi autor a ateista! Dokumentarny film natoceny s nim sa sklada z dvoch casti pod spolocnym nazvom: “The Root of All Evil” ( Korene vsetkeho zla). Prva cast nesie nazov “The God Delusion” (Bozia diluzia) a druha cast “The Virus of Faith” (Virus viery). Uz som si to prehral, je to neuveritelne silne, “powerful staff”. Fascinujuca dokumentacia neracionalneho myslenia a jeho nasledkov.
Ked sa zotmelo a predkrm bol skonzumovany, bol cas steakov a na nich si pochutit,
Inac oslava Gabiho narodenin bola velmi skromna. My s Petrom sme boli jedini hostia. Gabi uz mal nejaky ten poharik vina v sebe, vecer dlho nevydrzal a odstahoval sa spat. My sme este posedeli s Barbarou a Christopherom. Chistopher pripravoval steaky na grillovanie, zatial co Barbara sa venovala priprave obrovskych kreviet – shrimpov, ktore obalovala v nejakom cesticku a hadzala do rozpaleneho oleja, ako predkrm. Stejky boli hrube jeden plny inch! (2.5 cm) Ja som nebol schopny ten steak dojest a polovicu som musel nechat, aj ked boli ako maslo. Mal som ten ostatok rano s vajciami.

Vecera bez sviatocnej torty by sa neratala!
Mimochodom s Petrom este ked sme isli ku Gabimu, zastavili sme sa v “Bar B Barn” kde robia najlepsie ribs rebra, ake som kedy jedol. Volakedy davno, ked som este pracoval v Montreali som vedel zjest 9 rebier, teraz mam co robit zjest 3. Kolkokrat idem do Montrealu, tu restauraciu neobidem. Ved len pred hodinou som mal veceru a ked pisem o tych rebrach tak ma chyta hlad.
Na druhy den sme vsetci boli v dobrej nalade a triezvy pripraveni ist nazad do Ottawy!
Marianka nam trochu narobila vietor v poslednom case Zrejme ma alebo mala nejaky zapal, ci nachladnutie mocoveho mechura. Asi ju to preslo, lebo vsetko sa zda byt OK.

Este predtym, ako som zacal pisat tento list, poslal som elektronicku gratulaciu k narodeninam Durovi V. Zajtra oslavuje 71 rokov. Uz aj on je v sedemdesiatke, plus jeden rok. Boy, ako sme zostarli!

Myslim, ze je cas skoncit. O zostarnuti sa mi dalej nechce na tuto temu hovorit a nic noveho viac nemame.

Majte sa dobre! Pozdravuje

Milan