Ked som vcera pred obedom s Marcelou viezol Janka (mojho bratranca) do jeho bydliska pri mestecku Manotick, prechadzajuc po cestach veducich cez polnohospodarske kukuricne polia, z nicoho nic ma naraz pochytili silne, neprijemne bolesti v hrudniku. “Heart burn”, ci po slovensky “zaha”. Na stastie mal som v aute krabicu TUMS, kalciovych piluliek s ktorymi som sa zacal krmit a zapijat vodou, ktoru mala Marcela. Netrvalo dlho a zaha sa utisila, aby znovu prepukla dnes v noci. Vcera som isiel pomerne skoro spat. Prebudil som sa nieco po polnoci, citiac ze ta porantana zaha sa zacina znovu hlasit. Vysiel som z postele do kuchyne, nalial som si pohar mlieka a aby som v zaludku HCL dal nejaku robotu, aby ta kyselina nepozierala moj hltan. Zaha je nacas zahnana, horsie, ze aj moj spanok. Za 15 minut budu dve hodiny v noci a ja sedim na zadku v mojom “studiu” a travim cas za pocitacom. Dnes oslavuje narodeniny nasa znama Eva R. z Oakvillu, nedaleko od Toronta. Vcera som pozabudol jej poslat elektronicku gratulaciu, tak som to urobil pred chvilou. Ked som uz mal otvoreny pocitac, stiahol som doslu postu a tiez fotografie, ktore som urobil poobede, pocas divokej letnej burky.
Na piatok vecer som k nam pozval nie len Janka, ale aj Vlastu a Frantu, mojho treningoveho partneraSkoro cely vcerajsi den bol nadherny, slnko, teplo, ticho ako pred burkou! Ta prisla neskoro poobede! Hromy, blesky, kamenec, lialo ako by bol prietrz mracien. Ked sme sa vracali domov od Janka, poobede sa uz zacalo zmrakat ako predpovede ohlasovali, dostali sme paradnu burku. Najskor sa zotmelo, potom kde tu hrmenie, netrvalo dlho a burka bola v plnej sile. Na golfisti sa ozvalo uz nejaky cas predtym trubenie, ktore upozornovalo golfistov okamzite sa vratit a odist z golfoveho ihriska do bezpecia. Holy-Moly, raz to tak prasklo nad nasim bungalowom, ze som skoro vyletel zo stolicky. Cely ten cirkus trval necele dve hodiny. Podobne ako minule za silneho lejaku vsetko sa naplnilo vodou a vytvorili sa potoky aj tam, kde sa tvoria len pocas topenia snehu na jar. Konecne, dazd padne dobre pre nase kvety a travnik, len sa bojim, aby ta intenzita a kamenec neznicil chulostive kvety.
Bratranec Janko privital moje pozvanie, myslim, ze mu dobre padlo vypadnut z jeho ustavu.
My sme prezili dost zaneprazdneny vikend! Ja som vo stvrtok zavolal Jankovi, ci ma nejaky program na prichadzajuci “Fathers Day” vikend, ze by som ho rad priniesol k nam. Pozvanie uvital s nadsenim! Bol skutocne poteseny, ze som ho zavolal. Nesiel som hned po treningu prenho, vratil som sa este domov a pokracoval som vo vareni polievky – borsc. Kedze mi to vzalo trochu dlhsie, oznamil som Jankovi nech sa naobeduje v jeho zariadeniach a ze pridem poobede na jednu hodinu prenho. Bol som u neho minutu po jednej hodine, ako som slubil. Konecne som si odmeral vzdialenost k nemu od nas! Presne 36 km jednym smerom. Predtym som len hadal, ze je to okolo 40 km. Nebol som daleko od pravdy.
Vlasta ma prekvapila, ze preferuje popijat pivo pred vinom. Ponukol som jej "zlateho bazanta".
Na piatok vecer som zavolal na veceru aj mojho treningoveho partnera Frantu s jeho manzelkou Vlatou. Tak nas dohromady bolo sest ludi. Polievka pochutila kazdemu, dokonca Franta si dal dvakrat. Nuz a potom prisli na radu “baby back ribs”. Tie som najskor v trube dusil asi hodinu a pol a len potom sme ich pripravili na grillovanie. S tym mi pomohol Franta. Ja som uz mal trochu viac v sebe cerveneho vina, tak on dozeral aby bolo vsetko OK. To boli styri velke kusy, viac ako dost! Ostalo aj na druhy den veceru pre nas troch. Ja som povodne prestrel v jedalni, lebo sa ocakavali burkove prehanky a dazd. Ked sa pocasie umudrilo, burka a dazd neprisiel, tak sme si veci premiestnili na terasu. Bolo fajn, ani komare nas velmi neobtazovali. Len mna kusla nejaka potvora a na lavej ruke mam peknu opuchlinu, ktora neprijemne svrbi. Mali sme prijemny vecer! 
Marianke viac chuti caj, alebo cista voda, zriedkavo siahne po mojom vine.
V sobotu doobeda, ked sa konecne Janko vypotacal z pracovne kde spal, tak som ho vzal do kina na premieru filmu THE INCREDIBLE HULK. Ja som davno pred mnohymi rokmi obcas sledoval televizny serial, kde toho Hulka vytvaral znamy kulturista Lou Ferrigno. To ked este nepouzivali pocitacovu technologiu. V tomto filme mal velmi malu ulohu aj on, len ako nejaky policajtny dozor v recepcii laboratorii. Viacmenej film je milostny pribeh, celkom dobre urobeny! Da sa vidiet a na filme zabavit, aj ked je to akcna drama.
Pred vecerou sme chvilu posedeli na terase. Ked sa burka neukazala, tak sme sa permanentne na ten vecer prestahovali jest vonku.
Myslel som, ze aj v nedelu vezmem Janka do kina na film THE HAPPENING, ale ked som si precital o com to je, tak som zavrhol tu myslienku. Konecne, kritika mu dava iba jednu hviezdicku. Pri Marianke bola Pierretta, tak sa Marcela rozhodla, ze pojde s nami k Jankovi. Ja som este pred odchodom vyuzil cas a Janka som ostrihl. Ked sa chudak pozrel do zrkadla, tak len niekolkokrat prevolal “O my God, o my God”. Ja som mu skoro vyholil jeho kotrbu, vsak ten ostatok vlasov mu stali na hlave, ako ked by boli zjezene elektrikou. Ked som ho doviezol do jeho ustavu, hned si to par ludi vsimlo a utrusilo par zartovnych poznamok.
"Baby back ribs" bol hlavny chod vecera, zda sa, ze vsetkym chutilo!
Ja som sa mu snazil opravit jeho pocitac. Nieco zvrzal a skoro dva tyzdne nevedel otvorit postu. Za ten cas sa mu nazhromazdilo vela odkazov. Inac nebolo nic zleho s pocitacom. Ziaden vazny problem. Akurat na starej e-mailovej adrese mal nejakych 180 mailov neotvorenych. Tak tie som vycistil. Medzi casom on ma novu e-mailovu adresu, vsetko som tak nastavil, aby to nemal problem otvorit. Co bolo horsie, ze tiez sa sprtal do televizie a stratil moznost vidiet polovicu kanalov. To som mu nevedel opravit. Faktom je ta jeho hlavicka uz pracuje na polovicnu kapacitu, ked nie menej. Nerad by som sa dostal ja do toho stadia.
Rebier bolo tak vela, ze ostalo aj na veceru v nedelu.
Burka, tak ako prisla tak odisla, zanechala potoky aj tam kde nikdy nie su. Kvety to vydrzali, ziadna vazna skoda sa nestala. My sme mali v nedelu velmi skromnu veceru. Dojedli sme ostatok z fasirky s hubovou omackou. Nechcelo sa mi nic noveho robit. Bolo toho malo, ale tak dobre, lebo uz dvakrat mi odletel gombik na nohaviciach pre “silne abdominalne svalstvo”! Inac, vsetka cest nam dvom s Frantom, lebo sme boli vo fitku 6 krat minuly tyzden.Ba dokonca sme zacali uz aj s tenisom. Tvrde pracujeme na sebe, len sa nic nemeni.
Jankovi sa zjezili tie jeho preriedene vlasy, stali ako ked by boli zdurene elektrickym prudom. Bol cas ich ostrihat. Vysledok bol skoro hola hlava, mohol by sa kvalifikovat ako "skin head"!
Inac som stravil dost casu vcera poobede stiahnutim fotiek z poslednych dni. Co mi najviac robi problem, ako ich zmensit, aby som ne, posielal velke subory. Dufal som, ze este vcera dam dohromady moj prispevok na BLOG. Nestalo sa! Bolo uz dost neskoro a mne dva ci tri drinky 12 rocnej whisky a cervene vino k veceri trochu zamotalo hlavu.
Dvaja bratranci "skin heads" pred Jankovim byvanim v ustave pre seniorov.Prajem prijemne letne dni a pohodu kazdy den!
Pozdravuje Milan
