Thursday, December 13, 2007

Predvianocny cas

Dnesne rano na nasom backyarde.
Ottawa 12 12 07 – streda
V mojom poslednom prispevku som celu jednu stranu venoval prvym snehovym burkam, ktore nas pred koncom novembra postihli. Boli prve ale nie posledne! Do zaciatku oficialnej zimy ostava este desat dni. Teda podla kalendara sme v jeseni. Staci sa ale pozriet cez okno vonku a vsade je vidiet sokujuce mnozstvo snehu. Zima, ako sme uz davno tu nemali! Po stranach mojej driveway a pred terasou su velke kopy snehu, ktore som tam nahadzal. Tak vysoke som nemal pocas celej minulej zimy. Z nasej privatnej cesty musia sneh odvazat trakmi, lebo pluhy sneh nahrnaju na jednu velku kopu. Dnesnu noc pribudlo dalsich asi 10 cm velmi tazkeho a mokreho snehu. Zajtra poobede ma zacat znovu snezit a ocakava sa to iste mnozstvo. Sobota vraj bude vykupenim, slnko a bez snezenia! Tesit sa asi dlho nebudeme, lebo na nedelu uz slubuju vaznu dalsiu snehovu burku.

Sneh vsade a vela!
V pondelok rano, este pred stvrtou hodinou, Peter odviezol Zuzku, dceru Moniku a Jennifer, manzelku Ronnyho, s detmi na letiste. Odlietali na Floridu na tyzden alebo 10 dni. Peter, hned potom uz zbaleny odisiel do Quebecu, lyzovat na Mt. Trablant. To je novy paradny rezort asi 4 hodiny cesty od nas z Ottawy na sever od Montrealu. Pred chvilou som mu zavolal. Chytil som ho v restauracii vecerat. Vraj maju senzacne lyziarske snehove a treningove podmienky - the best! Good for him! Vrati sa az niekedy v sobotu vecer, po prvych vaznych pretekoch tejto sezony v piatok a sobotu.

Zuzka, pred jej odchodom na Floridu ma poziadala, ci by som nemohol sa postarat o jej macku. Rano jej naservovat ranajky a vecer veceru. Uz som to robil predtym, to ale bolo leto! Pripravit jedlo pre jej Micu je otazka dvoch-troch minut. Otvorit konzervu, rozdrvit nejaku pilulku, rozmiesat a dat s nadobou vody na podlahu. Inac macka ma k dispozicii stale velku davku sucheho jedla. Zda sa, ze to jej nie velmi chuti, zato to jedlo z konzervy je vzdy prec.

Zname pohlady do nasho backyardu. Ako predtym s vela snehom a este nie je ani oficialne zima.
Dnes som s Frantom absolvoval “triple” trening! Podobne, ako minule, aj dnes rano som uz o stvrtej pracoval s velkou lopatou, nie len odprataval sneh z driveway, ale aj z terasy. Ostal mi cas sa este vratit do postele s novinami a cez ne preletiet! O 8:30 sme uz s Frantom zarezavali vo fitku. Den predtym, vediac, ze bude snezit, Franta sa ponukol, ze pojde somnou ku Kunstadtom a trochu poodhadzujeme sneh aj z ich driveway. Nebolo to lahke, lebo pred barakom parkovali dve auta, museli sme aj tie ako-tak zbavit snehu a potom odhadzat, co sa dalo. Frantovi sa podarilo nastartovat “snow blower” a on si s nim zapracoval na tej nahrnutej kope mokreho, spinaveho snehu z cesty. Pred nejakou hodinou mi Peter zavolal nazad a urgoval ma, aby som nic nerobil, ze on to vsetko urobi v nedelu. Do nedle je vsak este daleko!

Marianke som kupil ako Vianovny darcek paradnu vetrovku a menchestrove nohavice, ktoru hned zacala uzivat!
Vcera poobede s Marcelou sme stihli stiahnut jeden 23 litrovy demizon cerveneho vina a naflaskovat. Dnes poobede druhy! Uz sa zacinaju vyplnovat stojany na vino v mojom vinnom skliepku. Zajtra mozno budeme pokracovat s bielym vinom. Dole v skliepku uz caka dalsia runda cerveneho koncetratu na 46 litrov vina. To bude hotove az niekedy koncom januara. Hlavne je, ze dovtedy mame dost bieleho a cerveneho vina, nebude nic chybat! Aj teraz usrkavam uz z druhej flasky cerveneho. Tu asi nedokoncim! Je vyborne! See you tomorrow!

Hned na druhy den po mojich narodeninach nas navstivil Trstencan Marek Francek s jeho priatelkou z Mexica, Aliciou Zarco Mendez.
December 13 2007 – stvrtok rano
Myslel som si, ze este vcera vecer ukoncim tento prispevok. Ked som mal nacat druhu stranu, odisiel som od pocitaca na chvilu do “family room” posediet s Mariankou a Marcelou. Pozriet sa na velmi zabavny program: “Deal or no deal”. Ja som chcel len vidiet majestatny prichod troch desiatok dlhonohych, krasnych dievcat, schadzajucich v radach dole po schodisti v paradnych kratkych kostymoch, vysokych podpatkoch, nesucich kufriky. Pre mna a hadam pre kazdeho chlapa to je najvzrusujucejsia cast programu! Pastva pre muzske “chlipnicke” oci (dirty old men)! Fuj! Tiez smutna pripomienka, co vsetko cloveku utieklo v jeho zivote. Myslim ten million hahahahahaha v jednom z kufrikov! Su aj ine ceny od jedneho centu az po ten million.

Prezili sme spolu prijemny vecer, vela sme spominali, a este viac sme popijali!
“Prisiel na psa mraz”, tak nejak sa hovorievalo. Uz je rano, vonku svita! Pozrel som sa na teplomer, brrrrrrrr, 20 stupnov pod nulou! Wow! Dobre, ze cez noc nesnezilo! Este pred treningom mna caka skocit ku Kunstadtom nakrmit macku, potom vo fitku trochu veslovat na “rowing” masine a dvihat cinky! Pred obedom by som mal byt na klinike niekde na Woodroffe Avenue, na juhu mesta. Mam appointment so specialistom urologom. Nemusim hadam vysvetlovat preco! Nikdy som tam nebol a teda neviem presne kde to je. Neskorsie rano zavolam! Predvcerom som mal podobny appointment u specialistu srdciara. Ten ma presetril, doporucil urobit prietok krve ‘nuklearny imidz srdca”, to za vykonavania stress testu. Nastrieknu mi nejaku farebnu latku do ruky. Budu mi to robit v nasej najblizsej nemocnici. Kedy, to je otazne, lebo momentalne je kriza v oblasti izotopov, ktore su potrebne k tejto analyze. Nuklearny reaktor v Chalk River, asi 150 km od Ottawy, bol zastaveny atomovou bezpecnostnou komisiou. Ten reaktor vyraba dve tretiny izotopov pre cely svet. Vcera parlament jednohlasne prikazal reaktor otvorit. V kratkom case budu naplno dalej vyrabat tie izotopy. Potom pride rada aj na mna. Zatial mi lekar predpisal len ine pilulky na znizovanie vysokeho krvneho tlaku. Tie, co som teraz bral vyvolavali u mna niekedy cez den silny suchy kasel.

Zuzka pripravila pekny vecer pre nas dvoch oslavencov narodenin. Mna a Romana, manzela Dasi.
Uz je pokrocile poobedie. Nasiel som tu kliniku, prisiel som na cas, specialista bol mlady lekar. Dal mi vela otazok, zistil ako je natom moja prostata a chcel mi predpisat nejake pilulky. Upozornil ma, ze tie nic neliecia, len trochu ulahcia symptoms. Zadakoval som a on bol celkom spokojny, ze ich nechcem brat. Vraj si vyziada vysledky ultrazvuku a vysetrenia mocu. Zaujmalo ho, ci nemam v moci krv. Ako viem, nie! Kedze vonku bola velka zima, odviezol som dievcata este pred appointmentom na plavaren a az potom som isiel hladat tu kliniku. Kedze moj appointment bol kratky, skocil som este nieco dokupit v Superstore vedla Zuzky. Zaskocil som aj k nim a pripravil som jedlo na veceru pre Micu! Doviezol som dievcata domov. Usetril som si vecernu cestu, ked ma zacat snezit!

Happy Birthday Roman and Milan
Poslednych desat dni sme mali trochu viac vzrusujucich, ako obycajne. Minuly tyzden som “oslavoval” moje narodeniny. Nebudete verit, bol som v presvedceni, ze to budu 73-tie. Neviem, kde som to nabral! Nedialo sa ziadne party, ziadna oslava! Stravili sme vecer v skromnosti zabavy ale hojnosti popijania dobreho vina! Len v spolocnosti Marianky a Marcely. Na druhy den sa ohlasil jeden mladenec povodom z Trstenej, Marek F. ze by nas s jeho mexickou priatelkou Alicia Zerco Mendez radi prisli navstivit. Samozrejme boli vitani! Ohlasili sa na stvrtu hodinu, ale bolo po siestej, ked konecne som ich vyzdvyhol pred Independent predajnou. Nepoznajuc, ako sa do Stittsvilu dostat, isli autobusmi z downtownu, vzalo im to dlhsie, ako ocakavali. Mal som pripravenu paradnu veceru. Zdrzali sa do neskorych hodin. Kedze som mal aj ja viac vina v sebe, nechcel som riadit auto a radsej som im ponukol prenocovat. Na druhy den poobede som ich odviezol do mesta, kde byvaju. Podla informacii, jeho matka sa narodila v Oravskonm Veselom ako aj ja s menom Gavronova, teraz vydata Francekova. Vraj velmi dobre poznala mojich rodicov, sestru Bibku a aj mna. Chlapec pracuje v Mexicu ako ucitel nemciny a anglictiny, jeho priatelka je z Mexico City, studuje tu v Ottawe. Tak prisiel do Ottawy za nou. Dva dni popijania mi tak akurat stacilo!
Na navstevu ku Kunstadtom prisli Alica a Emil z Montrealu. My sme sa pridali!
Ked na dalsi vecer som isiel na veceru ku Kunstadtom, poriadanu z prilezitosti mojich narodenin, ale aj narodenin Romana, manzela Dasi, nasej spolocne znamej, umeleckej gymnastky, trenerky, odmietol som akykolvek alkohol. Mal som toho tak akurat dost za posledne dva dni! Mimo toho, musel som riadit domov. Kunstadti ma obdarili poukazkou na 75 dollarov v ich obchode, kupit si lyziarsku prilbu. Je cas si chranit hlavu! Ked si polamem nohy, to sa da zniest, ale rozbit si hlavu, hmmm???? To nebolo vsetko, lebo na druhy den v sobotu sme prisli ku Kunstadtom vsetci traja. Prilezitost sa stretnut s nasimi spolocnymi priatelmi z Montrealu, Alicou a Emilom Mullerom. Bol to prijemny a vesely vecer. Ja som Emilovi priniesol bednicku knih. On je tiez naruzivy citadel podobnej literatury ako ja!

Od vtedy ubehlo uz niekolko dni! Ja som absolvolal tie dva lekarske appointmenty, niekolko navstev predajni a bol som dokonca v kina na film: Golden Compass. Rozpravka pre starsie deti ale zaujmavy pribeh aj pre dospelych! Od Alice a Emila k narodeninam som obdrzal poukazku do predajne knih “Chapters”, ktoru som vymenil za najnovsiu kucharsku knihu od Jamiho Olivera “Cook with Jamie”. Dokonca mi este ostalo par dollarov. Kupil som si este jednu knihu, v “hard cover”: “Double Cross”. Najnovsia kniha od Patersona.
Emil je velmi zabavny, mali sme spolu "good time".
Ti meteorologovia su precizni! Ako slubovali, zacalo pred chvilou snezit! Urcite nemam zaujem ist von! Z Frantom sme sa dohovorili, ze ked bude viac ako 5 cm snehu, do zajtra rana, do fitka sa nejde a odhadzovanie snehu nahradi nas trening. Su uz pomaly styri hodiny poobede. Ja musim zo sebou svihnut, lebo potrebujem pripravit vseliake na veceru “morske potvory” v specialnej omacke. Budem to dievcatam servovat na spagettach! Mea culpa, mea culpa, ospravedlnujem sa, bolo to ich prianie! Spagetty su “no, no,” v mojej domacnosti!
Marcele aj Marianke vecera u Kunstadtov velmi chutila!
Som skoro na konci tretej strany! Vazne porusenie mojich predsavzati, ze neprekrocim dve strany. OK pouzijem menej fotografii! Mam este jednu vec, ktoru by som nerad prehliadol. Pred par dnami nas priatel Honzo Hurych mi ohlasil, ze z prilezitosti mojich narodenin, znovu dal na webovu stranku, celu moju “Indiansku nostalgiu”, 25 prispevkov do jeho elektronickeho magazinu “ENIGMA” z predoslych rokov, kde popisujem moje skusenosti a spomienky na natacanie westernovych filmov v produkcii DEFA a moje filmove zaciatky. Ked mate zaujem sa pozriet na desiatky fotografii a kratke texty spomienok potom si otvorte tuto stranku: http://penigma.netfirms.com/nostalgia.htm

Srdecne pozdravujem a prajem prijemne citanie!

Milan.