Live for nothing, or die for something

Silvester Stallone v jeho najnovsom filme RAMBO

Otawa 30 08 – streda
Rano, od siedmej som uz bol dole v pracovni za pocitacom. Otvaral som a pozeral, eventualne cital, najnovsiu e-mailovu postu. Tej je stale viac a viac. Niekedy denne dostanem az 25 do 30 zasielok. Malo co z toho je osobna “skutocna” posta. Vacsina su to vseliake vtipy, klipy, kratke dokumentarne filmy, zabery z prirody, zvierata atd. Myslim, ze nemusim dalej pokracovat. Kazdy z nas je obetou tejto bohatej vymeny mailov. Zistujem ale, ze mi to prezeranie prislej posty zacina zaberat progresivne velmi vela casu, denne dve hodiny a mozno aj dlhse. Priznam sa, ze tento nie velmi racionalny zvyk posielat dalej obdrzane, je nieco, na co som aj sam nie velmi hrdy. Obcas aj ja poslem dalej, co si myslim, ze stoji zato! Obycajne z 20-tich az 30-tich mailov poslem dalej dva alebo tri najzaujmavejsie, ostatok putuje do odpadkoveho kosa! Pokial su to male subory, kde tu nejaky vtip alebo kratky klip, svedomie ma nie velmi zerie. Snazim sa vsak dlhe subory neposielat dalej, lebo si viem predstavit kolko casu to ludom vezme subor otvorit, pozriet a pripadne poslat.

Pred rokom som uz bol davno na bezkach v tomto case. Nie tento rok! Hadam v najblizsich dnoch!
Ottawa mala mat dazd a poladovicu. Ten predpoklad poladovice nas s Frantom neodradil ist do fitka. Slusne sme zatrenovali vo vnutri a po skonceni aj vonku. Nase auta boli pod niekolkymi milimetrami ladu. Vzalo mi aspon 15 minut ocistit okna, aby som neriadil auto na slepo. Konecne sme boli ako tak pripraveni vyrazit, ked ma Franta nahovoril ist do Costca. Vraj maju mat na zlave tie vinne koncentraty az o 15 dollarov menej. Aj on si vyraba doma vino. Nerozmyslal som dlho a vydal som sa pozriet, ci skutocne ich maju na “sale”! Nemali! Zlavu mali v inej od nas daleko vzdialenej predajni. Nevadi, ked som tam uz bol, tak som vzal jeden koncentrat na 60 flias bieleho Argentinskeho vina. Este par malickosti a siel som domov. Dva demizony bieleho doma uz boli po druhej fermentacii, tak som ich poobede prelial, doplnil potrebnymi doplnkami pre odplynovania. Dnes uz len ostava niekolkokrat ich zamiesat, aby to odplynovanie co najrychlejsie prebiehalo, doplnit vodou a nechat sa cistit.

Cez vsetky nepriaznive podmienky Marcelu to neodradilo ist na bezky a skusit lyzovat! Ja som lenivel.
V piatok dnes rano, ked som teda skoncil s prehliadkou e-mailov a kratkom rozhovore cez MSN Messengera s bratom Edom, chystal som sa zavolat Frantovi. Predbehol ma! Dohodli sme sa nikde neist. Bolo vonku horsie ako vcera, cesty boli pod ladom, dazd pokracoval a vsetko na zemi mrzlo. Nasa kratka cesta k hlavnej ulici bola ako klziste. Hlavna cesta vsak bola zjazdna, mestske sluzby nesetrili solou. Kedze na plavaren sa nie velmi dalo bezpecne ist hlavne pre Marianku, Marcela navrhla, ze namiesto toho, by sme mohli naplnit do flias dva demizony cerveneho vina. Uz dvanejsie sa mi minul dezinfekcny prasok na vymyvanie flias alebo demizonov. Aj ked som si uz rozlozil moj laptop v jedalni, obliekol som sa a hned po desiatej som vyrazil do najblizsej vyrobni vina kupit, ten” pink” prasok. Odisiel som s “dlhym nosom”, obchod otvarali az o 12 hodine, tak som isiel dalej. Ten dalsi otvaral o jedenastej. Uz som bol na ceste ist do dasieho, ked som si vsimol pana ako otvara ten obchod. Good, kupil som hned dve nadoby, aby mi to vydrzalo na par mesiacov.

June je partnerka Zuzky v tenise, obcas chodi s nou aj lyzovat.

June je vyborna tenistka ale poslabsia lyziarka. Ja som biedny lyziar a este biednejsi tenista.
Zuzka a jej kamaratky na svahoch Pakenhamu

HAPPY BIRTHDAY ZUZKA! PREKVAPENIE, SAMOZREJME!
Ja pouzivam na naplnenie cerveneho vina stihle tmave flasky a na biele vino viac bachrate, lehko zelene, alebo lahko hnede. Neviem, kde bola moja hlava, ale do kupelky na vymyvanie som priniesol 30 flias na biele vino. Az ked sme ich mali vymyte, vysusene sme si uvedomili, ze sme umyvali nespravne flase. Dalsia robota. Vsetko je pripravene na flaskovanie jedneho demizonu. Len, co si trochu “odfukneme” po obede vydatnej morcacej polievky, pustime sa do toho. Mozno, ze urobime aj druhy demizon. Zajtra nebudem mat cas, lebo sa ide na lyze!

Konecne, po dvoch skaredych dnoch sa ma zajtra obloha vycasit, vyjst slnko a teplota ma klesnut na -4 stupne. Este vcera som sa dohodol s Frantom a jeho manzelkou Vlastou, ze hned po treningu pojdeme na druhu stranu do Gatineau Mts. - Camp Fortune. Vsetci traja mame na tie svahy permanentky a tak ich treba vyuzit, aj ked ja preferujem ist na Pakenham. Minuly tyzden v piatok som tam isiel so Zuzkou. Ona tam mala dalsie tri, ci styri kamaratky. Nebol najkrajsi cas, zamracene, ale dobre sa lyzovalo. Bol som milo prekvapeny sam so sebou. Ziadne krce do noh a dovolil som si aj rychle jazdit! To ma inspirovalo, ze v pondelok po treningu som sam znovu vyrazil na Pakenham. Boy, tak krasny den sme este tuto zimu nemali. Slnecna obloha, mierne pocasie, perfektne upravene tereny a len niekolko desiatok ludi. Vacsinov starsi ludia, ziadne vrieskajuce deti, snowboardisti a podone. Len co som zisiel dole, uz som sa viezol hore na vytahu. Ziadne zastupy, ziadne cakanie. Za dve hodiny som urobil najmenej 20 jazd! A co je natom najlepsie, vsetko zadarmo! Starci nad 70 rokov na Pakenhame jazdia bez platenia. To su jedine svahy, ktore toto ponukaju starsim ludom. Dalsia vyhoda, ze od nas zo Stittsvillu je to len polhodina jazdy autom vacsinou po dialnici.

Citil som sa trochu trapne a nepripraveny, ked v to lyziarske piatocne poobedia nas Zuzka pozvala na veceru v sobotu vecer. Vedel som, ze jej deti pripravuju pre nu “prekvapujuce narodeninove party” na ten vecer a tak som sa ospravedlnil, ze som zadany. Co bola pravda, lebo som bol na to party pozvany, ako hadam dalsich 30 ludi. Teraz lutujem, ze som zabudol so sebou vziat fotak. Zato som so sebou vzal Emila M. ktory prisiel k nam. Dva tyzdne dopredu poziadal, ci po party moze u nas spat. Vraj by mohol ist k svojej dcere, jednej alebo druhej, ale tie byvaju na druhej strane Ottawy. Prirodzene, nebol ziaden problem ho prenocovat a naviac, ked rano odchadzal, vybavil som ho s poltuctom knih, ktore som ja uz mal precitane. Zuzka prisla s Petrom asi tak hodinu po nas vsetkych. Bola skutocne prekvapena! Neocakavala, ze ta oslava sa bude konat dva tyzdene dopredu. Okolo desiatej, ako vacsina pritomnych ludi, aj my sme sa zbalili a sli domov. Nie zrovna do postele. Este sme zvladli jednu flasticku vina a az potom spat. Zavolal som dnes Petrovi a aj Zuzke, ked maju nejake fotografie z toho party aby mi poslali. Peter slubil, ale najskor az niekedy v piatok. Tak asi tento blog umiestnim na “web” bez fotiek z party. Ked ich dostanem, mozem ich vzdy prilozit.

Monika, dcera Zuzky zorganizovala vydarene party k jej narodeninam!
V ten den oslav 60- tich narodenin Zuzky, doobeda som sa vybral ako uz tradicne do kina. Povodne som chcel vidiet film ”Untreceable”, ale ten hrali az poobede, tak som sa rozhodol vidiet dalsi film s 8 nominaciami na Oscara “ There Will Be Blood”. “Wow, very powerful film”! Daniel Day-Lewis v hlavnej ulohe. Vsadil by som sa, ze za tu ulohu urcite obdrzi Oscara, ako najlepsi herecky vykon. Hlavne ku konci filmu ma priamo ohuril svojim stvarnenim tej postavy. Well, v nedelu som tiez skocil do kina, tentokrat na najnovsi film Silvestra Stallone “RAMBO”, kde nie len stvarnuje hlavnu ulohu Ramba, ale bol aj scenarista a reziser. Je to stvrte pokracovanie tejto popularnej postavy akcnych filmov. Je to mohutny film z Burmy, boj dobra a zla, hodne mrtvych, vsade krv a nemilosrdne zabijanie. Stallone je v paradnej fyzickej forme beruc v uvahu jeho 60 + rokov. Film sa nesie v znameni jeho romantickeho prehlasenia pocas filmu: “Live for nothing, or die for something”! “Zit pre nic, lepsie zomriet pre nieco”!

RAMBO

Srdecny pozdrav z Ottawy!

Milan