Sunday, February 03, 2008

Po snehovej burke

Klud a pokoj po prvej velkej snehovej burke v tomto novom roku.
Ottawa 02 02 08 – sobota
Vcera, skoro rano sa mala prihnat snehova fujavica. Po skusenostiach s poladovicou den, ci dva predtym s Frantom sme sa dohodli, ze teda trenovat radsej nepojdeme. Predpovede slubovali najsilnejsiu snehovu burku tohoto noveho roku s asi 30 cm zrazok. Ked na druhy den v piatok, okolo osmej rano, nepadla ziadna snehova vlocka, (fujavica sa zrejme oneskorila), rozhodol som sa este skocit do blizkej predajne potravin. Cielom bolo kupit nejaky tucet zemli, lebo tie sa v tejto domacnosti minaju s neuveritelnou rychlostou. Pritom, ja som nie ten, kto ich pojeda. K rozhodnutiu ist ma vyprovokovala skutocnost, ze dievcata sa rano na ranajky hostili na “mojom” poslednom krajci chleba, lebo im zemle dosli. Cakal nas vikend a tak som sa nahle rozhodol, ze este pred snezenim okolo deviatej skocim do potravin, radsej v piatok, ako cez vikend. Nakup mi pripadal ako zavod, pretek, ked som sa prehanal s nakupnym vozikom po predajni. Chcel som nakup ukoncit pred snezenim! Ako vzdy, ked zajdem do potravin, neostalo len pri zemliach, skoncil som s velkym nakupom. Pre zmenu radsej som kupil 16 zemli a nie desat alebo 12, aby nahodou dievkam v baraku pocas vikendu nic nechybalo. Mam taky dojem, ze oni sa riadia motlidbou “zemle nase kazdodenne,” miesto slov z otcenasa “chlieb nas kazdodenny”!
Vzdy po snezeni odpratavam sneh aj z terasy, tentokrat prisla pomoct aj Marcela.
Ten moj zavod s prichadzajucou fujavicou som vyhral. Prve snehove vlocky zacali poletovat, ked som do kufra auta nakladal nakup. Stihol som prist domov predtym, ako prepuklo seriozne snezenie. Raz, ked som uz bol doma, nic mi nevadilo, nech snezi kolko chce. A skutocne snezilo, bez prestania do sobotnajsieho rana. 31 cm noveho snehu zo silnym vetrom, tak nam vsade pekne navialo. Bola to prva najvacsia snehova fujavica tohoto noveho roku. S tymto prirastkom snehu za tuto sezonu, meteorologovia spocitali, ze sme doteraz obdrzali az 2.5 mestra sneznych zrazok. To je len zaciatok februara. V porovnani k sneznym zrazkam v Kalifornii je to nic, lebo v ich horskej oblasti spadlo vraj az 6 m snehu. Podla predbeznych predpovedi v utorok nas caka dalsia snehova burka.
Pocas snehovej burky a rano po upratani cesty
Bol som milo prekvapeny, ked pocas dna a aj v noci sa na nasu ulicu niekolkokrat prihrnuli snezne pluhy a uvolnili co sa dalo. Nad ranom som si vsimol chlapaka s velkou lopatou co chodil a uvolnoval pristup k dveram u kazdeho bungalowu. Nase condominium ma privatneho kontraktora, co nam chodi cistit cez zimu cestu a chodniky. Ja to casto robim sam, ako by som mal cakat na tuto sluzbu. Ocistim kratku driveway a terasu. To nevezme dlho! Ostatok necham na tuto nasu sluzbu. Ako si mozete vsimnut na prilozenych fotografiach, po najvacsej snehovej fujavici tohoto noveho roku, cesta je uvolnena a moja driveway a terasa tiez. O upratovanie sa pricinila aj Marcela, ktora z nicoho nic sa objavila vonku, ked som zacal pracovat na priedomi. Pomoc bola vitana!
Na chate v Camp Fortune. Vyssie Vlasta a Franta Nemec, dole ja!
02 03 08 – nedela doobeda
Myslim, ze v poslednom mojom prispevku som spomenul, ze sme sa po dvoch nie najpriemnejsich dnoch (dazd a poladovica), dohodli s Frantom a jeho manzelkou Vlastou, vyrazit vo stvrtok na Camp Fortune, lebo mal byt krasny slnecny den. Bol! Co bolo horsie, ze po tom dazdi a mraze vsade bola neprijemna poladovica. Aj ked tie svahy sa snazili upravit, zaklad bol nesmierne tvrdy, ladovy. OK, obliekli sme sa a obuli a sli sme! Nie na dlho, ani Vlasta ani ja sme nemali zaujem si rozbit hlavu. Len Franta urobil extra niekolko jazd! My s Vlastou sme sa odobrali do chaty a trochu sme sa oboznamovali sami so sebou, kto je kto! Vlasta vystudovala telesnu vychovu a rustinu, dialkove v Blave. Ked sme sa vracali nazad do Ottawy, zastavili sme sa v jednej polskej predajni europskych specialit. Dokupil som par klobasok, kus varenej slaniny. Oni urobili vecsi nakup vseliakych dobrot. Vlasta ma pozvala aby som sa zastavil u nich na polievku. Byvaju nedaleko od Kunstadtov, dom asi tak velky, ked nie vacsi, ako bol nas v Mississauge. Velmi upravene prostredie, vyborny vyber umenia. Vsetky tie domace zlepsenia su produktom kutilskej zrucnosti Frantu!
Vyssie Zuzka s dcerou Monikou a dole s vnuckou Oliviou
Trochu sme sa bavili o literature a spominali, ze sme obaja citali knihu a videli film “The Kite Runner”. Vlasta uviedla, ze ma rozcitanu dalsiu knihu toho autora Khaled Hosseini s nazvom: “A Thousand Splendid Suns”. Kniha je stale na tretom mieste ako bestseller! Ponukla mi ju vziat, aj ked ju nedocitala. Vraj si musi dat prestavku od hrozostrasnych pribehov vycinania Talibanu v Afghanistane, hlavne voci zenam. Snehova chumelenica, ktora prisla buduci den mi dovolila sa do knihy zacitat a dnes som uz za polovickou, kedy zacinaju tie svinstva vzajomneho vyvrazdovania, znasilnovania a pod. Po vyhnani a evakuacii vojsk Sovietskeho Zvazu zacali vznikat nesmieritelne konfliky medzi jednotlivymi frakciami mujahideen. Boje medzi Pashtunmi, Wahdatmi, Hazaras a podobne. Je to vyborne napisany pribeh cez osudy deti a neskorsie dospelych zien a ich zachadzanim. Ta kniha by sa mala stat povinnym citanim nasich liberalnych politikov a lavicovo uchylnych NDP s “Taliban”Jackom (ako nazyvame vodcu NDP), co silou mocou tlaci odchod nasich vojsk z Afghanistanu. Vykaslat sa na deti, zeny a chudobu tejto po desatrocia nicenej krajiny.
Family Kunstadt bez Petra, ten fotil!
Vcera rano som si rozlozil moj laptop v jedalni s umyslom zacat tento moj prispevok, ked som si to naraz rozmyslel a vybral som sa do kina na doobednajsie predstavenie filmu: UNTRACEABLE. Konecne poriadny kriminalny pribeh sadistickeho serioveho vraha, kde FBI agent (Diane Lane) vysetruje a snazi sa najst perverzneho vraha, ktory jednotlive brutalne vrazdy dava na internet, aby to mucenie mohli sledovat miliony divakov. Kritici filmu davaju len dve hviezdicky z piatich. Pribeh je napinavy, aj ked su v nom krutosti triznenia obeti. Dnes by bolo tiez co vidiet, ved od piatku ide niekolko premier, rozhodol som sa ostat doma ukoncit tento prispevok do mojho blogu, poslat zas poldesiatky elektronickych gratulacii oslavencom narodenin. Naviac, nejak ten moj pocitac sa velmi spomalil, na vsetko musim dlho cakat, pokial sa otvori nejaky program, tak som ho dal na “defregmentaciu”. To by som mal robit kazdy mesiac. Samozrejme, chcem pokracovat v cetbe, az teraz kniha nabera seriozne obratky a tak len co urobim spominane, natiahnem sa na postel a budem si citat.
Vnucata Petra a Zuzky, baby Jackson a rozkosna Olivia
Ten sneh nam neda pokoj ani dnes. Stale lahko snezi! To mi neprekaza! Hlavne, ze nie je velka zima. Ja sa ospravedlnujem, ze casto uvadzam do vasej pozornosti fotografie z nasho prostredia, ktore uz hadam poznate lepsie ako ja. Snazim sa demonstrovat tie rozne zmeny, ako ich my tu v Amberwood Village prezivame a vidime. Mimochodom, Peter aj Zuzka mi poslali par extra fotografii z tej minulotyzdennej sobotnajsej oslavy 60 tich narodenin Zuzky. Prilozim jednu alebo dve aj k tomuto blogu. Dnes vecer ideme ku Kunstadtom na veceru! Musim este spomenut, ze v piatok som obdrzal naraz januarove a februarove cislo casopisu Muscle and Fitness. Prelistoval som, ale nemal som cas precitat.

Prajem vam vsetkym miernejsiu zimu ako mame my! Pozdravujem zo zasnezenej Ottawy!

Milan